Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/86/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201321 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201321.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: V. W., G.. XX.XX.XXXX, K. K.. G. XXXX/XX, M., zast. Mgr. Katarínou Berkešovou, advokátkou so sídlom Záhorácka 58/10, 901 01 Malacky proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o predčasný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X - T. zo dňa 15. júna 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - T. zo dňa 08. januára 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - T. zo dňa 15. júna 2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - T. zo dňa 08. januára 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny odporkyňa od 08.07.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už predčasný starobný dôchodok vyplatil, odňala navrhovateľovi postupom podľa § 67 ods. 4 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), predčasný starobný dôchodok. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ bol od 01.01.2011 povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec s nepravidelným príjmom (čo v žiadosti ale neuviedol), na základe čoho mu v zmysle § 67 ods. 4 ZSP nevznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku, o ktorý požiadal žiadosťou z 01.07.2011, na základe ktorej mu bol podľa § 67 ods. 1 a § 82 ZSP od 01. 07. 2011 priznaný rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX z 15.07.2011. Odporkyňa v rozhodnutí poznamenala, že o neprávom vyplatenej sume vydá osobitné rozhodnutie. V odôvodnení zmenového rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X-I z 08.01.2016, ktorým navrhovateľovi odňala predčasný starobný dôchodok poukázala na znenie § 69a ZPS, podľa ktorého sa predčasný starobný dôchodok navrhovateľa odo dňa dovŕšenia jeho dôchodkového veku, t.j. od 09.06.2013, stal dôchodkom starobným. Ďalej uviedla, že dňa 18.03.2015, pri posudzovaní nároku na zvýšenie dôchodku podľa § 293di ZSP zistila, že navrhovateľ bol od 01.01.2011 do 25.06.2013 v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZSP povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec spoločnosti TEKOS spol. s r.o., Malacky, ktorá ho prihlásila dňa 05.03.2012, t.j. oneskorene, v rozpore s ust. § 231 ods. 1 písm. b/ ZSP, a to od 01.01.2011, pričom ho mala prihlásiť najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Skutočnosť, že bol povinne dôchodkovo poistený od 01.01.2011 do 25.06.2013 má za následok zmenu skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku a v zmysle ust. § 67 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 543/2010 Z.z., mu tento nárok na predčasný starobný dôchodok od 01.07.2011 do 08. 06.2013 vôbec nevznikol. V zmenovom rozhodnutí rovnako zo dňa 08.01.2016, č. XXX XXX XXXX X - II, ktorým navrhovateľovi odňala od 08.02.2016 starobný dôchodok, odporkyňa s odkazom na ust. § 112 ods. 2 a 6, § 67 ods.1, § 82 a § 109 ods. 2 ZSP uviedla, že napadnutým rozhodnutím zo dňa 15.06.2015 mu odo dňa 09.06.2013 nesprávne priznala starobný dôchodok vo výške 658 eur mesačne. V rozhodnutí tiež argumentovala tým, že navrhovateľ nepodal žiadosť o priznanie starobného dôchodku a keďže dávka mu bola priznaná neprávom, odňala ju a jej výplatu od 08.02.2016 zastavila. 2. Navrhovateľ návrhom zo dňa 30.07.2015, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.08.2015, žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne č. XXXX XXX XXXX X - l zo dňa 15.06.2015 vo výroku, ktorým mu odňala predčasný starobný dôchodok odo dňa 08.07.2015 ako i postup, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal. Poukázal na to, že odporkyňa nepostupovala podľa ust. § 195 ods. 1, 2 a 3 ZSP, pretože nedostatočne zistila skutkový stav, nezabezpečila si potrebné podklady a neobjasnila všetky rozhodujúce skutočnosti a jej rozhodnutie preto považuje za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že v čase od 25.06.2007 do 25.06.2013 vykonával funkciu člena dozornej rady v obchodnej spoločnosti TEKOS, spol. s r.o. Malacky, s účasťou mesta Malacky, do ktorej bol zvolený Mestským zastupiteľstvom. Výkon predmetnej funkcie spočíval v tom, že raz ročne sa