Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/235/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201676 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201676.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Tranparency International Slovensko, občianske združenie, so sídlom Bajkalská 25, 827 18 Bratislava, IČO: 31 817 823, zastúpený: Nechala & Co. s.r.o., so sídlom Továrenská 10, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, za účasti: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.08.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „VšZP“) v odpovedi na žiadosť zo dňa 09.07.2015 uviedla, že dňa 07.07.2015 prijala Vašu žiadosť v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). V súlade s § 2 ods. 1 a 3 zákona o slobode informácií, v znení neskorších predpisov, je VšZP povinnou osobou, ktorá sprístupňuje nasledovný okruh informácií: · právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb iba v rozsahu svojej rozhodovacej činnosti, t. j. vo veci schvaľovania plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa ustanovenia § 9f zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov a vo veci výkazu nedoplatkov podľa ustanovenia § 17a tohto zákona; · sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s touto činnosťou. Vzhľadom na skutočnosť, že VšZP je subjektom s obmedzenou informačnou povinnosťou vo vzťahu k zákonu o slobode informácií, nie je povinná sprístupniť požadované informácie. Napriek uvedenej skutočnosti, ako aj v záujme zvyšovania transparentnosti, sa VšZP rozhodla predmetné informácie sprístupniť nad rámec povinne sprístupňovaných informácií podľa zákona o slobode informácií, avšak v medziach § 76 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2/ S prihliadnutím na § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií, Vám priamou formou sprístupňujeme odkaz na zverejnenú stratégiu CT a MR vyšetrení: <http://www.vszp.sk/poskytovatelia/zmluvne-vztahy/strategia-nakupu-ct-mr-diagnostiky/>. V predmetnej analýze sa nachádzajú informácie o metodike tvorby siete CT a MR pracovísk, ako aj kritéria na uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi nových CT a MR pracovísk. Hlavným cieľom zavedenia metodiky bolo stanoviť kritériá pre dlhodobo udržateľnú a transparentnú sieť CT a MR s ohľadom na: Geografickú dostupnosť Dostupnosť (čas dojazdu k CT a MR pracoviskám) Kapacitnú priepustnosť (porovnanie kapacity prístrojov a potrebného počtu vyšetrení). V súčasnosti neexistuje oficiálna evidencia čakacej doby na vyšetrenie a ani nie je legislatívne zakotvená maximálna čakacia doba na vyšetrenie. Nepriamo je legislatívne zakotvená sieť CT pracovísk, a to prostredníctvom Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 640/2008 Z. z. o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Jednou z podmienok pre zaradenie poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti do pevnej siete poskytovateľov, ktoré každoročne k 1. januáru kalendárneho roka zverejňujú zdravotné poisťovne, je okrem iného aj zabezpečenie 24-hodinovej dostupnosti zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v odbore rádio- diagnostika vrátane CT pracoviska. MR sieť pracovísk nie je priamo ani nepriamo legislatívne definovaná. V rámci analýzy siete CT a MR pracovísk boli preskúmané nasledujúce oblasti: · Východiská - porovnanie základných ukazovateľov podľa OECD · Prístrojové vybavenie siete · Geografická dostupnosť siete · Výpočet kapacity aktuálneho prístrojového vybavenia siete · Definícia spádového územia · Výpočet potreby vyšetrení · Kapacitná priepustnosť CT pracoviská Východiskom analýzy bolo preskúmanie, či je potreba obyvateľov SR z hľadiska počtu CT vyšetrení a počtu CT prístrojov porovnateľná s inými vyspelými krajinami OECD. Z posledných dostupných údajov OECD1 za rok 2012 vyplýva, že SR sa výrazne nelíši