Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/209/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201447 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201447.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobkyne: F. Z., M. ulica č. XX, Z., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 41614-2/2015-BA zo dňa 5. augusta 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie č. 41614-2/2015-BA zo dňa 05.08.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0218975812-GC04/12 zo dňa 27.08.2012 zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) SSP a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.08.2015, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 41614-2/2015-BA z 5. augusta 2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava číslo 700-0218975812-GC04/12 z 27. augusta 2012. Prvostupňovým rozhodnutím bolo žalobkyni za obdobie máj, jún a júl 2012 predpísané poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity, spolu v sume 420,59 eur. Žalovaná napadnutým rozhodnutím potvrdila žalobkyňou odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie. 2. Uviedla, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané pôvodne už v roku 2013 (číslo 24742-2/2013- BA z 3. mája 2013), ktoré jej bolo doručené až na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/171/2013-124 zo dňa 25.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2014. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podala odvolanie až 26.01.2015, o ktorom rozhodla žalovaná až dňa 7. augusta 2015 , t. j. po zákonom ustanovenej lehote, nakoľko bola prekročená lehota 60 dní a o predĺžení lehoty žalobkyňa nebola informovaná. 3. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, podľa ktorej pri výpočte poistného sa má vychádzať z jednotného vymeriavacieho základu, podobne ako je to u zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, čo je v súlade s § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V zmysle ust. §138 ods. 4 písm. a) zákona vymeriavacím základom poistenca je ním určená suma, avšak v citovanom ustanovení zákona, ani nikde inde v legislatíve nie je napísané, že vymeriavacím základom poistenca „je ním určená suma rovnaká pre všetky druhy poistenia“. Dobrovoľné poistenie fyzickej osoby je prejavom vôle fyzickej osoby byť dobrovoľne zúčastnený na jednotlivých poisteniach, a preto fyzická osoba dobrovoľne a z vlastnej vôle si môže zvoliť vymeriavací základ v rámci hraníc, ktoré sú dané legislatívou. V zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, teda v zákone nemusí byť uvedená možnosť určiť si vymeriavací základ v rôznych sumách, naopak, stačí, že zákon túto možnosť nezakazuje. 4. Poukázala, že vymeriavacie základy boli určené zákonom o sociálnom poistení do 31.12. 2012: - minimálny vymeriavací základ mesačne v sume 339,89 eura - maximálny vymeriavací základ mesačne o na platenie poistného na nemocenské poistenie v sume 1 153,50 eura o na platenie poistného na dôchodkové poistenie, na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity v sume 3 076,00 eur a od 01.01.2013 platia vymeriavacie základy: - minimálny vymeriavací základ mesačne v sume 393,00 eur - maximálny vymeriavací základ mesačne v sume 3 930,00 eur. 5. Tvrdí, že aj na Registračnom liste FO Sociálnej poisťovne (SPÚ 538, XII/10) v bode č.11. „Obdobie a vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby (DPO)“ je uvedené samostatné okienko pre určenie vymeriavacieho základu pre NP, DP a RFS a pre PvN, t. j. pre každé poistenie zvlášť. Tiež v materiáli „Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 597) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní (tlač 597a, číslo: CRD-4835/2011)“ sa uvádza, cit.: „Navrhuje sa, aby si dobrovoľne poistená osoba mohla určiť jeden vymeriavací základ na všetky druhy dobrovoľného poistenia, ktorým bude podliehať“. Zdôraznila, že v prípade, ak je zákon nejednoznačný, má sa uprednostniť záujem občana. 6. Podľa jej názoru počas trvania poistného vzťahu so Sociálnou poisťovňou v spornom období až k dátumu jeho ukončenia (31.05.2013) ako dobrovoľne poistená fyzická osoba dodržala ustanovenia §14 ods. 2 písm. c) ako aj § 19 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, t. j. bola ako fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a bola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorá je súčasne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. Taktiež bola dobrovoľne nemocensky poistená osoba, ktorá je súčasne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti a s prihliadnutím na § 293cb ods. 1, ods. 3 a ods. 4 bolo jej dobrovoľné nemocenské poistenie nepretržité. 