Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/203/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201557 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201557.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: zerovia s.r.o., IČO: 47 390 051, Nevädzová 6F, Bratislava - Ružinov, zastúpený: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 35 724 111, Nám. SNP 22, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1132914/2015 zo dňa 10.07.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Konanie pred správnymi orgánmi 1. Správca dane (Daňový úrad Bratislava) vykonal u žalobcu kontrolu začatú dňa 17.04.2014na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2014. Daňová kontrola bola ukončená v zmysle § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) doručením protokolu č. 9104408/438765/2015/BieM zo dňa 20.03.2015. Vo vyrubovacom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. 9104408/2013/4274/2015/BieM zo dňa 23.04.2015, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel DPH v sume 10.000,- eur za predmetné zdaňovacie obdobie. Správca dane neakceptoval žalobcovi právo na odpočítanie DPH z faktúry č. 014003 (interné číslo FP 1401001) v sume 10.000,- eur (základ dane v sume 50.000,- eur a 20% DPH), dátum zdaniteľného plnenia 17.01.2014 vystavenej dodávateľskou spoločnosťou MILEX PROGRES a.s., IČO: 31 321 852, Beňadická 13, Bratislava za predaj pozemku parc. č. 7169, druh pozemku záhrady, k.ú. Vinohrady, zapísaný na liste vlastníctva č. 2215, Okresného úradu Bratislava. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal a nepredložil dôkazy a doklady preukazujúce jeho tvrdenia, na ktorých predloženie bol správcom dane vyzvaný a predmetnú faktúru na základe zistení považoval za vystavenú s konaním smerujúcim k získaniu daňovej výhody a nepreukázal, že nešlo o naplnenie kontraktu iba po formálnej stránke. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na zistenia správcu dane obsiahnuté v administratívnom spise, z ktorých bolo zistené, že žalobca uzavrel kúpnu zmluvu s predávajúcim MILEX PROGRES a.s. na kúpu vyššie opísaného pozemku o výmere 570 m2, pričom sa zmluvné strany dohodli, že celú kúpnu cenu + DPH zaplatí do 7 dní po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy. Keďže žalobca nedisponoval s finančnými prostriedkami na kúpu pozemku, uzatvoril zmluvu o pôžičke s nebankovým subjektom 7 Kraska a.s., IČO: 45 850 836, Sedmokráskova 3, Bratislava ako veriteľom na poskytnutie pôžičky, ktorá bola podmienená preukázaním uzavretia zmluvy o kúpe nehnuteľnosti vyššie opísanej v odôvodnení tohto rozsudku. Za účelom zabezpečenia pôžičky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník (žalobca) v deň poskytnutia pôžičky podpíše zmluvu o zriadení záložného práva na predmetný pozemok. Žalovaný zdôraznil, že účinnosť kúpnej zmluvy nastala dňom jej podpisu dňa 06.12.2013, vklad bol povolený dňa 17.01.2014 a celková cena nehnuteľnosti pozemku bola uhradená bankovým prevodom dňa 06.02.2014. V bežnom podnikateľskom prostredí nie je obvyklé podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností na zmenu vlastníka predmetu kúpy bez akéhokoľvek finančného zabezpečenia, napríklad bez zabezpečenia vinkulácie finančných prostriedkov na bankovom účte v prospech predávajúceho, bez zriadenia notárskej úschovy, bez hypotekárneho úveru a podobne. Takéto správanie nevrhá dobré svetlo na konanie subjektov vystupujúcich v obchodno-záväzkových vzťahoch. Taktiež žalovaný dodal, že predsedom predstavenstva spoločnosti 7 Kraska a.s., je Ing. J. F. a predsedom predstavenstva dodávateľskej spoločnosti MILEX PROGRES a.s. je Ing. E. F., ktorý podľa zistený sú v príbuzenskom vzťahu (otec - syn). 