od priemeru európskych krajín OECD. Tento priemer bol na úrovni 101,3 CT vyšetrení/1 000 obyvateľov a v prípade SR to je 107,6 CT vyšetrení/1 000 obyvateľov. Druhý z ukazovateľov OECD v oblasti zdravotnej starostlivosti sleduje počet CT prístrojov na milión obyvateľov. V prípade SR za rok 2012 bol tento ukazovateľ na úrovni 15,5 prístrojov. Pre potreby posúdenia aktuálnej siete CT pracovísk boli do analýzy zahrnuté všetky zmluvné CT pracoviská s identifikovaným miestom prevádzkovania, počtom CT prístrojov a typom prevádzky. Celkovo išlo o 69 rôznych poskytovateľov, 79 CT prístrojov na 51 rôznych miestach poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbornosti počítačová tomografia. Z analýzy bolo vylúčených 7 pracovísk , kde sa CT prístroj využíva výlučne pre interných pacientov pracoviska ako onkologické pracoviská, srdcovo- cievne pracoviská a pracoviská s CT prístrojmi, ktoré slúžia výhradne na terapeutické výkony. Súčasné prístrojové vybavenie siete pozostáva zo 79 CT prístrojov, z čoho je 76 % v prevádzke u ústavných poskytovateľov, a zároveň 78 % poskytovateľov pracuje v nepretržitej prevádzke. Technologická úroveň prístrojov z hľadiska počtu detektorov v rade sa pohybuje od 1 do 320. Najväčšie zastúpenie majú CT prístroje s počtom detektorov v rade 16 a 64. Pre návrh koncepcie siete bola dôležitým parametrom geografická dostupnosť. Pri jej analýze bola použitá metóda časovej dostupnosti (času dojazdu) k najbližšiemu CT pracovisku pri zohľadnení charakteru dopravnej premávky a typu ciest (Zdroj: Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity, rok 2012). Dostupnosť bola následne rozdelená do dvoch pásiem: 1. 0-30 minút 2. 31 -60 minút. Až 95 % obyvateľstva má čas dojazdu k CT pracovisku do 30 minút. Ďalším krokom po identifikácii prístrojového vybavenia aktuálnej siete bol výpočet kapacity CT prístrojov. Podkladom pre výpočet maximálnej kapacity boli nasledovné parametre: a) typ prevádzky pracoviska (pretržitá/nepretržitá), b) počet vyšetrení/1 h v dennej zmene (3 vyšetrenia), c) počet ordinačných hodín (skutočný počet ordinačných hodín každého CT pracoviska; v prípade, že pracovisko pracuje menej ako 10 hodín, bolo do analýzy za minimum počítaných 10 hodín a nie skutočný ordinačný čas), d) počet urgentných vyšetrení v nočnej zmene (2 vyšetrenia), e) počet pracovných dní v roku (250 dní). Kapacita jedného CT prístroja v nepretržitej prevádzke bola definovaná ako súčet počtu vyšetrení počas ordinačných hodín a počtu urgentných vyšetrení v nočnej zmene. Kapacita jedného CT prístroja v pretržitej prevádzke bola definovaná ako počet všetkých vyšetrení počas ordinačných hodín. Pri výpočte kapacity boli zohľadnené prípady, kedy prístroj slúži ako druhý prístroj v nemocnici na urgentnom príjme iba na urgentné vyšetrenia, nie na plánované CT vyšetrenia alebo iba pre špecifickú odbornosť alebo ako záložný druhý prístroj. Vzhľadom na to, že celkový čas vyšetrenia v prevažnej miere tvorí príprava pacienta (napr. administratíva, poučenie) a v menšej miere samotný čas „scanovania“, nebola technologická úroveň prístroja (počet slice) pri stanovení počtu vyšetrení za jednu hodinu zohľadnená. Z dôvodu posúdenia potreby viažucej sa na konkrétne CT pracovisko bolo potrebné zadefinovať spádové územie pracoviska, ktoré tvoria indikujúci odosielatelia s najkratším dojazdom k tomuto pracovisku. Výpočet potreby podľa počtu vyšetrení indikujúcich odosielateľov pozostával z týchto krokov: a) identifikácia všetkých indikujúcich odosielateľov v spádovom území, b) výpočet počtu zrealizovaných vyšetrení podľa jednotlivých indikujúcich odosielateľov za kalendárny rok a doplnený o odhad počtu vyšetrení za ostatné zdravotné poisťovne cez percento poistenosti v spádovom území, c) potrebu vyšetrení v spádovom území tvorí súčet počtu vyšetrení jednotlivých indikujúcich odosielateľov. Vzájomné