Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/105/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201531 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201531.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX H., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marianna Kuchtová, s.r.o., so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 25. februára 2015 vo veci navrhovateľa W. I., nar. XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 pís. d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania výške 361,41 eur na účet jeho právneho zástupcu N.. I. Y., s.r.o., v lehote do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : 1. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.02.2015 právne odôvodneným ust. § 70 ods. 2, § 82, § 73 ods. 4 a § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej iba „ZSP“), priznala navrhovateľovi od 03.12.2014 invalidný dôchodok v sume 188,70 eur mesačne na základe toho, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V odôvodnení uviedla, že jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, posudkový záver vychádzal zo skutočností preukázaných počas konania a jeho výsledok z obsahu lekárskej správy zo dňa 11.02.2015, ktorá je prílohou napadnutého rozhodnutia spolu s osobným listom dôchodkového poistenia. V obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odporkyňa venovala najmä analýze a potrebnému počtu dní na vzniku nároku a sume invalidného dôchodku. 2. Proti citovanému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote návrh na jeho preskúmanie, vyslovil v ňom nesúhlas s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s poukazom na nezohľadnenie jeho zdravotného stavu, zdokladovaného lekárskymi správami a posudkami, na základe čoho žiadal o nové posúdenie veci. Zdôraznil, že keby s ním posudkoví lekári počas 7- minutového posudzovania aspoň raz prehovorili, zistili by, že spontánne nerozpráva, na otázky vie odpovedať len jednoslovne, prípadne jednoduchými vetami a že má narušené porozumenie reči. Poukázal na lekársky posudok neobsahujúci v časti „lekárske vyšetrenie“ údaj o diagnostikovaní ľahkej mentálnej retardácie s tým, že túto chorobu posudkoví lekári žiadnym spôsobom nezisťovali ani neposudzovali napriek tomu, že výrazným spôsobom ovplyvňuje jeho sociálnu prispôsobivosť a možnosti pracovného zaradenia. Uviedol, že mimo domu sa bez pomoci asistenta nezaobíde, na jeho pomoc je odkázaný od prvého ročníka základnej školy, odkedy je občanom ťažko zdravotne postihnutým a počas celého štúdia má upravený študijný plán, s úplným vynechaním niektorých predmetov. V prílohe pripojil 26 lekárskych správ, ktoré boli pri posudzovaní súčasťou posudkového spisu a tiež niekoľko aktuálnejších, po dátume 11.02.2015 /dátum posudku/, ide o psychologické vyšetrenie z 19.03.2015, neurologické z 23.02.2015 a z 19.03.2015, oftalmologické z 24.02.2015 a ortopedické z 02.03.2015. 3. Dôvody svojho odvolania navrhovateľ do spisu krajského súdu doplnil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dňa 16.05.2016, zdôraznil nedostatočné zistenie skutkového stavu, ktorý je v rozpore s posudkovým i súdnym spisom a konanie odporkyne je tak v rozpore s ust. § 250l ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 pís. b/, c/ O.s.p. Poukázal na to, že odporkyňa si nezabezpečila potrebné podklady pre rozhodnutie v konaní podľa § 195 ods.1 ZSP a nezobrala do úvahy ani výpoveď jeho matky, prítomnú pri lekárskom odbornom posudzovaní jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky SP Bratislava, dňa 06.05.2015. Vyslovil presvedčenie, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie mala odporkyňa správne určiť jeho mentálny postih, alebo ťažkú formu parézy oboch dolných končatín, čo by odôvodňovalo aj vyššiu MPSVZČ, ako je posudkovým lekárom určená diagnóza na detskú mozgovú obrnu. Poukázal na porušenie ust. § 71 ods. 3 a 4 pís. a/, b/ ZSP pre jeho nekomplexne posúdený zdravotný stav, keďže posudkovými lekármi nebola u neho zohľadnená diagnostikovaná mentálna retardácia, ktorá rozhodujúcou mierou ovplyvňuje jeho schopnosť sa začleniť do pracovného procesu a v miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť / ďalej len „MPSVZČ“/ je podľa prílohy 4 ZSP percentuálne podstatne vyššie ohodnotená ako detská mozgová obrna. Ďalšia námietka navrhovateľa smeruje k porušeniu ust. § 71 ods. 4 pís. a/ ZSP, nakoľko pri posúdení jeho zdravotného stavu nezobrali posudkoví lekári do úvahy skutočnosť, že pri mentálnej retardácii je zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pravdepodobnosť jeho zaradenia do pracovného procesu takmer nulová, v nadväznosti na čo je aj záver v časti pracovná rekomandácia v odbornom lekárskom posudku nesprávny, keďže toto ochorenie v ňom nie je zohľadnené. V prílohe navrhovateľ doložil lekárske správy preukazujúce jeho zdravotný stav od narodenia a aktuálne lekárske správy od oftalmológa z 22.03.2016, ortopéda zo dňa 07.03.2016, detského neurológa z 24.03.2016 ako aj písomné vyjadrenie matky zo dňa 14.04.2016. 4. Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 11.09.2015 s poukazom na príslušné ust. zákona o sociálnom poistení poukázala na konanie predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia ako i konanie o opravnom prostriedku, v ktorom posudkoví lekári na základe predložených lekárskych posudkov ako i vlastného posúdenia vyhodnotili navrhovateľov zdravotný stav ako zhoršený na úroveň invalidity s MPSVZČ 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedla, že navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, alebo zmenu dátum vzniku invalidity a na základe uvedených právnych a skutkových dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 5. Na pojednávaní súdu dňa 13.09.2017 zotrvali účastníci konania na argumentácii prezentovanej vo svojich doterajších písomných podaniach. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí navrhovateľa od jeho invalidizácie až po súčasnosť a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 9. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Podľa § 71 ods.1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 12. Podľa ods. 2 cit. ust. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 13. Podľa ods. 3 cit. ust. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. 14. Podľa ods. 4 cit. ust. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 15. Podľa ods. 5 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 16. Podľa ods. 6 cit. ust. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 17. Podľa ods. 7 cit. ust. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 18. Podľa ods. 8 cit. ust. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 19. Podľa ods. 9 cit. ust. ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 20. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania ju vykonávajú posudkoví lekári. 21. Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne ústredia Sociálnej poisťovne. 22. Podľa § 153 ods. 8 ZSP posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 23. Z lekárskeho posudku zo dňa 11.02.2015 vyplýva, že navrhovateľ spĺňa v zmysle § 71 ods.1 na účely ust. § 70 ods. 2 ZSP kritéria invalidity z mladosti, s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Posudok bol vypracovaný na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 11.02.2015 o invalidný dôchodok a je v ňom uvedené, že navrhovateľ je 18 - ročný žiak 2. ročníka SOŠ a má individuálny študijný plán za pomoci asistencie. Podľa psychologického vyšetrenia z 26.08.2014 (I.. Y. z S. centra D. ústavu detskej psychológie a patopsychológie, H.) navrhovateľ je pre školský rok 2014/2015 žiak vzdelávaný formou individuálnej integrácie podľa individuálneho programu, s individuálnym prístupom /IVP/, využíva služby asistencie s úpravou organizácie a metód vyučovania vrátane vzdelávania v domácom prostredí. Podľa psychologického vyšetrenia Dr. D. z 30.06.2004 je dieťa s ochorením S. mozgová obrna /DMO/ - diparetická forma, kontakt a spolupráca sťažená, intrapsychická tenzia, reč dyslalická až nezrozumiteľná, menej prispôsobivý v novom prostredí. Podľa psychologického vyšetrenia Dr. Y. z 22.09.2014 je záver diparetická forma DMO, ľahká mentálna retardácia, pokračovať v individuálnej integrácii podľa IVP /Mgr.Y./. Neurologické vyšetrenie zo dňa 17.07.2014 je s diagnostickým záverom DMO spastická diparéza. Na základe vlastného lekárskeho vyšetrenia navrhovateľa, doložených odborných vyšetrení a nálezov, z psychologických vyšetrení zo dňa 30.06.2004, zo dňa 26.08.2014, a zo dňa 22.09.2014, z neurologického vyšetrenia zo dňa 17.07.2014, z oftalmologického vyšetrenia zo dňa 25.11.2014 a zdravotnej dokumentácie, posúdili posudkoví lekári zdravotný stav navrhovateľa s rozhodujúcim 50 percentným zdravotným postihnutím pre ochorenie detskej mozgovej obrny, spastická diparéza, zaradeným podľa prílohy č. 4 ZSP v kapitole VI - Choroby nervového systému, odd. A - Postihnutie mozgu, položka 3b/ - čiastočné a úplné mozgové obrny (parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus), stredne ťažké parézy dvoch končatín s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (MPSVZČ). Za iné zdravotné postihnutie posúdili poruchy videnia zaradené v kapitole VII - Choroby zmyslových orgánov, odd. A - zrak, položka 11.2 b/ - iné poruchy a choroby oka obojstranné a zvýšili MPSVZČ o maximum možné podľa prílohy 4 ZPS - 10%, t.j. celkovo 60%. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa nebolo zmenené ani po podaní opravného prostriedku, pri opätovnom posudzovaní posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, dňa 06.05.2015. Následné posúdenie invalidity navrhovateľa v konaní o opravnom prostriedku vykonal dňa 03.09.2015 v druhom stupni aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave a aj po oboznámení sa s predloženým lekárskym nálezom z psychologického vyšetrenia zo dňa 01.06.2015, z Detského centra Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Bratislava, skonštatoval, že predchádzajúci posudkový záver je správny a potvrdil ho. Napriek doloženiu tejto lekárskej správy s diagnostickým záverom diparetická forma DMO, dolné pásmo ľahkej mentálnej retardácie IQ=54, nebolo zmenené rozhodujúce zdravotné postihnutie, keďže ako posudkový lekár uviedol, miera sociálnej integrácie a správanie navrhovateľa /posudzovaného/, zvýšenie MPSVZČ na toto postihnutie (kap. V, pol.6a) nad strednú hranicu percentuálneho rozmedzia pre túto položku, ktorá je 40-60%, neumožňuje. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je pre dlhodobosť (od narodenia), [Detská mozgová obrna - diparetická forma, zaradená v Prílohe č. 4 ZSP do kapitoly VI - Choroby nervového systému, odd. A - Postihnutie mozgu, položka 3, písm. b/ - čiastočné a úplné mozgové obrny - (parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus), stredne ťažké parézy dvoch končatín] určené mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 50%, čo je horná hranica z daného percentuálneho rozpätia od 30% do 50%, podľa prílohy č. 4 ZSP. Na všetky ostatné zdravotné postihnutia , ktoré svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár navýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o maximum, t.j. o 10% (podľa prílohy 4 ZSP). V časti posudku pracovná rekomandácia posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ je schopný sa uplatniť na trhu práce s obmedzeniami a môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže , podľa študijného zamerania a odporučenia špeciálneho pedagóga. 24. Z ust.§ 209 ods.1-4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka SP uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 25. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nie je obsahom odôvodnenia rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je obsahom posudku posudkového lekára, ktorý je prílohou rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne. 26. Mentálna retardácia postihnutého vo všeobecnosti, je určitá forma narušeného ontogenetického vývinu, podstatné negatívne odchýlky od normy, jednak v úrovni intelektových funkcií, učenia a v sociálnom vývine” (H. - D. XXXX, s. XX). 27. Sociálna integrácia je prispôsobovaním sa jedinca normám a životnému štýlu spoločnosti alebo skupiny. Ide teda o proces, v ktorom sa človek stáva občanom bez ohľadu na jeho osobitosti akéhokoľvek druhu - pohlavie, vek, rasa, náboženstvo, zdravotný status, atď. (M. XXXX). V možnostiach postihnutých, integráciu chápeme ako úplné zapojenie a celkové splynutie postihnutého jedinca so spoločnosťou zdravých ľudí, a to vo výchove a vzdelaní, v pracovnom uplatnení, ako aj v spoločenskom spolužití (G., C. XXXX). 28. Podľa kapitoly VI, odd. A, pol. 3, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, je pre choroby nervového systému, postihnutie mozgu ako všeobecné posudkové hľadisko nasledovné: Poškodenie mozgových funkcií sa prejavuje znížením vštiepivosti a koncentrácie, unaviteľnosťou, poruchami orientácie, stratou schopnosti adaptácie, psychickou a vegetatívnou labilitou (napr. poruchy spánku, afektívna labilita, vazomotorické poruchy, bolesti hlavy a pod.). Porucha osobnosti na báze porúch funkcií mozgu je charakteristická oploštením záujmov, otupením osobnosti, degradáciou osobnosti s poruchami nálad a ich ovládaním, s obmedzením schopnosti náhľadu, kritiky a kontaktu s okolím, od ľahkých až po najťažšie zmeny osobnosti. Postihnutie mozgu môže byť spôsobené poruchou vývoja mozgu, pôsobením vonkajšieho násilia (úrazu), choroby, toxických vplyvov, poruchami krvného zásobenia. Rozhodujúce na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je rozsah a stupeň pretrvávajúcich neurologických symptómov s ohľadom na neurologický nález (dokázanými pyramídovými javmi zánikovými a iritačnými), psychické zmeny s prihliadnutím na premorbídnosť osobnosti. Podľa položky 3 pri čiastočnej