7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa ustanovení § 138 ods. 5, § 138 ods. 6 písm. a), b), § 138 ods. 7 zákona o sociálnom poistení platili pre ňu od 01.01.2012 nasledujúce vymeriavacie základy: - minimálny vymeriavací základ mesačne v sume 339,89 eura - maximálny vymeriavací základ mesačne o na platenie poistného na nemocenské poistenie v sume 1 153,50 eura o na platenie poistného na dôchodkové poistenie, na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity v sume 3 076,00 eur. Na tomto základe v zmysle ust. § 138 ods. 4 písm. a) zákona si zvolila vymeriavací základ pre dobrovoľné nemocenské poistenie - 1 153,50 eura, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti - 339,89 eura. V zmysle uvedeného poistné platila v správnej sume a včas. 8. Žalobkyňa nesúhlasí s predpísaným poistným, keďže k jeho určeniu prišlo použitím nesprávnych údajov a Sociálna poisťovňa jej neodcitovala príslušné ustanovenie zákona, v ktorom je explicitne vyjadrená povinnosť poistenca zvoliť si rovnaký vymeriavací základ pre všetky druhy dobrovoľného sociálneho poistenia, o čo ju viackrát žiadala. 9. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala napadnuté rozhodnutia žalovanej zrušiť. II. 10. Žalovaná vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.10.2015 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uviedla, že novelou zákona o sociálnom poistení č. 521/2011 Z. z. účinnou od 1. februára 2012 bola zavedená nová právna úprava dobrovoľného poistenia, podľa ktorej poistenec, ktorý chce byť dobrovoľne nemocensky poistený, je povinný sa súčasne prihlásiť aj na dobrovoľné dôchodkové poistenie (§ 14 ods. 2 písm. c). Táto zásadná zmena dobrovoľného nemocenského poistenia bola prijatá z dôvodu, aby sa eliminovala možnosť zneužívania sociálneho systému, ktoré sa prejavovalo najmä vyplácaním veľkého množstva nemocenských dávok poistencom, ktorí boli dobrovoľne nemocensky poistení. 11. K namietanej výške vymeriavacieho základu žalovaná uviedla, že v právnom systéme je bežným javom, že text právnej normy nie je vyjadrený expressis verbis a gramatickým výkladom ustanovenia § 138 ods. 4 písm. a) dospela žalovaná k jednoznačnému záveru, že je povinnosťou poistenca zvoliť si pre všetky tri druhy dobrovoľného poistenia jednotnú, ním určenú sumu. Námietka žalobkyne je preto právne irelevantná, pretože ak by zákonodarca mal v úmysle umožniť poistencom zvoliť si rozdielny vymeriavací základ pre každý druh dobrovoľného poistenia, nerozdelil by novelou účinnou od 1. februára 2012 odsek 4 ustanovenia § 138, pôvodne pozostávajúci z jednej vety, na písmená a) až d), obsahujúce jednotlivé kombinácie druhov dobrovoľného poistenia, a nebolo by do textu pridané slovo „súčasne“, z čoho vyplýva, že vymeriavací základ je pre tieto druhy poistenia rovnaký. 12. Zachovanie „samostatných okienok“, v tlačive - Registračný list fyzickej osoby - prihláška, na ktoré žalobkyňa poukazuje, má relevantné opodstatnenie, pretože aj po zmene zákona o sociálnom poistení je možné dobrovoľne sa poistiť iba na dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo v prípade povinne dôchodkovo a nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb len na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. 13. Podľa názoru Sociálnej poisťovne úmysel zákonodarcu pri prijímaní spomínaných ustanovení zákona o sociálnom poistení, t. j. ich zmysel a účel, je jednoznačne zrejmý zo Spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky č. CRD-4835/2011 (597a), zo dňa 1. decembra 2011 v zmysle ktorej sa „navrhuje, aby si dobrovoľne poistená osoba mohla určiť jeden vymeriavací základ na všetky druhy dobrovoľného poistenia, ktorým bude podliehať“. 14. Žalobkyňa si v prihláške na dobrovoľné poistenie zvolila na platenie dobrovoľného nemocenského poistenia maximálny vymeriavací základ 1153,50 eura a na platenie dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti minimálny vymeriavací základ 339,89 eura. Platenie poistného na dobrovoľné poistenie z takto zvolených vymeriavacích základov by absolútne poprelo účel, pre ktorý bol zákon o sociálnom poistení novelizovaný zákonom č. 521/2011 Z. z., pretože poistencom by bolo opätovne umožnené privodiť si značný prospech prostredníctvom vyplatenia nemocenských dávok, na ktoré by mali nárok po zaplatení pomerne nízkej sumy poistného. 15. K nedodržaniu lehoty v zmysle ust. § 210 ods. 2 zákona v znení zákona č. 677/2006 Z. z. žalovaná uviedla, že uvedená lehota je poriadková a jej nedodržanie nemá vplyv na správnosť a relevantnosť napadnutého rozhodnutia. III. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne s miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie a na pojednávaní konanom dňa 26.01.2017 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 19. V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 20. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej 41614-2/2015- BA, zo dňa 5. augusta 2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo: 700-0218975812-GC04/12, zo dňa 27. augusta 2012, ktorým bolo žalobkyni ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe za obdobie máj, jún a júl 2012 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity, spolu v sume 420,59 eura. 21. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa bola v období od 1. februára 2012 do 31. mája 2013 dobrovoľne nemocensky poistenou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti, čo vyplýva z registračného listu FO, prihlášky dobrovoľne poistenej osoby zo dňa 31.01.2012. Žalobkyňa si v prihláške stanovila vymeriavací základ na dobrovoľné nemocenské poistenie sumu 1153,50 eura a na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sumu 339,89 eura. Dňa 1. februára 2012 podpísala aj Vyhlásenie, v zmysle ktorého je „poistenec povinný odvádzať poistné z vymeriavacieho základu, ktorý si sám zvolí a výška je ohraničená ustanoveniami citovaného zákona“ (zákona o sociálnom poistení). Odhlášku - Registračný list fyzickej osoby Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava prijala dňa 31.05.2013. 22. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava kontrolou odvodu poistného a príspevkov zistila, že žalobkyňa poistné a príspevky za mesiace máj, jún a júl 2012 mala odviesť v nesprávnej sume, a preto žalobkyni ako dobrovoľne poistenej fyzickej osobe predpísala rozhodnutím číslo: 700-0218975812- GC04/12, zo dňa 27. augusta 2012, za obdobie máj 2012, jún 2012 a júl 2012 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity, spolu v sume 420,59 EUR. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie tvrdiac, že poistné odvádzala najmä s poukazom na ust. § 138 v správnej sume. O podanom odvolaní rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava potvrdila. IV. 23. Podľa § 14 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak a) nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, b) nie je poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a c) je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. 24. Podľa § 15 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. 25. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená. 26. Podľa § 128 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení, poistné na nemocenské poistenie platí dobrovoľne nemocensky poistená osoba. 27. Podľa § 128 ods. 2 písm. d) o sociálnom poistení, poistné na starobné poistenie platí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. 28. Podľa § 128 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, poistné na invalidné poistenie piati, ak tento zákon neustanovuje inak, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. 29. Podľa § 128 ods. 10 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné na poistenie v nezamestnanosti platí dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. 30. Podľa § 128 ods. 11 písm. c) zákona o sociálnom poistení, poistné do rezervného fondu solidarity platí dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. 31. Podľa § 138 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ poistenca, ktorý je a) súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma, b) súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma, dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma. 32. Podľa § 138 ods. 5 citovaného zákona, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 33. Podľa § 138 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac a) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom roku 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. 34. Podľa § 138 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou v úhrne je mesačne najviac v kalendárnom roku 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity. 35. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobkyňa bola v období od 1. februára 2012 do 31. mája 2013 dobrovoľne nemocensky poistenou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti a v prihláške si stanovila vymeriavací základ na dobrovoľné nemocenské poistenie sumu 1 153,50 eura, na dobrovoľné dôchodkové poistenie a rezervný fond solidarity a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sumu 339,89 eura, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. 