3. Ďalej sa v odôvodnení žalovaného uvádza, že žalobca si mal pred kúpou nehnuteľnosti preveriť, aký druh pozemku kupuje, preštudovať si územný plán danej lokality, vyžiadať si územno-plánovaciu informáciu, či je možné na danom pozemku stavať, na akú stavbu dostane povolenie, či na pozemku je bezproblémový prístup k rozvodom vody, elektriny a plynu, akým spôsobom je zabezpečený príjazd na pozemok a podobne. Neoverením si uvedených skutočností a len tvrdením žalobcu, že proces výstavby je zložitý komplex pozostávajúci z viacerých faktorov, ktoré musia byť vo vzájomnom súlade a poukazovanie na desaťročné vlastníctvo predchádzajúceho majiteľa pozemku, nepreukazuje jeho právo na uplatnenie odpočítania dane. Vierohodnosť uskutočniteľného zdaniteľného obchodu bolo spochybnené zistením, že žalobca ako investor možnej výstavby nedisponoval finančným zabezpečením, nemal vlastných zamestnancov, kanceláriu, t.j. stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania, sídlo spoločnosti zapísané v obchodnom registri je totožné s trvalým pobytom konateľky spoločnosti, porušenie ustanovení zmluvy o pôžičke neuhradením úrokovo platených vždy k 31.12. bežného roka. Zo šetrenia správcu dane bolo preukázané, že jediným cieľom zúčastnených spoločností v reťazci personálne prepojených obchodných spoločností bolo vytvoriť podmienky, na základe ktorých daňové subjekty zapojené do týchto obchodných transakcií predstierali ekonomickú podstatu podnikania, aby v konečnom dôsledku kontrolovaný daňový subjekt získal neoprávnený prospech vo forme odčerpania nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu. Žalobca ako platiteľ dane nepreukázal priamu a bezprostrednú súvislosť prijatých plnení s plneniami na výstupe. Pokiaľ neboli splnené uvedené hmotnoprávne podmienky, nebolo možné konštatovať, že žalobca preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na priznanie práva na odpočítanie dane tak, ako ho deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie. II. Žaloba 4. Žalobca včas podanou žalobou žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane, obe považoval za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Rozhodnutia daňových orgánov žalobca považoval za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu považoval za nedostatočné a rozhodnutia za vydané v rozpore s obsahom spisov. Taktiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 6. Tvrdil, že v administratívnom konaní správcovi dane doručil viaceré dokumenty preukazujúce zámer žalobcu zo zakúpeným pozemkom. Z dokladov, ktoré predložil žalobca správcovi dane bolo zrejmé, že žalobca podnikal kroky k uskutočneniu jeho plánovaného zámeru s pozemkom, na ktorom chcel žalobca v budúcnosti realizovať výstavbu kancelárskych priestorov alebo kombinácie kancelárskych priestorov a bytových priestorov za účelom ich následného prenájmu. Na základe uvedeného žalobca oslovil architekta s požiadavkou o vypracovanie projektu, ktorého realizácia by bola na zakúpenom pozemku možná. Žalobca uskutočňoval po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku potrebné kroky k tomu, aby mohol začať realizovať svoj zámer so zakúpeným pozemkom. Výstavba akejkoľvek nehnuteľnosti je zložitý a zdĺhavý proces, na ktorého realizáciu je potrebné obstaranie množstva dokumentov. Následne na základe týchto je možné určiť nielen povahu pozemku ale predovšetkým výstavby na ňom. Žalobca mal a stále má záujem na pozemku stavať, na realizáciu výstavby je nevyhnutné získať stanoviská a povolenia viacerých príslušných úradov, súhlasy susedov, vypracovať čo najefektívnejšie architektonický návrh, ktorý bude zohľadňovať vlastnosti zakúpeného pozemku. Žalobca od začiatku daňovej kontroly uskutočňoval kroky smerujúce k výstavbe polyfunkčného objektu na zakúpenom pozemku, avšak začiatok výstavby na zakúpenom pozemku bol závislý od vyššie spomenutých skutočností, ktorých urýchlenie nie je v kompetencii žalobcu. Žalobca poznamenal, že ak by nadobudol akúkoľvek nehnuteľnosť, ktorú by nadobudol iba za účelom následného odpredaja tak by správca dane nemohol nikdy priznať vrátenie zaplatenej dane, čo je logicky nezmyselné a bránilo by to výkonu podnikateľskej činnosti. 