Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/229/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201597 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201597.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Eva Fulcová, v právnej veci žalobcu: Ing. H. Z., bytom R. XX, XXX XX V., zastúpený: Prosman & Pavlovič, advokátka kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.44238/2015-23 zo dňa 04.08.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Personálnym rozkazom generálnej riaditeľky väzenskej a justičnej stráže (prvostupňový orgán) zo dňa 08.09.2008 č. XXX bol žalobca uvoľnený podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže zaradeného v stálej štátnej službe vo funkcii zástupca riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou pre ekonomické veci, z dôvodu podania žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a po dohode s nadriadeným. 2/ Proti personálnemu rozkazu č. XXX zo dňa 08.09.2008 podal žalobca odvolanie, ktoré bolo doručené prvostupňovému orgánu dňa 24.09.2008, ktoré zdôvodnil tak, že: „Dňa 08.09.2008 mi bol doručený personálny rozkaz ministra spravodlivosti SR č. 15 zo dňa 08.09.2008, ktorým som bol podľa § 35 ods. 2 zákona preložený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou do Ústavu na výkon väzby v Nitre. Súčasne som bol odvolaný z doterajšej funkcie zástupcu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Podľa personálneho rozkazu MS mal ustanovenie do funkcie vykonať dňa 09.09.2008 riaditeľ Ústavu na výkon väzby v Nitre. Dôvodom odvolania z funkcie mal byť dôležitý záujem služby. V poučení o opravnom prostriedku personálneho rozkazu MS sa uvádza, že proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať rozklad. Napriek nesprávnemu poučeniu o opravnom prostriedku som po zistení, že personálny rozkaz MS je nezákonný, podal proti nemu rozklad, ktorý som riadne odôvodnil. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru som podal vo viere, že personálny rozkaz MS je zákonný, a že nie je proti nemu prípustný žiadny opravný prostriedok, a to pod tlakom všetkých okolností, ktoré z neho vyplývali. Po zistení dôvodov na napadnutie personálneho rozkazu MS a po zistení možnosti podať proti nemu rozklad napriek nesprávnemu poučeniu o opravnom prostriedku, som sa rozhodol podať odvolanie proti personálnemu rozkazu GR, v rámci ktorého beriem svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru späť a žiadam o jeho zrušenie.“ 3/ Rozhodnutím minister spravodlivosti SR (žalovaný) zo dňa 04.08.2015 č: 44238/2015/23 bolo odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu prvostupňového orgánu č. XXX zo dňa 08.09.2008 zamietnuté a personálny rozkaz č. XXX zo dňa 08.09.2008 potvrdený. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené tým, že odvolateľ podal dňa 08.09.2008 žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Na základe jeho žiadosti vydal dňa 08.09.2008 prvostupňový orgán rozhodnutie - personálny rozkaz č. 342, ktorým bol odvolateľ dňom 08.09.2008 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže. Odvolateľ podal proti uvedenému personálnemu rozkazu dňa 24.09.2008 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaným rozhodnutím zo dňa 30.01.2009 č: GR ZVJS-3-26-3/14-2008, ktorým odvolanie zamietol a personálny rozkaz potvrdil. Odvolateľ dňa 15.04.2009 podal žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 04.05.2010 č.k. 3S 65/2009-62, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu neúplnosti predloženého administratívneho spisu. 4/ O odvolaní zo dňa 22.08.2008 proti personálnemu rozkazu č. 342 rozhodol žalovaný rozhodnutím č. GR ZVJS-3-19-3/14-2010 zo dňa 12.07.2010, ktorým opätovne zamietol predmetné odvolanie a personálny rozkaz potvrdil. O žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 12.07.2010 rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/298/10-21 zo dňa 19.01.2011, ktorý zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.07.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nepredloženia administratívneho spisu. 5/ Rozhodnutím zo dňa 02.05.2011 č. 18612/2011-41 žalovaný odvolanie zo dňa 22.08.2008 opakovane zamietol a personálny rozkaz potvrdil. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20.04.2012 č.k. 4S 107/2011-34 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 15.06.2011, o ktorom po odvolaní žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 15.01.2013 sp. zn. 3Sžo/37/2012 rozhodol tak, že zmenil rozsudok tunajšieho súdu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.05.