Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/224/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201543 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201543.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD, v právnej veci žalobcu: T.. L. W., bytom A. XX, XXX XX Q., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ulica 29. augusta 8, 10, 813 63 Bratislava o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej, číslo 11503 - 5/2015 - BA zo dňa 28. 08. 2015, č. 11502 - 5/2015 - BA zo dňa 28. 08. 2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd nepriznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodnutím č. 700 - 0211352513 - GC 04/13 zo dňa 18. februára 2013 predpísal žalobcovi ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe poistné na nemocenské poistenie v sume XXX,XX eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2 XXX,XX eur, poistné na invalidné poistenie v sume XXX,XX eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume XXX,XX eur; v celkovej sume X XXX,XX eur za obdobie jún 2008 až december 2008. Rozhodnutím č. 700 - 0211353013 - GC 04/13 zo dňa 18. februára 2013 predpísala Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava žalobcovi ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatnej zárobkovo činnej osobe poistné na nemocenské poistenie v sume 444,40 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume X XXX,XX eur, poistné na invalidné poistenie v sume XXX,XX eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume XXX,XX eur, v celkovej sume 4 XXX,XX eur za obdobie január 2009 až jún 2010. Proti uvedeným predmetným rozhodnutiam podal žalobca odvolanie. Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím č. 28083 - 4/2013 - BA/PK a č. 28082 - 4/2013 - BA/PK, obe zo dňa 10. júna 2013, konanie voči obidvom napadnutým rozhodnutiam prerušila až do právoplatného ukončenia súdneho konania o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava č. 705 - 0200030412 - GC 09/12 zo dňa 05. marca 2012. Predmetným rozhodnutím prvostupňový orgán rozhodol, že žalobcovi nezaniká povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 30. apríla 2008. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, avšak toto odvolanie bolo klasifikované ako odvolanie podané po lehote ustanovenej zákonom. O tomto bol žalobca upovedomený listom č. 28001 - 2/2012 - BA zo dňa 04. júna 2012. Žalobca podal dňa 29. mája 2013 žalobu na Krajský súd v Bratislave, v ktorej namietal, že odvolací orgán v predmetnej veci nerozhodol procesným rozhodnutím a poukázal na nečinnosť správneho orgánu. Na základe podanej žaloby Krajský súd vydal uznesenie č. 2F 148/13 - 30 zo dňa 04. februára 2015, v ktorom sa stotožnil s postupom Sociálnej poisťovne ústredia a návrh žalobcu zamietol. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č, k. 2S 148/13 - 30 nadobudlo právoplatnosť dňa 12. marca 2015. Po právoplatnom ukončení súdneho konania, ktoré mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutia vo veci predpísania poistného a príspevkov, Sociálna poisťovňa ústredie pokračovala v odvolacom konaní a preskúmala zákonnosť napadnutých rozhodnutí v celom rozsahu. V rámci odvolacieho konania Sociálna poisťovňa, ústredie preskúmala napadnuté rozhodnutia vo veci predpísania poistného a príspevkov v celom rozsahu, a keďže zistila, že obe rozhodnutia boli vystavené v súlade s platnými právnymi predpismi, predmetné rozhodnutia potvrdila a to rozhodnutím č. 11503 - 5/2015 - BA zo dňa 28. augusta 2015 a rozhodnutím č. 11502 - 5/2015 - BA zo dňa 28. augusta 2015. Proti uvedeným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca žalobu v zmysle ustanovení § 47 a nasledujúcich O.s.p. II. Žalobné dôvody Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 29. 09. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 11503 - 5/2015 - BA zo dňa 28. 08. 2015, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700 - 0211352513 - GC 04/13 zo dňa 18. 02. 2013, ktorým mu bol predpísaný príspevok na nemocenské, starobné a invalidné poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistenie do rezervného fondu solidarity za obdobie jún 2008 až december 2008 v celkovej výške X XXX,XX eur a taktiež, aby zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 11502 - 5/2015 zo dňa 28. 08 2015, ktorým potvrdil rozhodnutie Sociálne poisťovne, pobočka Bratislava č. 700 - 0211353013 - GC 04/13 zo dňa 18. 02. 