7. Žalobca po zakúpení pozemku uskutočnil preskúmanie charakteru pozemku, na základe čoho získal informácie o tom, aký druh stavby možno na danom pozemku zrealizovať, aby bol pozemok zastavaný v maximálne možnej miere s čo najefektívnejším využitím. Je predsa nemysliteľné, aby si dal žalobca vypracovať architektonický návrh, či začal vybavovať všetky potrebné povolenia na výstavbu na pozemku, ktorý ešte nezakúpil. Žalobca taktiež uviedol, že pozemok bol a je stavebným pozemkom, čo je ďalšia skutočnosť, ktorá preukazuje žalobcov záujem na budúcej výstavbe nehnuteľnosti. Za predpokladu, že by nešlo o stavebný pozemok k kúpe by nedošlo. Jediným cieľom kúpy predmetného pozemku bola výstavba objektu, z ktorého by žalobcovi plynuli príjmy. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného aj prenájom nehnuteľnosti spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom. Žalobca teda chcel realizovať budúcu výstavbu polyfunkčného objektu na zakúpenom pozemku, z čoho nemožno dedukovať snahu získať daňovú výhodu vo forme uplatnenia odpočítania dane. 8. Žalobca ďalej poukázal na územný plán týkajúci sa predmetného pozemku. Z územno-plánovacej informácie Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto vyplýva, že predmetný pozemok je označený ako územie občianskej vybavenosti s kódom funkcie 201, teda plochy občianskej vybavenosti slúžiace predovšetkým pre umiestnenie stavieb a zariadení administratívy, verejnej správy, kultúry, cirkvi, zariadení obrany a bezpečnosti, ubytovania, cestovného ruchu, verejného stravovania, obchodu a služieb celomestského a nadmestského významu, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, vedy a výskumu, školstva a požiarnej ochrany. Na takýchto územiach sú prevládajúce zariadenia, administratívy, správy, ubytovacie zariadenie cestovného ruchu, zariadenia obchodu a služieb, rodinné domy, stavby na individuálnu rekreáciu atď. Žalobca teda nadobudol pozemok, ktorý je stavebným pozemkom a je pozemkom území občianskej vybavenosti, plánuje na ňom stavať stavbu, ktorá mu bude v budúcnosti prinášať zisk. Ďalej žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že nemá žiadnych zamestnancov, kanceláriu, či sídlo spoločnosti totožné s trvalým bydliskom konateľky. Podľa jeho názoru tieto skutočnosti nemožno brať do úvahy a nie sú rozhodujúce pre posudzovanie podmienok splnenia vrátenia DPH. Pre výkon akejkoľvek podnikateľskej činnosti nie je nevyhnutné disponovať zamestnancami, nakoľko je možné všetky potrebné služby objednať u dodávateľov. Za právne irelevantnú považoval žalobca tiež argumentáciu žalovaného ohľadom porušenia ustanovení zmluvy o pôžičke týkajúcej sa platenia úrokov z omeškania. Žalovaný nebol oprávnený skúmať podmienky zmluvy o pôžičke a platenie úrokov z omeškania predstavuje transakciu, ktorá s konaním o vrátenie DPH nesúvisí. 9. V súvislosti s príbuzenským vzťahom predsedu predstavenstva dodávateľa žalobcu a predsedom predstavenstva 7 Kraska a.s. žalobca uviedol, že uvedené skutočnosti taktiež nemožno brať do úvahy, pretože s nárokom na vrátenie DPH nesúvisia. Ide len o domnienky, ktoré nie sú podložené žiadnymi relevantným dôkazmi. V každom prípade však pre posúdenie tohto prípadu ide o nie dôležité fakty, na ktoré nemožno prihliadať. Pri takejto konštrukcii by akékoľvek nadobudnutie majetku od spriaznenej osoby musel automaticky znamenať získanie daňovej výhody a nikdy by nadobúdateľ takéhoto majetku nemohol požadovať vrátenie zaplatenej DPH, čo je neprípustné. Transakcia medzi spriaznenými osobami sa bežne v podnikateľských kruhoch realizujú, pričom je bežné, že si z takýchto transakcií daňové subjekty uplatnia vratku DPH. Žalobca podotkol, že predmetný obchod nie je takýmto prípadom, keďže nie je žalobca spriaznenou osobou ani zo spoločnosťou dodávateľa, ani so spoločnosťou, od