Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/127/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200880 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200880.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobkyne: Z.. F. Y., bytom N.. I. Č.. X, XXX XX N., zastúpenej: JUDr. Jozef Chmura, advokát, so sídlom Zvonárska č. 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Odbor právnych služieb, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. p.: CP-2015/00398-005 zo dňa 17.04.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Č. p.: CP-2015/00398-005 zo dňa 17.04.2015 ako aj rozhodnutie Centra podpory Košice Krajského riaditeľstva PZ Košice číslo: 4/2014 zo dňa 01.12.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Súd konanie v časti rozšíreného petitu žaloby podaním zo dňa 15.06.2016 zastavuje. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 27.05.2015 sa domáhala žalobkyňa zrušenia rozhodnutia žalovaného Č. p.: CP-2015/00398-005 vydaného dňa 17.04.2015 ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - Riaditeľky centra podpory Košice č. 4/2014 zo dňa 01.12.2014 a zastavenia konania, alternatívne zrušenia oboch vyššie uvedených rozhodnutí a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Priebeh administratívneho konania. 2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 21.11.2014 bola Krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Košiciach vypracovaná písomnosť - Zoznam voľných funkčných miest k 01.12.2014. Dňa 26.11.2014 bol vyhotovený Záznam z pohovoru uskutočnený Centrom podpory Košice so žalobkyňou. Písomnosťou zo dňa 26.11.2014 Centra podpory Košice doručenou Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Košiciach dňa 27.11.2014 bol odstúpený záznam z osobného pohovoru vykonaného so žalobkyňou dňa 26.11.2014. Centrum podpory Košice písomnosťou z 28.11.2014 oznámilo žalobkyni jej zaradenie na výkon štátnej služby. Písomnosťou z 28.11.2014 Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach oznámilo Centru podpory Košice svoj nesúhlas so zmenou služobného pomeru žalobkyne. Rozhodnutia správnych orgánov. 3. Prvostupňový správny orgán - Centrum podpory Košice Krajského riaditeľstva PZ Košice rozhodnutím č. 4/2014 zo dňa 01.12.2014 rozhodol o zaradení žalobkyne podľa § 52 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 315/2001 Z. z.) mimo činnú štátnu službu od 01.12.2014 do 31.05.2016. 4. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 24/2014 zo dňa 21.11.2014 bola s účinnosťou od 01.12.2014 zrušená funkcia samostatný inšpektor, na ktorom bola zaradená žalobkyňa. Dňa 26.11.2014 bol so žalobkyňou vykonaný osobný pohovor, pri ktorom jej bolo zo zoznamu voľných funkčných miest Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach ponúknuté voľné funkčné miesto a táto dané miesto prijala. Dňa 28.11.2014 oznámil riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, že dňa 26.11.2014 mu bola doručená z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach žiadosť o preradenie na voľné funkčné miesta dvoch príslušníkov a on s ich preradením súhlasil k termínu 01.12.2014. Listom zo dňa 01.12.2014 tiež oznámil, že dňa 28.11.2014 boli vydané rozhodnutia a voľné funkčné miesta boli obsadené. 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím Č. p.: CP-2015/00398-005 vydaným dňa 17.04.2015 v zákonnej lehote podané odvolanie žalobkyne voči vyššie uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahovalo stručný obsah doterajšieho priebehu správneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia ako aj odvolania žalobkyne. Po citácii ustanovení zákona č. 315/2001 Z. z. (§ 154a ods. 2, § 13 ods. 1 písm. d/, § 13 ods. 2, § 47 ods. 1, 2, 4, 5, § 52 ods. 1, § 150 ods. 2) a čl. 8 Nariadenia ministra vnútra SR č. 168/2012 bolo uvedené, že žalovaný pokladal za zrejmé a nepochybné, že prvostupňový správny orgán si svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k žalobkyni riadne splnil a mal skutočný záujem na zmene jej služobného pomeru, čo deklaroval vo svojom oznámení zo dňa 28.11.2014, ktoré však možno vyhodnotiť ako predčasne učinené a zároveň učinené vecne a miestne nepríslušným orgánom, ktorým v danom prípade bolo Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Košiciach. Žalovaný mal za to, že došlo fakticky aj právne k naplneniu jedného z dvoch alternatívnych dôvodov zaradenia mimo činnej štátnej služby žalobkyne vyplývajúcich z § 52 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., nakoľko výlučne udelený súhlas žalobkyne v danom prípade nepostačoval na vykonanie zmeny jej služobného pomeru, ale tento by bol naplnený až ďalším úkonom, a to vydaním rozhodnutia o jej vymenovaní vedúcim služobného úradu, v danom prípade riaditeľom Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, v ktorom mala žalobkyňa vykonávať štátnu službu do budúcna. 6. Žalovaný tiež uviedol, že oprávnenosť pôsobnosti riaditeľky Centra podpory Košice na vydanie prvostupňového rozhodnutia bola v danom prípade jednoznačná. Mal za to, že potenciálna zmena služobného pomeru žalobkyne bola v prvom rade možnosťou a súčasne aj oprávnením riaditeľa krajského riaditeľstva a nie jeho povinnosťou, ktorú by porušil. 7. Záverom bolo konštatované, že vzniknutý stav do budúcna nezbavuje služobný úrad toho, aby si splnil svoju prípadnú inú ponukovú povinnosť a žalobkyňa má možnosť využitia oprávnenia uchádzať sa o iné voľné pre ňu vhodné funkčné miesto, o ktoré prejaví záujem. Žaloba. 8. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci, jeho nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, mala za to, že zistenie skutkového stavu, z ktorého napadnuté správne rozhodnutie vychádzalo bolo v rozpore s obsahom spisov ako aj tým, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané orgánmi, ktoré na to neboli podľa zákona oprávnené. V úvode žaloby bol opísaný skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutých rozhodnutí. 9. Ako prvý žalobný dôvod žalobkyňa uviedla, že obe preskúmavané rozhodnutia boli vydané orgánmi, ktoré na to neboli podľa zákona oprávnené. Riaditeľka Centra podpory Košice nebola orgánom, ktorý mohol rozhodovať dňa 01.12.2014 o jej zaradení mimo štátnu službu, a to s poukazom na znenie § 13 ods. 1, 2 zákona č. 315/2001 Z. z. a čl. 8 Nariadenia ministra vnútra SR č. 168/2012, nakoľko dňom 01.12.2014 nevykonávala a ani nemohla vykonávať služobné činnosti v Centre podpory Košice, pretože v tom čase bolo jej funkčné miesto už zrušené, a to Nariadením ministra vnútra SR z čoho vyplýva, že v čase kedy bolo vydané prvostupňové rozhodnutie nebola riaditeľka Centra podpory Košice príslušnou nadriadenou na konanie vo veci jej služobného pomeru, ale týmto bol priamo minister vnútra SR. 10. Namietala tiež, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo vydané tým orgánom, ktorý by mohol rozhodovať o jej podanom odvolaní, nakoľko vo veciach služobného pomeru rozhoduje minister vnútra SR, alebo ním ustanovená iná osoba. Riaditeľ Centra podpory Ministerstva vnútra SR však nemal personálnu pôsobnosť vo vzťahu k príslušníkom zaradeným na krajských centrách podpory. 11. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko riaditeľka Centra podpory Košice ešte 4 dni pred vydaním svojho touto žalobou napadnutého rozhodnutia konštatovala, že neexistujú dôvody pre jej zaradenie mimo štátnu službu. V zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. bolo podmienkou zaradenia mimo činnej štátnej služby písomný nesúhlas s preložením alebo preradením na inú voľnú funkciu, avšak ona pri osobnom pohovore vykonanom dňa 26.11.2014 po tom, čo jej boli ponúknuté voľné funkčné miesta na Krajskom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Košiciach a na Krajskom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Prešove, písomne súhlasila s preložením na Krajské riaditeľstvo Hasičského záchranného zboru v Košiciach do funkcie samostatný odborný inšpektor. Išlo pritom o voľné miesto podľa ponuky Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach ku dňu 01.12.2014. Žalobkyňa pokladala skutočnosť, že riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach predmetné voľné miesto podľa nej špekulatívne obsadil, neznamenalo nemožnosť jej preradenia na inú voľnú funkciu. Bola presvedčená, že postupom služobného úradu jej bola odňatá možnosť vyjadriť sa aj k iným voľným miestam, o ktoré mohla mať záujem. Postup zvolený v danom prípade - ak bolo príslušníkovi ponúknuté voľné miesto, s ktorým súhlasil, avšak toto miesto bolo následne obsadené iným príslušníkom a príslušník, ktorý s ponúknutým miestom súhlasil sa zaradí mimo štátnu službu považovala za obchádzanie zákona. 