Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/155/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201034 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201034.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobkyne: D.. J. Z., bytom H. 3, XXX XX T., proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4-8, 816 43 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. INF/103/2015- M_OKSV, č. z. :25076/2015 zo dňa 27.05.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. INF/103/2015-M_OKSV, č. z. :25076/2015 zo dňa 27.05.2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a súd voči žalovanému právo náhradu trov konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Žalobkyňa sa žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 23.03.2015 domáhala v súlade s § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií „o vyhotovenie kópii všetkých listín nachádzajúcich sa v spise ku konaniu vo veci mojej maloletej dcéry A. Z., č. SDD 2014 176/2013.“ Ďalej uviedol, že: „Náklady súvisiace s vyhotovením kópii uhradím na základe Vašej výzvy. Výzvu môžete pre skrátenie času zaslať prostredníctvom emailu na emailovú adresu J.. Informáciu žiadam sprístupniť elektronicky na adresu [email protected] <mailto:[email protected]>, alebo poštou na adresu uvedenú v hlavičke tejto žiadosti.“ 2/ Prvostupňový orgán dňa 01.04.2015 vydal rozhodnutie č. s.:UPS/US1/SRKA/INF/2015/680, č.d.:2015/52946, ktorým rozhodol o odmietnutí sčasti poskytnúť informácie v rozsahu osobných údajov podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií zo žiadosti JUDr. J. Z., bytom H. 3, XXX XX T. podanej na Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zapísanej pod č. z. 2015/49914, č. s. UPS/US1/SRKA/INF/2015/680. 3/ Prvostupňový orgán rozhodnutie odôvodnil tak, že žiadateľka žiadala sprístupniť požadované informácie vyhotovením kópii všetkých listín nachádzajúcich sa v spise a zaslať ich na emailovú adresu alebo poštovú adresu uvedenú v žiadosti. Prvostupňový orgán preskúmal uvedenú žiadosť a konštatoval, že žiadateľka žiadala sprístupniť spisovú dokumentáciu ku konaniu veci maloletej dcéry A.. V kontexte vybavenia predmetnej žiadosti je právne relevantná tá skutočnosť, že prvostupňový orgán vedie spisovú dokumentáciu vo veci konania maloletej dcéry žiadateľky, úrad však nie je v postavený kolízneho opatrovníka dieťaťa a ani nevykonáva opatrenia sociálno - právnej ochrany detí na základe rozhodnutia. Prvostupňový orgán poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 1, § 8 - § 12 a § 9 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a uviedol, že ak žiadateľka požiada o sprístupnenie informácií o súkromných alebo osobných údajov, resp. dokumentov obsahujúcich tieto informácie, povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo na základe predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobných údajov). Ak žiadateľka o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní. Aby sprístupnením dokumentov neprišlo zároveň k sprístupnenie osobných údajov a tým aj porušeniu zákona č. 122/2013 Z. z. tieto informácie sa v dokumentoch upravia tak, aby obsahovali iba anonymizované údaje. 4/ Poukazoval zároveň na ustanovenie § 16 ods. 9, 10, § 18 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a uviedol, že po posúdení žiadosti žiadateľky rozhodol nevyhovieť žiadosti v plnom rozsahu a nesprístupnil všetky požadované informácie nakoľko požadované informácie na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení sprístupniť nemôže. Zároveň k podanému rozhodnutiu pripojil anonymizovanú e-mailovú korešpondenciu, počet listov 1-16. 5/ Dňa 14.04.2015 žalobkyňa doručila odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a uviedla, že o informáciu žiadala listom doručeným úradu dňa 24.03.2015. Informácia jej nebola poskytnutá v požadovanom rozsahu a na poskytnutí požadovanej informácie naďalej trvá. Na rozdiel od pôvodného rozsahu požadovanej informácie jej postačí poskytnutie nasledovnej informácie: 1/ kópiu emailu pani H.j adresovanej pani J. zo dňa 10.04.2015 (následne preposlaný pani JI.j) (žurnal list č. 1), 2. kópiu emailu pani D.j adresovaného pani H. zo dňa 07.05.2013 (žurnál list č. 6), 3. list úradu adresovaný OR PZ v BA II zo dňa 29.05.2013 (žurnál list č. 10). Žalobkyňa uviedla v odvolaní, že meno, priezvisko a emailová adresa zamestnancov štátneho orgánu nie sú osobnými údajmi, ktoré podliehajú obmedzeniu podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/200 Z.z., nakoľko podľa § 12 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby je oprávnený sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné, služobné alebo funkčné zaradenie, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo alebo elektronická pošta na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti plnení pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Meno a priezvisko jej dcéry A. Z. nepodlieha obmedzeniu podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože je jej dcéra a ona ako jej zákonná zástupkyňa súhlasí s poskytnutím osobných údajov. Text emailu H. U. adresovanej pani J. nie je osobným údajom, ale úradným podaním, preto nepodlieha obmedzeniu podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. Informácie o súkromní obsiahnuté v predmetnom emaile sa týkajú jej súkromia a nie súkromia pani U.j a ona s poskytnutím informácií súhlasí. Meno a priezvisko H. U. ako oznamovateľky nepodlieha obmedzeniu § 9 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko predmetom emailu je úradné podanie nie informácie o súkromí žiadateľky. 