zúčastnil dozornej rady a nárok na odmenu bol závislý od rozhodnutia Valného zhromaždenia spoločnosti. V roku 2011 dostal odmenu 289,01 eur a v roku 2012 odmenu 300,23 eur. V roku 2013 mu nárok na odmenu podľa rozhodnutia VZ nevznikol. Poukázal na to, že od 01.01.2011 je v zmysle § 4 ods. 2 ZSP zamestnancom na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 písm. a/ ZSP t.j. s odkazom na ust. § 5 ods. 1 písm. a/ až h/ a ods. 2 a 3 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedol, že jeho nárok na príjem ako člena dozornej rady bol závislý od rozhodnutia Valného zhromaždenia a tento príjem nebol v takej výške, aby podliehal dani z príjmu podľa zák.č. 595/2003 Z.z., preto nemal postavenie zamestnanca pre účely dôchodkového poistenia a nemal byť povinne dôchodkovo poistený. Odporkyňa teda nesprávne aplikovala ust. § 67 ods. 4 ZPS, keď mu nárok na predčasný starobný dôchodok odňala. Vyslovil presvedčenie, že vydaním napadnutého rozhodnutia odporkyňa porušila jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Záverom namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia v časti, v ktorej odporkyňa konštatuje, že starobný dôchodok mu odo dňa priznania nepatril, nakoľko presné obdobie počas ktorého mu nárok nemal „patriť,“ neuviedla. Táto skutočnosť je podľa neho dôležitá z dôvodu, že poberal len jednorazovú odmenu a to len v roku 2011 a 2012. 3. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.02.2016 žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 15.06.2015 spolu so zmenovým rozhodnutím potvrdiť ako zákonné a vecne správne. Poukázala na opätovné posúdenie nároku navrhovateľa na predčasný starobný dôchodok, po podaní opravného prostriedku a vydanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X - I zo dňa 08.01.2016, ktorým bol navrhovateľovi podľa § 67 ods. 4 a § 112 ods. 2 a 6 ZSP od 08.07.2015 odňatý predčasný starobný dôchodok a bolo zmenené napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X-I zo dňa 15.06.2015 v časti odôvodnenia. Ďalej uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 01.07.2011 požiadal o predčasný starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 01.07.2011, v žiadosti svojim podpisom potvrdil, že ukončil zamestnanie v ZSSK Cargo Slovakia, a.s. a k tomuto dňu nie je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Na základe tejto žiadosti mu bol právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.07.2011 podľa § 67 ods. 1 a § 82 ZSP od 01.07.2011 priznaný predčasný starobný dôchodok. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 15.06.2015 a zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I zo 08.01.2016 mu bol podľa § 67 ods. 4 a § 112 ods. 2 a 6 zákona v znení neskorších predpisov od 08.07.2015 predčasný starobný dôchodok odňatý. Vo vyjadrení zo dňa 16.08.2017 odporkyňa s odkazom na ust. § 3 ods. 1 pís. a/, ods. 2 a 3, § 4 ods. 1, 2 a § 20 ods. 1, 2 ZSP argumentovala tým, že pre posúdenie skutočnosti, či navrhovateľovi od 01.01.2011 do 25.06.2013 povinné dôchodkové poistenie vzniklo alebo nevzniklo, nie je rozhodujúce, či jeho príjem (pravidelný či nepravidelný), na ktorý navrhovateľovi jestvujúci právny vzťah s TEKOS spol. s r.o. Malacky založil právo, dosahoval takú výšku, aby podliehal dani z príjmu podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, či tu uvedený právny vzťah zakladajúci právo na tento príjem je alebo nie je. Okolnosť založenia zamestnaneckého vzťahu so spoločnosťou TEKOS spol. s r.o. Malacky podľa uvedenia odporkyne nerozporoval ani navrhovateľ a zamestnávateľ ho potvrdil splnením si povinnosti prihlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie podľa § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. Napadnuté rozhodnutie zo dňa 15.06.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 08.01.2016 žiadala ako vecne správne potvrdiť. 4. Na pojednávaní pred krajským súdom navrhovateľ i odporkyňa v plnom rozsahu zotrvali na svojich písomných podaniach i ústnych vyjadreniach. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 15.06.2015 v spojení so zmenovým z 08.01.2016 ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že návrh na preskúmanie je dôvodný a napadnuté rozhodnutie v znení jeho zmeny bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a bez náležitého odôvodnenia, preto ho podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 3 cit. ust. O.s.p. vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. 6. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 491 ods. 2 druhá veta S.s.p., ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 8. Podľa § 492 ods. 1 S.s.p,. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 9. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p., odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení č.461/2003 Z.z. v znení zák. č. 543/2010 Z.z. účinného od 01.01.2011 do 01.11.2013 nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. 11. Podľa ods. 5 cit. ust. nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká odo dňa jeho splátky splatnej po dni vzniku dôchodkového poistenia zamestnanca alebo povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a opätovne vzniká odo dňa nasledujúceho po dni zániku tohto dôchodkového poistenia. 12. Podľa § 112 ods. 2 ZSP sa dávka odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 13. Z ust. § 209 ods. 1, 4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 14. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 15. Podľa § 196 ods. 1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 16. Podľa ods. 4 cit. ust. ZSP účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. 17. Podľa ods. 6 cit. ust. ZSP účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 18. Podľa ods. 7 cit. ust. ZSP organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 19. Podľa § 3 ods. 1 pís. a/ ZSP je zárobkovou činnosťou podľa tohto zákona činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 5 ods. 1 písm. d/ zák. č. 595/2003 Z.z.). 20. Podľa § 5 ods. 1 písm. d/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, príjmom zo závislej činnosti sú aj odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, orgánoch územnej správy a v orgánoch iných právnických osôb a spoločenstiev. 21. Starobný dôchodok je obligatórna, peňažná, opakujúca sa dávka dôchodkového poistenia, ktorej funkciou je hmotné zabezpečenie poistenca v starobe, resp. v postproduktívnom veku. Účelom starobného dôchodku je nahradiť stratu alebo obmedzenie pracovného príjmu, ktoré spôsobuje vyšší vek ako sociálna udalosť ( M.). Predčasný starobný dôchodok je dávka dôchodkového poistenia určená poistencovi, ktorý sa rozhodne odísť do dôchodku predčasne, ak spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť o predčasný starobný dôchodok môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. 22. Rozhodnutie o odňatí predčasného starobného dôchodku je nepochybne rozhodnutím, ktoré významnou mierou zasahuje do nadobudnutých sociálnych práv poberateľa tejto dávky. Najmä preto musí byť takéto rozhodnutie založené na takých podkladoch, ktoré presne a úplne kopírujú zistený skutočný stav veci. Základné skutočnosti kreujúce tento stav poberateľa predčasného dôchodku musia byť preto preverené a posúdené tak, aby bez akýchkoľvek pochybností umožnili vysloviť záver, že poberateľ predčasného starobného dôchodku už nespĺňa zákonné podmienky pre ďalšie poberanie tejto dávky. Na ten účel je organizačná zložka sociálnej poisťovne, ktorou je Sociálna poisťovňa - ústredie, povinná zaobstarať potrebné podklady na rozhodnutie v súlade s postupom upraveným v § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení a vykonať dokazovanie podľa § 196 tohto zákona. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpoveď účastníka konania a dôkazy ním navrhnuté, okrem toho aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických a právnických osôb, a pod. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporkyňa takéto dokazovanie vykonala na úrovni nezodpovedajúcej základným princípom dokazovania, svoje rozhodnutie založila iba na konštatovaní, že dňa 18.03.2015 z registrácie poistencov zistila, že navrhovateľ bol od 01.01.2011 do 25.06.2013 povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec podľa § 4 ods. 2 ZSP. Do registra poistencov ho z dôvodu poberania nepravidelných príjmov prihlásil zamestnávateľ, TEKOS spol. s r.o. Malacky, avšak až dňa 05.03.2012, teda oneskorene a keďže ho mal prihlásiť najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti, postupoval v rozpore s ust. § 231 ods. 1 písm. b/ ZSP. Odporkyňa vo vzťahu k tejto skutočnosti len skonštatovala, že nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu navrhovateľovi za obdobie od 01.07.2011 do 08.06.2013 nevznikol vôbec. Svoj postup bližšie neodôvodnila, nevykonala zistenia potrebné na objasnenie skutočného stavu veci, nezaobstarala si dôkazy spočívajúce napr. vo vyžiadaní potvrdenia a vyjadrenia zamestnávateľa, TEKOS spol. s r.o., Malacky, ohľadne okolností oneskorenej registrácie navrhovateľa, v prípade ak mal byť podľa § 4 ods. 2 ZSP zaregistrovaný zamestnávateľom do registra poistencov z titulu vzniku povinného dôchodkového poistenia, kedy splnil zákonné podmienky na povinné dôchodkové poistenie a určiť tak správnu lehotu podľa zákonných podmienok. Zákon o sociálnom poistení v ust. § 4 ods. 2 za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia ustanovuje aj fyzickú osobu v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3 cit. zákona. 23. V zmysle uvedeného krajský súd dospel k záveru, že v danej veci neprebehlo konanie v súlade s ust. § 195 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. a odporkyňa nedostatočne zistila okolnosti zodpovedajúce hypotéze ustanovenia § 67 ods. 4 ZSP, t.j. vzniku a zániku povinného dôchodkové poistenia navrhovateľa a obdobia v ktorom vykonával činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý mu zakladá právo na príjem, na základe akého právneho vzťahu vykonával funkciu člena dozornej rady, ktorý mu založil právo na príjem a v akom období trval takýto skutkový stav, keďže podľa doloženého obchodného registra zamestnávateľa funkciu člena dozornej rady vykonával v čase od 25.06.2007 do 25.06.2013 a v registri poistencov bol zamestnávateľom TEKOS spol. s r.o., Malacky prihlásený od 01.01. 2011 do 25.06.2013. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí v znení zmenového rozhodnutia neodôvodnila svoj postup, neodôvodnila prečo nezisťovala vznik a trvanie právneho vzťahu vyžadovaného u navrhovateľa a jeho zamestnávateľa ustanovením § 4 ods. 2 ZSP. Samotná registrácia zamestnávateľom a zápis navrhovateľa v registri poistencov totiž nezakladá právny vzťah obsiahnutý ust. § 4 ods. 2 ZSP, ale je iba dôsledkom existencie takéhoto právneho vzťahu, ktorý ale nebol odporkyňou v konaní zistený. Na základe takto vykonaného posúdenia zákonnosti súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil podľa § 250l ods. 2 a §250j ods. 2 písm. e/, d/ O.s.p. a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 24. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne sa zaoberať odňatím predčasného starobného dôchodku z titulu prípadnej existencie povinného dôchodkového poistenia navrhovateľa a to s dôrazom na úplné zistenie skutkového stavu s náležitým odôvodnením veci a aplikáciou zodpovedajúcej právnej úpravy účinnej od 01.01.2011, tiež s preukázaním naplnenia skutkovej podstaty ust. v § 112 ods. 2 ZSP, podľa ktorej dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom a ust. § 67 ods. 4 a 5 ZSP, a to či sa dávka priznala neprávom už od jej priznania na základe žiadosti navrhovateľa dňom 01.07.2011, alebo či nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku v priebehu poberania dávky navrhovateľovi zanikol, od ktorého dňa zanikol (§ 4 ods. 2 ZSP) a prípadne, ak už u navrhovateľa netrvalo dôchodkové poistenie zamestnanca, či opätovne vznikol. 25. Okrajovo ešte správny súd na navrhovateľovu námietku konštatuje, že jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR porušené nebolo, nakoľko podľa písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 03.02.2016, mu preddavkovo vypláca starobný dôchodok. 26. Pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré si právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila, súd postupoval podľa ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 246c ods. 1 a § 250 k ods. 1 O.s.p.) a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia - odmeny advokáta, ktorému patrí podľa ust. § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z. z. tarifná odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. 27. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. 