ktorej čerpal pôžičku. Na základe uvedeného žalobca tvrdenia žalovaného, že nákupom pozemku sa snažil získať určitú daňovú výhodu považoval za nepodložené a v rozhodnutí absentujú konkrétne skutočnosti preukazujúce snahu takúto daňovú výhodu získať. Žalobca je subjekt vyvíjajúci podnikateľskú činnosť s cieľom dosahovať zo svojej činnosti zisk. Pri takejto investičnej činnosti nemôže dôjsť k dosahovaniu prínosov z jej realizácie v krátkej dobe ale až po jej ukončení. O daňovú výhodu by mohlo ísť iba v prípade, ak by žalobca nevyvíjal žiadnu činnosť a tvrdil by, že pozemok získal iba ako investíciu, pričom najbližšie roky by nekonal so žiadnym zámerom dosahovať akýkoľvek výnos. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 26.10.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 11. Poukázal na zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104408/5/1635889/2014/BieM zo dňa 28.04.2014 spísanú so žalobcom, v ktorej sa vyjadril, že nemá žiadnych zamestnancov, neprenajíma si ani vlastné skladové priestory, nevlastní hmotný majetok okrem kúpenej nehnuteľnosti. Uvedenú nehnuteľnosť kúpil za účelom výstavby kancelárskych priestorov alebo kancelárskych priestorov v kombinácii s bytovými priestormi, pričom finančné prostriedky na kúpu pozemku získal od spoločnosti 7 Kraska s.r.o. v celkovej kúpnej sume. Na ústnom pojednávaní žalobca predložil zmluvu uzavretú s predávajúcim nehnuteľnosti, interný doklad zo dňa 17.01.2014, faktúru zo dňa 06.12.2013, výpis z katastra nehnuteľností a protokol o zaradení nehnuteľností do majetku spoločnosti. Zároveň poukázal žalovaný na stanovisko miestneho úradu Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku, ktorý na výzvu správcu dane odpovedal, že predmetný pozemok sa nachádza v k.ú. Vinohrady, je súčasťou stabilizovaného územia určeného pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu (kód funkcie 201), pričom miestny úrad dodal, že do dňa vydania tohto stanoviska neevidoval žiadosť o vyjadrenie k odňatiu poľnohospodárskej pôdy ani stanovisko k investičnému zámeru. 12. Žalovaný ďalej poukázal na stanovisko žalobcu zo dňa 05.11.2014, v ktorom sa uvádza, že pozemok bol zakúpený za účelom výstavby polyfunkčného objektu - kancelárií alebo ubytovacieho zariadenia, už pri dobrovoľnej registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Žalobca ako platiteľ dane uviedol, že hlavným predmetom podnikania bude prenájom nehnuteľnosti a nadobúdať ich bude za účelom ich následného prenájmu tretím osobám a že bude vykonávať činnosť za účelom nadobudnutia stavebného pozemku. Ďalej vo svojom stanovisku mal žalobca uviesť, že proces realizácie výstavby od vybavovania všetkých povolení je komplikovaný a trvá rádovo niekoľko rokov. Podľa žalobcu v súčasnosti vynakladá všetko úsilie pre dokončenie investície do výstavby polyfunkčného objektu, momentálne sa pripravujú podklady pre územné konanie na stavebnom úrade. Súčasťou tohto vyjadrenia bolo polohopisné a výškopisné zameranie pozemku - účelová mapa, pôdorys podlaží, výpočet parkovacích miest a pohľady na nehnuteľnosť. 13. Žalovaný argumentoval, že žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy nedisponoval finančnými zdrojmi na jeho kúpu. Správca dane neuznal žalobcovi právo na uplatnenie odpočítania dane podľa § 51 zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 2 zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7, nakoľko nepreukázal a nepredložil dôkazy a doklady preukazujúce jeho tvrdenia na predloženie ktorých bol správcom dane vyzvaný, nekonkretizoval inú činnosť vykonávania v súvislosti s kúpeným pozemkom zapísaným na liste vlastníctva č. 2215 za účelom dosiahnutia zámeru za akým bol uvedený pozemok nadobudnutý a v akom štádiu rozpracovanosti sa nachádza. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal správcovi dane opodstatnenosť odpočítania dane, nepredložil stanoviská, povolenia prípadne iné dokumenty, zo strany žalobcu išlo iba o konštatovanie jeho zámerov. Povinnosť použiť tovary na účely svojho podnikania ako platiteľ vyplýva z § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH a povinnosťou daňového subjektu v zmysle § 24 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku je preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Žalobca nepredložil dôkazy a doklady ale len všeobecne uvádzal, že rokuje so starostom Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ktorému prezentoval zámer výstavby apartmánového domu na prenájom, v súčasnosti čaká na vyjadrenie ohľadne zastavanosti, podľa počtu podlaží a účelu, aby mohol upraviť celkovú štúdiu, rokuje so stavebným úradom, resp. so starostom o možnosti výstavby a podobne. 14. Faktúra č. 014003 (interný č. FP 1401001) zo dňa 29.01.2014 vystavená z predávajúcim spoločnosťou MILEX PROGRES a.s. nie je bez ďalších dôkazov postačujúca na priznanie nároku na odpočet DPH. Správca dane ju považoval za nevieryhodnú s konaním smerujúcim k získaniu daňovej výhody, ktoré dostatočným spôsobom nepreukazuje vznik nároku na odpočítanie DPH. 15. K námietkam žalobcu, že správca dane nezohľadnil doteraz predloženú dokumentáciu preukazujúcu oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH žalovaný uviedol, že spomínaná dokumentácia spočívala len v predložení pôdorysného nákresu architektonického návrhu 1 až 3 nadzemného podlažia stavby nazvanej „Hotel Grani **, Jaskový rad, Bratislava“ vrátane 4 vyhotovených pohľadov na uvedenú stavbu, fotodokumentáciu zarasteného pozemku a polohopisné a výškopisné zameranie pozemku. Žiadne iné doklady, ktoré by preukazovali uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobca nepredložil. 16. Žalovaný poukázal aj na svoje zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, že žalobca uzavrel kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť s tým, že celú kúpnu cenu + DPH zaplatí do 7 dní po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy. Uvedená kúpna zmluva nadobudla účinnosť dňom podpisu oboch zúčastnených strán dňa 06.12.2013. Žalobca uhradil kúpnu cenu predávajúcemu až 06.02.2014, čím podstatným spôsobom porušil ustanovenia kúpnej zmluvy, napriek tejto skutočnosti predávajúci podal návrh na vklad do katastra nehnuteľností dňa 17.01.2014. Keďže žalobca nedisponoval finančnými prostriedkami na kúpu pozemku, uzatvoril zmluvu o pôžičke s nebankovým subjektom 7 Kraska a.s. ako veriteľom, pričom pôžička bola podmienená preukázaním uzavretia kúpnej zmluvy, poskytnutá pôžička sa rovnala kúpnej cene a mala byť poskytnutá do 5 dní od uzavretia zmluvy o pôžičke. Platnosť a účinnosť tejto zmluvy nastala dňa 03.02.2014. V tomto prípade treba uviesť, že účinnosť kúpnej zmluvy nastala dňom jej podpisu (06.12.2013), vklad bol povolený dňa 17.01.2014 a celková cena nehnuteľnosti bola uhradená bankovým prevodom dňa 06.02.2014. Žalovaný poznamenal, že v bežnom podnikateľskom prostredí nie je obvyklé podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností bez akéhokoľvek finančného zabezpečenia (napr. bez zabezpečenia vinkulácie finančných prostriedkov na bankovom účte v prospech predávajúceho). Takéto správanie nevrhá dobré svetlo na konanie subjektov vystupujúcich v obchodno-záväzkových vzťahoch. 17. Žalovaný zdôraznil, že pred kúpou nehnuteľností by si mal kupujúci preveriť, aký druh pozemku kupuje, preštudovať si územný plán danej lokality, vyžiadať si územno-plánovaciu informáciu, či je možné na danom pozemku stavať a na akú stavbu dostane povolenie, či na pozemku je bezproblémový prístup k rozvodom vody, elektriny a plynu, akým spôsobom je zabezpečený príjazd na pozemok a podobne. Neoverením si skutočnosti o kupovanej nehnuteľnosti a len tvrdením odvolávajúceho sa v žalobe, že proces výstavby je zložitý a dlhodobý trvajúci rádovo niekoľko rokov a pozostávajúci z viacerých faktorov, ktoré musia byť