2013, ktorým mu bol predpísaný príspevok na nemocenské, starobné a invalidné poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie január 2009 až jún 2010 v celkovej výške 4 XXX,XX eur. Nezákonnosť napadnutých rozhodnutí vidí žalobca v tom, že žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie opierajú o záver a výklad § 5 ods. 1 písmeno c Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2010 v spojení s § 15 ods. 2 a 6 Zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z., v zmysle ktorého majú za to, že zmenou formy výkonu advokácie nezaniká advokátovi postavenie osoby oprávnenej na výkon advokácie, a preto nezaniká ani povinné sociálne poistenie. Tento záver orgánu verejnej správy považuje žalobca za nesprávny a poukázal na nález Ústavného súdu SR spi. zn. II ÚS 63/2012 zo dňa 21. 02. 2013, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 08. 2011 spis. zn. 7Sž So 7/2011 a nález Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 426/2012 zo dňa 21. 02. 2013, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2012 spis. zn. 9Sž So 21/2011. Žalobca poukázal na to, že obe rozhodnutia podporujú jeho argumentáciu, že advokát, ktorý je síce oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem za advokátske činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písmeno c ZoFP. Ďalej dal do pozornosti súdu nález ÚS SR spis. zn. I. ÚS 159/06 zo dňa 17. 10. 2006, ktorý riešil otázku kolízie medzi princípom zachovania ústavnosti a princípom právnej istoty. Okrem nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca v žalobe napadá aj absenciu zdôvodnenia rozhodnutí a že nemal právo vyjadriť sa pred rozhodnutím k podkladom rozhodnutia. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil obe rozhodnutia žalovanej ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovanej Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 25. 02. 2016, zhrnula v prvej časti vyjadrenia konanie na orgánoch verejnej správy a k jednotlivým námietkam žalobcu uviedla, že či sa týka právneho posúdenia veci, poukázala na ustanovenie § 5 písmeno c, § 21 ods. 4 písmeno b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 a podľa jej právneho názoru zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože advokátovi nezaniklo oprávnenie na výkon činnosti. Zmena formy výkonu advokácie, ktorú upravuje § 12 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, je vo vzťahu k postaveniu advokáta ako k samostatne zárobkovo činnej osobe podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov právne bezvýznamná. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta, keďže príjem advokáta, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 12 ods. 1 písmeno e Zákona o advokácii, je zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písmeno b Zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby vychádza len z príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uvedie vo výpise z daňového priznania za príslušný kalendárny rok. Na príjem zo závislej činnosti Sociálna poisťovňa neprihliada. Na základe príjmu z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2016 (2 325 272 Sk), vzniklo žalobcovi od 01. júla 2007 do 30. júna 2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo aj od 01. júla 2008 do 30. júna 2009 na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2007 (2 852 373 Sk) a od 01. 07. 2009 do 30. júna 2010 na základe príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2008 (XXX XXX Sk). Vzhľadom na to, že žalobca je naďalej držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. žalobcovi nezaniklo oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu z dôvodov taxatívne uvedených v zákone č. 461/2003 Z. z. splnil podmienku pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, nezaniklo žalobcovi ku dňu 30. apríla 2008 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, aj napriek tomu, že od 01. mája 2008 môže poskytovať právne služby len v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7SžSo 32/2013 zo dňa 27. novembra 2013, ktorým potvrdila rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S /124/2009 - 67 zo dňa 12. októbra 2010. Predmetným rozsudkom Krajský súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla, že advokátovi nezaniklo dňom, od ktorého vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Taktiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 9Sž So/23/2013 zo dňa 27. novembra 2013, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol vo veci potom, ako Ústavný súd SR nálezom spis. zn. II ÚS 426/2012 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR spis, zn. 7SžSo 21/2011 a vec vrátil Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Rozsudok Najvyššieho súdu SR nadobudol právoplatnosť dňa 13. januára 2014. Najvyšší súd SR aj v tomto prípade rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn 6S/11662/2010 - 64 opätovne potvrdil ako vecne správny. Aj v tomto prípade bola riešená otázka trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia na základe odhlášky účastníka konania z poistenia dňom 10. februára 2009 a vydala rozhodnutie o tom, že týmto dňom účastníkovi konania nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Ďalej žalovaná rozoberá vo svojom vyjadrení nálezy Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 63/2012 a spis. zn. II ÚS 426/2012, na ktoré poukázal aj žalobca. Vzhľadom na námietky žalobcu žalovaná uviedla, že odôvodnenia jej rozhodnutí obsahujú všetky náležitostí ustanovené v § 209 ods. 4 zákona 461/2004 Z. z. V odôvodnení uviedla všetky zistené skutočnosti, ktoré odôvodňujú výrok rozhodnutí odvolacieho orgánu, zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. Na právne závery Ústavného súdu SR vyplývajúce z nálezov spis. značky II ÚS 63/2012 a spis. zn. II ÚS 426/2012 žalobca vo svojich odvolaniach a ani v priebehu odvolacieho konania nepoukázal, a preto žalovaná nemala povinnosť sa k týmto právnym záverom Ústavného súdu SR vyjadrovať. Žalovaná nepovažovala za potrebné vypočuť žalobcu danej veci, nakoľko právne zistenia považovala za dostatočne preukázané. Na základe uvedených skutočností žalovaná žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV Konanie na súde prvého stupňa Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovanej boli v súlade so zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve prerokúvajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. 11503 - 5/2015 -BA zo dňa 28. augusta 2015, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700 - 0211352513 - GC 04/13 zo dňa 18. februára 2013, ktorým predpísala žalobcovi ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe poistné v celkovej sume 3 966,30 eur za obdobie jún 2008 až december 2008. A rozhodnutie žalovanej č. 11502 - 5/2012 - BA zo dňa 28. augusta 2015, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 700 - 0211353013 - GC 04/13 zo dňa 18. februára 2013, ktorým predpísala žalobcovi ako povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe poistné v celkovej výške 4 620,20 eur za obdobie január 2009 až jún 2010. Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaná sa vo svojich rozhodnutiach vysporiadala so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Základnou otázkou v danej veci je posúdiť, či žalobcovi zaniklo dňom 30. 04. 2008 predmetné povinné poistenie v zmysle § 21 ods. 4 písmeno b zákona č. 461/2003 účinného do 31. 012. 2010, v dôsledku zmeny formy výkonu advokácie, keď počnúc dňom 01. 05. 2008 začal žalobca vykonávať advokáciu ako spoločník a konateľ advokátskej spoločnosti s ručením obmedzeným a teda prestal vykonávať advokáciu ako samostatný advokát. Právne posúdenie tejto otázky bolo už riešené napríklad aj v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín pod č. k. 13S/124/2009 - 67 zo dňa 12. októbra 2010, ktorým bola žaloba zamietnutá a toto rozhodnutie bolo potvrdené Najvyšším súdom SR rozsudkom spis. zn. 7SžSo 32/2013 zo dňa 27. novembra 2013. Predmetným rozsudkom Krajský súd v Trenčíne preskúmaval zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým rozhodla, že advokátovi nezaniklo dňom, od ktorého vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku uvádza v nadväznosti na právny názor Ústavného súdu SR, že treba rozlišovať situáciu, v ktorej advokát nie je samostatne zárobkovou činnou osobou, lebo má pozastavený výkon advokácie, od situácie, v ktorej advokát svoje povolanie vykonáva a to jednou z foriem upravených v § 12 ods. 1 Zákona o advokácii. Advokát, ktorému bol pozastavený výkon advokácie z ktoréhokoľvek dôvodu podľa § 8 v čase pozastavenia advokátskej činnosti, nesmie svoju profesiu advokáta vykonávať a to žiadnym spôsobom a žiadnou formou výkonu advokácie, ale advokát ,ktorý je spoločníkom v právnickej osobe s predmetom činnosti poskytovanie advokátskych služieb v akejkoľvek forme, advokáciu vykonáva. Ďalej bolo v rozsudku konštatované, že pokiaľ ide o právne posúdenie veci v súvislosti s názorom Ústavného súdu vysloveného v náleze z 21. februára 2013 č. k. II ÚS 63/2012, podľa ktorého advokát, ktorý je síce oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovou činnou v zmysle § 5 písmeno c Zákona o sociálnom poistení, treba uviesť, že doterajšia judikatúra Ústavného súdu v obdobných veciach vo vzťahu k postaveniu advokátov bola ustálená a odlišná (napr. rozhodnutie ÚS SR spis. zn. II ÚS 508/2010, rozhodnutie ÚS SR z 08. februára 2012 spis, zn. I ÚS 64/2012, rozhodnutie ÚS SR zo dňa 29. februára 2012 