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že je nutné sa zaoberať so späťvzatím žiadosti odvolateľa aj v prípade, keď bola podaná v odvolaní. 6/ Žalovaný rozhodnutím č. 32446/2013-23 z 22.05.2013 odvolanie zo dňa 22.08.2008 opakovane zamietol a uvedený personálny rozkaz potvrdil. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 181/2013 z 25.07.2014 napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.05.2013 zrušil podľa § 250 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 8Sžo 77/2014 zo dňa 26.03.2015 rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S 181/2013 zo dňa 25.07.2014 potvrdil. 7/ Žalovaný uvádza, že odvolateľ v odvolaní uviedol, že žiadosť o uvoľnenie podal pod vplyvom personálneho rozkazu č. 15 z 08.09.2008 a berie túto žiadosť späť a postup prvostupňového orgánu považuje za rozpor s § 2a ods. 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z.z. a za neplatný právny úkon podľa ust. § 250 ods. 1 písm. a/, c/ zákona č. 73/1998 Z.z., pretože pri jej podávaní konal pod veľkým psychickým tlakom vyvolaným personálnym rozkazom žalovaného č. 15 z 08.09.2008 a zároveň bol uvedený do omylu v otázke opravného prostriedku a teda právoplatnosti personálneho rozkazu č. 15 z 08. 09.2008. Žalobca nakoniec svoju žiadosť o uvoľnenie zobral späť, nakoľko konanie nebolo právoplatne ukončené. K oznámeniu odvolateľa, že berie svoju žiadosť späť uvádza žalovaný, že nadriadený orgán nesúhlasil so späťvzatím žiadosti odvolateľa o uvoľnenie zo služobného pomeru a teda nedošlo ani k vyznačeniu takého súhlasu podpisom nadriadeného na žiadosti v zmysle ust. § 191 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. V zmysle ustanovenie § 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z., ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie so služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi policajtovi. Z oznámenia poradnej komisie žalovaného o zložení senátu zo dňa 15.10.2008, ktoré bolo odvolateľovi doručený dňa 22.10.2008 bolo zrejmé, že nadriadený nesúhlasí so späťvzatí žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru a spis postupuje žalovanému. Zo stanoviska prvostupňového orgánu pre predsedníčku osobitnej komisie pre veci väzenstva ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že nadriadený listom zo dňa 25.04.2013 oznámil odvolateľovi, že so späťvzatím jeho žiadosti o uvoľnení zo služobného pomeru nesúhlasí. 8/ Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca neuviedol vo svojej žiadosti dôvod, pre ktorý žiada o uvoľnenie z funkcie súčasne požiadal aj o skončenie služobného pomeru dohodou dňom 08.09.2008, o ktorej žiadosti rozhodol prvostupňový orgán tým, že dňa 08.09.2008 akceptoval v plnom rozsahu a v súlade s § 191 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z.. a súhlasil s návrhom dohody na skončenie služobného pomeru k 08.09.2008. Podľa názoru žalovaného, prvostupňový orgán nemal inú možnosť ako odvolateľa zo služobného pomeru uvoľniť. Žalovaný uvádza, že prvostupňový orgán s prevzatím žiadosti o uvoľnenie nesúhlasil aj z toho dôvodu, že súhlasom by sa vytvorilo viacero legislatívnych problémov, ako je napríklad otázka, ako riešiť následné (už prijaté a realizované) personálne opatrenia voči iným príslušníkom, ktoré súviseli a nadväzovali na odchod odvolateľa. V dôsledku odchodu z funkcie a súčasne aj odchodu odvolateľa došlo za účelom zabezpečenia riadneho plnenia služobných úloh v služobnom úrade k personálnym posunom a výkonom nových služobných povinností, boli poverení ďalší príslušníci. V prípade zrušenia rozhodnutia o uvoľnení by tieto následné personálne opatrenia boli spochybniteľné a došlo by k situácii, ktorú zákon č. 73/1998 Z.z. nepredpokladá. Nad rámec uvedených dôvodov a zo stanoviska prvostupňového orgánu zo dňa 13.07.2015 pre predsedníčku osobitnej komisie pre veci väzenstva ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že v dôsledku uvedomenia si uvedených možných komplikácií boli v Zbore väzenskej a justičnej stráže prijaté odporúčania, aby nadriadený nesúhlasil so skončením služobného pomeru uvoľnením ani na žiadosť príslušníka dňom, ktorý by predchádzal uplynutiu lehoty na odvolanie voči rozhodnutiu o uvoľnení zo služobného pomeru. K námietke odvolateľa, že žiadosť o uvoľnenie