vo vzájomnom súlade a poukazovanie na 10 ročné vlastníctvo predchádzajúceho majiteľa pozemku, nepreukazuje jeho právo na uplatnenie odpočítania dane. 18. Fakt, že žalobca ako investor možnej výstavby nedisponuje finančným zabezpečením, nemá vlastných zamestnancov, kanceláriu, t.j. stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania, sídlo spoločnosti zapísané v obchodnom registri je totožné s trvalým pobytom konateľky spoločnosti, porušenie ustanovení zmluvy o pôžičke neuhradením úrokov platený vždy k 31.12 bežného roka neprispieva k vierohodnosti uskutočneného zdaniteľného plnenia. Nepredložením dokladov a dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalobcu, na ktorých predloženie bol správcom dane vyzvaný, správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2014 nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Aby bolo možné odpočítať DPH musia plnenia uskutočňované na vstupe priamo a bezprostredne súvisieť s plneniami na výstupe, pri ktorých je DPH odpočítateľná. Je na platiteľovi dane, aby preukázal priamo a bezprostrednú súvislosť prijatých plnení, ak skutočne došlo, resp. mohlo dôjsť k ich prijatiu, splneniami na výstupe. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že žalobca preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na priznanie práva na odpočítanie dane tak, ako ho žalobca deklaroval v podanom daňovom priznaní za kontrolované obdobie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011. IV. Relevantné právne predpisy 19. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, Podľa § 68 ods. 4 Daňového poriadku daň je vyrubená a) rozhodnutím správcu dane, b) podaním daňového priznania vrátane dodatočného daňového priznania alebo c) zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie. 20. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 21. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20180101> vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov. 22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 23. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20180101> môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20180101> má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2004/222/20180101>. V. Právne posúdenie 25. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutia a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 26. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 27. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 28. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 29. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 30. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie uplatňuje, preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený. 31. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo. 32. Ustanovenie § 49 ods. 2 zákona o DPH určuje podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar, ktorý bol dodaný platiteľom dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane správne vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. 33. V súlade s § 51 zákona o DPH právo na odpočítanie dane môže platiteľ uplatniť ak má faktúru vyhotovenú platiteľom (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona). Právo odpočítať daň z tovarov alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 34. Vychádzajúc z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH je neodmysliteľnou podmienkou možnosti odpočítať daň od dane, ktorú je platiteľ povinný platiť, v prípade, ak plnenie z tovarov alebo služieb použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. V danom prípade bol žalobcovi dodaný tovar v Tuzemsku. Žalobca, ktorý bol povinný pred správcom dane preukázať správnosť výpočtu dane v daňovom priznaní, bol povinný predložiť dôkazy, ktoré potvrdzujú, že tovar prijal za účelom svojich ďalších dodávok spočívajúcich v dodaní tovaru alebo služieb jeho ako platiteľa v zmysle