Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/70/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201274 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201274.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Rozhlas a televízia Slovenska so sídlom Mlynská dolina, Bratislava proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: X/ L. D., bytom G. X, I., 2/ Z. D., bytom K. X, I., 3/ Z. D., bytom G. X, I. (aj ako závetný dedič po A. D., naposledy bytom P. XX, I.), všetci zastúpení Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s.r.o. so sídlom Zámocká 5, Bratislava, 4/ Slovenský pozemkový fond so sídlom Búdková 36, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 10.6.2015 proti rozhodnutiu odporcu Č. k.: 6641/2004, Zn.: OU-BA-PLO-2015/9768/74064/KZI zo dňa 27.4.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č. k.: 6641/2004, Zn.: OU-BA- PLO-2015/9768/74064/KZI zo dňa 27.4.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm., c), d), e) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím Č. k.: 6641/2004, Zn.: OU-BA-PLO-2015/9768/74064/KZI zo dňa 27.4.2015 odporca podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol, že L. D., nar. XX.X.XXXX, Z. D.W., E.. X.XX.XXXX, Z. D., E.. XX.X.XXXX W. A. D., X. D. E.. XX.X.XXXX sú oprávnenými osobami v zmysle § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 písm. c) zákona, že spĺňajú podmienky § 3 ods. 1 písm. j) zákona z ktorého dôvodu im priznal právo na náhradu za nehnuteľnosti katastrálneho územia D. K., PKV č. XXXX, parcela č. 20726/1, záhrada o výmere 1635 m2, PKV č. 14880, parcela č. 20728, záhrada o výmere 104 m2 (ďalej len „predmetné pozemky“). Súčasne dal oprávneným osobám poučenie o forme a spôsobe uplatnenia si náhrady za pozemky a zaviazal ich k povinnosti vrátiť kúpnu cenu za pozemky „... vo výške 503,40€ (15.164,20 SKK) slovom päťstošesťdesiatosem aur desať centov, ...“ Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že predmetné pozemky prešli na štát kúpnou zmluvou z 31.3.197, ktorá bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. K podmienke tiesne uviedol, že pôvodní vlastníci pozemkov neuzatvorili kúpnu zmluvu slobodne, ale pod vplyvom tlaku vyvolaného vtedajšou politickou situáciou, keď boli často predvolávaní na Mestský výbor KSS, kde ich presviedčali o spoločenskej potrebe výstavby televízneho strediska, mali sa im vyhrážať vyvlastnením a odstránením člena rodiny, že bez upozornenia bolo vstúpené na ich pozemok, bola zničená časť úrody, rozstrihaný plot. K nápadne nevýhodným podmienkam odporca uviedol, že kúpna cena bola stanovený na základe vyhlášky č. 47/1969 Zb., pričom poukázal na § 22 ods. 1 tejto vyhlášky. Ďalej dôvodil, že na predmetných pozemkoch sa nachádzal vysoký počet ovocných stromov, tiež že pozemky slúžili na uskladnenie a údržbu závodných motocyklov. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 10.6.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom preukázanie tiesne, ako aj nápadne nevýhodných podmienok. Dôvodil, že ako to je o. i. zrejmé z obsahu zmluvy, predmetné pozemky sa nachádzali v stavebnom obvode určenom pre výstavbu televízneho strediska, že pôvodní vlastníci spolupracovali pri uzatvorení zmluvy, že im tiež boli poskytnuté aj 3 náhradné byty a garáž, že kúpna cena bola určená na základe znaleckého posudku a v zmysle vyhl. č. 47/1969 Zb.. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že odporca v konaní postupoval v rozpore s § 33 zák. č. 71/1967 Zb. (ďalej len „správny poriadok“), keď mu ako účastníkovi konania nebola umožnená aktívna účasť v konaní za účelom zistenia úplného stavu veci a tiež že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s obsahom spisu pre vydaním napadnutého rozhodnutia. Tiež poukázal na rozporný výrok IV. napadnutého rozhodnutia. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 23.7.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho správnosti. Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení sa z 13.7.2015 k návrhu stotožnil s návrhom a uviedol, že v konaní pred odporcom nebolo dostatočným spôsobom preukázané naplnenie podmienky § 3 ods. 1 písm. j) zákona. Na pojednávaní navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Zástupca zúčastnených osôb 1/ - 3/ na pojednávaní navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť a pripojil sa k vyjadreniu odporcu. Poznamenal, že vyjadrenie matky žiadateľov (z roku 2014) na ktoré poukázal navrhovateľ na pojednávaní svedčí v prospech žiadateľov. Následne založil do súdneho spisu fotokópiu osvedčenia o dedičstve 60D//39/2016, Dnot 19/2016 z 26.9.2016 z ktorej vyplýva, že p. A. D., narodená XX.X.XXXX dňa 27.2.2016 zomrela so zanechaním závetu, podľa ktorého závetným dedičom je p. Z. D., narodený XX.X.XXXX - zúčastnená osoba 3/. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods.2 písm. c), d), e) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu. Z jeho obsahu o. i zistil, že reštitučný nárok si uplatnili v zákonom stanovenej lehote L. D. (zúčastnená osoba 1/), Z. D. (zúčastnená osoba 2/) a Z. D., ktorý 27.8.2005 zomrel ako ženatý s p. A. D.Ž., majúc jedného syna - p. Z. D. (ďalej tiež „žiadatelia o reštitúciu“). V uplatnení reštitučného nároku uviedli, že predmetné pozemky boli určené rozhodnutím Útvaru hlavného architekta Mesta Bratislavy zo 14.3.1966 na výstavbu televízneho strediska v Mlynskej doline, že ich otec nesúhlasil s ich vyvlastnením, že bol často predvolávaný k tajomníčke Mestského výboru KSS, ktorá mu dohovárala vo veci predaja pozemkov a tiež, že ak nepristúpi k odpredaju, tak pozemky budú vyvlastnené. Tiež, že matka sa pod vplyvom straty manžela (14.12.1969 kedy si násilne vzal život) rozhodla kúpnu zmluvu podpísať. Poukázali na skutočnosť, že vykúpené pozemky boli (do dňa uplatnenia reštitučného nároku) nevyužité na účel, pre ktorý boli vykúpené. Okrem matričných dokladov, osvedčení a súhlasov, PK vložiek, listov vlastníctva, identifikácii parciel, ocenenia predmetných vykúpených nehnuteľností, kúpnej zmluvy z 31.3.1971 a bežnej korešpondencie, sa v spise odporcu nachádza „Vyjadrenie o tiesni a nápadne nevýhodným podmienkach pri uzatváraní kúpnych zmlúv“ z 13.6.2014, podpísané Z.. A. D. v ktorom táto (bližšie neidentifikovaná) pani uviedla, že predávajúci nedostali žiadnu ponuku od kupujúceho, že boli predvolávaní na Mestský výbor KSS Bratislava I, kde ich presviedčali o spoločenskej potrebe výstavby televízneho strediska, tiež, že ak pozemky nepredajú tak ich vyvlastnia, že sa vyhrážali odstránením syna Františka, že pracovníci Útvaru hlavného architekta Bratislavy, ObNV Bratislava IV, MV KSS agitáciou vplývali na vlastníkov, že pôvodný vlastník nemal možnosť predaj odmietnuť, že matka trvala na svojom rozhodnutí odísť z miesta tragédie a tiež z dôvodu, že ostatní susedia sa odsťahovali, že pred vykúpením pozemkov neprebiehali žiadne stavebné práce a že pozemky sú nepoužité na výstavbu televízneho strediska a sú znehodnotené, že nápadne nevýhodné podmienky spočívali v spôsobe, akým boli vlastníci donútení ku kúpnej zmluve pristúpiť, že nevie preukázať výhodnejší výkup pozemkov, že pôvodní vlastníci pestovali na pozemkoch zeleninu, ovocie, že výkupná cena nebola adekvátna a že za vyplatenú cenu nebolo možné kúpiť dom pre tri rodiny, ktoré v rodinnom dome bývali a tiež, že otec L. D. bol k nezmyselnej smrti donútený politickými tlakmi. Podľa § 3 ods. 1 písm. j zákona (503/2003 Z.z.): Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku: Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 33 správneho poriadku: (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 správneho poriadku: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p.: O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust. § 250j ods. 2 O.s.p.: Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku vyhodnotil podaný návrh ako dôvodný: K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.: Ako to vyplýva zo znenia § 3 ods. 1 písm. j) zákona, predpokladom aplikovania tohto ustanovenia je preukázanie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorou prešlo vlastníctvo k pozemku na štát. Je skutočnosťou, že žiadatelia o reštitúciu v uplatnení nároku opísali skutočnosti na základe ktorých sa domnievajú že bola splnená podmienka navrátenia vlastníctva, avšak odporca v priebehu celého konania nevykonal ani jeden dôkaz na preukázanie prezentovaných tvrdení. Osobitne vo vzťahu k tiesni, ako aj k existencii nápadne nevýhodných podmienok pri uzatvorení kúpnej zmluvy. Do administratívneho spisu založil iba predmetnú kúpnu zmluvu z 31.3.1971 a „Ocenenie nehnuteľností“ z 25.2.1971. Ako to vyplýva z textu odôvodnenia, bez ďalšieho si osvojil „Vyjadrenie o tiesni a nápadne nevýhodným podmienkach pri uzatváraní kúpnych zmlúv“ z 13.6.2014, podpísané PhDr. A. D., pričom naviac tak z tohto vyjadrenia a ani zo žiadneho dokumentu založeného v spise nevyplýva zosobnenie pisateľky Z.. A. D. - nie je zrejmé kto táto pisateľka vyjadrenia je, v akom je vzťahu so žiadateľmi o reštitúciu. Podľa názoru súdu pre preukázanie tiesne nestačí iba odkaz na „tlak vyvolaný vtedajšou spoločenskou situáciou“. Podľa názoru súdu mal odporca v časti konania - dokazovania k existencii či neexistencii tiesne vypočuť, za účasti ostatných účastníkov konania, predovšetkým samotných žiadateľov o reštitúciu, nimi navrhnutých resp. ďalších svedkov. Podľa výsledku tohto dokazovania vykonať aj iné dokazovanie, včítane dokazovania prípadne navrhnutého účastníkmi konania. Obdobná argumentácia sa týka aj dokazovania existencie či neexistencie nápadne nevýhodných podmienok. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.: I keď súd konštatuje, že odporca relatívne obšírnym spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k § 3 ods. 1 písm. j) zákona, súd takéto odôvodnenie vyhodnotil ako nedostatočné, ktoré v konečnom dôsledku spôsobilo jeho nepreskúmateľnosť. Jednak z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci (viď predchádzajúci odsek odôvodnenia tohto rozsudku) a jednak z dôvodu, že odporca nevyhodnotil obsah uplatneného reštitučného nároku vo vzťahu k opísaným skutočnostiam, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Z obsahu odporcovho odôvodnenia súd tiež nadobudol presvedčenie, že odporca v odôvodnení poukazoval iba na okolnosti, svedčiace v prospech žiadateľov, ostatnými sa vôbec nezaoberal. Pri odôvodnení nápadne nevýhodných podmienok podobným spôsobom poukázal na splnenie tejto podmienky, pričom opomenul poukázať na fakty, vyplývajúce z obsahu jeho spisu. Jednak na skutočnosť (ktorú verifikovali aj žiadatelia v uplatnení nároku), že ich nehnuteľnosti sa nachádzali v pásme, určenom na výstavbu televízneho strediska, ktorá skutočnosť musela mať podstatný - negatívny vplyv aj na možnosť eventuálneho predaja nehnuteľností ako takých iným fyzickým osobám. Tiež odporca žiadnym spôsobom nevyhodnotil skutočnosť, že žiadateľom o reštitúciu boli pridelené tri byty a garáž. I keď predmetom uplatneného nároku je navrátenie vlastníctva k pozemkom, podľa názoru súdu odporca mal na túto skutočnosť prihliadať v odôvodnení svojho rozhodnutia aj preto, lebo v odôvodnení rozhodnutia poukázal na fakt, že za kúpnu cenu nemohli žiadatelia nadobudnúť porovnateľnú - adekvátnu nehnuteľnosť. K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.: Navrhovateľ o. i. namietal, že mu odporcom nebolo umožnené, aby sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia oboznámil s jeho obsahom a vyjadril sa k nemu, resp. aby mohol navrhnúť jeho doplnenie, navrhnúť vykonanie ďalšieho dokazovania a pod. Z obsahu spisu odporcu je zjavné, že odporca skutočne nepostupoval v intenciách § 33 ods. 3 správneho poriadku, ktorá skutočnosť zakladá dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia z tohto v podstate procesného dôvodu. Predovšetkým preto, lebo takýmto postupom odporca odňal navrhovateľovi jeho právo na adekvátnu účasť na konaní, ktorú zaručuje správny poriadok aj v § 3 ods. 2 každému účastníkovi konania, ba dokonca nie len im. Naviac v písomnom vypracovaní napadnutého rozhodnutia - v bode IV. jeho výroku sú uvedené v číselnom a v slovnom vyjadrení výšky sumy, ktorú sú podľa tohto rozhodnutia žiadatelia povinní štátu vrátiť uvádzané rôzne sumy: v číselnom vyjadrení 503,40 €, avšak v slovnom vyjadrení päťstošesťdesiatosem aur desať centov. Zjavne ide o rozdielne sumy. Pretože odporca nedostatočne zistil stav prejednávanej veci, svoje rozhodnutie (aj napriek nedostatočne zistenému stavu veci) nedostatočne odôvodnil. Súčasne v konaní a aj samotnom rozhodnutí bola zistená vada, ktorá nielenže mohla mať, ale aj mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporcu predovšetkým na ústnom pojednávaní, na ktoré predvolá všetkých účastníkov konania, vypočuť žiadateľov o reštitúciu, účastníkmi konania navrhnutých svedkov, prípadne (podľa priebežných výsledkov dokazovania) vyzvať účastníkov konania na predloženie či označenie relevantných dôkazov, resp. z vlastnej iniciatívy odporcu zadovážiť dôkazy, svedčiace alebo vyvracajúce tvrdenia žiadateľov. Dokazovanie zamerať prioritne na otázku existencie či neexistencie obidvoch kumulatívnych podmienok, stanovených v § 3 ods. 2 písm. j) zákona. Pred vydaním rozhodnutia umožniť účastníkom konania oboznámiť sa s obsahom spisu a prípadne doplniť (a vykonať) nimi navrhnuté ďalšie dokazovanie. Následne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť spôsobom z ktorého bude zjavná správna úvaha, ktorou sa odporca pri vydaní rozhodnutia riadil, tiež vyhodnotiť a posúdiť všetko vo veci vykonané dokazovanie O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ i keď bol v konaní úspešný si trovy konania neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).