podal pod tlakom personálneho rozkazu žalovaného č. 15 zo dňa 08.09.2008 žalovaný uvádza, že odvolateľ vo svojom odvolaní uviedol dve konania, ktoré spolu právne nesúvisia ide o dve samostatné konania Žiadosť o uvoľnenie spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu a prvostupňový orgán nemal, vzhľadom na vyššie uvedené, inú možnosť, ako o žiadosti o uvoľnenie rozhodnúť. II. 9/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.09.2015 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 44238/2015-23 zo dňa 04.08.2015 a personálny rozkaz generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže č. 342 zo dňa 08.09.2008. Žalobca bol zamestnaný do 08.09.2008 v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže SR vo funkcii zástupcu riaditeľa pre ekonomické veci Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Dňa 08.09.2008 bol žalobcovi doručený personálny rozkaz žalovaného č. 15 zo dňa 08.09.2008, ktorým bol podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. preložený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou do Ústavu na výkon väzby v Nitre, súčasne bol odvolaný z doterajšej funkcie zástupcu riaditeľa Ústavu v Hrnčiarovciach. Dôvodom odvolania z funkcie mal byť dôležitý záujem služby. V poučení prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že proti personálnemu rozkazu nie je možné podať rozklad. Nakoľko v personálnom rozkaze č.15 zo dňa 08.09.2008 žalobcovi nebola ponúknutá žiadna funkcia v tom istom mieste výkonu služby, hoci mal informácie, že v tom istom mieste výkonu služby boli v tom čase uvoľnené funkcie, ktoré by boli primeranejšie jeho praxi a skúsenostiam, tým nebol splnený predpoklad na preloženie a tiež z personálneho rozkazu nevyplýva odôvodnenie dôležitého záujmu služby. 10/ Dňa 08.09.2008 žalobca prevzal tiež personálny rozkaz č. 342, ktorým bol uvoľnený zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. V zákonnej lehote podal proti nemu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podal vo viere, že personálny rozkaz je zákonný a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podal pod tlakom všetkých okolností, ktoré z neho vyplývali. Žalobca sa rozhodol podať odvolanie proti personálnemu rozkazu č. 342 v ktorom uviedol, že berie žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru späť a žiadal o jeho zrušenie. 11/ V ďalšej časti žaloby opisuje doterajší priebeh správnych konaní ohľadne personálneho rozkazu č. 342 zo dňa 08.09.2008 a všetkých rozhodnutí žalovaného, ktorými bolo rozhodnuté o tomto personálnom rozkaze. Žalobca zastával názor, s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8Sžo/77/2014 zo dňa 26.03.2015, ktorý sa stotožnil s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Bratislave, v ktorom sa uvádza: „Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR úlohou žalovaného bude svoje rozhodnutie preskúmateľne, čo do správnej úvahy nemožnosti akceptácie späťvzatia zdôvodniť“. Z uvedeného vyplýva, aby žalovaný postupoval v intenciách týchto rozhodnutí a svoje rozhodnutie náležite a preskúmateľne čo do neakceptácie späťvzatia žiadosti odôvodniť. Je však potrebné uviesť, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je možné považovať za riadne, racionálne a úplne, a teda následne za preskúmateľné, nakoľko nevychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, nerešpektuje záväzný právny názor v uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu SR a obsahuje skutočnosti a tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutkovým stavom veci. 12/ Žalobca uvádza, že nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nakoľko spisový materiál neobsahuje žiadne vyššie spomínané „stanovisko generálneho riaditeľa ZVJS zo dňa 13.07.2015 pre predsedníčku osobitnej komisie pre veci väzenstva Ministerstva spravodlivosti SR“ v ktorom by mali byť uvedené konkrétne dôvody dostatočným spôsobom preukazujúce nesúhlas so späťvzatím žiadosti. Obdobne, nesúhlas so späťvzatím žiadosti a dôvody neakceptácie tohto späťvzatia neplynuli ani z oznámenia poradenej komisie ministra spravodlivosti, ako sa to tvrdí v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí s poukazom na dôvody, prečo prvostupňový orgán so späťvzatím nesúhlasil a uviedol, že táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom na neakceptovanie späťvzatia žiadosti o uvoľnenie z funkcie. Taktiež žalobcovi nie je známe a z administratívneho spisu nevyplýva, že v dôsledku uvedomenia si uvedených možných komplikácií bolo v ZVJS prijaté akékoľvek odporúčania, aby nadriadený nesúhlasil so skončením služobného pomeru uvoľnením ani na žiadosť príslušníka dňom, ktorý by predchádzal uplynutú lehotu na odvolanie voči rozhodnutiu o uvoľnení zo služobného pomeru. 