6/ O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.05.2015, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 01.04.2015 potvrdil a odvolanie žalobkyne zo dňa 14.04.2015 zamietol. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 3, § 12, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z.z. V prípade, že žiadateľka žiada o sprístupnenie informácie o súkromí alebo o sprístupnenie osobných údajov, resp. dokumentov obsahujúcich takéto informácie, povinná osoba podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ich sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby. Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osoby povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu o súhlas). Ak žiadateľka o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní. Žalovaný poukázal na znenie § 4 ods.1, § 12 ods. 1, 2, 5 zákona č. 122/2013 Z.z. Žalovaný preskúmal odvolanie žiadateľky v plnom rozsahu a dospel k záveru, že prvostupňový orgán postupoval pri vybavení žiadosti žiadateľky v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. a zákonom o ochrane osobných údajov. Prvostupňový orgán nedisponoval písomným súhlasom dotknutých osôb so zverejnením ich osobných údajov, čím emailová korešpondencie s pracovníkmi úradu práce nepochybne je, a ktoré tvoria ich ekonomickú, kultúrnu a sociálnu indentitu podľa zákona o ochrane osobných údajov. Taktiež niektoré dotknuté osoby - zamestnanci úradu nepatria ani do okruhu fyzických osôb uvedených v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý taxatívne vymedzuje konkrétne údaje, ktoré je povinná osoba žiadateľke sprístupniť. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. uviedol žalovaný, že prvostupňový orgán preto nemohol žiadateľke sprístupniť informácie v bode 3 doplnenej žiadosti, nakoľko mu to nedovoľuje zákon č. 211/2000 Z.z. Zákon o slobode informácií neslúži na získavanie informácií, ktoré sú predmetom súdneho konania a tvoria súčasť spisu. Vzhľadom na uvedené teda dospel žalovaný k záveru, že je potrebné rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť a odvolanie žiadateľky zamietnuť. II. 7/ Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2015 sa domáhala preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. s.: INF/103/2015-M_OKSV, č. z.: 25076/2015 a žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, aby v rozsudku uložil povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadované informácie v plnom rozsahu listín obsiahnutých v spise povinnej osoby bez anonymizácie. 8/ Žalobkyňa napadla rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu a požaduje sprístupniť iba informácie v rozsahu odvolania zo dňa 14.04.2015: 1. kópiu emailu pani H. U. adresovaného pani J. zo dňa 10.04.2013 - žurnál list č. 1, 2. kópiu emailu pani D. M. adresovaného pani H. U. zo dňa 07.05.2013 - žurnál list č. 6, 3. list úradu adresovaný OR PZ v BA II zo dňa 29.05.2013 - žurnál list č. 10. Žalobkyňa dospela k záveru, že rozhodnutia a postup správnych orgánov vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľne pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a konanie správneho orgánu trpí takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žiadosťou podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. konaniu vo veci jej maloletej dcéry A.., SDD 2014 176/2013. Predmetný spis sociálneho úradu bol založený potom, čo jej susedka H. U. zaslala email p. I. J., toho času vedúcej pracoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave na jej úradnú emailovú adresu. Obsah predmetného emailu obsahoval také informácie o starostlivosti o jej maloleté dieťa, ktoré vyvolali šetrenie sociálneho úradu vo veci starostlivosti o jej maloleté dieťa v jej súkromí. 9/ Povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým sčasti poskytla požadované informácie, list č. 1, 6, 10 a ďalšie listy až po č. 16 s menej významným obsahom pre túto žalobu, čiastočne anonymizované a odmietla sčasti informácie v rozsahu osobných údajov. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že ak žiadateľ požiadal o sprístupnenie informácie o súkromí alebo osobných údajov, resp. dokumentov obsahujúci tieto údaje povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby, aby tým nedošlo k porušeniu zákona o ochrane osobných údajov. Voči rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie a žiadala o sprístupnenie iba užšieho rozsahu informácií. Odvolanie odôvodnila tým, že meno, priezvisko a emailová adresa zamestnancov štátneho orgánu nie sú osobnými údajmi, ktoré podliehajú obmedzeniu podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. s poukazom na § 12 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov. Ďalej meno a priezvisko jej dcéry nepodlieha obmedzeniu podľa § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko je A. jej dcérou aj ona je zákonná zástupkyňa, ktorá súhlasí s poskytnutím osobných údajov. Text emailu H. U. adresovanej pani J. nie je osobným údajom, ale úradným podaním. Informácie o súkromí obsiahnuté v predmetnom emaile sa týkajú jej súkromia a nie súkromia p. U. a žalobkyňa s poskytnutím tejto informácie súhlasila. Meno a priezvisko H. U. ako oznamovateľky nepodlieha obmedzeniu podľa § 9 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko predmetom emailu je úradne podanie, a nie informácie o súkromí oznamovateľky. Žalovaný v odôvodení napadnutého rozhodnutia poukázal na § 9 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a ustanovenie § 12 ods. 1, 2 a 5 zákona o ochrane osobných údajov, pričom uviedla, že povinná osoba nedisponuje písomný súhlasom dotknutých osôb so zverejnením ich osobných údajov, čím emailová korešpondencia s pracovníkmi úradu nepochybne je, a ktoré tvoria ich ekonomickú, kultúrnu a sociálnu identitu podľa zákona o ochrane osobných údajov. Žalobkyňa má za to, že došlo zo strany orgánu verejnej správy k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a to v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 9 ods. 1 až 3 zákona o ochrane informácií. 10/ Žalobkyňa má za to, že žalovaný nesprávne posúdil žiadosť o sprístupnenie informácií pod č. 1, pretože ide podľa jeho názoru o úradnú korešpondenciu. Žalovaný nesprávne aplikoval § 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože sprístupnenie ním požadovaných informácií upravuje § 12 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z.z. Nevyhovenie sprístupnenia požadovanej informácie odvolaním sa na absenciu súhlasu dotknutej osoby v tomto prípade nevychádza z platného práva. 11/ Nesprávnosť aplikácie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. vidí v tom, že v emailovej korešpondencii, ktorú žiadala sprístupniť, nefiguruje žiadny verejný funkcionár. Žalobkyňa ako rodička dieťaťa, o ktorom iná osoba upozorní orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušenie jeho práv, čo spôsobí šetrenie vo veci starostlivosti o jej dieťa v jeho súkromí, má legitímne právo byť informovaná o obsahu všetkých tvrdení, zistení a záverov o porušení práv jej dieťaťa. 12/ Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne posúdil žiadosť o sprístupnenie informácie pod č. 3, konkrétne § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. v tom smere, že požadovanú informáciu považoval za informáciu, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní. Informácia poskytnutá sociálnym úradom OR PZ BA II je spôsobilá stať sa informáciou, ktorá sa týka rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, a teda byť vylúčenou zo sprístupnenia až po tom, čo k nej pribudne ďalšia informácia z operatívno-pátracej činnosti alebo procesného postupu orgánu činného v trestnom konaní. 13/ Nezákonnosť ďalej vidí žalobkyňa v tom, že žalovaný ani povinná osoba v napadnutých rozhodnutiach neuviedli žiadne dôvody pre ktoré nesprístupnili informácie o oznamovateľovi ako aj celé obsahy textov emailovej korešpondencie vrátane jej, dcéry a manžela. Pritom je zarážajúce, že tá istá povinná osoba sa nijako nezdržala informovania o jej súkromí, keď zaslala email jej susede, pani H. U., a to oveľa väčšom rozsahu. 14/ Vzhľadom na uvedené má za to, že v konaní došlo k takej vade, ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia a poukázala na ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., kde odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Podľa § 22 ods. 1 tohto zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak použije sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. Nezákonnosť postupu povinnej osoby, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia vidí žalobkyňa v tom, že povinná osoba žalobkyňu ako účastníka konania neupovedomila o tom, že nevyhovela jej odvolaniu v rámci autoremedúry, ani o predložení odvolania žalovanému. III. 15/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa požiadala listom zo dňa 23.03.2015 prvostupňový orgán podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o vyhotovenie kópii všetkých listín nachádzajúcich sa v spise ku konaniu vo veci jej maloletého dieťaťa vedeného úradom práce, sociálnych vecí a rodiny pod č. SDD 2014 176/2013. Prvostupňový orgán listom zo dňa 07.04.2015 zaslal žalobkyni rozhodnutie zo dňa 01.04.2015 a anonymizovanú spisovú dokumentáciu z uvedeného spisu. Prvostupňový orgán vydal dňa 01.04.2015 rozhodnutie, ktorým žiadosti žalobkyne zo dňa 23.03.2015 sčasti nevyhovel s poukázaním na znenie § 9 ods. 1, 2 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobkyňa následne doručila odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom spresnila, ktoré informácie zo spisu vedeného úradom práce naďalej požaduje sprístupniť. Žalovaný po doručení odvolania žalobkyne voči prvostupňovému rozhodnutiu vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol. 16/ Jednotlivé úrady práce, sociálnych vecí a rodiny sú orgánmi, ktoré na základe § 73 ods. 2 písm. e/ bod 8 zákona č. 305/2005 Z. z. vedú spisovú dokumentáciu dieťaťa, plnoletej fyzickej osoby a rodiny, pre ktoré vykonávajú opatrenia podľa tohto zákona a evidenciu spisových dokumentácií. V spisovej dokumentácii dieťaťa sa nachádzajú údaje a informácie o maloletom dieťati a jeho rodine, a to nielen o jednom z jeho rodičov, ale aj informácie o druhom rodičovi, prípadne o ďalších príbuzných dieťaťa. 17/ Žalovaný k anonymizovanému emailu susedy žalobkyne uviedol, že text emailu susedy žalobkyne zo dňa 10.04.2013 obsahuje dostatok informácií, ktoré by bližšie identifikujú autorku podania a taktiež obsahuje viacero informácií z jej súkromia. Predmetný email bol prvostupňovým orgánom anonymizovaný nie pre informácie o súkromí žalobkyne, ale pre informácie o súkromí oznamovateľky podnetu, ktorá bola v danom čase pre žalobkyňu neznáma. Žalovaný má za to, že prvostupňový orgán by zverejnením kópie tohto emailového podania zasiahol do zakladeného práva na ochranu osobnosti a súkromia autorky podania. V čase podania žiadosti o informáciu žalobkyňa ešte nevedela identifikovať osobu, ktorá zaslala email pracovníkovi úradu. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a nakoľko prvostupňový orgán nedisponoval súhlasom susedy žalobkyne s poskytnutím informácií týkajúcich sa jej súkromia, žalovaný je presvedčený, že prvostupňový orgán konal správne keď predmetný email susedy žalobkyne anonymizoval. 18/ K podaniu oznámenia o podozrení na zanedbanie rodičovských práv a povinností žalovaný dodáva, že pracovníci sociálnoprávnej ochrany sociálnej kurately úradov práce sú povinní v záujme dieťaťa prešetriť akékoľvek podozrenie zo zanedbávania výchovy špeciálne v prípade, ak ide o maloleté dieťa. Všetky úkony týchto pracovníkov sú uskutočňované v záujme maloletého dieťaťa v súlade so všeobecne záväznou legislatívou, ako aj v súlade s internými predpismi a internými postupmi. Ak existuje podozrenie, že zákonný zástupca zanedbáva svoje rodičovské povinnosti a je možné, že dieťa je v ohrození, predmetné postupy sa nezverejňujú ani zákonným zástupcom dieťaťa, aby dieťa nebolo ešte vo väčšom ohrození. Všetky tieto informácie sa do prešetrenia uzavretia prípadu nezverejňujú, nakoľko by to bolo kontraproduktívne a mohlo by to poškodiť záujem maloletého dieťaťa, ako aj mariť vyšetrovanie. 19/ Žalovaný k žiadosti o poskytnutie emailu pracovníka prvostupňového úradu zo dňa 07.05.2013 uviedol, že tento bol žalobkyni sprístupnený s anonymizovanými informáciami. Žalovaný nevie z ktorej časti emailu žalobkyňa usúdila, že ide o email pracovníka úradu práce adresovaný jej susede a z čoho usudzuje, že v ňou boli zverejnené informácie „osobnej povahy.“ Predmetný email je pracovnou komunikáciou medzi dvoma sociálnymi pracovníkmi úradu práce a je súčasťou spisovej dokumentácie úradom práce vedeného spisu. Žalobkyni bol sprístupnený, i keď s časti anonymizovaný, nakoľko pôvodne žiadala úplnú spisovú dokumentáciu. Obsahom emailu je informácia o vykonaní šetrenia a jeho výsledku, ktorú si medzi sebou zaslali kompetentní pracovníci úradu práce, ktorí sa prípadom maloletého dieťaťa zaoberali. Predmetný email nebol nikdy zaslaný pracovníkom úradu práce susede žalovanej. Ústredie ani žalovaný teda nedisponujú emailom pani D.. adresovanej pani H. U. zo dňa 07.05.2013 tak, ako tvrdí žalobkyňa a nie je možné jej ho sprístupniť. 20/ Žalovaný k poskytnutiu listu zo dňa 09.05.2013 adresovaného OR PZ Bratislava II uviedol, že tento list bol žalobkyni sprístupnený prvostupňový orgán v ňom anonymizoval len mená a miesta pracovníkov príslušného OR PZ a meno a priezvisko a adresu jej manžela. Žalobkyňa sa v žalobe ohradila voči anonymizovaniu osobných údajov manžela a dcéry, avšak žalovaný poukazoval na skutočnosť, že prvostupňový orgán v prvom rade je ochrancom práv dieťaťa a koná v jeho najlepšom záujme. Rovnako manžel žalobkyne je fyzickou osobou, ktorá má vlastnú právnu spôsobilosť a je zaužívanou praxou prvostupňového orgánu anonymizovať v sprístupňovaní dokumentov aj osobné údaje rodinných príslušníkov žiadateľky o informáciu, nakoľko tieto dokumenty v prípade rôznych ďalších šetrení prechádzajú rukami rôznych osôb z rôznych inštitúciách. Žalovaný má za to, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. bolo aplikované správne, nakoľko informácie z listu adresovaného policajnému orgánu súvisí s prebiehajúcim trestným konaním. 21/ Žalovaný poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý taxatívne vymedzuje okruh osôb o ktorých je povinná osoba povinná poskytnúť informáciu v rozsahu presne vymedzenom v tomto odseku. Radoví zamestnanci prvostupňového orgánu do okruhu týchto osôb nepatria a z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán anonymizoval mená, priezviská konkrétnych zamestnancov úradu práce s čím sa žalovaný pri posudzovaní odvolania žalobcu v rámci správneho konania stotožnil. Žalovaný k uvádzanému odkazu žalobkyne na § 12 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z. z. dodal, že podľa predmetného ustanovenia „prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený sprístupniť ... informáciu, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Sprístupnenie, poskytnutie alebo zverejnenie osobných údajov nemôže narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby.“ Žalovaný so zreteľnom na platnú a účinnú legislatívu SR je toho názoru, že pri posudzovaní odvolania žalobkyne v rámci správneho konania postupoval správne a na základe tohto správneho postupu vydal vo veci zákonné rozhodnutie a preto navrhuje konajúcemu súdu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. 22/ Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla k tvrdeniu žalovaného ohľadne textu emailu susedy žalobkyne zo dňa 10.04.2013, že povinná osoba v kópii emailu zo dňa 10.04.2013, ktorý mu sprístupnila anonymizovala celý text emailu, vrátane údajov v hlavičke a informácií o totožnosti oznamovateľa, ako aj ďalšej informácie vedúce k zisteniu jeho totožnosti. Nesúhlasila s názorom žalovaného, ktorý v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a zastáva názor, že text emailu H. adresovaný sociálnemu úradu nie je osobným údajom, ani sa nejedná o informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ale je úradným podaní, preto nespadá pod režim § 9 zákona č. 211/2000 Z.z. Anonymizácia textu predmetného emailu bola okrem iného vykonaná z dôvodu utajovania totožnosti oznamovateľa, čo žalovaný nepriamo priznával v poslednom odseku svojho vyjadrenia na strane 3. Utajovanie totožnosti oznamovateľa, ktoré vykonala povinná osoba, však nemá oporu v zákone č. 211/2000 Z.z., ani v inom všeobecne - záväznom právnom predpise. V § 96 a ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. sa uvádza, že „ak je orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámené porušovanie práv dieťaťa, je povinný utajiť totožnosť oznamovateľa, ak o to oznamovateľ požiada. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže utajiť totožnosť oznamovateľa, ak je to na dosiahnutie účelu preverenia oznámenia nevyhnutné.“ V tomto prípade nedošlo k naplneniu ani jednej právnej skutočnosti predpokladanej právnym predpisom, nakoľko oznamovateľka o utajení svojej totožnosti nepožiadala a zároveň utajenie totožnosti nebola ani nevyhnutné na dosiahnutie účelu preverenia oznámenia, nakoľko k prevereniu oznámenia došlo pri osobnom vyšetrení vykonanom zamestnancami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ešte dňa 22.04.2013, teda takmer dva roky pred podaním žiadosti o sprístupnenie požadovanej informácie. Svojvoľným utajením totožnosti oznamovateľa, došlo zo strany povinnej osoby k prekročeniu oprávnení, ktoré je priznáva zákon o sociálno - právnej ochrany detí a sociálnej kuratele, a tým k porušeniu zákona č. 211/2000 Z.z. Zo strany prvostupňového orgánu došlo k anonymizovaniu celého obsahu predmetného e-mailu. Anonymizácia tejto časti text, ktorá nijako neodhaľuje totožnosť oznamovateľa, a ani zjavne neobsahuje žiaden osobné údaje ani iné informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, nebola povinnou osobou nijako zdôvodnená. Ani tvrdenie žalovaného o tom, že v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácií žalobkyňa ešte nevedela identifikovať osobu, ktorá predmetný e-mail prvostupňovému orgánu zaslala, a teda zverejním neanonymizovanej kópie tohto e-mailu by žalobkyňa okamžite identifikovala autorka tohto e-mailu sa nezakladá na pravde. Totožnosť oznamovateľky H. U. sa dozvedela žalobkyňa z uznesenia OR PZ Bratislava I, odbor poriadkovej polície, obvodného oddelenia policajného zboru Bratislava Staré Mesto -Východ zo dňa 25.06.2013. Z uvedeného sa totožnosť oznamovateľky dozvedela a bola jej známa už pred podaním žiadosti o sprístupnenie informácií. 23/ K tvrdeniu žalovaného, že „ak existuje podozrenie, že zákonný zástupca zanedbáva svoje povinnosti a je možné, že dieťa je v ohrození, predmetné postupy sa nezverejňujú ani zákonným zástupcom dieťaťa, aby dieťa nebolo ešte vo väčšom ohrození. Všetky tieto informácie sa až do prešetrenia a uzavretia prípadu nezverejňujú, nakoľko by to bolo kontraproduktívne a mohlo by to poškodiť záujem maloletého dieťaťa, ako aj mariť vyšetrovanie. Aj pre tieto dôvody sa žalovaný stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 13.05.2015.“ Šetrenie v domácnosti žalobkyne bolo vykonané ešte dňa 22.04.2013, pričom šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté dieťa a šetrenie bolo ukončené z výsledkom v prospech vzornej starostlivosti rodičov. Žiadosť o sprístupnenie informácií žalobkyňa adresovala povinnej osobe dňa 23.03.2015, kedy už s použitím argumentácie žalovaného bol prípad prešetrený a uzavretý, preto sa tu v žiadnom prípade nedá hovoriť o poškodzovaniu záujmov maloletého dieťaťa ani o marení vyšetrovania. 24/ Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného týkajúceho sa listu v spise sociálneho úradu, že ide o komunikáciu medzi pracovníkmi sociálneho úradu a nie je adresovaný pani H. uviedla, že sa o tejto skutočnosti dozvedela až z vyjadrenia žalovaného. Táto informácia je pre ňu podstatná. To, že adresátom e-mailu bola pani U., žalobkyňa nesprávne vyvodila z ostatnej neanonymizovanej časti e- mailu. K nesprávnej identifikácii by nedošlo, ak by povinná osoba sprístupnila požadované údaje v súlade so zákonom. Ak platí, že obsahom listu spisu sociálneho úradu je pracovná komunikácia medzi dvoma sociálnymi pracovníkmi úradu práce, potom neexistuje žiadny zákonný dôvod na odmietnutie sprístupnenia tejto informácie ani len z časti. Zároveň neexistuje žiadny zákonný dôvod na anonymizáciu mien pracovníkov sociálneho úradu, ktorí boli subjektmi tejto pracovnej komunikácie. 25/ Povinná osoba nemala žiadny zákonný dôvod na anonymizáciu osobných údajov o jej dcére a jej manželovi. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, majú rodičovské práva a povinnosti obidvaja rodičia. Pri ich výkone sú povinný chrániť záujem maloletého dieťaťa. Povinná osoba mala k dispozícii spis sociálneho úradu, a musela si byť vedomá skutočnosti, že informáciu požaduje sprístupniť matka maloletého dieťaťa, ktorého sa spis týka. V kontexte týchto informácií nemala zákonný dôvod pred žalobkyňou utajovať osobné údaje o jej dieťati a o jeho otcovi, s ktorým žije usporiadaným rodinným životom, a ktorý sa na dôvažok o sociálneho úradu aktívne zaujímal, čoho dôkazom je jeho nahliadanie do spisu sociálneho úradu zdokumentované úradným záznamom v spise sociálneho úradu zo dňa 26.04.2013 a 03.07.2013. Z dôvodov uvedených v žalobe zároveň ďalej trvá na názore, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., bol povinnou osobou aplikovaný nesprávne. 26/ Žalovaný si nesprávne vyložil argumentáciu žalobkyne o nesprávnej aplikácii § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorú vidí v tom, že toto ustanovenie sa týka iba obmedzenia sprístupňovania osobných údajov pre účely informovania verejnosti o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom. V emailovej korešpondencii, ktorú žiadala sprístupniť nefiguruje žiadny verejný funkcionár. Zastáva názor, že zo samotného názvu sa teda týka obmedzenia prístupu k informáciám toto citované ustanovenie vymenúva, ktoré osobné údaje o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, a ďalších osobách tam uvedených, sa sprístupňujú. Preto sa nestotožňuje z názorom žalovaného uvedeným vo vyjadrení k žalobe. V žiadnom zo zákonných ustanovení, ktoré upravujú obmedzenia prístupu k informáciám (§ 8 - § 13) nie je ustanovené obmedzenie sprístupnenia osobných údajov týkajúcich sa radových zamestnancov, ktorými sú aj zamestnanci sociálneho úradu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe ( § 12 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov) žalobkyňa uviedla, že žalovaný si nesprávne vykladá vzájomný vzťah medzi zákonom o ochrane osobných údajov a zákonom č. 211/2000 Z.z., ako aj ich vzájomnú aplikáciu. Ak teda zákon o ochrane osobných údajov umožňuje tieto osobné údaje o zamestnancoch sprístupniť, nemožno potom tento zákon použiť ako dôvod neposkytnutia informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Ak zákon o ochrane osobných údajov obsahuje možnosť sprístupnenia citovaných osobných údajov, tak potom zákon č. 211/2000 Z.z. obsahuje povinnosť tieto osobné údaje sprístupniť na základe žiadosti o ich sprístupnenie. 27/ Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo zákona 211/2000 Z.z. nevyplýva pre žiadateľa povinnosť uvádzať v žiadosti o sprístupnenie informácií dôvod, prečo žiada požadované informácie sprístupniť. Napriek tomu žalobkyňa uviedla, že informácie ktoré žiadala sprístupniť žiadosťou zo dňa 23.03.2015, a neskôr ich rozsah zúžila, žiadala sprístupniť za účelom ich predloženia ako dôkazné prostriedky v prebiehajúcom občianskoprávnom konaní o ochrane osobnosti, ktoré konanie začalo na jej návrh, doručený Okresnému súdu Bratislava II dňa 09.01.2015. Pri podaní žiadosti o sprístupnenie požadovaných informácií sa riadila poučením sociálneho úradu, ktoré boli zdokumentované v úradnom zázname zo dňa 03.07.2013 v spise sociálneho úradu (list č. 16). Dňa 03.07.2013 sa manžel žalobkyne, ako účastník konania na sociálnom úrade, na ktorý sa dostavil osobne, žiadal o vyhotovenie kópie listín nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácií ich maloletej dcéry. Pracovníčka sociálneho úradu mu však namiesto vyhotovených kópií listín dala poučenie, aby v prípade, že bude aj naďalej na uvedenom trvať podal žiadosť v zmysle infozákona (č. listu súdneho spisu 57). 28/ Žalobkyňa poukazovala aj na procesnú vadu v správnom konaní a naďalej trvá na tom, že správny orgán mal žalobkyňu ako účastníka konania neupovedomil o tom, že nevyhovel môjmu odvolaniu v rámci autoremedúry, ani o tom, že jej odvolanie predložil na rozhodnutie správneho orgánu, čím došlo k porušeniu § 57 ods. 2 Správneho poriadku. V. 29/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 30/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 31/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 32/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 33/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 34/ Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 24.03.2015 obdržal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Bratislava od žalobkyni žiadosť o sprístupnenie informácií , v ktorej žiadala o vyhotovenie kópie všetkých listín nachádzajúcich sa v spise ku konaniu vo veci jej maloletej dcéry A., č. SDD 2014 176/2013. Dňa 07.04.2015 prvostupňový orgán zaslal žalobkyni rozhodnutie zo dňa 01.04.2015 č.s.: UPS/US1/ SRKA/INF/2015/680, č.z.: 2015/52946 o odmietnutí sčasti poskytnutia informácií v rozsahu osobných údajov ako aj spisovú dokumentáciu upravenú zákonným spôsobom, počet listov 1-16. Žalobkyňa dňa 14.04.2015 doručila prvostupňovému orgánu proti jeho rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.05.2015. Súčasťou je aj neanonymizovaná kópia všetkých listín nachádzajúcich sa v spise maloletej dcéry A.. 35/ Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z., tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.1) 36/ Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 37/ Podľa § 9 ods. 1, 3 zákona č. 211/2000 Z.z., informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo a prechádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba13). Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.14) Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom,16a) poslancom obecného zastupiteľstva,16b) predstaveným v štátnej službe,16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky,16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorý je orgán verejnej moci,16f) nadriadeným v služobnom pomere16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov.16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začatia výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo iného verejného rozpočtu. 38/ Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu,24 rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 39/ Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z.z., všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. 40/ Podľa § 16 ods. 10 zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazeraním do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12. 41/ Podľa § 1 písm. a/, b/, c/ zákona č. 122/2013 Z.z., tento zákon upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných údajov, práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb, postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). 42/ Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z.z., osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného indikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. 43/ Podľa § 12 ods. 1, 2, 3, 5 zákona č. 122/2013 Z.z., osobné údaje o dotknutej osobe možno získať od inej fyzickej osoby a spracúvať v informačnom systéme len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. To neplatí, ak poskytnutím osobných údajov o dotknutej osobe do informačného systému iná fyzická osoba chráni svoje práva alebo právom chránené záujmy alebo oznamuje skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnenie právnej zodpovednosti dotknutej osoby, alebo sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona podľa § 10 ods. 2. Ten, kto takto osobné údaje spracúva, musí vedieť preukázať úradu kedykoľvek na jeho žiadosť, že ich získal v súlade s týmto zákonom. Osobné údaje dotknutej osoby možno poskytnúť z informačného systému inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe len spolu s písomným dokladom o danom súhlase, ak tento zákon takýto súhlas vyžaduje; ten, kto osobné údaje takto poskytol, môže písomný doklad o danom súhlase nahradiť písomným vyhlásením prevádzkovateľa o udelení súhlasu dotknutou osobou, ak prevádzkovateľ vie preukázať, že písomný súhlas dotknutej osoby bol daný. Prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený sprístupniť, poskytovať alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné, služobné alebo funkčné zaradenie, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo alebo elektronická pošta na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Sprístupnenie, poskytovanie alebo zverejnenie osobných údajov nemôže narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby. Ten, kto má v úmysle zverejniť osobné údaje dotknutej osoby, nesmie svojim konaním neoprávnene zasahovať do práva na ochranu osobnosti a súkromia; zverejnenie osobných údajov nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej osoby.7) 44/ Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z.z., tento zákon upravuje ochranu detí a sociálnu kuratelu na zabezpečenie predchádzania vzniku krízových situácií v rodine, ochrany práv a právom chránených záujmov detí, predchádzania prehlbovaniu a opakovaniu porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu detí a plnoletých fyzických osôb a na zamedzenie nárastu sociálnopatologických javov. 45/ V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy . V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. 46/ Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 47/ Podľa § 1 zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 ústavy, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona o slobode informácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 ústavy. Niet pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t. j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. 48/ Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho, a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. 49/ Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. 50/ Úlohou súdu je v rozsahu podanej žaloby preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.05.2015, č. sp. INF/103/2015-M_OKSV, č. z.: 25076/2015, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.s. OPS/US1/SRKA/INF/2015/680, č.z. 2015/52946 zo dňa 0.04.2015, ktorým bola odmietnutá sčasti poskytnutá informácia v rozsahu osobných údajov podľa ust. § 3 ods. 1 a ust. § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. 51/ Správny súd uvádza, že prvostupňový orgán sčasti odmietol poskytnúť informácie požadované žiadateľkou s poukazom na ust. 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a anonymizoval osobné údaje v týchto dokumentoch, pretože žiadateľka nepreukázala predchádzajúci súhlas dotknutých osôb so zverejnením osobných údajov. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žiadateľka upravila rozsah požadovaných informácií tak, že požadovala sprístupniť: 1. kópiu emailu pani H.y U. adresovaného pani J. zo dňa 10.04.2013 - žurnál list č. 1, 2. kópiu emailu pani D. M. adresovaného pani H. U. zo dňa 07.05.2013 - žurnál list č. 6, 3. list úradu adresovaný OR PZ v BA II zo dňa 29.05.2013 - žurnál list č. 10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa stotožnil s názorom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí a ďalej uviedol, že nakoľko nedisponuje prvostupňový orgán s písomným súhlasom dotknutých osôb so zverejnením ich osobných údajov, čím emailová korešpondencia s pracovníkmi úradu práce nepochybne je, a tvoria ich ekonomickú a sociálnu identitu podľa zákona o ochrane osobných údajov. Zamestnanci úradu nepatria do okruhu fyzických osôb uvedených v § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalovaný nesprístupnenie informácie pod bodom 3. - list úradu adresovaný OR PZ v BA II zo dňa 29.05.2013 nesprístupnil s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., pretože zákon o slobode informácií neslúži na získavanie informácií, ktoré sú predmetom súdneho konania a tvoria súčasť spisu. 