Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/222/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201528 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201528.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie so sídlom v Tulčíku č. 310, 082 13 Tulčík, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5680/2015-2.3 zo dňa 14.07.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Listom zo dňa 29.01.2015 požiadal žiadateľ v súvislosti z prebiehajúcou výstavbou parkoviska v lokalite Chopok - Krúpova o opätovné vydanie príslušným povolením podľa zákona o činnosti, ktorých vykonávanie je nevyhnutné v súvislosti s realizáciou stavby „Parkovisko Chopok - Juh - Krúpová“ tak, ako boli vydané rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici zo dňa 09.10.2012 z dôvodu, že sa mu nepodarilo v lehote do skončenia platnosti tohto rozhodnutia uvedenú stavbu realizovať. 2. Žiadateľ vo svojej žiadosti uviedol, že rozhodnutím bývalého Krajského úradu životného prostredia vo Veľkej Bystrici zo dňa 09.10.2012 mu bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených zákonom vydaný súhlas na uskutočňovanie činnosti v súvislosti s realizáciou vyššie uvedenej stavby. 3. Okresný úrad dňa 02.02.2015 upovedomil o začatom správnom konaní občianske združenia. Do konania sa prihlásilo Lesoochranárkse zoskupenie VLK dňa 06.02.2015. K žiadosti žiadateľa dal stanovisko ŠOP SR, Správa NAPANT zo dňa 25.02.2015 s povolením výnimiek a udelením súhlasov, súhlasí za dodržania podmienok uvedených v stanovisku. S podkladmi pre rozhodnutie boli oboznámení všetci účastníci konania, listom zo dňa 16.03.2015. Lesoochranárske zoskupenie VLK vo svojom stanovisku zo dňa 30.03.2015 uviedlo, že v danej veci sa jeho názor nezmenil. Trend ničenia územia povoľovaného prostredníctvom vydávania výnimiek a súhlasov je v danej lokalite neudržateľné. Lyžiarske stredisko, jeho prevádzka a s tým spojené ničenie biotópov, je v priamom rozpore s požiadavkami ochrany prírody a krajiny a nie je preto podľa ich názoru dôvod na zachovanie predmetného územia ako súčasti Národného parku Nízke Tatry. 4. Rozhodnutím zo dňa 23.04.2015 č.OU-BB-OSZP1-2015/006674-Ku orgán verejnej správy prvého stupňa povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. a) v znení § 13 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), f) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v súvislosti s realizáciou stavby „Parkovisko Chopok - Juh - Krupová“, podľa dokumentácie pre územné rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgánu verejnej správy okrem iného uviedol, že dotknuté územie je podľa Nariadenia vlády č. 182/1997 Z.z. o Národnom parku Nízke Tatry územím, kde v súlade s § 19 ods. 2 zákona platí tretí stupeň ochrany. Uvedená aktivita bola súčasťou širšieho spektra činnosti, ktoré prešli procesom posudzovania podľa zákona EIA z procesu posudzovania činnosti „Obnovenie prepojenia Chopok Sever - Chopok Juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok Sever a strediska Chopok Juh. Navrhované riešenie rešpektuje odporúčania záverečného stanoviska. 5. Lesoochranárske zoskupenie VLK nevyužilo možnosť ustanovenú v § 26 zákona EIA a nezapojilo sa do uvedeného procesu posudzovania, ktorý začal v roku 2010, teda v čase, keď sa celý zámer žiadateľa ešte len hodnotil z hľadiska jeho vplyvom na životné prostredie a bolo možné ho upraviť, prípadne zastaviť. 6. Proti tomuto rozhodnutiu podalo odvolanie žalobca o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 14.07.2015 č. 5680/2015-2.3, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie KUŽP Banská Bystrica č. 03/2012/772-Ku zo dňa 09.10.2012 bolo platné do konca roka 2014 a časť stavby v súvislosti s ktorou sa uvedené činnosti povoľovali je už realizovaná. Ide o povolenie činnosti v súvislosti s dokončením stavby. Odvolateľ - žalobca bol účastníkom konania, výsledkom ktorého bolo aj pôvodné, vyššie uvedené rozhodnutie voči ktorému sa však v roku 2012 neodvolal. K nesúhlasu odvolateľa s prevádzkovaním lyžiarskeho strediska na území Národného parku, budovaním nových zjazdových tratí a s tým spojeným ničením prírodných hodnôt národného parku, žalovaný uviedol, že predmetom konania nie je povoľovanie prevádzkovania lyžiarskeho strediska, ale povolenie činnosti v súvislosti s dokončením stavby a parkoviska. Keďže žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasil, podal včas žalobu na tunajšom súde. II. Žalobné dôvody 7. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.09.2015 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 5680/2015-2.3 zo dňa 14.07.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. OU-BB-OSZB1-2015/006674-Ku zo dňa 23.04.2015, ktorým povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. a) v znení § 13 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), f) zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a), c), d) OSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 8. Žalobca nesúhlasil s vydaním žiadateľom žiadaných výnimiek súhlasov, poukazujúc na to, že lyžiarske stredisko, jeho prevádzka a s tým spojenie ničenie biotopov je priamo v rozpore s požiadavkami ochrany prírody v národnom parku. Poukázal na prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, v ktorom tento uviedol „množstvo povoľovaných výnimiek môže však byť spôsobené aj zlým vymedzením územia národného parku, alebo zlým stanovením činnosti, ktorých realizáciu zákon v uvedených územiach reguluje“. 9. Prvostupňový orgán verejnej správy založil teda svoje rozhodnutie na zrozumiteľne vyjadrenom presvedčení o tom, že činnosť realizovaná žiadateľom by sa mala uskutočniť a ak k tomu bránia prekážky v podobe zákazov takejto činnosti na území národného parku s tretím stupňom územnej ochrany, je problém v zlom vymedzení územia národného parku, alebo v tom, že činnosti ako je tá realizovaná žiadateľom zákon reguluje. Riadiac sa týmto, celkom zjavne nesprávnym právnym názorom, nepovažoval za potrebné skúmať odôvodnenosť povolenia výnimiek a udelenia súhlasov z hľadiska záujmov ochrany prírody. 10. Neobstojí ani konštatovanie prvostupňového orgánu o tom, že predmetná činnosť bola realizovaná v dotknutej oblasti, ktorá sa na podobné aktivity využíva desiatky rokov a žiadateľ len pokračuje v modernizácii lyžiarskeho strediska, ktoré v národnom parku existovalo pred tým, než sa stal jeho prevádzkovateľom. Žalobca má za to, že ide o rozširovanie už existujúceho strediska v rámci projektu „Obnovenie prepojenia Chopok Sever a Chopok Juh a do budovania lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok Sever a Juh“. 11. Ani jeden z orgánu verejnej správy neposudzovali žiadosť žiadateľa z hľadiska záujmov ochrany prírody v národnom parku, v čom vidí žalobca ich zásadný nedostatok. 12. Žalobca poukázal na skutočnosť, že aj napriek tomu, že v stanovisku správy NAPANTu zo dňa 25.02.2015 je výslovne uvedené, že výstavbou parkoviska dôjde k výraznému zásahu do lesných pozemkov s následnou zmenou reliéfu, pričom výstavba si vyžiadala výrub približne troch hektárov lesných porastov. S touto skutočnosťou sa orgány v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadali. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie oboch orgánov verejnej správy a vec im vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.03.2016 a uviedol, že dotknutá lokalita je súčasťou lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok Juh, lokalita Krupová k.u. Horná Lehota okres Brezno. Predmetná stavba priamo nezasahuje do chránených území Európskej sústavy Natura 2000. Navrhovaná činnosť je situovaná v časti národného parku vyhradenej v návštevnom poriadku Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma pre športové aktivity. Navrhovateľ požiadal o predĺženie platnosti rozhodnutia KU životného prostredia Banská Bystrica zo dňa 09.10.2012, ktorým bola povolená výnimka na vydaný súhlas podľa zákona o ochrane prírody na uskutočňovanie činnosti v súvislosti s realizáciou stavby „Parkovisko Chopok Juh - Krupová“. Platnosť uvedeného rozhodnutia bola stanovená do 31.12.2014. Navrhovateľ požiadal o predĺženie platnosti uvedeného rozhodnutia do doby oznámenia ukončenia stavby, najdlhšie do doby spustenia stavby do trvalej prevádzky. Navrhovateľ požiadal o opätovné vydanie príslušných povolení podľa zákona o ochrane prírody, vzhľadom k tomu, že sa mu v uvedenej lehote nepodarilo stavbu zrealizovať. 