13/ Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/37/2012 zo dňa 15.01.2013, ktorý už v predchádzajúcom súdnom konaní v rozsahu posúdenia konštitutívneho alebo deklaratórneho účinku doručenia žiadosti o uvoľnenie priklonil sa k právnemu názoru žalobcu, keď konštatoval nasledovné: „Senát odvolacieho súdu je toho názoru, že pokiaľ o žiadosti žiadateľa nebolo právoplatne rozhodnuté, žiadateľ ňou môže disponovať a zobrať ju späť i v štádiu odvolacieho konania. Konštitutívne účinky rozhodnutia nastávajú až jeho právoplatnosťou, ktorý moment fixuje právne vzťahy vyplývajúce zo služobného pomeru a neumožňuje vykonávať žiadne zmeny.“ Podľa názoru žalobcu v tomto prípade žalovaný zjavne nerešpektoval právny názor vyjadrený v uvedenom rozsudku najvyššieho súdu, preto už len toto samo o sebe dáva dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 14/ Opätovne žalobca namietal, že podľa názoru žalovaného bol síce žalobca personálnym rozkazom ministerstva spravodlivosti SR č. 15 zo dňa 08.09.2008 odvolaný z funkcie zástupcu riaditeľa, ale to neznamená, že v uvedený deň už nebol v personálnej právomoci generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže. Dňa 08.09.2008 zastával až do skončenia pracovného pomeru plnil si povinnosti vyplývajúce z funkcie zástupcu riaditeľa. Podľa názoru žalobcu personálny rozkaz č. 342 bol vydaný nepríslušným nadriadeným a teda, ako taký je neplatný podľa § 250 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa názoru žalobcu v danom prípade považuje konanie prvostupňového orgánu za konanie v rozpore s dobrými mravmi, za zneužívanie práv na škodu žalobcu a znevýhodnenie žalobcu a tento postup za postup v rozpore s § 2 ods. 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z.z. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru bola taktiež, podľa názoru žalobcu, neplatným právnym úkonom podľa § 250 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona č. 73/1998 Z.z. III. 15/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručené súdu dňa 27.05.2016 zopakoval priebeh správneho konania od podania žalobcovej žiadosti o uvoľnenie z funkcie podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. až do vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 04.08.2015. 16/ Žalovaný k tvrdeniu žalobcu uvedenom v bode 12 rozhodnutia uviedol, že vo vzťahu k oznámeniu poradnej komisii ministrovi, žalovaný v žalobcovom citovanej časti nepoukazuje na to, že by z toho oznámenia plynuli dôvody nesúhlasu so späťvzatím, ale len na to, že z tohto oznámenia je zrejmé, že nadriadený nesúhlasil so späťvzatím (viď strana 3 napadnutého rozhodnutia). Tieto sú zrejmé až zo stanoviska zo dňa 13.07.2015, z ktorého vyplynuli dôvody vedúce nadriadeného k nesúhlasu so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, pričom tieto boli oznámené aj žalobcovi. V napadnutom rozhodnutí žalovaný na strane 4 poukázal na toto stanovisko a dôvody v ňom uvedené, ktoré dostatočným spôsobom preukazujú záver o neakceptácii späťvzatia. To, že žalobca nesúhlasí s dôvodmi ktoré uviedol generálny riaditeľ ZVJS k neakceptovaniu späťvzatia, nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k jeho zákonom garantovanému právu dospieť na základe týchto dôvodov, ktoré boli riadne pomenované a ktoré tento vyhodnotil ako dôvodné, k záveru, že späťvzatie neakceptuje. 17/ Žalovaný k námietkam uvedeným v bode 14 rozhodnutia uviedol, že personálnym rozkazom č. 15 zo dňa 08.09.2009 bol žalobca odvolaný z funkcie zástupcu riaditeľa ÚVTSOS Hrnčiarovce nad Parnou pre ekonomické veci dňom 08.09.2008, teda posledným dňom výkonu funkcie je práve deň 08.09.2008 a teda bol ešte v personálnej právomoci generálnej riaditeľky ZVJS. Žalobca pochybnosti o tejto skutočnosti neprejavil v čase podania predmetnej žiadosti , ktorú vlastnoručne vypĺňal dňa 08.09.2008, pri názve zastávanej funkcie uviedol „zástupca riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou pre ekonomické veci“ a túto predložil generálnej riaditeľke ZVJS. 18/ K námietke žalobcu, že úkon žalobcu, ktorým podal žiadosť o skončenie služobného