zákona o DPH. 35. Nemožno nespomenúť, že v bežnom obchodnom styku bez ohľadu na mentálnu úroveň daňového subjektu (podnikateľa) sa predpokladá minimálna znalosť o predmete dodávky práve z pohľadu jeho ďalšej použiteľnosti pre podnikateľské aktivity. Pokiaľ podnikateľ kupuje pozemok, nie je nič neobvyklé alebo výnimočné, že si pred kúpou overí, akú činnosť môže na pozemku vykonávať. V prípade stavebného pozemku si podnikateľ overí relevantnosť tvrdenia o možnosti výstavby na tomto pozemku a preverí všetky atribúty s tým spojené. To znamená, že napríklad preverí z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, o aký druh pozemku sa jedná, požiada príslušný samosprávny orgán o územno-plánovaciu informáciu, z ktorej sa dozvie, akým druhom stavby a v akom rozsahu predpokladá územný plán zastavanie predmetného pozemku, prípadne príslušný územný plán sám preštuduje. Neodmysliteľným predpokladom správnosti postupu v kontexte s § 49 ods. 2 zákon a DPH je vyžiadanie si stanovísk od prevádzkovateľov inžinierskych sietí, či je možné pozemok (pokiaľ doposiaľ nie je) napojiť na jestvujúce inžinierske siete. V ďalšom (nie nevyhnutnom) slede je vhodné konzultovať s príslušným odborníkom možnosť zhodnotenia pozemku prípadnou výstavbou. 36. V súdenej veci žalobca predložil správcovi dane faktúru a k nej prislúchajúci interný doklad, kúpnu zmluvu a list vlastníctva týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti. Použitie dodaného tovaru na svoju podnikateľskú činnosť v zmysle § 49 ods. 2 žalobca preukazoval pôdorysným nákresom architektonického návrhu 1. až 3. nadzemného podlažia plánovanej výstavby budovy na predmetnom pozemku, výškopisom, polohopisom a fotodokumentáciou. 37. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 38. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 39. Súd zdôrazňuje, že v zmysle § 24 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku je povinnosťou daňovníka (žalobcu) preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Ako vyplýva z vyššie príkladom vymenovaných zisťovaní potrebných pred kúpou pozemku, ktoré by v budúcnosti preukázali naplnenie podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, žalobca správcovi dane nepredložil ani jeden. Žalobca nepredložil dôkaz, že pred samotnou kúpou pozemku zisťoval, či je vôbec možné predmetný pozemok použiť na jeho ďalšie dodávky, či už tovarov alebo služieb spojených s vlastníctvom predmetného pozemku. Žalobca tvrdil, že predmetný pozemok kupoval za účelom jeho ďalšieho zhodnotenia tým, že na ňom mieni postaviť polyfunkčný objekt, ktorý chce ďalej prenajímať. Nepredložil však žiaden dôkaz o tom, že by pred kúpou pozemku uvažoval o akomkoľvek jeho použití pre ďalšie dodávky tovarov a služieb v rámci predmetu svojho podnikania. Z dikcie ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH vyplýva, že možnosť odpočítania od dane, ktorú je platiteľ povinný plniť je podmienená vôľou použiť dodaný tovar alebo službu na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. To znamená, že už v čase dodania tovaru pri ktorom vznikla dodávateľovi daňová povinnosť musí daňovník vedieť alebo dôvodne predpokladať, že dodávky tovarov a služieb použije ako platiteľ. 40. V preskúmavanom administratívnom konaní neboli vyvrátené dôvodné pochybnosti o tom, či žalobca mienil použiť získaný tovar (pozemok) na jeho ďalšie dodávky tovarov a služieb. V časovom rámci realizácie predmetného obchodu nedisponoval žiadnym relevantným dokladom, ktorý by bol spôsobilý potvrdiť jeho vôľu získaný tovar použiť na svoju ďalšiu podnikateľskú činnosť. 