12. Žalobkyňa namietala, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie bolo rozporné s obsahom spisu, nakoľko prvostupňové rozhodnutie vydané dňa 01.12.2014 uvádzalo, že dňa 28.11.2014 neexistovali dôvody pre jej zaradenie mimo štátnu službu. 13. Obe preskúmavané rozhodnutia žalobkyňa pokladala za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, nakoľko s rozpornými tvrdeniami vyplývajúcich z vyjadrenia riaditeľky Centra podpory Košice v písomnosti (v ktorej sa uvádzalo, že dňa 28.11.2014 neexistovali dôvody pre jej zaradenie mimo činnú štátnu službu) a z následne vydaného touto žalobou napadnutého rozhodnutia, sa tak prvostupňový ako aj druhostupňový orgán v napadnutých rozhodnutiach nijakým spôsobom nezaoberali a nevysporiadali sa s nimi. Bola názoru, že z obsahu odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí nevyplýval vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov, resp. zistených skutočností a právnymi závermi, čo robilo obe napadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné. 14. Podaním zo dňa 15.06.2016 žiadala žalobkyňa o rozšírenie žaloby o určenie, že jej služobný pomer neskončil ku dňu 31.05.2016 a trvá naďalej a zároveň žiadala nahradiť titulom rozdielu vyplácaného služobného platu sumu 6 017,70 €. Vyjadrenie žalovaného. 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.07.2015 a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. V úvode svojho vyjadrenia opísal priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutých rozhodnutí. 16. Žalovaný mal z celého priebehu konania za zrejmé a nepochybné, že Centrum podpory Košice si svoju ponukovú povinnosť vo vzťahu k žalobkyni riadne splnilo, malo záujem na zmene jej služobného pomeru, čo deklarovalo v oznámení zo dňa 28.11.2014, ktoré však bolo možné vyhodnotiť ako predčasné. Nemožnosťou obsadenia funkcie, s ktorou žalobkyňa súhlasila došlo fakticky aj právne k naplneniu jedného z dvoch alternatívnych dôvodov jej zaradenia mimo činnej služby tak, ako to vyplýva z § 52 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z., nakoľko len súhlas žalobkyne na vykonanie zmeny jej služobného pomeru v danom prípade nepostačoval, ale muselo by dôjsť k jej trvalému preloženiu do iného miesta vykonávania štátnej služby. 17. Predmetné napadnuté rozhodnutie bolo podľa žalovaného vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a bolo v súlade so zákonom. 18. Žalovaný tiež uviedol, že oprávnenosť pôsobnosti riaditeľky Centra podpory Košice na vydanie prvostupňového rozhodnutia bola v danom prípade jednoznačná a vyplývala z ust. § 13 ods. 1 písm. b) a § 13 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. a čl. 8. Nariadenia ministra vnútra SR č. 168/2012. Mal za zo, že potenciálna zmena služobného pomeru žalobkyne bola v prvom rade možnosťou a súčasne aj oprávnením riaditeľa krajského riaditeľstva a nie jeho právnou povinnosťou, ktorú by porušil a ktorá by mu vyplývala z dikcie ustanovení § 47 zákona č. 315/2001 Z. z. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 19. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v medziach žaloby nebolo vydané v súlade so zákonom. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 63 SSP žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá spať z časti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 23. Podľa § 99 písm. a) SSP správny súd uznesením konanie zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 24. Podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 315/2001 Z. z. v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu; ak to ustanovuje osobitný predpis, na rozhodnutie vo veciach služobného pomeru je potrebný predchádzajúci súhlas príslušného orgánu. Vedúcim služobného úradu je minister alebo v rozsahu ním ustanovenom iná osoba podľa odseku 2 vo vzťahu k príslušníkom Hasičského a záchranného zboru. 25. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. nadriadeným môže byť príslušník, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby, príslušník v štátnej službe, vedúci štátny zamestnanec alebo vedúci zamestnanec. 