a úplnej mozgovej obrne (parézy, plégie pyramídového a extrapyramídového pôvodu, detská mozgová obrna, hydrocephalus, hodnotí sa dominantnosť končatiny) možno pre stredne ťažké parézy dvoch končatín pokles pracovnej schopnosti poistenca vyjadriť v rozpätí 30-50% (písm.b) a pre ťažké parézy dvoch končatín v rozpätí 60-70% (písm.c). Podľa kapitoly V, pol. 6, písm. a/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. pri duševných chorobách a poruchách správania je potrebné pri stanovení poklesu schopnosti zárobkovej činnosti prihliadnuť na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia, možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Pre určenie konkrétneho percenta je pri ľahkej mentálnej retardácii podľa položky 6a/ rozhodujúce horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50-69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť. 29. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 30. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 31. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 32. V zmysle citovaných ustanovení ZSP odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti a preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 33. Súd posúdil posudky posudkových lekárov v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria nespĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľa nezhodnotili objektívne a preto nemôžu byť spoľahlivým podkladom pre zhodnotenie jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov zistil, že tieto neobsahujú konkrétne skutkové zistenia ohľadom zdravotného stavu navrhovateľa, jeho závažnosti v zmysle posudkových kritérií upravených v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a konkrétneho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť a získané výsledky nie sú dostatočné a riadne zhodnotené. 34. Posudkový lekár pobočky SP Bratislava v prvostupňových posudkoch nijakým spôsobom nezhodnotil mentálne zdravotné postihnutie navrhovateľa s diagnózou ľahká mentálna retardácia aj napriek tomu, že toto ochorenie najvýraznejším spôsobom ovplyvňuje jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ako ostatné zdravotné postihnutie uviedol v posudku iba ochorenie zraku, z titulu ktorého zvýšil MPSVZČ o 10 %. Napriek uvedenému chýbajúcemu zhodnoteniu mentálneho zdravotného postihnutia navrhovateľa, posudkový lekár ústredia SP v Bratislave v druhostupňovom posudku konštatoval správnosť záverov prvostupňových posudkov a po zhodnotení novo doloženého psychologického nálezu z vyšetrenia navrhovateľa zo dňa 01.06.2015 so záverom diparetická forma DMO, dolné pásmo ľahkej mentálnej retardácie IQ = 54 uzavrel, že miera sociálnej integrácie a správanie posudzovaného neumožňuje zvýšenie MPSVZČ nad strednú hranicu percentuálneho rozmedzia (40-60%) pre toto postihnutie podľa kapitoly V pol. 6a/ prílohy č. 4 k ZSP. Z toho dôvodu rozhodujúce zdravotné postihnutie, diagnostikované už v období po narodení poistenca, nezmenil a tento svoj záver nepodložil žiadnymi konkrétnymi zisteniami, podpornými vyšetreniami, ani žiadnym dôkazom a z posudkového hľadiska ho žiadnym spôsobom v posudku ani nezdôvodnil. 35. Rozhodnutie bez náležitého zistenia skutkových okolností, smerujúcich k objasneniu skutočného zdravotného stavu navrhovateľa, bez konkrétneho vecného a logického medicínskeho vyhodnotenia závažnosti jeho zdravotných ťažkostí a ich vplyvu na jeho pracovnú schopnosť v zmysle posudkových a zákonných kritérií, nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. 36. Na základe uvedeného musel krajský súd po preskúmaní veci konštatovať, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo vytvorilo základ pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, pretože povinnosťou odporkyne je rešpektovať zákonné požiadavky na obsah rozhodnutia aj z hľadiska jeho odôvodnenia tak, ako to má na mysli ust. § 209 ods. 4 ZSP. V ďalšom konaní sa bude odporkyňa opätovne zaoberať posúdením zdravotného stavu navrhovateľa a to za prítomnosti prísediaceho lekára s príslušnou špecializáciou, t.j. neurológa a psychológa. Súd zdôrazňuje, že pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné zdravotné postihnutie poistenca s dopadom na jeho telesnú , duševnú a zmyslovú schopnosť oproti zdravej fyzickej osobe, tzn. jej povinnosťou u navrhovateľa bude posúdiť, ktoré zdravotné postihnutie je v rozhodujúcej miere postihnutím funkčnosti na zdraví, či ide o dopad na funkciu tela t.j. na telesnú schopnosť (DMO- spastická diparetická forma) alebo je to postihnutie s funkčným dopadom na duševné zdravie (mentálna retardácia). V novom konaní odporkyňa posudkovo