28. Podľa § 13a ods. 1 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c/ písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane, týkajúce sa veci samej, d/ účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny. 29. Podľa ods. 4 cit. ust. za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. 30. Podľa § 15 pís. a/ a b/ vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a na náhradu za stratu času (§ 17 vyhlášky). 31. Právna zástupkyňa navrhovateľa si vo vyčíslení zo dňa 25.08.2017, doručenom súdu elektronickou poštou dňa 03.09.2017, uplatnila náhradu trov konania vo výške 1/6 výpočtového základu, za šesť úkonov právnej služby. Z obsahu spisového materiálu mal súd preukázané, že všetky úkony boli uskutočnené a na ich priznanie, avšak vo výške 1/13 výpočtového základu, ktorá zodpovedá predmetu konania o predčasnom starobnom dôchodku, ktorý je dôchodkovou dávkou sociálneho poistenia, jej vznikol právny nárok. 32. Záväznosťou ust. § 492 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, sa súd riadil taktiež pri rozhodovaní o trovách konania. 33. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 34. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. 35. Pojednávanie vo veci samej, na ktorom si právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila trovy konania, sa konalo dňa 23.08.2017. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia bolo súdu doručené elektronickou poštou dňa 03.09.2017 o 18.07 hod. (v nedeľu), teda v desiaty deň od uskutočneného pojednávania súdu. 36. Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (II. ÚS 56/05). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda nepochybne aj rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08). 37. V náleze z 11. septembra 2014, sp. zn. IV. ÚS 481/2013-47, Ústavný súd SR poukazuje na právny názor vyslovený v odbornej literatúre, podľa ktorého aj stručná požiadavka účastníka konania, či už v žalobe alebo v priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Z už citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na to, aby sa priznala náhrada trov konania, treba navrhnúť, spravidla pred rozhodnutím vo veci samej, aj výrok o náhrade trov konania a predložiť vyčíslenie tejto náhrady, pretože bez vyčíslenia nemožno takúto náhradu priznať. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných (nie kalendárnych) dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, treba považovať nielen rozsudok vo veci samej, ale aj každé iné rozhodnutie, teda aj uznesenie, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia. To znamená, že trovy právneho zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať. Účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná. V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 O.s.p. rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania. Z ustanovení § 151 O.s.p. vyplýva, že zákon odlišuje rozhodnutie súdu o trovách konania a o náhrade trov konania. Toto odlíšenie má význam pre samotné rozhodnutie. Výrok rozhodnutia bude totiž odlišný podľa toho, či rozhoduje o trovách konania alebo o náhrade trov konania. Výrok rozhodnutia o trovách konania je vyjadrením, že súd o nich definitívne rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznáva a výrok rozhodnutia o náhrade trov konania vyjadruje založenie povinnosti niektorého z účastníkov na ich náhradu. O trovách konania musí súd rozhodnúť v zásade vždy, ak sa konanie končí. Na rozdiel od toho, o náhrade trov konania súd rozhodne iba vtedy, ak tak navrhne niektorý z účastníkov konania (okrem rozhodovania o náhrade trov štátu podľa § 151 ods. 6 OSP). [KRAJČO, J. - SUČANSKÁ, D. - ČIERNA, A. - KRAJČO, O. Občiansky súdny poriadok - Komentár. Bratislava : Eurounion, 2010, ISBN 978-80-89374-11-3, s. 580 - 582]. 38. Ak teda účastník v lehote podľa odseku 1 § 151 O.s.p. trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k navrhovateľovmu neskorému vyčísleniu náhrady trov konania, mu súd po márnom uplynutí lehoty troch pracovných dní tieto priznať nemohol a v súlade s pertraktovanou právnou teóriou vyplývajúcou aj zo spomínaných ústavných nálezov, zmenil aj výrok rozsudku v časti týkajúcej sa trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR.