Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/229/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201594 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201594.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpeného: PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2290/2015 zo dňa 30.7.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.9.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2290/2015 zo dňa 30.7.2015, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č. 2015/00262-03 zo dňa 11.5.2015. Žalovaný - Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím zmenil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č. 2015/00262-03 zo dňa 11.05.2015 tak, že : Kaufland Slovenská republika v. o. s., prevádzkareň: Kaufland Slovenská republika v.o.s., obchodný dom Kaufland, Štefánikova 50, Humenné svojim konaním 1. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f) zákona o potravinách, tým že - porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách (ďalej „zákon o potravinách"), v nadväznosti na povinnosť pri umiestňovaní na trh označiť potraviny povinnými údajmi v kodifikovanej podobe štátneho jazyka podľa § 9 ods. 1 písm. a), i) a j) zákona o potravinách a to tým, že dňa 16.04.2014 v čase od 07.25 hod. do 15.00 hod. v uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh výrobok Fruchtelebkuchen 500 g, výrobca: Max Weiss Lebkuchenfabriken Neu-Ulm GmbH, Neu-Ulm, dátum minimálnej trvanlivosti (ďalej len „DMT"): 30.05.2014, v počte 3 ks, o hmotnosti 1,5 kg, v hodnote 8,67 eura nesprávne označený, v označení ktorého neboli uvedené povinné údaje v kodifikovanej podobe štátneho jazyka - názov, pod ktorým sa potravina predáva, zoznam jednotlivých zložiek a množstvo určitých zložiek alebo kategórie zložiek. - porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi a predpismi vydanými ministerstvom podľa § 3 ods. 1,4, § 4 ods. 1 zákona o potravinách, v nadväznosti na povinnosť v označení potraviny uvádzať množstvo zložky alebo kategórie zložiek v hmotnostných percentách alebo objemových percentách, ak zložka alebo kategória zložiek je základná pre charakteristiku potraviny a pre jej odlíšenie od výrobku, s ktorými by mohla byť zameniteľná pre svoj názov alebo vzhľad podľa § 9 ods. 8 písm. c) Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 127/2012 Z.z. o označovaní potravín (ďalej len „Vyhláška č. 127/2012 Z. z.") a to tým, že umiestňoval na trh výrobok Májkrém, mäsový výrobok 50 g, dátum spotreby (ďalej len „DS"): 13.11.16, výrobca: Hamé s. r. o., Na Dráhach 814, 686 04 Kunovice, v počte 46 ks, o hmotnosti 2,3 kg, v hodnote 15,18 eura, v označení zloženia ktorého nebolo uvedené množstvo zložky (mäsa) v hmotnostných percentách. - porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi a predpismi vydanými ministerstvom podľa § 3 ods. 1, 4, § 4 ods. 1 zákona o potravinách, v nadväznosti na povinnosť označovať potravinu názvom vyjadrujúcim jej podstatu podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky č. 127/2012 Z. z. a to tým, že umiestňoval na trh výrobok Bábovička, výrobok s cukrom a sladidlom 150 g, DMT: 21.04.14, Výrobca: VÁHALA a spol. s r. o., výroba a prodej masných a lahudkarských výrobku, 753 66 Hustopeče nad Bečvou 97, CZ, CZ9639ES, v počte 11 ks, o hmotnosti 1,65 kg a v hodnote 9,79 eura, v označení ktorého nebol uvedený názov výrobku vyjadrujúci jeho podstatu. 2. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zákona o potravinách, tým že svojim konaním - porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny klamlivo označené podľa § 6 ods. 5 písm. b) v spojení s § 9 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o potravinách, § 16 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 127/2012 Z. z. a to tým, že dňa 16.04.2014 v čase od 07.25 hod. do 15.00 hod v dotknutej prevádzkarni umiestňoval na trh klamlivo označené výrobky: a. Dedova klobása papriková, ostatný mäsový výrobok 0,340 kg, DS: 07.05.2014, L dátum spotreby, Výrobca: Cimbaľák s. r. o., Bardejov, Duklianska 17, SK612ES, v počte 6 ks, v množstve 2,04 kg, v hodnote 20,94 eura, v označení zloženia ktorého na prednej strane etikety bolo uvedené množstvo mäsa v hmotnostných percentách - bravčové mäso 85%. bravčová slanina 7%, pitná voda, cesnak, jedlá soľ, koreniny dextróza, konzervačná látka E250; na etikete umiestnenej na opačnej strane spotrebiteľského obalu bolo v zložení uvedené: bravčové mäso 92%. bravčová slanina, pitná voda, cesnak, jedlá soľ, koreniny dextróza, konzervačná látka E250; okrem uvedeného rozličného percentuálneho zloženia výrobku (bravčové mäso 85%, bravčové mäso 92%) bol v zvýraznenom červenom oválnom poli na obale výrobku uvádzaný aj údaj - obsah mäsa 90%; b. Morčacia šunka pre deti, tepelne opracovaný mäsový výrobok, šunka výberová 100 g, DS: 26.4.14, výrobca: LE&CO-lng. Jiří Lenc, s. r. o., Prumyslová zóna, Jirny, Podébradská 606, 250 90 Jirny, ČR, CZ2I940398ES, v množstve 0,7 kg, v hodnote 5,25 eura, v označení zloženia ktorého výrobca uvádza percentuálne zastúpenie tuku ..len 1.5 % tuku", avšak na etikete zadnej strany spotrebiteľského balenia v zložení uvádza: ..obsah tuku max. 3%". 3. Svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách tým, že: porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách, osobitnými predpismi a predpismi vydanými ministerstvom podľa § 3 ods. 1, 4, § 4 ods. 1 zákona o potravinách v nadväznosti na povinnosť chrániť potraviny pred akoukoľvek kontamináciou a zabezpečiť, aby hlbokozmrazená potravina, ktorá je určená na uvedenie na trh konečnému spotrebiteľovi, bola balená do vhodného obalu, ktorý ju chráni pred vysušením, znečistením, mikrobiálnou a inou vonkajšou kontamináciou podľa § 4 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 99/2012 Z. z. o hlbokozmrazených potravinách (ďalej „Vyhláška č. 99/2012 Z. z.") a Prílohy II Kapitoly IX ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 852/2004") a to tým, že dňa 16.04.2014 v čase od 07.25 hod. do 15.00 hod v prevádzkarni OD Kaufland, Štefánikova 50,066 01 Humenné umiestňoval na trh 3 druhy hlbokozmrazených vákuovo balených potravín a jeden druh chladeného mäsového vákuovo baleného výrobku v celkovom množstve 6,746 kg v hodnote 30,08 eura, u ktorých bolo zistené porušenie vákuového balenia, čím potraviny neboli chránené pred vysušením, znečistením a akoukoľvek kontamináciou, a to: Morčacie prsia hlbokozmrazené vákuovo balené 1000 g, 1 ks, o celkovej hmotnosti 1000 g, v cene 5,99 eura, DMT: 22.06.2015, výrobca: Frigoprima spol. s r. o., Námestí 25, Mikulov ČR, CZ80ES; Filé z Aljašskej tresky, hlbokozmrazené, vákuovo balené 0,4 kg, 3 ks, v celkovej hmotnosti 1,2 kg, v cene 4,77 eura, DMT: 26.04.2015, balí: Projekt - Market, Kolárovo 946 03, Východná 11, SK9- I5 ES; Králik celý bez drobkov, hlbokozmrazený, vákuovo balený, 1 ks, v celkovej hmotnosti 1,25 kg, v cene 7,49 eura, výrobca: Rabbit Trhový Štepanov, a. s., Jatky Kasejovice, 335 44 Kasejovice 390, Česká republika, CZ946ES, DMT: 4.10.2015; Údená bravčová krkovička bez kosti, údené tepelne opracované solené mäso, vákuovo balené, celková hmotnosť 3,296 kg, v celkovej cene 11,83 eura, DS: 30.04.14, výrobca: Kaufland Česká republika v.o.s., Pod Višňovkou 25, 140 00 Praha 4, prevádzka Mäsozávod Modletice 91, CZ7301ES. 4. Svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. p) zákona o potravinách tým, že: porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách, v nadväznosti na povinnosť zabezpečiť skladovanie potravín len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu podľa § 10 písm. a) zákona o potravinách, povinnosť udržiavať potravinárske priestory v čistote a v dobrom stave údržby podľa Prílohy II Kapitoly 1 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004 a to tým, že dňa 16.04.2014 v čase od 07.25 hod. do 15.00 hod v prevádzkarni OD Kaufland, Štefánikova 50, 066 01 Humenné bolo zistené, že steny v sklade ovocia a zeleniny mali poškodený, znečistený, miestami olupujúci sa povrch. 5. Svojim konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách tým, že: porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 v nadväznosti na ods. 2 písm. b) a ods. 5 Nariadenia (ES) č, 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (ďalej „Nariadenie (ES) č. 178/2002") a to tým, že dňa 16.04.2014 v čase od 07.25 hod. do 15.00 hod v uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh čerstvé slepačie vajcia nevhodné, neprijateľné pre ľudskú spotrebu podľa určeného použitia a to: Čerstvé slepačie vajcia 30 ks, hmotnostná skupina M (53-63g), trieda kvality A, 5 balení, DMT: 4.5.2014, v hodnote 11,45 eura, výrobca: ProOvo a. s., Krajinská cesta č. 273, Svätý Jur, farma Bernolákovo; čerstvé slepačie vajcia boli nevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu poškodenia celistvosti škrupiny a vytečeného obsahu vajec. Za uvedené porušenia právnych predpisov bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách vo výške 9 000 eur. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu, že správne orgány riadne nepoužili a nezohľadnili príslušnú hmotnoprávnu úpravu a závažným spôsobom porušili procesné pravidlá vedenia týkajúce sa vedenia kontroly z dôvodov, že:. 1. správne orgány neskúmali a nezohľadnili existenciu vnútorného systému kontroly spoločnosti Kaufland, nevykonali dostatočné dôkazy a nesprávne interpretovali zákon o potravinách, 2. ŠVPS porušila zásadu "zákazu zmeny k horšiemu - zákaz reformatio in peius"; 3. dôkazy, ktoré správne orgány zhromaždili v konaní sú nepreskúmateľné; 4. kontrola bola vykonaná v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd 1. Žalobca namieta, že správne orgány v prípade najzávažnejšieho správneho deliktu nedostatočne zistili skutkový stav, pričom sa najmä nezaoberali otázkou, či spoločnosť Kaufland odstránila poškodené Slepačie vajcia včas. Nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného: "Odvolací orgán má za to že inšpektori úradnej kontroly nie sú povinní skúmať, kedy došlo k poškodeniu slepačích vajec (čo vlastne ani nie je možné zistiť), či kedy bola vykonaná posledná vnútorná kontrola prevádzkovateľom. Tieto skutočnosti nemajú totiž žiadny vplyv na povinnosť prevádzkovateľa umiestňovať na trh potraviny zodpovedajúce určeným požiadavkám. Zákon nepripúšťa žiadnu lehotu, počas ktorej by si túto povinnosť nemusel plniť." Podľa žalobcu pri samoobslužnom predaji sa bežne stávajú situácie, keď počas vystavenia určitých potravín na predajnej ploche, dôjde k ich poškodeniu zo strany zákazníkov. Táto skutočnosť vyplýva už zo samotnej podstaty samoobslužného predaja a objektívne ju nie je možné úplne vylúčiť. Slepačie vajcia boli pri ich vyložení na predajnú plochu prevádzky neporušené a k ich poškodeniu došlo až následne po ich vyložení na predajnú plochu. Samotné vyskytnutie sa poškodených slepačích vajec v prevádzkarni nemôže byť vnímané bez ďalšieho ako automatické porušenie zákona. V prípade poškodenia každej potraviny zákazníkmi v oblasti samoobslužného predaja totiž existuje určitý časový úsek od momentu poškodenia potraviny po jej identifikáciu zo strany príslušných zamestnancov spoločnosti Kaufland (a jej následné vyradenie z predaja). V tomto prípade určite existuje spoločenská potreba vyradiť z maloobchodného predaja potraviny poškodené zákazníkmi. Na druhej strane však musí byť zabezpečený spravodlivý vzťah medzi použitými prostriedkami, čo znamená, že spoločnosť Kaufland musí mať k dispozícií primeraný čas na odstránenie poškodenej potraviny z predaja. Spoločnosť Kaufland zásadne nesúhlasí so záverom ŠVPS uvedeným na str. 24 Rozhodnutia o odvolaní "zákon o potravinách neustanovuje žiaden primeraný časový úsek na to, aby prevádzkovateľ identifikoval a odstránil potraviny poškodené zákazníkmi pri samoobslužnom predaji. Taktiež neumožňuje orgánu úradnej kontroly potravín poskytnúť takýto časový úsek prevádzkovateľovi. Po identifikovaní tohto nedostatku v čase kontroly inšpektori postupovali v súlade s ustanovením § 20 ods. 9 zákona o potravinách a uložili prevádzkovateľovi opatrenie priamo na mieste „Zákaz uvádzania do obehu čerstvých vajec, nevhodných na ľudský konzum, uvedených v bode III/II, s termínom jeho splnenia dňa 16.04.2014 v čase do 15:00 hod., " teda poskytli prevádzkovateľovi časový úsek na odstránenie nedostatku po jeho identifikácii inšpektormi." Žalobca tiež nesúhlasí s argumentáciou žalovaného o uložení opatrenia spoločnosti Kaufland priamo na mieste podľa § 20 ods. 9 Zákona, ktorá je úplne irelevantná vo vzťahu k posudzovaniu primeranosti času na odstránenie poškodených slepačích vajec z predajne. Aj napriek splneniu uloženého opatrenia na mieste totiž ŠVPS rozhodla, že spoločnosť Kaufland spáchala najzávažnejší správny delikt. ŠVPS pri interpretácii zákona nezohľadnila ústavný princíp proporcionality, teda či splnenie povinnosti prebehlo v primeranom čase. 2. Žalobca je názoru, že konanie (vrátane kontroly) má trestný charakter, resp. predstavuje konanie o „trestnom obvinení" spoločnosti Kaufland v zmysle Dohovoru. V konaní preto mali byť aplikované základné princípy zaručujúce základné práva fyzických osôb počas trestného konania. Z toho vyplýva, že subjekt, ktorému bola uložená sankcia v správnom konaní má disponovať rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako obvinený v trestnom konaní. V trestnom konaní sa uplatňuje zákaz zmeny prvostupňového rozhodnutia k horšiemu (reformatio in peius). V prípade správneho trestania výslovne neriešeného Správnym poriadkom je potrebné postupovať na základe analógie s Trestným poriadkom. Regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej „RVPS“) prvostupňovom rozhodnutím uložila žalobcovi pokutu vo výške 9.000 eur podľa § 28 ods. 4 písm.a) zákona. Žalovaná na základe odvolania žalobcu v rozhodnutí o odvolaní zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že síce uložila spoločnosti Kaufland rovnakú pokutu vo výške 9.000 EUR, avšak podľa prísnejších ustanovení zákona, a to podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona. Správne orgány týmto získali oprávnenie v rámci prípadného ďalšieho správneho konania (t.j. v prípade identifikácie ďalšieho, aj len banálneho pochybenia) udeliť spoločnosti Kaufland tretiu pokutu podľa § 28 ods. 4 písm. a) Zákona v spojení s § 28 ods. 7 Zákona a § 28 ods. 8 Zákona v sadzbe od 1.000.000 EUR až do 5.000.000 EUR. 3. Žalobca je názoru, že správne konanie v tejto veci sa začalo vykonaním kontroly dňa 16. apríla 2014 z ktorej sa mala vyhotoviť riadna zápisnica v zmysle § 22 Správneho poriadku. Kontrola nepochybne predstavuje dôležitý úkon správneho konania, z ktorého sa RVPS však namiesto zápisnice doručila žalobcovi záznam, ktorý však nemožno z obsahového hľadiska považovať za riadnu zápisnicu v zmysle § 22 Správneho poriadku, pretože nespĺňa základné obsahové náležitosti, ktoré Správny poriadok vyžaduje na zápisnicu. Záznam neobsahuje dostatočné opísanie skutočností ako prebiehala kontrola. Kontrola prebiehala v čase od 7:25 do 15:00 hod. a z takto dlhého času trvania kontroly je vyhotovený záznam, ktorý má len 5 strán a samotným priebehom kontroly sa zaoberajú len 3 strany, ktoré objektívne neopisujú celý priebeh kontroly aby bolo možné tento priebeh dostatočne spätne skontrolovať. Zo záznamu nie je možné presne identifikovať, ako kontrola začala, ako presne prebiehala, čo ktorý z inšpektorov robil a ako na seba postupne nadväzovali jednotlivé kroky kontroly. Záznam neobsahuje predovšetkým fotodokumentáciu, ktorá bola údajne vyhotovená v súvislosti s priebehom kontroly. Záznam bez vyššie uvedených príloh stráca potrebnú dôkaznú hodnotu. Záznam nebol ani pevne zviazaný so všetkými prílohami, vrátane fotografií, teda žurnalizovaný, aj keď povinnosť žurnalizovať dokumenty v administratívnom spise vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu SR. Žurnalizácia záznamu je nevyhnutná preto, aby záznam a ani jeho prílohy nemohli byť spätne menené alebo dopĺňané. Z uvedeného dôvodu je záznam, ako aj ostatné dôkazy nepreskúmateľné, a preto ich nemožno považovať za zákonné dôkazy v tejto veci a správne orgány na ne nemohli pri rozhodovaní prihliadať. 4. Žalobca ďalej uviedol, že konanie vrátane kontroly má trestný charakter, resp. predstavuje "trestné obvinenie", a preto spoločnosť Kaufland má právo na spravodlivý proces o jej "trestnom" obvinení v tejto veci. Je názoru, že pochybnosti ohľadom kvality dôkazov a ich získania, napr. v dôsledku ich nepreskúmateľnosti, vedú k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. Nepreskúmateľnosť dôkazov, ktoré Správne orgány zhromaždili v tejto veci jednoznačne vyvoláva pochybnosti ohľadom spôsobu ich získania a ich spoľahlivosti, či presnosti. 3. Podľa žalobcu bolo vykonanou kontrolou porušené aj právo na ochranu súkromia v zmysle čl. 8 Dohovoru, pretože podmienka nevyhnutnosti kontroly v demokratickej spoločnosti v tomto prípade nebola splnená. Podmienka nevyhnutnosti podľa judikatúry ESĽP nie je splnená, ak: "príslušná legislatíva a postup pri výkone inšpekcie neposkytujú dostatočné a efektívne záruky voči jej zneužitiu." Zásah kontrolného orgánu nemôže byť v súlade s článkom 8 Dohovoru najmä v prípade, kedy: - bola inšpekcia uskutočňovaná bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom; - kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly (kontrolný orgán mal výlučné právo určiť vhodnosť vykonania inšpekcie, počet, trvanie a rozsah inšpekcií); - počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba. V prípade kontroly RVPS rozhodla o jej vykonaní bez toho, aby kontrola bola vopred schválená akýmkoľvek súdnym alebo iným nezávislým orgánom, ktorý by zabezpečil nezávislú kontrolu takéhoto rozhodnutia. V prípade kontroly však nebola splnená ani prvá požiadavka, aby príkaz na vykonanie kontroly vydal sudca alebo iný nezávislý orgán, ktorý by zabezpečil nezávislú kontrolu takéhoto postupu. Pri kontrole nebola prítomná ani nezávislá tretia osoba, ktorá by kontrolovala jej zákonný priebeh. Vzhľadom na vyššie uvedené kontrola nebola zákonná a zákonný nebol preto ani jej výsledok - Záznam a ďalšie dôkazy vyhotovené počas kontroly. 4. Žalobca ďalej v žalobe namietal aj nedostatočné odôvodnenie pokuty a neprimeranú výšku pokuty. Odôvodnenie výšky pokuty žalovaným nie je objektívne relevantné pre určenie výšky pokuty a opiera sa o nezákonné dôkazy, najmä o záznam, ktorý je výsledkom nezákonnej kontroly. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2011. Žalovaný pri ukladaní pokuty vôbec nepostupovali v súlade s judikatúrou a ani s požiadavkami v zmysle ust. § 28 ods. 9 zákona. Žalobca je presvedčený, že žalovaný nezohľadnil najmä: - počet potravín s identifikovaným nedostatkom je úplne zanedbateľný vo vzťahu k počtu potravín ponúkaných na predaj v prevádzke spoločnosti Kaufland, - v prípade identifikovaného nedostatku pri najzávažnejšom správnom delikte došlo iba k mechanickému porušeniu škrupiny slepačích vajec, ale zdravotná nebezpečnosť potravín nebola v konaní preukázaná. - v súvislosti s údajnými nedostatkami nebolo zistené, že by tieto nedostatky vyvolali akékoľvek zdravotné následky, prípadne zdravotné komplikácie u čo i len jedného spotrebiteľa, ktorý by nakupoval v prevádzke v čase kontroly. 5. Správne orgány sú povinné v zmysle zákona uviesť tiež konkrétne dôvody a spôsoby na základe ktorých dospeli k výške pokuty a jej primeranosti. Výška uloženej pokuty je neprimeraná aj s ohľadom na hodnotu slepačích vajec (potravín), v prípade ktorých malo dôjsť k spáchaniu najzávažnejšieho správneho deliktu. Celková maloobchodná cena slepačích vajec bola 11,45 €. Výška pokuty prevyšuje túto cenu viac ako o 75.000 %! ŠVPS mala pri stanovení výšky pokuty zohľadniť, že zdravotná nebezpečnosť slepačích vajec, ktorá nebola preukázaná (išlo len o možnú kontamináciu Slepačích vajec a nebola preukázaná zdravotná nebezpečnosť slepačích vajec) a mala znížiť výšku pokuty. Takisto v prípade viacerých (údajných) správnych deliktov išlo o chyby a nedostatky týkajúce sa spotrebiteľských balení potravín, ktoré pochádzajú priamo z výroby a žalobca nemá žiadnu možnosť a ani prostriedky ovplyvniť tieto chyby, čo sa musí odraziť na výške pokuty. II. 6. Žalovaný vo vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 6.11.2015 uviedol, že podstatná časť námietok uvádzaných žalobcom je totožná s námietkami, ktoré predniesol vo svojom vyjadrení k začatiu správneho konania a v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňovému orgánu. Všetky námietky boli riadne posúdené a vyhodnotené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu I. a II. stupňa. Žalovaný preto odkazuje na tieto stanoviská dotknutých správnych orgánov a naďalej nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a považuje ich za účelové, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za zistené správne delikty. 7. K žalobcovej námietke porušenia základnej zásady uplatňovanej v trestnom konaní „zákazu zmeny k horšiemu - zákaz reformatio inpeius“ uviedol, že podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách sa na konanie o uložení pokuty vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. V správnom konaní odvolací orgán nie je viazaný skutkovým stavom zisteným v prvostupňovom konaní, ani jeho hodnotiacim stanoviskom. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak, zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj nad rámec dôvodov odvolania. Pri zmene rozhodnutia v dôsledku tohto môže preskúmavané rozhodnutie zmeniť aj v neprospech odvolateľa (t. j. neuplatňuje sa zákaz reformatio in peius), ba dokonca môže rozhodnúť aj nad rámec návrhov odvolateľa (reformatio in melius) - Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10.12.2002, sp.zn. 7S 110/02. V odvolacom konaní bolo preskúmané prvostupňové rozhodnutie aj nad rámec odvolacích dôvodov a žalovaná zistila, že prvostupňový správny orgán uložil účastníkovi konania úhrnnú pokutu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa s poukázaním na vydané rozhodnutia zaoberal aj minulosťou prevádzkovateľa, avšak opakovanosť konania v zmysle § 28 ods. 6, 7 zákona o potravinách nevyhodnotil. Preto napadnutým rozhodnutím č. k. 2290/2015 zo dňa 30.07.2015 bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie práve z dôvodu nedostatočného vymedzenia skutku z hľadiska preukázanej recidívy, ktoré je rozhodujúce pre zaradenie zisteného protiprávneho konania pod príslušnú skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) a ods. 7 zákona o potravinách. 