KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 4. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/50/2015 z 18. 4. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. apríla 2017, sp. zn. 4Sp/50/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015200938.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/50/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200938
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015200938.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
I. U., bytom N.. W. XXX/XX, I., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Hlohovec, so sídlom
M. R. Štefánika 1, Hlohovec - aktuálne Centrum právnej pomoci, kancelária Nitra so sídlom Štefánikova
trieda 88, Nitra o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 1.6.2015 proti rozhodnutiu odporcu Sp. zn.
6248/2015, Č.k. KaHC-26347/6248/2015-32062/2015 zo dňa 19.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Sp. zn. 6248/2015, Č.k.
KaHC-26347/6248/2015-32062/2015 zo dňa 19.5.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Sp. zn. 6248/2015, Č.k. KaHC-26347/6248/2015-32062/2015 zo dňa
19.5.2015 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci
osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol,
že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci navrhovateľom označenej
ako „náhrada škody“, a to z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b)
zákona o poskytovaní právnej pomoci, t.j. podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Odporca
v napadnutom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav veci a svoj záver nepriznať navrhovateľovi
poskytnutie právnej pomoci zdôvodnil tým, že právo navrhovateľa domáhať sa na súde vydania náhrady
škody, je už premlčané. Uviedol, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na
náhradu škody uplynula najneskôr 20.6.2010.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
1.6.2015, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné, najmä čo sa týka splnenia
troch kumulatívnych podmienok.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 9.6.2015 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
potvrdiť a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého
rozhodnutia. Odporca má za to, že napadnuté rozhodnutie je dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené.
Ďalej zdôraznil, že ani sám navrhovateľ v opravnom prostriedku nenavrhuje, ako má konajúci súd
rozhodnúť.
Súd prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku - ďalej len „O.s.p.“) za účasti navrhovateľa. Odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti podaním zo dňa 12.4.2017.
Navrhovateľ predniesol svoj návrh zhodne s jeho písomným vyhotovením, zdôraznil, že trvá na všetkých
skutočnostiach uvedených v opravnom prostriedku.



Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného
návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté
(negatívne) rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom administratívneho
spisu odporcu, z ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal dňa 22.4.2015 o poskytnutie právnej pomoci
vo veci náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že po uplynutí podpornej doby (52 týždňov)
nebol prehodnotený jeho zdravotný stav a nebol mu priznaný invalidný dôchodok. Navrhovateľ bol
práceneschopný v období od 10.8.2005 do 17.3.2007. Podľa vlastných tvrdení uvedených v žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci, nevedel, že má sám požiadať o invalidný dôchodok, domnieval sa, že
tak zaňho spraví posudkový lekár, resp. ošetrujúci lekár. Navrhovateľ požiadal o invalidný dôchodok
20.6.2008, pričom dátum vzniku invalidity bol stanovený od 14.5.2008 (ako to vyplýva z „Lekárskej
správy“ z 24.6.2008). Navrhovateľ sa teda domáha náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že
po uplynutí podpornej doby 52 týždňov pracovnej neschopnosti nebol prehodnotený jeho zdravotný
stav a nebol uznaný za invalidného až podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci u odporcu dňa
22.4.2015.
Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení k 1.8.2006 (ďalej ako „zákon
o sociálnom poistení“) zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne
nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej
neschopnosti. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej
neschopnosti, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len
„podporné obdobie”), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 184 ods. 1 zák. o sociálnom poistení, dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje
inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu
dávky.
Podľa § 106 ods. 1 zák. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) , právo na náhradu škody sa
premlčí za dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.
Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na
poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.
Podľa ust. § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu
centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je
žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového
stavu.
Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany
zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní
rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili
okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v intenciách podaných námietok voči nemu a dospel k
názoru, že nie sú dôvodné.
Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ požiadal o invalidný dôchodok dňa
20.6.2008, to znamená, že najneskôr v tento deň sa musel dozvedieť, že jeho invalidita nebude
posúdená posudkovým lekárom ex offo. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku
na náhradu škody začala plynúť dňom podania žiadosti o invalidný dôchodok (20.6.2008). S poukazom
na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda zjavné, že právo na náhradu škody, ktoré si navrhovateľ
žiadal uplatniť na príslušnom súde, bolo už v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci
(22.4.2015) premlčané, nakoľko subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr dňom 20.6.2010. Súd
poznamenáva, že ku dňu podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uplynula aj 3-ročná objektívna
premlčacia doba a to najneskôr 20.6.2011.
V zmysle citovaných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci je predpokladom na priznanie
nároku na poskytovanie právnej pomoci splnenie kumulatívnej podmienky stanovenej v § 6 ods. 1 písm.
b) tohto zákona, podľa ktorej nemožno žiadateľovi o poskytnutie právnej pomoci túto poskytnúť, ak
ide o zrejmú bezúspešnosť sporu - teda že sa právo nepremlčalo (§ 8 zákona o poskytovaní právnej
pomoci). Keďže v zmysle vyššie uvedeného je právo premlčané, posúdenie odporcom, že ide o zrejme
bezúspešný spor je správne a v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci.



Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu aj z pohľadu námietky jeho nezrozumiteľnosti. Podľa
názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Tak výrok, aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
odporcu sú formulované zrozumiteľným spôsobom - z rozhodnutia ako takého je zjavné aký skutkový
stav bol v konaní pred odporcom zistený, prečo a na základe akej správnej úvahy dospel odporca k
vydaniu negatívneho rozhodnutia.
Pretože vec v ktorej navrhovateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci je z dôvodu premlčania nároku
sporom zrejme bezúspešným - zo strany navrhovateľa nedošlo k splneniu podmienky v zmysle § 6 ods.
1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, pričom odporca rozhodnutie náležitým spôsobom aj
odôvodnil, súd odporcom vydané negatívne rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).