14. Správa NAPANT vo svojom odbornom stanovisku súhlasila s opätovným vydaním príslušných súhlasov a výnimke podľa zákona o ochrane prírody potrebných na dokončenie predmetnej stavby. 15. Žalovaný má za to, že žiadateľom navrhovaná činnosť bola prvostupňovým orgánom verejnej správy na základe zhromaždených podkladov posúdená náležitým spôsobom z hľadiska jej vplyvu na predmet ochrany dotknutom chránenom území. 16. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa neopodstatnenosti realizácie predmetnej stavby a jej rozporom so záujmami ochrany prírody a krajiny uviedol, že ide o rozhodovanie o veciach, o ktorých už bolo rozhodnuté. Rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia Banská Bystrica zo dňa 09.10.2012 bolo platné do konca roka 2014 a časť stavby v súvislosti s ktorou sa uvedené činnosti povoľovali jeho zrealizovaná. Ide o povolenie činnosti v súvislosti s dokončením stavby. LZ VLK bol účastníkom konania, výsledkom ktorého bolo aj pôvodné vyššie uvedené rozhodnutie, voči ktorému sa však v roku 2012 neodvolal. 17. K nesúhlasu LZ VLK s prevádzkovaním lyžiarskeho strediska na území národného parku, budovanie nových zjazdových tratí a s tým spojením ničením prírodných hodnôt národného parku. Žalovaný uviedol, že predmetom konania nie je povoľovanie prevádzkovania lyžiarskeho strediska, ale povolenie činnosti v súvislosti s dokončením stavby parkoviska. Zároveň žalovaný poukázal na to, že umiestnenie stavieb - vybudovanie parkoviska nie je v treťom stupni ochrany ani na území národného parku zakázané. Okresný úrad v prvostupňovom rozhodnutí stanovil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti, aby sa minimalizoval dopad stavby na územie národného parku. 18. Žalovaný poukázal na to, že žiadateľ pokračuje v prevádzkovaní lyžiarskeho strediska, ktoré bolo na území národného parku pred jeho vyhlásením. Navrhované aktivity sú súčasťou komplexnej rekonštrukcie strediska. Pri uvedenom zámere rekonštrukcie strediska postupoval žiadateľ v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a uvedené aktivity na realizáciu ktorých vydal okresný úrad príslušní povolenia podľa zákonov ochrany prírody, boli súčasťou posudzovanej činnosti ku ktorej v roku 2011 vydal Ministerstvo životného prostredia SR záverečné stanovisko zo dňa 06.05.2011 z procesu posudzovania činnosti obnovenia, prepojenia Chopok - Sever, Chopok - Juh a dobudovanie lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok Sever a strediska Chopok - Juh. Ďalej zdôraznil, že zásadná časť predmetnej stavby už bola zrealizovaná a predmetom žiadosti žiadateľa bolo len povolenie činnosti v súvislosti s dokončením stavby. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. IV. Posúdenie krajského súdu 19. K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 3 platí rovnako. 23. Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ uvedeného zákona na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka, alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, podľa písm. f/ uvedeného ustanovenia na území a ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb. 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánu verejnej správy boli v súlade so zákonom. 25. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 5680/2015-2.3. zo dňa 14.07.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 23.04.2015 č. OÚ-BB-OSZP1-2015/006674- Ku. 26. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánov verejnej správy ako aj ich rozhodnutia dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. 27. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie orgánu verejnej správy, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 28. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia súd má za to, že vec bola orgánmi verejnej správy správne právne posúdená a boli správne aplikované ustanovenia č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. 29. Súd z predložených listinných dôkazov a administratívnych spisov má za preukázané, že v danej veci išlo o povolenie činnosti v súvislosti s dokončením stavby a nie povolenie prevádzkovania lyžiarskeho strediska. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydal záverečné stanovisko č. 1712/2011-3.4/pl zo dňa 06.05.2011 z procesu posudzovania činnosti „Obnovenie prepojenia Chopok Sever - Chopok Juh a dobudovania lyžiarskeho strediska Jasná - Chopok Sever a strediska Chopok Juh“. Súčasťou posudzovanej činnosti bolo aj vybudovanie parkoviska v lokalite Chopok Juh - Krupová. Rozhodnutím bývalého Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 03/2012/772-Ku zo dňa 09.10.2012 bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených zákonom a vydaných súhlas na uskutočňovanie činnosti v súvislosti s realizáciou stavby „Parkovisko Chopok - Juj - Krupová“, platnosť uvedeného rozhodnutia bola stanovená do 31.12.2014. Keďže žiadateľ do 31.12.2014 nestačil dokončiť parkovisko Chopok - Juh - Krupová požiadal listom zo dňa 29.01.2015 opätovne o vydanie príslušných povolení podľa zákona na činnosti ktorých vykonávanie je nevyhnutné v súvislosti s realizáciou stavby Parkovisko Chopok tak ako boli vydané rozhodnutím zo dňa 09.10.2012. A proti tomuto rozhodnutia sa žalobca ani neodvolal. Ďalej je nutné podotknúť, že žalobca nevyužil možnosť ustanovenú v § 26 zákona EIA a nezapojil sa do procesu posudzovania, ktorý začal v roku 2010 teda v čase keď sa celý záver žiadateľa ešte len hodnotil z hľadiska jeho vplyvov na životné prostredie a bolo možné upraviť prípadne zastaviť. Výnimka bola povolená zo zákazov ustanovených § 14 ods. 1 písm. a/ znení § 13 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 písm. c/, f/ zákona o ochrane prírody. Z činnosti, ktoré sú v treťom stupni ochrany zakázané žalobca požadoval povoliť výnimky iba na činnosti súvisiace s vjazdom motorových vozidiel, ktoré budú vykonávať stavbu, pohybom osôb zabezpečujúcich výstavbu. Je treba poznamenať, že umiestnenie stavieb (vybudovanie parkoviska) nie je v treťom stupni ochrany ani na území národného parku zakázané. V prvostupňovom rozhodnutí sú podrobnejšie stanovené podmienky vykonávania činnosti, aby sa minimalizoval dopad stavby na územie národného parku. 30. Neobstojí ani námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci zo strany orgánu verejnej správy. Súd má za to, že orgán verejnej správy prvého stupňa na základe zhromaždených podkladov posúdil predmet ochrany v dotknutom chránenom území z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Skúmal odôvodnenosť vydania súhlasov a povolenia výnimiek z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny v dotknutom chránenom území a v súlade so zákonom o ochrane prírody rozhodol tak, že žiadateľovi boli za stanovených podmienok zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny v dotknutom chránenom území vydané súhlasy a povolené výnimky zo zakázaných činností podľa zákona o ochrane prírody. 31. Súd má za to, že orgány verejnej správy presne a úplne zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali aj potrebné podklady pre rozhodnutie. (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). Súd má za to, že obe rozhodnutia orgánu verejnej správy v odôvodnení uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami boli vedené vyhodnotením dôkazov a ako použili právnu úvahu v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku. Súd má za to, že obe rozhodnutia boli riadne odôvodnené. 32. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospeli k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom, nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.