porovnanie celkovej vypočítanej kapacity a celkovej potreby poukazuje na dostatok kapacity súčasného prístrojového vybavenia siete pracovísk vzhľadom k potrebe v rámci SR. MR pracoviská Východiskom analýzy bolo preskúmanie, či potreba obyvateľov SR z hľadiska počtu MR vyšetrení a počtu MR prístrojov je porovnateľná s inými vyspelými krajinami OECD. Z posledných dostupných údajov OECD za rok 2012 vyplýva, že SR sa výrazne nelíši od priemeru európskych krajín OECD. Tento priemer bol na úrovni 47,6 MR vyšetrení/1 000 obyvateľov a v prípade SR to je 40,9 MR vyšetrení/1 000 obyvateľov. Druhý z ukazovateľov OECD v oblasti zdravotnej starostlivosti sleduje počet MR prístrojov na milión obyvateľov. V prípade SR za rok 2012 bol tento ukazovateľ na úrovni 6,3 prístrojov, čo je v porovnaní s ostatnými krajinami ešte relatívne nízky počet. Pre potreby posúdenia aktuálnej siete MR pracovísk boli do analýzy zahrnuté všetky zmluvné MR pracoviská s identifikovaným miestom prevádzkovania a počtom MR prístrojov. Celkovo išlo o 39 rôznych poskytovateľov, 44 MR prístrojov na 24 rôznych miestach poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbornosti magnetická rezonancia. Z analýzy bolo vylúčené jedno onkologické pracovisko, kde sa MR prístroj využíva výlučne pre interných pacientov. Súčasné prístrojové vybavenie siete pozostáva zo 44 MR prístrojov, z čoho je 68 % v prevádzke u ambulantných a 32 % u ústavných poskytovateľov. Technologická úroveň prístrojov z hľadiska sily magnetického poľa sa pohybuje od 0,2 T do 3 T. Najväčšie zastúpenie majú MR prístroje so silou magnetického poľa vo výške 1,5 T. Pre návrh koncepcie siete bola dôležitým parametrom geografická dostupnosť. Pri jej analýze bola použitá metóda časovej dostupnosti (času dojazdu) k najbližšiemu MR pracovisku pri zohľadnení charakteru dopravnej premávky a typu ciest. Dostupnosť bola následne rozdelená podľa technologickej úrovne prístroja do 1,5 T vrátane a 3,0 T prístroje do dvoch odlišných pásiem dostupnosti. 82 % obyvateľstva má čas dojazdu k MR pracovisku do 30 minút a až 99 % obyvateľstva má čas dojazdu k MR pracovisku do 60 minút. Maximálny dojazd k najbližšiemu MR pracovisku v rámci SR je 72 minút. Ďalším krokom po identifikácii prístrojového vybavenia aktuálnej siete bol výpočet kapacity MR prístrojov. Podkladom pre výpočet maximálnej kapacity boli nasledovné parametre: a) rozdelenie prístrojov podľa sily magnetického poľa na dve skupiny (do 1,5 T vrátane a 3 T), b) počet vyšetrení/1 h (3 vyšetrenia - prístroje do 1,5 T vrátane), c) počet vyšetrení/1 h (4 vyšetrenia - 3 T prístroje), f) počet ordinačných hodín (skutočný počet ordinačných hodín každého MR pracoviska; v prípade, že pracovisko pracuje menej ako 10 hodín, bolo do analýzy za minimum počítaných 10 hodín a nie skutočný ordinačný čas), d) počet pracovných dní v roku (250 dní). Kapacita jedného MR prístroja bola definovaná ako súčet počtu vyšetrení počas ordinačných hodín. Kapacita MR prístrojov do 0,5 T vrátane bola znížená o polovicu. Z dôvodu posúdenia potreby viažucej sa na konkrétne MR pracovisko bolo potrebné zadefinovať spádové územie tohto pracoviska, ktoré tvoria indikujúci odosielatelia s najkratším dojazdom k tomuto pracovisku. Výpočet potreby podľa počtu vyšetrení indikujúcich odosielateľov pozostával z týchto krokov: a) identifikácia všetkých indikujúcich odosielateľov v spádovom území, b) výpočet počtu zrealizovaných vyšetrení podľa jednotlivých indikujúcich odosielateľov za kalendárny rok a doplnený o odhad počtu vyšetrení za ostatné zdravotné poisťovne cez percento poistenosti v spádovom území, c) potrebu vyšetrení v spádovom území tvorí súčet počtu vyšetrení jednotlivých indikujúcich odosielateľov. Vzájomné porovnanie vypočítanej kapacity a potreby poukazuje na vyváženosť medzi kapacitou súčasného prístrojového vybavenia siete pracovísk a potrebou v rámci SR. Výsledkom posúdenia na úrovni konkrétnych miest poskytovania MR vyšetrení je mapa jednotlivých spádových území MR pracovísk, kde je uvedený nedostatok (zelená farba), resp. dostatok (červená farba) kapacity MR prístrojového vybavenia vzhľadom k potrebe zo strany indikujúcich odosielateľov. Informácie o počte vyšetrení boli za obdobie roku 2014 (január až december). Informácie o technologickom vybavení a ordinačných hodinách jednotlivých pracovísk boli za obdobie marec-apríl 2015. 