26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. ak sa v systemizácii znížili počty funkčných miest v stálej štátnej službe, služobný pomer príslušníka v stálej štátnej službe sa nekončí. Príslušník v stálej štátnej službe, ktorého funkčné miesto sa zrušilo, sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak písomne nesúhlasil s preložením, s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, alebo ho nie je možné preradiť alebo preložiť, alebo preradiť a preložiť na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, v ktorom je zaradený, najdlhšie však na 18 mesiacov. 27. Podľa § 150a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak nie je ustanovené inak. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a oznámené účastníkovi konania. 28. Podľa § 150a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený služobný orgán pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu alebo ak sa priznáva nárok, ktorý príslušníkovi vznikol zo zákona. 29. Podľa čl. 8 Nariadenia ministra vnútra SR č. 168/2012 o rozsahu pôsobnosti nariadených vo veciach služobného pomeru príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (personálna pôsobnosť) v znení nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 148/2013 vo vzťahu k príslušníkom vykonávajúcim služobné činnosti na inom útvare Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo) akou prezídium zboru alebo krajské riaditeľstvo zboru je vedúcim služobného úradu generálny riaditeľ sekcie ministerstva, riaditeľ odboru sekcie ministerstva a riaditeľ centra podpory Košice v sídle kraja podľa interného aktu riadenia. 30. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby. 31. Namietanú skutočnosť, že by preskúmavané rozhodnutia boli nezákonné z dôvodu ich vydania orgánom, ktorý na to nebol oprávnený súd nepovažuje za dôvodnú. Podľa názoru súdu, tak riaditeľka Centra podpory Košice (prvostupňový správny orgán), ako aj riaditeľ Centra podpory Ministerstva vnútra SR (druhostupňový správny orgán) boli oprávnení na vydanie preskúmavaných rozhodnutí, a to s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia (§ 13 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. a čl. 8 Nariadenia ministra vnútra SR č. 168/2012). Dovtedajšou nadriadenou žalobkyni s kompetenciou na rozhodovanie v personálnych veciach a aj na vydanie napadnutého prvostupňového rozhodnutia bola riaditeľka Centra podpory Košice. V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami bolo v jej právomoci vydať napadnuté prvostupňové rozhodnutie, keďže na tomto útvare dovtedy žalobkyňa vykonávala štátnu službu. Potom bolo aj v právomoci riaditeľa Centra podpory Ministerstva vnútra SR ako druhostupňového správneho orgánu na rozhodovanie o odvolaní žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu. Vo vzťahu k žalobkyni ako príslušníčke Hasičského a záchranného zboru je zrejmé, že riaditeľka Centra podpory Košice bola jej nadriadenou a druhostupňovým správnym orgánom vo veciach služobného pomeru ako vedúci služobného úradu bol riaditeľ Centra podpory Ministerstva vnútra SR, a to aj v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí. 32. Taktiež námietka nesúladu zisteného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu nie je dôvodná, a to vzhľadom na priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu preskúmavaných rozhodnutí keď na list - dopyt Centra podpory Košice z 19.11.2014 ohľadom voľných funkčných miest k 01.12.2014 Krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Košiciach bolo písomnosťou z 21.11.2014 oznámené celkovo 4 voľné funkčné miesta, na čo bol dňa 26.11.2014 so žalobkyňou vykonaný pohovor, v rámci ktorého jej boli ponúknuté 3 voľné funkčné miesta a s jedným z nich žalobkyňa vyslovila súhlas - išlo o voľné miesto na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru v Košiciach ku dňu 01.12.2014 (samostatný odborný inšpektor). Potom na základe tejto skutočnosti bola vydaná písomnosť - zaradenie na výkon štátnej služby Oznámenie zo dňa 28.11.2014 Centrom podpory Košice, v ktorej bolo uvedené, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na jej zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. a riešenie jej ďalšieho zaradenia bude v personálnej pôsobnosti riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, ktorý však predmetné voľné miesto ponúknuté a akceptované žalobkyňou dňa 28.11.2014 obsadil iným príslušníkom. Túto skutočnosť však riaditeľka Centra podpory Košice zistila až dňa 01.12.2014, kedy aj vydala prvostupňové touto žalobou napadnuté rozhodnutie a preto vydanie Oznámenia z 28.11.2014 nebolo v rozpore s obsahom administratívneho spisu. 