8. Žalovaný má za to, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom o potravinách a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Rozhodnutie je zákonné, zrozumiteľné, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané náležitosti a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.12.2016 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a pozornosť súdu upriamil najmä na porušenie zásady reformatio in peius. III. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 S. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie a na pojednávaní konanom dňa 26.1.2017 dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 S. s. p. 11. Podľa ust. § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S. s. p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 12. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 13. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2290/2015 zo dňa 30.7.2015, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č. 2015/00262-03 zo dňa 11.5.2015. Rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné č. 2015/00262-03 zo dňa 11.05.2015 bolo zmenené tak, že žalobca bol uznaný vinný zo spáchania správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f), podľa § 28 ods. 2 písm. h), podľa § 28 ods. 2 písm. p), podľa § 28 ods. 2 písm. p), podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 9 000 € podľa ust. § podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. 14. Z obsahu predloženého administratívneho spisu správneho orgánu súd zistil, že dňa 16.04.2014 v čase od 07.25 hod. do 15.00 hod. bola inšpektormi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Humenné v prevádzkarni Kaufland Slovenská republika v. o. s., obchodný dom Kaufland, Štefánikova 50, 066 01 Humenné vykonaná plánovaná úradná kontrola potravín so zameraním: kontrola bezpečnosti potravín, príjem tovaru, hygiena skladovania, hygiena predaja, osobná hygiena, systém zabránenia predaja potravín po DS a DMT, systém likvidácie potravín po DS a DMT, dodržiavanie teplotných podmienok pri uchovávaní mliečnych, mäsových, rybacích výrobkov a vajec, dokumentácia HACCP a označovanie potravín. Pri kontrole dňa 16.04.2014 boli v uvedenej prevádzke zistené nedostatky: 1. umiestňovanie na trh nesprávne označených resp. neoznačených potravín: - Fruchtelebkuchen 500 g, výrobca: Max Weiss Lebkuchenfabriken Neu-Ulm GmbH, Neu-Ulm, DMT: 30.05.2014, v počte 3 ks, o hmotnosti 1,5 kg, v hodnote 8,67 eura - v označení výrobku neboli uvedené povinné údaje v kodifikovanej podobe štátneho jazyka; inšpektori konštatovali porušenie § 9 ods. 1 zákona o potravinách; - Májkrém, mäsový výrobok 50 g, DS: 13.11.16, výrobca: Hamé s. r. o., Na Dráhach 814, 686 04 Kunovice, v počte 46 ks, o hmotnosti 2,3 kg, v hodnote 15,18 eura - v označení zloženia výrobku nebolo uvedené množstvo zložky (mäsa) v hmotnostných percentách, inšpektori konštatovali porušenie § 9 ods. 8 písm. c) vyhl. č. 127/2012 Z.z.; - Bábovička, výrobok s cukrom a sladidlom 150 g, DMT: 21.04.14, Výrobca: VÁHALA aspol. s r. o., výroba a prodej masných a lahúdkarských výrobku, 753 66 Hustopeče nad Bečvou 97, CZ, CZ9639ES, v počte 11 ks, o hmotnosti 1,65 kg a v hodnote 9,79 eura - v označení výrobku nebol uvedený názov výrobku, vyjadrujúci jeho podstatu; inšpektori konštatovali porušenie § 4 ods. 1 Vyhl. č. 127/2012 Z.z.; 2. umiestňovanie na trh klamlivo označených potravín: - Dedova klobása papriková, ostatný mäsový výrobok 0,340 kg, DS: 07.05.2014, L dátum spotreby, Výrobca: Cimbaľák s. r. o., Bardejov, Duklianska 17, SK612ES, v počte 6 ks, v množstve 2,04 kg, v hodnote 20,94 eura - v označení zloženia výrobku na prednej strane etikety bolo uvedené množstvo mäsa v hmotnostných percentách - bravčové mäso 85%, bravčová slanina 7%, pitná voda, cesnak, jedlá soľ, koreniny dextróza, konzervačná látka E250; na etikete umiestnenej na opačnej strane spotrebiteľského obalu bolo v zložení uvedené: bravčové mäso 92%, bravčová slanina, pitná voda, cesnak, jedlá soľ, koreniny dextróza, konzervačná látka E250; inšpektori konštatovali porušenie § 16 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 127/2012 o Z.z.; - Morčacia šunka pre deti, tepelne opracovaný mäsový výrobok, šunka výberová 100 g, DS: 26.4.14, výrobca: LE&CO-Ing. Jiři Lenc, s.r.o., Prúmyslová zóna, Jirny, Poděbradská 606, 250 90 Jirny, ČR, CZ21940398ES, v množstve 0,7 kg, v hodnote 5,25 eura- v označení zloženia výrobku výrobca uvádza percentuálne zastúpenie tuku „len 1,5 % tuku", avšak na etikete zadnej strany spotrebiteľského balenia v zložení uvádza: obsah tuku max. 3%; inšpektori konštatovali porušenie § 16 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 127/2012 Z. z.; 3. umiestňovanie na trh potravín s porušeným vákuovým balením: - Morčacie prsia hlboko zmrazené vákuovo balené 1000 g, 1 ks, o celkovej hmotnosti 1000 g, v cene 5,99 eura, DMT: 22.06.2015, výrobca: Frigoprima spol. s r. o., Námestí 25, Mikulov ČR, CZ80ES; - Filé z Aljašskej tresky, hlbokozmrazené, vákuovo balené 0,4 kg, 3 ks, v celkovej hmotnosti 1,2 kg, v cene 4,77 eura, DMT: 26.04.2015, balí: Projekt- Market, Kolárovo 946 03, Východná 11, SK9-15 ES; - Králik celý bez drobkov, hlbokozmrazený, vákuovo balený, 1 ks, v celkovej hmotnosti 1,25 kg, v cene 7,49 eura, výrobca: Rabbit Trhový Štepanov, a. s., Jatky Kasejovice, 335 44 Kasejovice 390, Česká republika, CZ946ES, DMT: 4.10.2015; - Údená bravčová krkovička bez kosti, údené tepelne opracované solené mäso, vákuovo balené, hmotnosť 3,296 kg, v celkovej cene 11,83 eura, DS: 30.04.14, výrobca: Kaufland Česká republika v. o. s. Pod