3/ VšZP pri uzatváraní zmlúv okrem zákonných ustanovení postupuje aj v zmysle kritérií, ktoré sú zverejnené na internetových stránkach: <http://www.vszp.sk/poskytovatelia/zmluvne-vztahy/strategia- nakupu-ct-mr-diagnostiky/kriteria-uzatvaranie-zmluv-poskytovatelmi-novych-ct-mr-pracovisk/>. Záverom uvádzame, že VšZP ako jediná zdravotná poisťovňa na Slovensku zverejňuje informácie o prijatých žiadostiach od poskytovateľov, ktorí majú záujem vstúpiť do zmluvného vzťahu s VšZP, vrátane spôsobu ich vybavenia (schválenie, alebo odmietnutie - aj s uvedením dôvodu) na stránke <http://www.vszp.sk/poskvtovatelia/zmluvne-vztahy/zverejnenie-ziadosti-uzatvorenie-zmluvy- poskytovani-zdravotnej-starostlivosti.html>. Medzi zverejnenými žiadosťami o zazmluvnenie sú aj žiadosti o predbežný súhlas so zriadením diagnostického pracoviska CT alebo MR. Predbežný súhlas je prísľub poisťovne potencionálnemu poskytovateľovi, že v určitom časovom intervale musí vybudovať diagnostické pracovisko CT alebo MR a zároveň splniť všetky zákonom stanovené požiadavky na prevádzkovanie zariadenia. VšZP v súčasnosti eviduje 25 žiadostí o predbežný súhlas so zriadením CT alebo MR pracoviska. Sú oblasti, kde sa nikto neprihlásil, alebo sa prihlásil iba jeden záujemca. V prípadne oblasti, kde súčasná zazmluvnená kapacita nepokrýva reálnu potrebu vyšetrení MR a CT a o predbežný súhlas poisťovne sa uchádzajú viacerí potencionálni poskytovatelia, VšZP vyberie podľa komplexnosti poskytovaných služieb. Ústavné zariadenia majú prednosť pred poliklinikami a polikliniky pred samostatnými súkromnými poskytovateľmi orientovanými iba na jeden typ poskytovanej zdravotnej starostlivosti. 4/ Žalobca dňa 28.07.2015 doručil žalovanému rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií v ktorom uviedol, že mu neboli sprístupnené informácie v bodoch 1, 2 a 4 žiadosti od VšZP, pretože je povinnou osobou s obmedzenou informačnou povinnosťou a teda nebola povinná požadované informácie sprístupniť. Žalobca uviedol, že nakoľko VšZP ako povinná osoba podľa § 2 ods. 3 infozákona sprístupnila informácie len čiastočne, bola v zmysle § 18 ods. 4 povinná bezodkladne najneskôr do 3 dní podať podnet na vydanie rozhodnutia osobe, ktorá ju založila, t.j. žalovanému. Zo strany žalovaného však žiadateľovi neboli sprístupnené informácie, ale ani nebolo vydané rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií. V súlade s § 18 ods. 3 infozákona tak prišlo k uplatneniu zákonnej fikcie vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o sprístupnenie informácií. Žiadateľ týmto v zmysle § 19 infozákona v spojení s § 53 a nasl. Správneho poriadku podal voči fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného o zamietnutí sprístupnenia informácií rozklad. 5/ Žalovaný dňa 25.08.2015 doručil žalobcovi odpoveď v ktorej uviedol, že má za to, že mu bola požadovaná informácia poskytnutá a nie sú splnené podmienky na vznik fiktívneho rozhodnutia a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 Sži 5/2011 zo dňa 16.11.2011 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 184/03 zo dňa 01.10.2003. Vzhľadom na to, že nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 1 ods. 3 infozákona, ale k sprístupneniu požadovaných informácií v súlade s § 18 ods. 1, nevznikol dôvod na podanie rozkladu proti fiktívnemu rozhodnutiu. II. 6/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.10.2015 domáhal voči žalovanému, aby súd vydal rozsudok, ktorým rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 17.07.2015 a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 12.08.2015 pre nezákonnosť, zrušil. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. je povinná sprístupniť navrhovateľovi požadované informácie v rozsahu bodu 1 - 2 a 4 žiadosti zo dňa 07.07.2015 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v elektronickej forme na emailovú adresu žalobcu [email protected] <mailto:[email protected]> a listinne na adresu žalobcu Transparency International Slovensko, občianske združenie, Bajkalská 25, 827 13 Bratislava. 7/ Žalobca uviedol, že 07.07.2015 doručil VšZP žiadosť o sprístupnenie informácií uvedených v štyroch bodoch žiadosti podľa infozákona. VšZP na žiadosť o sprístupnenie informácií odpovedala listom č. Z149976/2015 zo dňa 09.07.2015, v úvode ktorého uviedla, že je v súlade s § 2 ods. 1 a 3 infozákona, povinnou osobou s obmedzenou informačnou povinnosťou, a preto nie je povinná požadované informácie sprístupniť. Napriek tomu však uvádza, že v záujme zvyšovania transparentnosti sa rozhodla požadované informácie sprístupniť. Žalobca má za to, že z obsahu odpovede VšZP, ktorou sa snaží formálne sprístupniť požadované informácie je však zrejmé, že v skutočnosti požadované informácie fakticky nesprístupnila pri troch zo štyroch bodov žiadosti o sprístupnenie informácie. Žalobca uviedol, že VšZP je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 infozákona, avšak nie je oprávnená vydávať rozhodnutia v správnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že požadované informácie v plnom rozsahu nesprístupnila bola povinná postupovať podľa § 18 ods. 4 info zákona teda bezodkladne najneskôr však do 3 dní podať podnet osobe, ktorá ju založila na vydanie rozhodnutia podľa § 18 ods. 2 infozákona. Oprávneným subjektom na vydanie zamietavého rozhodnutia vo vzťahu k žiadosti o sprístupnenie informácií alebo jej časti, ktorým by požadované informácie neboli sprístupnené je Ministerstvo zdravotníctva SR. VšZP ako povinná osoba nepodnietila osobu, ktorá ju založila alebo zriadila na vydanie rozhodnutia a nesprístupnení informácií. V danom prípade sa preto uplatňuje podľa § 18 ods. 3 infozákona zákonná fikcia, podľa ktorej dňa 20.07.2015 jej zakladateľ VšZP doručil žalobcovi fiktívne rozhodnutie, ktorým nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií. 8/ V zákonom stanovenej lehote žalobca toto fiktívne rozhodnutie napadol rozkladom zo dňa 23.07.2015, ktorý bol žalovanému, ako osobe oprávnenej a súčasne povinnej na vydanie rozhodnutia v prvom stupni doručený dňa 28.07.2015. Nesprístupnením informácie VšZP porušila zákonnú povinnosť sprístupniť informácie podľa § 3 ods. 1 infozákona. O rozklade proti rozhodnutiu žalovaného i keď fiktívnemu, rozhoduje podľa § 19 ods. 2 info zákona vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorý je v danom prípade minister zdravotníctva SR. Na žalobcov rozklad odpovedal minister zdravotníctva listom č. Z36109-2015-OP zo dňa 13.08.2015. Predmetom odpovede žalovaného bolo informovanie žalobcu, že podľa názoru žalovaného nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia ale k sprístupneniu informácií, a preto nevznikol dôvod na podanie rozkladu proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnenie informácií. Podľa názoru žalobcu žalovaný nevydal formálne rozhodnutie, aj napriek tomu možno jeho odpoveď považovať za rozhodnutie v správnom konaní, ktoré je však pre absenciu zákonných náležitostí nezákonné a nepreskúmateľné. 