spis. zn. I ÚS 93/2012, rozhodnutie ÚS SR zo dňa 07. septembra 2010 spis. zn. ÚS I 290/2010). Podľa tejto judikatúry Ústavného súdu právny výklad Najvyšším súdom „nevykazuje“ nedostatky, ktoré by odôvodňovali záver porušení základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR alebo práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V obdobnej veci bolo rozhodnuté aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR spis. zn. 9SžSo/23/2013 zo dňa 27. novembra 2013, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol vo veci potom, ako Ústavný súd SR nálezom spis. zn. II ÚS 426/2012 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7SžSo 21/2011 a vec vrátil Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie. Rozsudok Najvyššieho súdu SR nadobudol právoplatnosť dňa 13. januára 2014. Najvyšší súd v uvedenom rozsudku potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach spis. zn. 6S/11662/2010 - 64 opätovne potvrdil ako vecne správny. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci predpísania poistného na sociálne poistenie voči samostatne zárobkovo činnej osobe. Účastník konania od 11. februára 2009 vykonával činnosť advokáta ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. V uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR poukázal na tú skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v tomto prípade už riešila otázku trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia na základe odhlášky účastníka konania z poistenia dňom 10. februára 2009 a vydala rozhodnutie o tom, že účastníkovi konania týmto dňom nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR uvádza „odvolací súd nemohol akceptovať názor žalobcu a Ústavného súdu, že mu dňa 11. februára 2009 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nakoľko už nebol SZČO, keďže žalobca ako i Ústavný súd opomenuli okolnosť, že o tejto skutočnosti bolo už právoplatné rozhodnutie skorším rozhodnutím správneho orgánu. Keďže predmetné rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 27. júla 2009. K žalobným dôvodom žalobcu konajúci súdu uvádza, že podľa § 5 písmeno c zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2010 je samostatne zárobkovo činnou osobou ten, kto má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Citované ustanovenia upravuje teda aj postavenie advokáta, lebo advokát môže vykonávať advokáciu len vtedy, ak má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Existencia oprávnenia advokáta na výkon advokátskej činnosti je podmienená jeho zápisom v zozname advokátov, vedenom v SAK a to až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takého zoznamu. Táto skutočnosť má za následok, že advokát musí byť považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2010. Žalobca však nespĺňal podmienky pre zánik predmetného poistenia dňa 30. 04. 2008 a nespĺňal tieto podmienky ani v období jún 2008 až december 2008, v období január 2009 až jún 2010. Tento záver nemohla ovplyvniť ani právna úprava v § 12 zákona č. 586/2003 Z.,z., ktorá upravuje formu, akou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov vedenom v SAK. Vymedzenie pojmu samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 5 písmeno c zákona č. 461/2003 Z. z. (účinného do 31. 12. 2010) je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť bez ohľadu na skutočnosť, akou formou advokát advokátsku činnosť vykonáva. Čo sa týka námietky žalobcu, že orgány verejnej správy nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutie, táto námietka je irelevantná, s touto námietkou súd nesúhlasí, nakoľko rozhodnutia žalovanej ako aj orgánov verejnej správy prvého stupňa boli riadne odôvodnené, žalovaná sa vysporiadala s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol vo svojom odvolaní a riadne zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci. Neobstojí ani námietka žalobcu, že nebol v danej veci vypočutý pred vydaním rozhodnutia a súd súhlasí s názorom žalovanej, že v danej veci nebolo potrebné žalobcu vypočuť, nakoľko žalovaná ako aj orgán verejnej správy prvého stupňa mali všetky podklady k tomu, aby mohli vydať rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav veci a tento ako po právnej stránke správne posúdila. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutia žalovanej boli z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí, žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSp zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že nepriznal žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nakoľko žalobca nemal vo veci úspech. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.