vyhodnotí aj tie odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľ predložil v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu a prípadne aj ďalšie, ktoré bude mať k dispozícii ku dňu opätovného posúdenia jeho zdravotného stavu. K doplneniu odvolania navrhovateľa zo dňa 06.05.2016 navrhovateľ súdu ako prílohy doložil lekárske správy preukazujúce jeho zdravotný stav od narodenia a aktuálne lekárske správy a to od oftalmológa z 22.03.2016, ortopéda zo 07.03.2016 a detského neurológa z 24.03.2016. Súd z neurologického vyšetrenia I.. R. I. zo dňa 24.03.2016 zistil lekársky záver: DMO-spastická diparetická forma ťažkého stupňa a z ortopedického vyšetrenia I.. I. H. zo dňa 07.03.2016 vyplýva, že navrhovateľov stav je trvalý a chôdza bez opory je sťažená, vyžadujúca šetriaci režim a používanie zložitých ortopedických pomôcok. Odporkyňa v rámci dokazovania v novom administratívnom konaní vypočuje aj navrhovateľa a oboznámi sa aj s písomným vyjadrením jeho matky zo dňa 14.04.2016, ktoré predložila súdu v rámci preskúmavacieho konania. O žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku odporkyňa opätovne rozhodne a rozhodnutie v súlade so zákonnými požiadavkami skutkovo a právne zdôvodní na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci tak, aby neboli pochybnosti o riadne a úplne zistenom zdravotnom stave navrhovateľa a jeho správnom posúdení z hľadiska miery stupňa zníženej pracovnej schopnosti. 37. Pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré si právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila, súd postupoval podľa ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 246c ods. 1 a § 250 k ods. 1 O.s.p. a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia - odmeny advokáta, ktoré mu patrí podľa ust. § 11 ods. 4 veta druhá vyhlášky č. 655/2004 Z. z. tarifná odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. 38. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. 39. Podľa § 13a ods. 1 odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c/ písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane, týkajúce sa veci samej, d/ účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny. 40. Podľa ods. 4 cit. ust. za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. 41. Podľa § 15 pís. a/ a b/ vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a na náhradu za stratu času (§ 17 vyhlášky). 42. Právna zástupkyňa navrhovateľa si vo vyčíslení zo dňa 25.08.2017, doručenom súdu elektronickou poštou dňa 03.09.2017, uplatnila náhradu trov konania vo výške 1/6 výpočtového základu, za šesť úkonov právnej služby. Z obsahu spisového materiálu mal súd preukázané, že všetky úkony boli uskutočnené a na ich priznanie, avšak vo výške 1/13 výpočtového základu, ktorá zodpovedá predmetu konania o predčasnom starobnom dôchodku, ktorý je dôchodkovou dávkou sociálneho poistenia, jej vznikol právny nárok. 43. Záväznosťou ust. § 492 ods. 1 S.s.p., podľa ktorého, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov, sa súd riadil taktiež pri rozhodovaní o trovách konania. 44. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 45. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. 46. Rozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (II. ÚS 56/05). Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda nepochybne aj rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08). Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08). 47. Z obsahu spisového materiálu mal súd za preukázané, že právnou zástupkyňou navrhovateľa boli uskutočnené všetky úkony právnej služby, za ktoré si uplatnila trovy právneho zastúpenia, a preto uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 361,41 eur k rukám jeho právnej zástupkyne v lehote, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v súlade s ich vyčíslením, t.j. za 4 úkony právnej služby : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 23.11.2015 á 64,53 eur, 2/ vyjadrenie zo dňa 13.05.2016 á,- 66 eur, 3/ porada s klientom dňa 11.09.2017 á,- 68 eur a 4/ účasť na pojednávaní dňa 13.09.2017 á,- 68 eur, podľa ust. § 13a ods. 1 pís. a/ až d/ vyhlášky, režijný paušál za rok 2015 (1 x 8,39,- eur ), za rok 2016 (1 x 8,58,- eur), režijný paušál za rok 2017 (2 x 8,84,- eur), podľa ust. § 15 pís. a/ vyhlášky, a 20% DPH vo výške 60,23 eur, podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu v jeho zrušujúcej časti odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať voči výroku o náhrade trov konania v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach /§42 ods.3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.