9/ Žalobca uviedol, že v 1. bode žiadosti o sprístupnenie informácií požadoval o poskytnutie analýzy súčasnej siete CT a MR pracovísk, z ktorej vychádzala nová stratégia nákupu CT a MR diagnostiky. VšZP vo vzťahu k tomuto bodu uviedla len odkaz na zverejnenú novú stratégiu nákupu CT a MR diagnostiky a opisuje metodiku analýzy, avšak samotnú analýzu VšZP nesprístupnila, neposkytla ju žalobcovi ani ju nezverejnila na svojej webovej stránke, na ktorú navrhol žalobcu VšZP odkázala. Vo vzťahu k analýze sieti CT a MR pracovísk je nepochybné, že VšZP má požadované informácie k dispozícii a neexistuje žiadny zákonný dôvod na ich nesprístupnenie. Napriek tomu došlo z jej strany k sprístupneniu len niektorých vybraných informácií z požadovanej analýzy. Sprístupnenie vybraných informácií zo žiadaného dokumentu na miesto sprístupnenia celého dokumentu nemôže považovať za riadne sprístupnenie informácií. Je nutné odmietnuť právny názor uvedený v odpovedi žalovaného, v ktorom sa uviedol, že fikcia zamietavého rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 infozákona v danom prípade nenastala, pretože povinná osoba nebola nečinná a informáciu sprístupnila, aj keď v inom ako požadovanom rozsahu, pričom sa odvoláva na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16.11.2011. Žalobca zastáva názor, že žiadosti o sprístupnenie informácií k 1. bode žiadosti, sprístupnené neboli a to bez právneho dôvodu. 10/ Žalobca v bode 2. žiadosti o sprístupnenie informácií žiadal o poskytnutie prepočtov geografickej dostupnosti a kapacitnej priepustnosti pre jednotlivé lokality, ktoré sú vyznačené na mapách Metodiky tvorby siete CT a MR pracovísk ako aj stroje, z ktorých pochádzajú dáta používané v týchto prepočtoch. Žalobca má za to, že ani v bode 2. žiadosti neboli požadované informácie sprístupnené. Žalobca žiada poskytnúť konkrétne číselné údaje geografickej dostupnosti a kapacitnej priepustnosti pre jednotlivé lokality, ktoré sú vyznačené na mapách Metodiky tvorby siete CT a MR pracovísk. V odpovedi sa nenachádzali konkrétne číselné údaje, na základe ktorých bola mapa vypracovaná a žalobca žiadal sprístupniť tieto konkrétne informácie, ktoré mu neboli sprístupnené. 11/ V bode 4. žiadosti žalobca požadoval poskytnutie žiadostí, ktoré žiadatelia podali od 01.04.2015 v rámci styku zdravotnej starostlivosti: SVLZ-spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, odbornosť: rádiológia (+JSZ) vrátane hodnotenia týchto žiadostí zo strany VšZP ( t.j. zoznam kritérií, ktoré VšZP brala do úvahy pri posudzovaní žiadostí a vyhodnotenie plnenia týchto kritérií jednotlivými žiadateľmi). VšZP vo svojej odpovedi poskytla len internetový odkaz na stránku, na ktorej má každý možnosť pri zvolení požadovaných kritérií zistiť mesiac prijatia kompletnej žiadosti, názov poskytovateľa, IČO poskytovateľa, miesto prevádzkovania, typ starostlivosti, odbornosť, stav žiadosti a odôvodnenie. Žalobca vo svojej žiadosti explicitne uviedol, že žiada poskytnutie žiadostí (kompletných listín) a nie len zverejnenie vybratých údajov zo žiadostí. Žalobca rovnako požadoval sprístupniť vyhodnotenie podaných žiadostí zo strany VšZP, teda jednak na základe akých kritérií rozhodovala a ako príslušný žiadateľ tieto kritéria splnil alebo nesplnil. Posúdenie splnenia, resp. nesplnenia príslušných kritérií je pritom kľúčové pre rozhodnutie VšZP o danej žiadosti. Vo vzťahu k 4. Bodu žiadosti došlo k nesprístupneniu informácií, pretože žiadateľ má právo žiadať o sprístupnenie celej listiny (kópie) a nielen vybraných údajov (výpisu). Povinná osoba nemôže svojvoľne a bez právneho dôvodu zmeniť uvedeným spôsobom rozsah požadovanej informácie. 