pomeru je neplatným právnym úkonom žalovaný uvádza, že žalobca vo svojom odvolaní voči personálnemu rozkazu č. 342 nenamietal neplatnosť svojho úkonu - podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru, ani neuviedol dôvody, ktoré by viedli k takémuto záveru. Žalovanému sa javí logicky rozporuplným tvrdenie žalobcu, ktorým sa dovoláva neplatnosti ním samým vykonaného právneho úkonu z dôvodu podľa § 250 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobcom vykonaný právny úkon jasne preukazuje vôľu a úmysel žalobcu v čase, keď ho vykonal a žalovanému nie je zrejmé, v čom spočíva žalobcom tvrdený rozpor so zákonom, obchádzanie zákona či rozpor so záujmami spoločnosti a v tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/07. Za odôvodnený nie je možné považovať ani údajný rozpor právneho úkonu so záujmami spoločnosti a preto dôvody uvedené žalobcom v žalobe je nutné považovať za irelevantné vo vzťahu k citovanému ustanoveniu § 250 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný uvádza, že žalobca nepreukázal ani dôvod neplatnosti vykonaného právneho úkonu podľa § 250 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., pretože žalobcom v žalobe uvádzané dôvody nemôžu smerovať k záveru, že doručenie žiadosti o uvoľnenie nadriadenému neurobil slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, že by bol na neho vyvíjaný nátlak, zastrašovanie, časová tieseň alebo psychický stres, pričom samotné konštatovanie, že pociťoval tlak v dôsledku rozhodnutia, ktorým bol uvoľnený z funkcie zástupcu riaditeľa a preložený do iného služobného úradu nestačí na preukázanie skutočností, že tento tlak bol objektívne schopný vyvolať u neho taký subjektívny stav, v ktorom by bola úplne eliminovaná jeho slobodná vôľa. Žalovaný podotýka, že pri vydaní rozhodnutia o skončení služobného pomeru uvoľnením na základe doručenej žiadosti o uvoľnení sa osobné pohnútky žiadateľa neskúmajú. 19/ K námietke žalobcu uvedenej v bode 14/ rozhodnutia žalovaný uviedol, že za ničím nepreukázané považuje tvrdenie žalobcu, že výkon práva a povinnosti vyplývajúcich so služobného pomeru je v rozpore s dobrými mravmi, za zneužívanie práv na škodu žalobcu a znevýhodňovanie žalobcu za to, že si uplatňuje práva vyplývajúce zo služobného pomeru, teda za rozpor s § 2a) ods. 2, 4 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný uvádza, že personálny rozkaz č. 342 bol vydaný na základe žiadosti žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru v súlade s ustanovením § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. a logicky nie je možné interpretovať tento zákonom predpokladaný a upravený postup ako postihovanie, znevýhodňovanie alebo prenasledovanie žalobcu, práve naopak, ak by nadriadený nekonal v súlade s ustanovením § 191 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z.z. bolo by možné tento jeho postup hodnotiť ako disciplinárne previnenie nadriadeného a v tomto prípade by bolo na mieste namietať zákonnosť postupu. Žalovaný s ohľadom na vyššie uvedené je toho názoru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a preto žiada, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. 20/ Žalobca po obdržaní vyjadrenia žalobcu, doručil súdu vyjadrenie zo dňa 02.11.2016, v ktorom opätovne opisuje skutočnosti uvedené v žalobe a poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a rozhodnutia krajským súdom. Na záver zdôvodňuje, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru bola z dôvodov uvedených v žalobe, ako aj vo vyjadrení neplatným, najmä neslobodným právnym úkonom podľa § 250 ods. 1 písm. a/, c/, e/ zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko žalobca konal pod veľkým tlakom vyvolaným celou vyššie opísanou situáciou a zároveň bol preukázateľne uvedený do omylu v otázke opravného prostriedku a teda právoplatnosti personálneho rozkazu č. 15 a tiež v otázke možnosti jeho ďalšieho služobného zaradenia. IV. 21/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je nie dôvodná. 22/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 23/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 24/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 25/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 26/ Podľa § 233 ods. l, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 27/ Podľa § 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 28/ Podľa § 241 ods. 1, 3, 4, zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade správnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodností, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodol. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. 29/ Úlohou súdu bolo v konaní posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom, a či konaním žalobcu boli naplnené predpoklady na uvoľnenie zo služobného pomeru podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. 30/ Z obsahu administratívneho spisu Krajský súd v Bratislave zistil, že dňa 08.09.2008 bola Generálnemu riaditeľstvu ZVJS doručená žiadosť žalobcu o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka ZVJS podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Okrem osobných údajov žalobca popísal aj druh štátnej služby, názov zastávanej funkcie : zástupca riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou s tým, že služobný pomer žiadal ukončiť ku dňu 08.09.2008. Po vzájomnej dohode s nadriadeným, bol žalobca podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uvoľnený zo služobného pomeru dňa 08.09.2008 o čom bol vydaný Personálny rozkaz č. 342 zo dňa 08.09.2008, ktorý v tento deň aj prevzal. Dňa 24.09.2008 bolo generálnemu riaditeľstvu ZVJS doručené odvolanie žalobcu voči Personálnemu rozkazu č. 342 zo dňa 08.09.2008, ktorým zároveň vzal svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru späť. Odvolanie odôvodňoval nezákonnosťou Personálneho rozkazu č. 15 zo dňa 08.09.2008, ktorým bol preložený do Ústavu na výkon väzby v Nitre voči ktorému podal rozklad, čo je aj dôvodom pre podanie odvolania voči Personálnemu rozkazu č. 342. Nedostatok právomoci generálnej riaditeľky ZVJS na vydanie Personálneho rozkazu č. 342 v odvolaní nenamietal a nenamietal ani neplatnosť svojho právneho úkonu - podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. 31/ Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. (v znení účinnom v čase začatia konania) minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, aj nadriadeného, previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu po predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom. 32/ Napriek okolnosti, že žalobca vo svojom odvolaní voči Personálnemu rozkazu č. 342 nenamietal nedostatok personálnej právomoci generálnej riaditeľky ZVJS, súd skúmal túto okolnosť z dôvodu zákonnosti postupu správneho orgánu. 33/ Súd sa oboznámil s personálnym rozkazom ministra spravodlivosti č. 15 zo dňa 08.09.2008 z ktorého zistil, že minister spravodlivosti SR dňom 09.09.2008 prekladá žalobcu podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou do Ústavu na výkon väzby v Nitre, súčasne ho dňom 08.09.2008 odvolal z doterajšej funkcie s tým, že ustanovenie do funkcie v Ústave na výkon väzby vykoná jeho riaditeľ dňa 09.09.2008. Podľa názoru súdu je z obsahu predmetného rozhodnutia zrejmé, že žalobca mal vykonávať svoju dovtedajšiu funkciu v ÚVTOS Hrnčiarovciach nad Parnou do konca dňa 08.09.2008 a štátna služba v ÚVV v Nitre mu začne dňa 09.09.2008. Dňa 08.09.2008 bol teda žalobca ešte v personálnej právomoci generálnej riaditeľky zboru väzenskej a justičnej stráže a preto personálny rozkaz č. 342 vydal oprávnený orgán. 34/ Podľa § 191 ods. 1 až 8 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná. Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa považuje za deň doručenia žiadosti. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení policajta zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva na predpísanom tlačive, je policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu. Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť, skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí. Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený svojím podpisom na tejto žiadosti. Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to oznámi policajtovi. Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému. Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru. 35/ Oprávnená nadriadená žalobcu rozhodla o jeho žiadosti Personálnym rozkazom č. 342 zo dňa 08.09.2008 tak, že ho podľa § 191 ods. 1 zákona uvoľnila zo služobného pomeru príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže s tým, že jeho služobný pomer končí dňom 08.09.2008. 