Višňovkou 25, 140 00 Praha 4, prevádzka Mäsozávod Modletice 91, CZ7301 ES; inšpektori konštatovali porušenie § 12 ods. 1 písm. a) zákona o potravinách, § 4 Vyhlášky č. 99/2011 Z.z.; 4. umiestňovanie na trh potravín iných ako bezpečných: - Čerstvé slepačie vajcia 30 ks, hmotnostná skupina M (53-63g), trieda kvality A, 5 balení, DMT: 4.5.2014, v hodnote 11,45 eura, výrobca: ProOvo a. s., Krajinská cesta č. 273, Svätý Jur, farma Bernolákovo - čerstvé slepačie vajcia boli posúdené ako nevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu poškodenia celistvosti škrupiny a vytečeného obsahu vajec; inšpektori konštatovali porušenie čl. 14 ods. 1 a ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002; 5. hygienické nedostatky: - steny v sklade ovocia a zeleniny mali poškodený, znečistený, miestami olupujúci sa povrch; inšpektori konštatovali porušenie Prílohy II Kapitola I ods. 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004. 15. Zistené nedostatky boli zdokumentované fotograficky a písomne v Zázname o úradnej kontrole potravín č. HE/2014/KeKnKrKoChMiVi/17 zo dňa 16.04.2014 a prerokované s riaditeľkou OD p. S. Q.- N., ktorá záznam podpísala. Inšpektori RVPS Humenné v zázname uložili podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách prevádzkovateľovi na mieste opatrenia: - Zákaz uvádzania do obehu potravín s porušeným vákuovým balením, uvedených v bode III/I/5. Termín: 16.04.2014, 15.00; - Zákaz uvádzania do obehu čerstvých vajec, nevhodných na ľudský konzum, uvedených v bode III/II. Termín: 16.04.2014, 15.00. 16. Žalobca v „odpovedi na záznam zo dňa 16.04.2014“ uviedol, že: „Zistenými nedostatkami boli nesprávne označené výrobky: Fruchtelebkuchen, Májkrém, Bábovička, Dedova klobása papriková, Morčacia šunka pre deti; porušený obal/vákuum u výrobkov: Morčacie prsia hlbokozmrazené, Filé z aljašskej tresky, Králik celý bez drobov, Údená bravčová krkovička bez kosti; poškodený výrobok: Čerstvé slepačie vajcia 30 ks. Výrobky nevyhovujúce svojím označením, porušeným vákuovým balením a nevhodným na ľudskú spotrebu boli stiahnuté z predaja. Listom prevádzkovateľa zo dňa 20.05.2014 bola RVPS Humenné informovaná o jednotlivých množstvách zablokovaného tovaru na filiálkach spoločnosti Kaufland Slovenská republika v. o. s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava. 17. Regionálna veterinárna a potravinová správa Humenné zaslala účastníkovi konania dňa 8.4.2015 upovedomenie o začatí správneho konania vo veci zistených porušení zákona NR SR č.152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, v ktorom účastníka konania vyzvala, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie. Upovedomenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené 13.4.2015. 18. Na základe takto zisteného skutkového stavu RVPS Humenné rozhodnutím č.j. 2015/00262-03 zo dňa 11.05.2015 uznala žalobcu zodpovedného za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. f), § 28 ods. 2 písm. h), § 28 ods. 2 písm. p) a § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v znení účinnom do 30.06.2014 a účastníkovi konania uložila podľa § 28 ods. 4 písm. a) uvedeného zákona úhrnnú pokutu vo výške 9000 eur. 19. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.7.2015. Z obsahu odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že do výroku doplnil označenie ďalších dotknutých právnych predpisov a okolnosti (rozhodnutia) preukazujúce opakovanosť konania. Pokutu ponechal v pôvodnej výške. IV. 20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 152/1995 Zb. o potravinách v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, tento zákon ustanovuje a) povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b) práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c) pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. 21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 152/1995 Zb. o potravinách, podrobnosti o požiadavkách na bezpečnosť, hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu, manipulovanie s nimi a ich obeh, ako aj zásady na odber vzoriek a ich vyšetrovanie ustanovia všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré vydá Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). 22. Požiadavky a postupy podľa odsekov 1 až 3 je povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh (ods. 4). 23. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 24. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) a b) citovaného zákona, na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako bezpečné a klamlivo označené alebo ponúkané na spotrebu klamlivým spôsobom. 25. Podľa § 9 ods. 1 písm. a), i), j) citovaného zákona, ten, kto vyrába potraviny, manipuluje s nimi alebo ich umiestňuje na trh, je povinný ich označiť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka týmito údajmi: a) názvom, pod ktorým sa potravina predáva, i) zoznamom jednotlivých zložiek, j) o množstve určitých zložiek alebo kategórií zložiek. 26. Podľa § 9 ods. 2 písm. a) bod 1. citovaného zákona, za klamlivé označenie podľa osobitného predpisu sa pri označovaní potravín umiestnených na trh považuje také označenie, ktoré uvádza spotrebiteľa do omylu, a to najmä z hľadiska vlastností potraviny, najmä pokiaľ ide o charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, množstvo, trvanlivosť, pôvod alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo spracovania. 27. Podľa § 10 písm. a) citovaného zákona, ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a zabezpečiť skladovanie len v takých priestoroch a za takých podmienok, aby sa zachovala ich bezpečnosť, kvalita a biologická hodnota potravín a surovín na ich výrobu. 28. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, 29. Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu (ods. 2). 30. Podľa ust. § 20 ods. 9 citovaného zákona, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov (čl. 54 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia ES č. 882/2004). 31. Podľa ust. § 23 ods. 5 zákona o potravinách, orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly. 32. Podľa ust. § 28 ods. 2 citovaného zákona, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi f) vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené, h) vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny klamlivo označené alebo ich ponúka na spotrebu klamlivým spôsobom, p) nesplnila povinnosť uloženú v § 12a ods. 1 písm. b), 33. Podľa ust. § 28 ods. 4 písm. a) citovaného zákona, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 34. Podľa ust. § 28 ods. 7 citovaného zákona, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku. 35. Orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa (odkaz na čl. 54 ods. 1 nariadenia EP a Rady č. 882/2004) a na to, či ide o opakované protiprávne konanie (§ 28 ods. 9 zákona č. 152/1995 Zb.). 36. Podľa § 28 ods. 12 zákona citovaného zákona, na konanie o uložení pokuty sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1, veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z odporúčania Výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13.02.1991, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva Krajský súd v Bratislave zastáva názor, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj u subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno právnymi princípmi. 38. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinností (konanie alebo opomenutie, ktoré konkrétny zákon takto označuje). Rozlišujúcim kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej, spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov, ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie. Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, potom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. 39. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. 40. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedeného, ako aj obsahu preskúmavaného rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný správny orgán sa v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Rozhodol vo veci vecne správne a výšku uloženej sankcie v zmysle ust. § 28 ods. 4 zákona zdôvodnil najmä z hľadiska závažnosti zistených porušení zákona a opakovane zistených porušení zákona. 41. Z administratívneho spisuje je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, obsahuje vo výroku presne opísané skutky, ktorých sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času, ako aj spôsobu akým, a ktoré ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, že identita skutkov je určená tak, že tieto nie sú zameniteľné s inými skutkami a každý skutok je označený právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok taktiež obsahuje aj sankciu uloženú za spáchané správne delikty, pričom žalovaný v zmenenom výroku len zohľadnil minulosť prevádzkovateľa (opakujúcu sa recidívu), ktorú správny orgán prvého stupňa pri ukladaní pokuty nevyhodnotil, a preto uložil úhrnnú sankciu za porušenie § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v spojení s ust. § 28 ods. 7 citovaného zákona. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o porušení zákazu reformatio in peius žalovaným, pretože na opakovanie porušenia povinnosti v zmysle ust. § 28 ods. 7 citovaného zákona je správny orgán pri ukladaní pokuty prihliadnuť ex offo, čo mu vyplýva priamo z ust. § 28 ods. 9 citovaného zákona. 42. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu pri poškodených potravinách - slepačích vajciach, súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že žalobcom na trh umiestňované Čerstvé slepačie vajcia boli správne posúdené ako nevhodné na ľudskú spotrebu z dôvodu poškodenia celistvosti škrupiny a vytečeného obsahu vajec. Z priloženej fotodokumentácie v administratívnom spise je zrejmé, že išlo o vajcia balené v papierových preložkách, ktoré boli vlhké a zdeformované od vytečeného obsahu poškodených vajec. Z ust. čl 14 ods. 1 a 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002 vyplýva, že požiadavka bezpečnosti sa týka všetkých potravín umiestňovaných na trh, pričom nariadenie rozlišuje dva dôvody, pre ktoré je možné potraviny považovať za iné ako bezpečné a to: ak sú zdraviu škodlivé alebo nevhodné na ľudskú spotrebu. Cieľom článku 14 je chrániť spotrebiteľa nielen pred potravinami, ktoré ohrozujú a môžu poškodiť jeho zdravie, teda pred potravinami zdraviu škodlivými, ale aj pred druhou skupinou potravín, a to potravinami nevhodnými na ľudskú spotrebu. Predmetom tohto konania nie sú potraviny zdraviu škodlivé, u ktorých by sa musel preukazovať ich škodlivý účinok na zdravie spotrebiteľa, ale potraviny nevhodné na ľudskú spotrebu, z dôvodu narušenia celistvosti prirodzeného obalu (škrupiny) a vytečeného obsahu. Základným predpokladom nevhodnosti potraviny na ľudskú spotrebu je jej neprijateľnosť. V tomto prípade sa poškodené slepačie vajcia stali pre spotrebiteľa neprijateľnou potravinou v dôsledku možnej kontaminácie obsahu patogénnymi, podmienečne patogénnymi mikroorganizmami z povrchu vajec, ako aj rizikovou potravinou z hľadiska fyzikálneho nebezpečenstva (úlomky vaječných škrupín). V tomto prípade riziko kontaminácie nie je zanedbateľné. 43. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o potravinách je zrejmé, že žalobca sa dopustil viacerých skutkov, ktoré zákonodarca zaradil jednak pod rovnaké ustanovenie § 28 ods. 2 písm. f), h), p) a sankcionuje tieto konania rovnakou sankciou, pokutou do výšky 100.000,- eur a taktiež sa dopustil aj skutkov podľa § 28 ods. 4 písm. a), ktoré sú sankcionované pokutou do výšky 500.000,- eur, pričom výška pokuty je daná na uváženie správneho orgánu. 44. Súd sa plne stotožnil s úvahou žalovaného, a to v tom smere, že pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh), pri nedostatku špeciálnej úpravy, je potrebné použiť z hľadiska analógie legis absorpčnú zásadu. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, pričom pri rovnakých sadzbách pokút to znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu, podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Ak je jedným protiprávnym konaním či opomenutím naplnená skutková podstata viacerých správnych deliktov (súbeh), a k ich prejednaniu je príslušný ten istý správny orgán, tak potom tento správny orgán analogicky uloží sankciu vo výmere najprísnejšie trestného zbiehajúceho sa deliktu (zásada absorpčná), pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. 45. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa síce explicitne nezaoberal vyhodnotením závažnosti každého jednotlivého porušenia zákona tým, že by určil výšku sankcie, avšak toto vyhodnotenie urobil na záver, keď uložil úhrnnú sankciu za porušenie § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách v spojení s ust. § 28 ods. 7 citovaného zákona. 46. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. 47. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke posúdil správne, svoje závery tak pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie, ako aj uloženie sankcie a jej výšku, náležite a veľmi podrobne odôvodnil. Je zrejmé, že správne orgány posúdili ako najzávažnejšie porušenie § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, nepredávať potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené, s prihliadnutím aj na iné skutky, ktoré vyhodnotil ako priťažujúcu skutočnosť. 48. Žalovaný podľa názoru súdu zvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách, a to závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa, ako aj to, či ide o opakované protiprávne konanie. V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že správny orgán pri rozhodovaní o výške pokuty zohľadnil tú skutočnosť, že išlo o spáchanie ďalších správnych deliktov, z ktorých jeden bol posúdený ako závažný, pričom pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby. 49. Súd neprisvedčil ani ostatným námietkam žalobcu, že dôkazy, ktoré správne orgány zhromaždili v konaní sú nepreskúmateľné, a že kontrola bola vykonaná v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Žalobcovi bolo dňa 13.04.2015 doručené upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 08.04.2015 spolu s kópiou úradného záznamu a fotodokumentáciou. Žalobca využil svoje procesné právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku a k upovedomeniu o začatí správneho konania, resp. k podkladu pre vydanie rozhodnutia sa vyjadril listom zo dňa 16.04.2015, pričom k fotodokumentácii sa nevyjadril. Táto bola riadne poskytnutá prevádzkovateľovi spolu s upovedomením o začatí správneho konania a plne korešponduje s obsahom záznamu, ktorý bol vyhotovený za prítomnosti zamestnancov účastníka konania a odovzdaný bezprostredne po kontrole. 50. Taktiež nie je možno konštatovať porušenie žalobcovho práva na ochranu súkromia v zmysle čl. 8 Dohovoru, pretože právo vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akékoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu je jednoznačne vymedzené zákonom s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh (§ 20 ods. 8 zákona o potravinách, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 4 a čl. 10 ods. 2 písm. a) až i) Nariadenia (ES) č. 882/2004). Podľa čl. 3 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 „ umiestnenie na trhu " znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno reštriktívne považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti tak, ako to prináleží fyzickej osobe. Podľa názoru súdu, vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na povahu oprávnenia, právnická osoba sa nemôže dovolávať napríklad práva na rodinný a súkromný život, pretože také právo právnickej osobe neprináleží. Práve čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktorý sa žalobca odvoláva, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života právnickej osobe zaručovať nemôže, keďže výkon tohto práva by bol irelevantný. Oprávnenie orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, mu prináleží z osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon o potravinách a preto orgán úradnej kontroly potravín nepotrebuje schválenie kontroly žiadnym nezávislým orgánom vopred, je to nemožné z právneho ani praktického hľadiska. Kontroly sa vykonávajú neohlásené. Orgán úradnej kontroly potravín vykonáva úradné kontroly potravín vždy s cieľom ochrany života a zdravia ľudí a zvierat a vždy v súlade so zákonom. 51. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že zistený skutkový stav po právnej stránke správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Nakoľko námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 190 S. s. p. a žalobu zamietol. 52. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 S. s. p. a v konaní neúspešnemu žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. 53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.