Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/194/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201319 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201319.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: O. D., P. XXXX/X, J., právne zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát Černyševského 26, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-15/2015/OPK zo dňa 08.07.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správneho orgánu 1. Personálnym rozkazom ministra žalovaného č. 312 zo dňa 04.12.2014 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon 73/1998 Z.z.“ alebo ako „zákon“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, a to z dôvodu, že žalobca ako veliteľ hliadky OO PZ Nemšová spoločne s členom hliadky S.. W. F. dňa 23.08.2014 v čase okolo 13.30 hod. v obci G. S., časť K. K. na miestnej komunikácii III/50767 zastavili traktor bez evidenčného čísla, ktorého posádku tvorili vodič - O. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. S., časť K. K. Č.. XXX a spolujazdec O. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, pričom vodičovi O. D. po zistení priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, uložil žalobca pokutu v blokovom konaní vo výške 295,- €, kde po prevzatí finančnej hotovosti od priestupcu mu predpísaným spôsobom nevystavil potvrdenie o zaplatení blokovej pokuty formou ústrižkov typu „B“ pokutovým blokom. Následne policajti pokračovali v služobnej činnosti, preverením iného oznámenia na K. K.. Vracajúc sa po ceste III/50767 boli pristavení O. D. - otcom O. D., ktorý sa sťažoval na ich služobný postup, pri uložení blokovej pokuty synovi O. z dôvodu nevystavenia pokutových blokov ako potvrdenia o zaplatení pokuty za spáchaný priestupok. Žalobca O. D. finančnú čiastku vo výške 295,- € vrátil a spolu s kolegom mu vystavili potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, pričom ako dôvod uviedli porušenie § 4 ods. 1 písm. a), písm. c), § 4 ods. 2 písm. a), § 137 ods. 2 písm. m), písm. n) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a priestupca sa mal dopustiť priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. c), písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. 2. Uvedený skutkový stav mal správny orgán preukázaný na základe vlastného šetrenia nadriadeného, ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. zabezpečil výsluchy osôb - O.O. D., O. D., W. Š., A. P., F.M. F. W. A. M. a výsluch účastníka konania - žalobcu a S.. W. F.. Ďalej si správny orgán zabezpečil fotokópiu priestupkového spisu č.p. PZ-ORP-P-169/N-2014, výstup dychových skúšok z alkoholtesteru, fotokópiu úradného záznamu nadporučíka A. A. prepis služobnej komunikácie hliadky OO PZ Nemšová zo systému Redat zo dňa 23.08.2014, výpis z ústrednej evidencie priestupkov žalovaného a ďalej zabezpečil záznam o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, fotokópiu zoznamu policajtov OO PZ Nemšovej, ktorí boli preškolení z interných predpisov, súvisiacich s konaním a vyjadrenie príslušného odborového orgánu. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-15/2015/OPK zo dňa 08.07.2015, rozklad žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 4. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Tvrdil, že jediným orgánom, ktorý má právomoc rozhodnúť o tom, či sa konania opisovaného v personálnom rozkaze žalobca dopustil alebo nie, je súd. Rozhodnutie o jeho prepustení považoval za prelomenie zásady prezumpcie neviny a porušenie jeho základných ľudských práv. V zmysle uvedenej zásady mal byť postavený dočasne mimo službu do rozhodnutia súdu. 5. K zistenému skutkovému stavu žalobca uviedol, že v konaní nepopieral, že by mal v rukách bankovky od priestupcu O. D., avšak zákon neumožňoval uloženie blokovej pokuty a nie je náhodou, že O. D. mu hodil bankovky do auta a keď videl, že nezareagoval podľa jeho predstáv a že mu bankovky vrátil, vymyslel si blokové konanie. V tejto súvislosti namietal nedostatočne zistenie skutkového stavu. 6. Žalobca namietal premlčanie, pretože jeho nadriadený sa dozvedel o celej veci v deň oznámenia O. D., žalovaný cestou svojich orgánov vykonával šetrenie veci v septembri 2014, pričom napadnutý rozkaz bol vydaný po uplynutí vyše dvoch mesiacov, čo je v rozpore s § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. 7. Žalobca taktiež namietal, že hodnotenie dôkazov vykonaných v konaní bolo realizované neobjektívne, jednostranne a na ťarchu žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 09.10.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že príslušný nadriadený po zhromaždení všetkých dostupných podkladov a ich vyhodnotení spracoval návrh na prepustenie žalobcu a dňa 24.11.2014 s návrhom na prepustenie ako aj s celým dôkazným materiálom žalobcu oboznámil. Zároveň mu dal možnosť vyjadriť sa k návrhu, resp. podať námietky, návrhy a dôkazy na svoju obranu. Žalobca sa toho istého dňa písomne vyjadril v tom zmysle, že s návrhom na prepustenie nesúhlasí, pretože sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru bol prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý sa písomne vyjadril dňa 20.11.2014 a k prepusteniu žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ nemal námietky. 9. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo v neprospech žalobcu dospel nadriadený k názoru, že žalobca porušil svojim konaním služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere, by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobcu spočívalo v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ a neriadil sa zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj rozkazmi nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a svoje sily nevynaložil na ochranu základných práv a slobôd osoby, keď v rozpore so zákonom zneužijúc svoje služobné postavenie potom, ako vodičovi za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložil na mieste blokovú pokutu v rozpore s interným právnym predpisom a priestupcovi nevydal potvrdenie o zaplatení uloženej blokovej pokuty, až po následnom upozornení otcom priestupcu, že synovi nevydal bloky o zaplatení blokovej pokuty, zinkasovanú finančnú čiastku vo výške 295,- € priestupcovi vrátil, pričom spolu s kolegom vypísali príslušné tlačivá a zadržali priestupcovi vodičský preukaz. 10. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával riadne služobnú činnosť na úseku svojho služobného zaradenia, keď počas nej svedomite neplnil úlohy uloženému zákonom (§ 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, § 70 ods. 4, ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), nariadením nadriadeného (príloha č. 1 k nariadeniu ministra vnútra SR č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti Policajného zboru článok 17 ods. 11 písm. e) nariadenia prezidenta PZ č. 14/2011 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, v konaní o dopravných nehodách, dopravno-inžinierskej činnosti, článok 1, článok 5 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ), rozkazom nadriadeného bod 2, rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ). Nedodržal ani služobnú disciplínu, pretože neplnil svedomite úlohy, ktoré mu boli uložené zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, nevykonával štátnu službu riadne, nezdržal sa konania, ktoré viedlo k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými záujmami mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržiaval služobnú disciplínu, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona č. 73/1998 Z.z. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo preto na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ. 11. Klasifikácia konania žalobcu ako trestného činu nie je predmetom personálneho konania a je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní. Nadriadený v personálnom konaní preukazoval, že sa žalobca dopustil protiprávneho konania takej intenzity, že ním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť, pričom jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a to bez ohľadu na skutočnosť, či za svoje konanie bol žalobca zároveň obvinený zo spáchania trestného činu. Neobstojí ani námietka žalobcu týkajúca sa zásady prezumpcie neviny nakoľko aj podľa ustálenej judikatúry konanie o prepustení policajta je samostatným konaním nezávislým na trestnom konaní, pričom v personálnom konaní na rozdiel od trestného konania nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami trestného poriadku a neplatí tu zásada prezumpcie neviny. IV. Posúdenie veci 12. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a postup žalovaného boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 17. Podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do šiestich mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. 18. Pokiaľ ide o súdom posudzovanú otázku týkajúcu sa dodržania dvojmesačnej lehoty na rozhodnutie a doručenie rozhodnutia o prepustení žalobcovi, súd nezistil nezákonnosť postupu žalovaného a konštatoval, že nakoľko od okamihu, kedy sa nadriadený s personálnou právomocou voči žalobcovi dozvedel o dôvode prepustenia, neuplynuli do dňa doručenia personálneho rozkazu žalobcovi viac ako dva mesiace a zákonom stanovenú lehotu považoval za dodržanú. Pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je podstatné, kedy nadriadený dôvod prepustenia zistil, pričom je potrebné rozlišovať že oprávneným v zmysle zákona nie je každý služobný funkcionár, ktorý je oprávnený voči žalobcovi prijať personálne alebo disciplinárne opatrenia. Takouto osobou v danom prípade bol len minister vnútra SR a nik iný. Vyplýva to so zákonom súladného Nariadenia ministra vnútra SR č. 62/2003 v znení Nariadenia č. 65/2005 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru. Až deň kedy sa nadriadený s personálnou právomocou vo vzťahu k žalobcovi oboznámil s oznámením dôvodným pre vydanie personálneho rozkazu, je dňom začatia konania o prepustení policajta zo služobného pomeru. Len získanie relevantných overených a overiteľných informácií a dôvodov na prepustenie možno považovať za kvalifikované zistenia v zmysle zákona. Konania, ktoré bolo dôvodom prepustenia zo služobného pomeru, sa žalobca dopustil dňa 23.08.2014. Návrh na prepustenie spolu s podkladovým materiálom bol doručený ministrovi vnútra SR dňa 25.11.2014 a následne bol vydaný personálny rozkaz a žalobcovi doručený dňa 05.12.2014. Preto súd konštatoval, že v tomto smere bol postup žalovaného a vydané rozhodnutia v súlade so zákonom. 19. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 20. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 21. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. 22. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 23. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 24. Podľa § 241 ods. 1 veta prvá zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. 25. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 26. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je v dostatočnom rozsahu odôvodnené tak, ako to ukladá § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. Žalovaný sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami, na ktoré žalobca v podanom rozklade poukazoval. 27. Súd sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v prejednávanej veci v zásade sústredil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých žalovaný vychádzal, nie sú pochybné, najmä spôsobom ich zistenia alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či na základe vykonaných dôkazov možno logicky dospieť ku skutkovému záveru, ku ktorému dospel žalovaný. 28. Súd zistil, že pre skutok identický s tým, ktorý bol dôvodom personálneho konania voči žalobcovi a ktorý je predmetom preskúmania na základe žaloby, bol žalobca stíhaný v trestnom konaní a bol tiež uznaný za vinného a odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T 154/2004 zo dňa 06.05.2015. Uvedený rozsudok bol potvrdený uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To 95/2015 zo dňa 01.12.2015. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2Tto 31/2006 zo dňa 06.09.2016 tak, že dovolanie žalobcu odmietol. Popis skutku v rozsudku Okresného súdu Trenčín je identický s opisom uvedeným v trestnom rozkaze. Teda konanie žalobcu považované za porušenie služobnej prísahy a služobnej disciplíny bolo podľa právoplatných rozhodnutí súdov SR klasifikované aj ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Z uvedených dôvodov preto nemožno spochybňovať správnosť zistenia skutkového stavu správnym orgánom, i keď súd pripúšťa, že nebol zistený bez akýchkoľvek pochybností. Naproti tomu však súd nemá pochybnosti o tom, že žalobca sa dopustil konania opísaného v predmetnom personálnom rozkaze, a to práve na základe vyššie spomínaných rozhodnutí trestných súdov. Len formálne zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí pre určité pochybnosti o zistenom skutkovom stave by v konečnom dôsledku neprinieslo pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci jeho prepustenia, preto sa súd k takémuto riešeniu nepriklonil. 29. Súd taktiež súhlasil s názorom žalovaného, ktorý v konaní žalobcu videl zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy. Žalobca spôsobom opísaným v napadnutých rozhodnutiach (str. 1 a 2 odôvodnenia tohto rozsudku) konal v rozpore s právnymi predpismi, pričom sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ a ohroziť dôveru v PZ a nedodržal služobnú prísahu, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 a), b), f), g) a h) zákona č. 73/1998 Z.z.. Požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu právnych predpisov vyplýva z jeho právneho postavenia ako aj z úloh, ktorými sa zúčastňuje na plnení funkcií štátu. Preto sa vyžaduje ich dodržiavanie a predpokladá sa, že každý príslušník PZ v rámci svojho postavenia ich bude príkladne a striktne rešpektovať tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. Bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý konal tak, ako je vyššie uvedené a dopustil sa konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ. 30. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 31. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správne orgány neskúmali trestnoprávnu zodpovednosť a ani otázku viny alebo neviny, ale skúmali naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty inštitútu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., súd poukazuje na to, že porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, resp. s priestupkovou zodpovednosťou policajta. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o ňom, pričom nie sú závislé od výsledku prípadného trestného alebo priestupkového konania. 32. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 2Sžo 156/2008, 2Sžo/189/2010) vyplýva, že „v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru nie je otázka jeho viny alebo neviny, ale len otázka, či sú splnené zákonné predpoklady na prepustenie policajta zo služobného pomeru podľa zákona č. 73/1998 Z. z.. Preto nemožno vo veci žalobcu v súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku skúmať otázku prezumpcie neviny, trestnosť činu v rozsahu, ktorý je v konaní pred trestným súdom, prípadne naplnenie znakov skutkovej podstaty priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Súd teda v personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru nie je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, či bol spáchaný trestný čin alebo priestupok. Sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou a sankciou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu.“ 33. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy v danom prípade spočíva v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď v rozpore s postavením príslušníka PZ preukázateľne konal protiprávne (spôsobom opísaným na str. 1 a 2 odôvodnenia tohto rozsudku). 34. Z obsahu služobnej prísahy (§ 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.) vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, a že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 a), b), f), g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z.. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. patrí okrem iného aj povinnosť plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a dodržiavať služobnú disciplínu. 35. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ. Je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka PZ zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ, sa uvedeného konania dopustil. 36. Každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má svojím správaním byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Na činnosť PZ sú kladené vyššie nároky, a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Hlavnou úlohou PZ je chrániť záujmy spoločnosti, a s tým spojené vyššie nároky na činnosť príslušníkov PZ. Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy žalobcu a rozhodol v súlade so zákonom. Výskyt určitého protispoločenského konania totiž musí vyvolať náležitú odozvu, či už vo forme novej právnej regulácie vzťahov, alebo využívaním prísnejších opatrení, ktoré platný predpis dáva k dispozícii. 37. Zložením sľubu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. sa občan stáva príslušníkom PZ - kategórie osôb, ktorých konanie, ak je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcie štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. Od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak, prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej tak, ako sa k tomu zaviazali. 38. Po preskúmaní spisového materiálu dospel súd k záveru, že konanie o prepustenie žalobcu zo služobného pomeru a následné rozhodnutia ministra vnútra SR boli v súlade so zákonom a v jeho medziach. S ohľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že dôkazy, ktoré si žalovaný prostredníctvom žalobcovho bezprostredne nadriadeného zaobstaral na preukázanie protiprávneho konania žalobcu, boli získané zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom pre vyvodené závery. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 190 SSP a žalobu zamietol. 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).