36/ Dňa 24.09.2008 doručil žalobca odvolanie proti personálnemu rozkazu č. 342, ktorý odôvodnil tým, že: „Dňa 08.09.2008 mi bol doručený personálny rozkaz ministra spravodlivosti SR č. 15 zo dňa 08.09.2008 (ďalej len „personálny rozkaz MS“), ktorým som bol podľa § 35 ods. 2 zákona preložený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach na Parnou do Ústavu na výkon väzby v Nitre. Súčasne som bol odvolaný z doterajšej funkcie zástupcu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou. Podľa personálneho rozkazu MS mal ustanovenie do funkcie vykonať dňa 09.09.2008 riaditeľ Ústavu na výkon trestu v Nitre. Dôvodom odvolania z funkcie mal byť dôležitý záujem služby. V poučení o opravnom prostriedku personálneho rozkazu MS sa uvádza, že proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať rozklad. Napriek nesprávnemu poučeniu o opravnom prostriedku som po zistení, že personálny rozkaz MS je nezákonný, podal som proti nemu rozklad, ktorý som riadne odôvodnil. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru som podal vo viere, že personálny rozkaz MS je zákonný, a že nie je proti nemu prípustný žiaden opravný prostriedok, a to pod tlakom všetkých okolností, ktoré z neho vyplývali. Po zistení dôvodov na napadnutie personálneho rozkazu MS a po zistení možnosti podať proti nemu rozklad napriek nesprávnemu poučeniu o opravnom prostriedku, som sa rozhodol podať odvolanie proti personálnemu rozkazu GR, v rámci ktorého beriem svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru späť a žiadam o jeho zrušenie....“ 37/ Dňa 20.07.2015 obdržal žalovaný (Mgr. Gabriela Repková, predsedníčka osobitnej komisie pre veci väzenstva) od generálneho riaditeľa ZVJS Odôvodnenie nesúhlasu so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie, v ktorom sa uvádza, že so späťvzatím žiadosti nesúhlasí, pretože by to vytvorilo viacero legislatívnych problémov, nakoľko v dôsledku odchodu žalobcu z funkcie (a súčasne aj jeho odchodu zo služobného pomeru) došlo za účelom zabezpečenia riadneho plnenia služobných úloh v služobnom úrade k personálnym posunom a výkonom nových služobných povinností boli poverení ďalší príslušníci. Žalobcovi bol oznámený nesúhlas so späťvzatí žiadosti o uvoľnenie z funkcie podaní Oznámenie poradnej komisie ministra spravodlivosti o zložení senátu doručeným dňa 22.10.2008, ako aj podaním generálneho riaditeľa ZVJS zo dňa 25.04.2013. Žalovaný sa s otázkou nesúhlasu so späťvzatím vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. 38/ Podľa § 250 ods. 1, písm. a) až f) zákona č. 73/1998 Z.z. neplatný je právny úkon, a) ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti, b) ktorý urobil nepríslušný nadriadený, c) ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne, d) ktorým sa policajt vopred vzdáva svojich práv, e) ktorý urobil policajt konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon nespôsobilým, f) ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony. 39/ Súd na predmetnú námietku ohľadom neplatnosti právneho úkonu - podanie žiadosti o uvoľnenie z funkcie nemohol prihliadať. Z popisu skutočností popísaných žalobcom nevyplýva, že by žiadosť podával pod vplyvom fyzického donútenia, psychického donútenia alebo v tiesni. Nebol v rozpoložení, ktoré by zásadným spôsobom ovplyvnilo jeho schopnosť robiť slobodné rozhodnutia na základe vlastného uváženia. Stav jeho psychického rozpoloženia v tom čase nemohol mať vplyv na platnosť jeho právnych úkonov. S prihliadnutím na povahu jeho dovtedy vykonávanej funkcie a kvalifikačné predpoklady je nutné u žalobcu predpokladať určitú úroveň psychickej stability, a preto nemožno považovať okolnosť, že bol uvoľnený z dovtedajšej funkcie za taký tlak, ktorý by eliminoval jeho slobodnú vôľu. Žalobca nepreukázal a súd v konaní nezistil, že by v čase podávania žiadosti o uvoľnenie z funkcie neboli dodržané podmienky uvedené v citovanom ustanovení, a preto jeho námietku ohľadom neplatnosti jeho právneho úkonu považoval za nedôvodnú. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca vo svojom odvolaní voči personálnemu rozkazu č. 342 zo dňa 08.09.2008 nenamietal neplatnosť svojho úkonu (podanie žiadosti o uvoľnenie z funkcie), neuviedol dôvody, ktoré by viedli k takémuto záveru. 40/ S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že v rozhodnutí a v postupe žalovaného nebola zistená taká vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 41/ O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 SSP a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech. 42/ Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.