41. Ako už skôr súd uvádzal, rozhodujúca pri posudzovaní právneho úkonu je vôľa konajúcej osoby. Aj keď nasledovné skutočnosti nie sú rozhodujúce pre právny záver o nenaplnení predpokladu § 49 ods. 2 zákona o DPH, nebolo možné si nepovšimnúť, že žalobca, ktorý nedisponoval na kúpu predmetného pozemku dostatkom finančných prostriedkov (nedisponoval žiadnymi finančnými prostriedkami), uzavrel zmluvu o pôžičke s obchodnou spoločnosťou 7 Kraska a.s., ktorá je personálne prepojená s predávajúcim. V zmluve o pôžičke sa jej účastníci dohodli, že za účelom zabezpečenia pôžičky dlžník (žalobca) v deň poskytnutia pôžičky podpíše zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorej prevod vlastníckeho práva je predmetom vyššie spomínanej kúpnej zmluvy. Zároveň sa žalobca ako dlžník zaviazal, že počas trvania záväzkového vzťahu podľa zmluvy o pôžičke nezriadi ani neumožní zriadiť žiadne právo tretej osoby k predmetnej nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že úkony žalobcu za daných okolností potvrdzujú skôr iný úmysel ako kúpiť predmetný pozemok za účelom jeho použitia pre dodávky tovarov a služieb žalobcom ako platiteľom. 42. Súd dodáva, že žalobca sa snažil v priebehu administratívneho konania predložiť dôkazy potvrdzujúce naplnenie podmienok podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH predložením napríklad dokumentácie pozostávajúcej z nákresu architektonického návrhu stavby, ktorá bola podľa neho plánovaná na predmetnom pozemku spolu s vyhotovenými pohľadmi na uvedenú stavbu, predložením fotodokumentácie pozemku a polohopisného a výškopisného zamerania pozemku. K uvedenému je potrebné poznamenať, že kúpna zmluva na predmetnú nehnuteľnosť bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 06.12.2013, pričom žalobca zabezpečil vyššie uvedené dôkazy až potom, ako správca dane u neho započal daňovú kontrolu preverujúc správnosť určenia dane za rozhodné zdaňovacie obdobie. Daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2014 začala oznámením zo dňa 15.04.2014, pričom žalobca vyššie uvedené doklady zaslal správcovi dane až dňa 27.10.2014, pričom je evidentné, že podklady boli vyhotovené až po uzavretí kúpnej zmluvy resp. po začatí daňovej kontroly. 43. Argumenty žalobcu, že výstavba akejkoľvek nehnuteľnosti je zložitý a zdĺhavý proces, na ktorého realizáciu je potrebné obstaranie množstva dokumentov neobstojí vzhľadom na ich všeobecnú, vágnu a neurčitú formuláciu. Sám žalobca v žalobe priznal, že kroky smerujúce k výstavbe polyfunkčného objektu na zakúpenom pozemku vykonával od začiatku daňovej kontroly (na str. 5 žaloby). Je teda zrejmé, že žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy nedisponoval žiadnym podkladom oprávňujúcim ho tvrdeniu, že zamýšľa predmetný pozemok využiť na dodávku tovarov a služieb v rámci jeho podnikateľskej činnosti. 44. Žalobcove tvrdenie o práve na odpočítanie DPH z predmetného obchodu spochybňuje aj vysvetlenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní pred súdom dňa 06.12.2017, že žalobca doposiaľ na predmetnom pozemku nevykonal žiadne práce ani prípravu projektu, keďže čaká na rozhodnutie v tejto veci a nevyplatenie nadmerného odpočtu mu spôsobilo problémy v cash flow. Uvedené tvrdenie považoval súd prinajmenšom za nelogické až zmätočné, pretože suma 10.000,- eur predstavujúca žalobcom uplatnený nadmerný odpočet, nijako nemôže ovplyvniť financovanie prípadnej výstavby, ktorej hodnota je bez pochyby rádovo oveľa vyššia. Skutočnosť, že žalobca doposiaľ nezapočal prípravu projektu a ani nevykonal žiadne práce smerujúce k zhodnoteniu predmetného pozemku na dodávky tovarov a služieb žalobcom ako platiteľa svedčí naopak o správnosti záverov správcu dane a žalovaného. 45. Z vyššie uvedeného pre súd vyplynulo, že daňové orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav a správne vykonali dokazovanie v súlade s § 24 Daňového poriadku, zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili svoje rozhodnutia i dostatočne určite, zrozumiteľne a preto preskúmateľne odôvodnili. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. 46. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu zamietol. 47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).