36. Spornou bola skutočnosť, či žalobkyňa ako dobrovoľne poistená osoba si môže na platenie poistného stanoviť rôznu sumu vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie a inú sumu vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity, tak ako to vyplýva z podanej prihlášky žalobkyne, resp. či pre platenie všetkých druhov poistení v zmysle ust. § 138 ods. 4 zákona o sociálnom poistení (dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti) musí byť žalobkyňou určená len jedna suma vymeriavacieho základu, tak ako postupovala žalovaná, keď poistné vypočítala žalobkyni z vymeriavacieho základu ňou určeného pre dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti v sume 1153,50 eura. 37. Krajský súd konštatuje, že z ust. § 138 ods. 4 písm. a) zákona o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec, ktorý chce byť dobrovoľne nemocensky poistený, musí byť súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti. Za účelom určenia výšky poistného pre dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti si poistenec stanovuje sumu vymeriavacieho základu. Z ust. § 138 ods. 5 a 6 zákona o sociálnom poistení vyplýva rozsah vymeriavacieho základu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne nemocenskej osoby v nezamestnanosti, keď v ust. § 138 ods. 5 je stanovený vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti spodnou hranicou „najmenej“ vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné, čo je 339,89 eura. V ust. § 138 ods. 6 cit. zák. je stanovený vymeriavací základ hornou hranicou, a to v úhrne mesačne „najviac“. V tomto ustanovení je stanovená maximálna výška vymeriavacieho základu rôzne, ktorý si môže dobrovoľne poistená osoba určiť: - na platenie poistného na nemocenské poistenie , a to „...1,5-násobok...“ (§ 138 ods. 6 písm. a) cit. zákona), čo je suma 1 153,50 eura, - na platenie poistného na dôchodkové poistenie a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, a to „...4-násobok...“ (§ 138 ods. 6 písm. b) cit. zákona), čo je suma 3 076,- eur. Súčasne v ustanovení § 138 ods. 7 je stanovený vymeriavací základ na platenie poistného do rezervného fondu solidarity dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou v úhrnne mesačne najviac v kalendárnom roku 4-násobok. 38. Z uvedeného vyplýva že ust. § 130 ods. 5 až 7 zákona o sociálnom poistení samo osebe predpokladá rôzny vymeriavací základ dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného dôchodkového poistenia a dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. Podľa názoru súdu o žalovaná v tomto smere nepostupovala správne a vec nesprávne právne posúdila, keď pre určenie výšky poisteného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity zohľadnila žalobkyňou určený vymeriavací základ vo výške v 1153,50 eura pre všetky typy poistného uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia napriek tomu, že žalobkyňa si určila vymeriavací základ rôzne, a to na dobrovoľné dôchodkové poistenie a rezervný fond solidarity a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sumu 339,89 eura a na nemocenské poistenie sumu 1 153,50 eura. Zákon o sociálnom poistení jej umožňuje takto rôzne určiť sumu vymeriavacieho základu. Žalovaná preto pri stanovení sumy poistného mala žalobkyňou určenú sumu vymeriavacieho základu pre jednotlivé druhy poistení akceptovať. 39. Rovnako je potrebné konštatovať, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov žalovaná takto postupovala, na základe akých úvah dospela k záveru, že pre stanovenie výšky poistného pre všetky druhy poistenia je správne určenie vymeriavacieho základu žalovanou práve vo výške 1 153,50 eura a nie vo výške 339,89 eura. Žalobkyňa si určila vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sumu 339,89 eura a na nemocenské poistenie si určila vymeriavací základ 1153,50 eura. V slede tvrdenia žalovanej, že vymeriavacím základom pre všetky druhy poistenia má byť určená len jedna suma, tak súdu nie je zrejmé, prečo neakceptovala vymeriavací základ vo výške 339,89 eura, z ktorého by tiež mohla vypočítať poistné pre všetky druhy poistenia. Ak by tak postupovala, vymeriavací základ vo výške 339,89 eura by nebol v rozpore so zákonom a neodporoval by zákonom určenému v rozsahu pre stanovenie vymeriavacieho základu, keďže sa jedná o spodnú hranicu zákonom určeného vymeriavacieho základu (§ 138 ods. 5 citovaného zákona). Z uvedeného dôvodu súd napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné i z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov. 40. Krajský súd v Bratislave s poukazom na závery uvedené vyššie, považoval námietky žalobkyne uvedené v žalobe za dôvodné, a preto postupom podľa ust. § 191 písm. c), d) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 41. K žalobkyňou namietanému prekročeniu lehoty na vydanie rozhodnutia súd uvádza, že ani žalovaná nepoprela prekročenie zákonom stanovenej lehoty na vydanie rozhodnutia, no samotné prekročenie lehoty nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia v prípade, že by napadnuté rozhodnutie bolo vecne správne. 42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že správny súd priznal žalobkyni, voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S. s. p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S. s. p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S. s. p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S. s. p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S. s. p. podať kasačnú sťažnosť.