Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/67/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201205 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201205.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: S. E., narodeného XX.X.XXXX, bytom R. XX, Q., aktuálne s miestom pobytu R. Ú.J. na R. Q. Z.Ň. J. I. Ú. na R. R. A., G. XX/XXX, A., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Hlohovec, aktuálne Centrum právnej pomoci, kancelária Nitra so sídlom Štefánikova trieda 88, Nitra o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 10.7.2015 proti rozhodnutiu odporcu Sp.zn. 4741/2015, Ev.č. KaHC-16915/4741/2015-42137/2015 zo dňa 1.7.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu sp.zn. 4741/2015, Ev.č. KaHC-16915/4741/2015-42137/2015 zo dňa 1.7.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím sp.zn. 4741/2015, Ev.č. KaHC-16915/4741/2015-42137/2015 zo dňa 1.7.2015 odporca v zmysle § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/637/2013 zo dňa 23.9.2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 21C/13/2012 zo dňa 11.7.2013. Odporca uviedol, že z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, t.j. podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, nie je možné vyhovieť navrhovateľovej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 10.07.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Opísal v ňom skutkové okolnosti prípadu, v ktorom žiada priznanie právnej pomoci, a uviedol, že argument odporcu, že v dovolacom konaní, ako aj v konaniach na nižších stupňoch by navrhovateľ neuspel, nie je postačujúcim. Navrhovateľ má taktiež za to, že spĺňa podmienky pre priznanie právnej pomoci. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 21.7.2015 uviedol, že sa plne pridržiava odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a toto považuje za správne a vydané v súlade so zákonom. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti účastníkov konania. Navrhovateľ v podaní zo dňa 21.3.2017 súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj odporca v podaní z 23.3.2017. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd sa v prejednávanej veci oboznámil s pripojeným spisom odporcu, z ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci dňa 11.3.2015 vo veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/637/2013 zo dňa 23.9.2014 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 21C/13/2012 zo dňa 11.7.2013. K predmetnej žiadosti doložil o.i. kópie rozhodnutí v konaní sp. zn. 21C/13/2012. Odporca následne vyzval navrhovateľa na doplnenie údajov potrebných na preukázanie jeho príjmovej a majetkovej situácie. Z dokladov predložených v administratívnom konaní vyplýva, že navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal, aby Okresný súd Trenčín zaviazal odporkyne v I. a II. rade k zaplateniu istiny 829.847,97 eur na základe pôvodnej pohľadávky navrhovateľa voči predchodcovi odporkýň. Prvostupňový súd rozsudkom č.k. 21C/13/2012-148 zo dňa 11.7.2013 zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie danej istiny. Odvolací súd - Krajský súd v Trenčíne následne rozsudkom č.k. 6Co/637/2013-187 zo dňa 23.9.2014 predmetné rozhodnutie potvrdil. Voči tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 29.1.2015 dovolanie, v ktorom žiada priznanie právnej pomoci. Odporca pri posúdení navrhovateľovej žiadosti mal za preukázané, že navrhovateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze a taktiež, že dovolanie bolo podané včas. Po posúdení všetkých predložených dokumentov súvisiacich s predmetným konaním, odporca následne rozhodol, že navrhovateľovi v dovolacom konaní nepriznáva právnu pomoc z dôvodu nesplnenia kumulatívnej podmienky, a to vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Dôvodil, že navrhovateľ oprel svoje dovolanie o dôvod, ktorý síce je dovolacím dôvodom, ale nie v takom zmysle, ako ho predostrel navrhovateľ a teda, že za odňatie možnosti konať pred súdom (ktorú skutočnosť navrhovateľ v podanom dovolaní prezentoval) nie je možné považovať skutočnosť, že odvolací súd nenariadil pojednávanie na prejednanie odvolania. Odporca následne konštatoval, že dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu - Krajského súdu v Trenčíne prípustné nie je, a z toho dôvodu nie je vylúčená bezúspešnosť navrhovateľovho sporu. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa. § 236 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa. § 237 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Podľa. § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa st. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu uplatnených námietok tieto vyhodnotil ako námietky nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako spornú v prejednávanej veci hodnotil otázku, či odporca napadnutým rozhodnutím prekročil alebo neprekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti predmetného sporu a dospel k záveru, že napadnuté (negatívne) rozhodnutie odporcu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je dostatočné iba (formálne) konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu, ale je nevyhnutné, aby táto bezúspešnosť bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Ak totiž odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti skúma právnu stránku veci v rozsahu, ktorý prináleží len súdu, dochádza tým k postupu, ktorý mu neprináleží a teda v konečnom dôsledku k nezákonnému prejudikovaniu rozhodnutia príslušného súdu. Odporca v predmetnom negatívnom rozhodnutí teda nepriamo prejudikoval rozhodnutie navrhovateľovej veci vo veci dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne pod č.k. 6Co/637/2013-187 zo dňa 23.9.2014 ak sa priamo vyslovil, že dovolanie predmetnému rozsudku z dôvodu aký uviedol navrhovateľ, prípustné nie je. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že citovaný § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nemožno aplikovať na vec v ktorej navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci. Vo veci, v ktorej navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci, teda nemôže ísť o prípad vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu, nakoľko posúdenie otázky, či navrhovateľovi bola alebo nebola odňatá možnosť konať pred súdom je výlučne v právomoci konajúceho dovolacieho súdu. V zmysle logického výkladu je preto v rozpore s predmetnými zákonnými ustanoveniami, aby správny orgán - odporca vyslovením zrejmej bezúspešnosti sporu preberal na seba právomoc a zodpovednosť konajúceho súdu a v konečnom dôsledku tak prejudikoval jeho rozhodnutie. K právnemu názoru o nezákonnosti prejudikovania rozhodnutia vo veci samej pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci sa v obdobných prípadoch opakovane vyjadroval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach. Pretože odporca v napadnutom rozhodnutí zjavne prekročil zákonom o poskytovaní právnej pomoci povolenú správnu úvahu vo vzťahu ku skúmaniu zrejmej bezúspešnosti sporu, súd napadnuté negatívne rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporcu opakovane posúdiť žiadosť navrhovateľa o poskytovanie právnej pomoci, objektívne vyhodnotiť kumulatívne splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci a v meritórnom rozhodnutí svoje rozhodnutie náležitým a zákonným spôsobom odôvodniť. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil, a preto súd rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je ako štátna rozpočtová organizácia zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch) a preto ho súd k povinnosti zaplatiť súdny poplatok nezaviazal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).