33. V danom prípade súd zastáva názor, že nebol splnený zákonný postup pre uplatnenie § 52 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. voči žalobkyni (jej zaradenie mimo činnú štátnu službu), nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa vyjadrila písomný súhlas z jej preložením na inú voľnú funkciu v služobnom úrade, ktorá jej bola ponúknutá (funkcia samostatný odborný inšpektor na Okresnom riaditeľstve Hasičského a záchranného zboru Košice), ktorá skutočnosť vyplýva aj zo Záznamu z pohovoru uskutočneného s ňou dňa 26.11.2014, keď jej okrem daného voľného funkčného miesta, ktoré akceptovala, boli ponúknuté ešte dve ďalšie funkčné miesta voľné ku dňu 01.12.2014. Vyslovením písomného súhlasu s ponúknutým voľným funkčným miestom nebola splnená jedna z podmienok vyžadovaná zákonom. Taktiež nebola splnená druhá zákonná podmienka, a to nemožnosť preloženia žalobkyne na inú voľnú funkciu. V danom prípade nastala neštandardná situácia, vzniknutá tým, že žalobkyňa si z ponúknutých troch voľných miest ku dňu 01.12.2014, dňa 26.11.2014 vybrala jedno z nich, ktoré však bolo medzičasom dňa 28.11.2014 obsadené iným príslušníkom. Podľa názoru súdu po vzniku takejto situácie bolo povinnosťou služobného orgánu obratom po zistení tejto skutočnosti opätovne preveriť stav voľných funkčných miest k 01.12. 2014 (pričom podľa stavu zo dňa 26.11.2014 minimálne dve ďalšie funkčné miesta k tomuto dátumu boli voľné) a takéto voľné funkčné miesta mal služobný orgán povinnosť žalobkyni ponúknuť. Takýto postup však správny orgán nezvolil. Potom prijatý záver žalovaného v napadnutom rozhodnutí o tom, že nebolo možné žalobkyňu preložiť na inú voľnú funkciu bol predčasný a nesprávny, keďže svojou vinou si správny orgán nesplnil riadne ponukovú povinnosť a neponúkol žalobkyni iné voľné miesto, ktoré v tom čase preukázateľne bolo k dispozícií a ktoré by žalobkyňa mohla akceptovať. Súd zároveň poukazuje aj na záver odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v ktorom sám stanovuje pre služobný úrad ponukovú povinnosť voči žalobkyni aj počas trvania doby jej zaradenia mimo činnej služby, t. j. do mája 2016. Na nariadenom pojednávaní prítomný právny zástupca žalobkyne uviedol, že v roku 2015 a 2016 boli 4 voľné miesta, na ktoré žalobkyňa spĺňala kvalifikačné predpoklady avšak tieto jej neboli ponúknuté. Zo všetkých skutočností predchádzajúcich vydaniu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalobkyňu bolo možné preradiť na inú v tom čase (01.12.2014) voľnú funkciu, ktorá jej však nebola ponúknutá. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné konštatovať, že chybným postupom služobného úradu nedošlo k splneniu druhej z podmienok (neexistencia voľného funkčného miesta) vyžadovanej vyššie citovaným zákonným ustanovením (§ 52 ods. 1) pre zaradenie žalobkyni mimo činnej služby, pričom nebolo sporné nesplnenie prvej podmienky (písomného nesúhlasu žalobkyne s preložením) a potom obe preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 34. Vznesenú námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na dôvod zrušenia, ktorý ustálil súd nie je možné zodpovedne posúdiť, keďže správny orgán vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie odôvodnil v intenciách svojho nesprávneho právneho záveru. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky formálne náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 150a zákona č. 315/2001 Z. z. 35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uznal za dôvodnú vznesenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové rozhodnutie a toto náležite odôvodniť. 36. O zastavení konania v časti žaloby v zmysle podania žalobkyne zo dňa 15.06.2016 rozhodol súd na základe späťvzatia tejto časti žaloby uskutočneného na nariadenom pojednávaní vo veci právnym zástupcom žalobkyne v súlade s ust. § 63 SSP a § 99 písm. a) SSP. 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobkyni tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).