52/ Súd k námietke žalobcu uvedenej v žalobe ohľadne nesprávneho právneho posúdenia sprístupnenia informácie pod č. 1 (kópia emailu p. U. adresovaného p. J. zo dňa 10.04.2013) súd uvádza, že žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 9 ods. 2 veta prvá zákona č. 211/2000 Z.z. Sprístupnenie požadovaných informácií upravuje § 12 ods. 3 zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že: „Prevádzkovateľ, ktorý je zamestnávateľom dotknutej osoby, je oprávnený sprístupniť, poskytovať alebo zverejniť jej osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko, pracovné, služobné alebo funkčné zaradenie, odborný útvar, miesto výkonu práce, telefónne číslo, faxové číslo alebo elektronická pošta na pracovisko a identifikačné údaje zamestnávateľa, ak je to potrebné v súvislosti s plnením pracovných, služobných alebo funkčných povinností dotknutej osoby. Sprístupnenie, poskytovanie alebo zverejnenie osobných údajov nemôže narušiť vážnosť, dôstojnosť a bezpečnosť dotknutej osoby“, preto odôvodnenie rozhodnutia pre absenciu súhlasu dotknutej osoby je v rozpore s týmto ustanovením. Je potrebné dodať, že zamestnanci prvostupňového orgánu vykonali šetrenie v domácnosti žalobkyne dňa 22.04.2013 (č.l. 25 súdneho spisu) a žiadosť o poskytnutie informácií bola žalobkyňou podaná 23.03.2015 a taktiež email adresovaný p. U. sociálnemu úradu je úradným podaním na základe, ktorého začalo konanie ohľadne maloletej dcéry A. Z. pracovníkmi úradu sociálnej kurately, preto s odstupom času nebolo potrebné anonymizovať celý text požadovaného email zo dňa 10.04.2013, ktorý neobsahoval osobné údaje a ani informácie, ktoré sa dotýkali osobnosti a súkromia fyzickej osoby - oznamovateľky. Ako vyplýva z predloženého dokladu žalobkyňou (č.l. súdneho spisu 58-60) táto mala vedomosť o oznamovateľke už pred podaním žiadosti o poskytnutie informácií. Žiadosť žalobcu pod č. 2 je korešpondenciou medzi dvoma pracovníkmi prvostupňového orgánu, teda ide o úradnú korešpondenciu, ktorú podľa súdu je potrebné sprístupniť. 53/ Súd sa stotožnil s tvrdením žalobkyne uvedenej v žalobe v časti žiadosti pod č. 3 (list úradu adresovaný OR PZ v BA II zo dňa 29.05.2013), nakoľko žalovaný nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. a uviedol, že nemohol sprístupniť informáciu v bode 3 doplnenej žiadosti, pretože zákon o slobode informácií neslúži na získavanie informácií, ktoré sú predmetom súdneho konania a preto súd dáva do pozornosti žalovaného výklad tohto ustanovenia Najvyšším súdom SR uvedeným v rozsudku sp. zn. 5Sži 1/2011: „V predmetnej právnej veci, ktorá sa týka prístupu k informáciám podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je spornou otázka výkladu a následnej aplikácie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, na zverejnenie uznesenia o odmietnutí podnetu pre podozrenie z trestného činu. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobode informácií, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok či zákon č. 335/1991 Zb., zákon o ústavnom súde). Rozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci. Právo na informácie je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania [do procesu v jeho priebehu, ako aj vstup do vlastného rozhodovania (napr. porada a hlasovanie senátu)], a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci, a tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej celistvosti a pod. Iná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t. j. konečných rozhodnutí súdu v danej veci (či už meritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Napokon s touto požiadavkou aj korešponduje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z logického a systematického výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že pojmom „informácie o rozhodnutí“ sa rozumejú informácie o rozhodnutí vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že hoci žiadateľ o informácie nemá právo na sprístupnenie akejkoľvek informácie (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), v predmetnej právnej veci nezverejnenie rozhodnutia o odmietnutí podnetu pre podozrenie z trestného činu, ktoré v danej veci je rozhodnutím konečným (keďže proti nemu nebola podaná sťažnosť ani nedošlo k jeho zrušeniu dozorujúcim prokurátorom) nezodpovedá zákonným obmedzeniam uvedeným v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán ako povinná osoba podľa zákona o slobode informácií nepostupovali v súlade so zhora citovanými zákonnými ustanoveniami a uvedenými zásadami.“ Súdu nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel žalovaný k záveru, že ide o informáciu týkajúcu sa súdneho konania. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného nedostatočne a nezrozumiteľne odôvodnené. 54/ Súd k námietke nezákonnosti postupu povinnej osoby, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia a to porušeniu ust. § 57 ods. 2 Správneho poriadku uvádza, že prvostupňový orgán doručil dňa 14.05.2015 odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu zo dňa 01.04.2015 spolu so spisovou dokumentáciu v rozpore s § 57 ods. 2 Správneho poriadku, pretože neupovedomil o tom žalobkyňu. Táto skutočnosť vyplýva z administratívneho spisu žalovaného. Nedoručenie upovedomenia o predložení prvostupňového rozhodnutia spolu so spisovým materiálom Správny poriadok s tým nespája priame právne následky. 55/ Súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný v novom konaní bude postupovať v súdom naznačenom smere. 56/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, pretože bol v konaní úspešný. 57/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákonov č. 33/2001 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Bratislave dňa 11.07.2017