12/ Žalobca uviedol, že VšZP bola po doručení žiadosti povinná buď požadované informácie sprístupniť, alebo v prípade, ak žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, bola VšZP povinná postupovať podľa § 18 ods. 4 infozákona a to dať podnet žalovanému na vydanie rozhodnutia o nesprístupnení informácií a to bezodkladne najneskôr do 10.07.2015, nakoľko žalovaný vo veci vôbec nerozhodol a žalobcovi nebolo dodnes doručené žiadne rozhodnutie ani vyjadrenie žalovaného, je zrejmé, že VšZP si svoju povinnosť uloženú v § 18 ods. 4 nesplnila a teda postupovala protizákonne. Následkom nezákonného postupu VšZP došlo podľa § 18 ods. 3 infozákona aj k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného, nakoľko žalovaný v lehote na vybavenie žiadosti nevydal rozhodnutie ani informáciu nesprístupnil. V súlade s ustanoveniami infozákona doručil žalobca žalovanému rozklad. Podľa § 19 ods. 2 infozákona o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Súčasne podľa § 19 ods. 3 infozákona odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Žalovaný mal povinnosť podľa § 19 ods. 2 infozákona predložiť rozklad žalobcu vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, t.j. ministrovi zdravotníctva. Minister zdravotníctva na rozklad reagoval listom - odpoveďou minister zdravotníctva zo dňa 13.08.2015, v ktorom uviedol, že o rozklade nemožno rozhodnúť, pretože nevznikol ani dôvod na podanie rozkladu proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie. 13/ Žalobca má za to, že VšZP nesprístupnila žalobcovi žiadané informácie, preto bolo potrebné vydať i keď čiastočne, zamietavé rozhodnutie, nakoľko príslušná osoba, ktorou je žalovaný, takéto zamietavé rozhodnutie nevydala nastala fikcia vydania zamietavého rozhodnutia. Fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.07.2015 ani list žalovaného zo dňa 13.08.2015 neobsahujú výrok, odôvodnenie ani poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Obe napadnuté rozhodnutia teda bez ďalšieho trpia formálnymi a materiálnymi vadami a nemožno ich preskúmať. 14/ Žalobca v ďalšej časti žaloby sa zaoberá otázkou či VšZP je verejnou inštitúciou a právnou teóriou vymedzenia tohto pojmu a dospel k záveru, že VšZP jednoznačne možno považovať za verejnú inštitúciu a subjekt povinný podľa infozákona. V ďalšej časti žaloby sa zaoberá rozsahom informačnej povinnosti VšZP a zastáva názor, že je tzv. verejnom inštitúciou a súčasne, že všetky verejné inštitúcie majú plnú informačnú povinnosť a poukazuje na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sži/1/2011 zo dňa 15.12.2011, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 236/06, II.ÚS 148/2006, III.ÚS 348/06, IV.ÚS 209/07 a pod. Vzhľadom na to, že VšZP a žalovaný postupovali protizákonne, keď odmietli sprístupniť požadované informácie, pretože VšZP je povinnou osobou v zmysle infozákona, má plnú informačnú povinnosť, neexistujú zákonné a ústavne súladné dôvody na odmietnutie sprístupnenia informácií, informácie žiadané žalobcom mu sprístupnené neboli. III. 15/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca požiadal e-mailom zo dňa 07.07.2015 VšZP o sprístupnenie informácií: 1. analýzu súčasnej siete CT a MR pracovísk, z ktorej vychádza nová stratégia nákupu CT a MR diagnostiky; 2. prepočty geografickej dostupnosti a kapacitnej priepustnosti pre jednotlivé lokality, ktoré sú vyznačené na mapách Metodiky tvorby siete CT a MR pracovísk ako aj zdroje, z ktorých pochádzajú dáta použité v týchto prepočtoch; 3. dátum zberu dát pre vypracovanie analýzy siete CT a MR pracovísk; 4. žiadosti, ktoré žiadatelia podali od 01.04.2015 v rámci typu ZS: SVLZ, odbornosť: rádiológia (+JZS) vrátane hodnotenia týchto žiadostí zo strany VšZP (t.j. zoznam kritérií, ktoré VšZP brala do úvahy pri posudzovaní žiadostí a vyhodnotenie plnenia týchto kritérií jednotlivými žiadateľmi), dátumu prijatia a dátumu vyhodnotenia žiadosti. 16/ Žalovaný listom Z36109-2015-OP zo dňa 13.08.2015 odpovedal žalobcovi na jeho list označený „Rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie“ zo dňa 23.07.2015, ktorým oznámil, že VšZP (ako povinná osoba) informácie požadované žalobcom mu sprístupnila. Predmetným vyjadrením žalovaný zároveň žalobcovi uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že zo strany VšZP došlo k poskytnutiu požadovanej informácie, nie sú splnené podmienky na vznik fiktívneho rozhodnutia. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že VšZP ako povinná osoba poskytla v zákonom stanovenej lehote požadované informácie a postupovala podľa § 18 ods. 1 infozákona. V súvislosti s ust. § 18 ods. 1 žalovaný uvádza, že z obsahu spisovej dokumentácie vyplýva, že VšZP sprístupnila žalobcovi požadované informácie v plnom rozsahu, pričom VšZP v odpovedi na žiadosť zo dňa 09.07.2015 neodmietla poskytnúť požadované informácie a z uvedeného dôvodu nebol daný dôvod na postup podľa § 18 ods. 4 infozákona. 17/ Žalovaný k právnemu názoru žalobcu, že čiastočné nesprístupnenie požadovaných informácií zo strany VšZP malo mať za následok vydanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného, pričom následná odpoveď žalovaného na „Rozklad žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácie“ bola podľa názoru žalobcu rozhodnutím vedúceho ústredného orgánu štátnej správy o rozklade podľa § 19 ods. 2 infozákona uviedol, že poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sži/9/2013 v zmysle ktorého proti rozhodnutiu o sprístupnení informácií nie je prípustný opravný prostriedok, pričom odvolanie voči takémuto rozhodnutiu vylučuje existenciu fiktívneho rozhodnutia o odvolaní. Z uvedeného dôvodu žalovaný zastáva názor, že tvrdenie žalobcu o čiastočnom nesprístupnení požadovaných informácií malo mať za následok vydanie fiktívneho rozhodnutia žalovaným, je nesprávny. V spojitosti s vyššie uvedeným rozhodnutím NS SR žalovaný poukazuje na skutočnosť, že účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3) infozákona nie je „legalizovať“ nečinnosť povinnej osoby pri rozhodovaní o žiadostiach podľa infozákona, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií. V danom prípade v žalobcom namietanom konaní VšZP konala a informáciu poskytla, z uvedeného dôvodu nemožno konania a jej postup posudzovať ako nečinnosť a ani ako odmietnutie poskytnúť požadované informácie. Samotný rozpor v predstave žalobcu o obsahu odpovede povinnej osoby s reálne poskytnutou informáciou nemôže mať za následok záver, v dôsledku, ktorého by došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného v zmysle obsahu vyjadrení žalobcu. 18/ Proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného sa žalobca odvolal, pričom žalovaný mu listom zo dňa 13.08.2015 uviedol, že z jeho strany nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Uvedený záver odôvodnil žalovaný poukázaním na rozsudok NS SR 2Sži/5/2011 zo dňa 16.11.2011, podľa ktorého: Fikcia rozhodnutia nastáva vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote nečinná. Ak v zákonnej lehote povinná osoba poskytla žiadateľovi informácie, aj keď v inom ako požadovanom rozsahu, znamená to, že informáciu sprístupnila. Účastníkovi konania preto bola poskytnutá požadovaná informácia. Z uvedených dôvodov argumentácia a dôvodenie žalobcu smerujúce k napadnutiu (podľa názoru žalobcu) fiktívneho rozhodnutia právne nesprávna, pretože v uvedenom prípade sa jedná o rozhodnutie uvedené v § 18 ods. 3 infozákona, v ktorom by VšZP ako povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, alebo v ktorom by povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti nevydala rozhodnutie, alebo v ktorom by povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informáciu nesprístupnila. 19/ Žalovaný uviedol, keďže infozákon proti rozhodnutiu podľa § 18 ods. 1 odvolanie nepripúšťa a zároveň Správny poriadok neupravuje postup v prípade podania neprípustného odvolania je len logické, že žalovaný odpovedal žalobcovi na jeho odvolanie (rozklad) listom. Žalovaný nesúhlasí s dôvodením žalobcu, že list žalovaného je rozhodnutím v zmysle Správneho poriadku, pričom sa odvoláva na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19S/31/02 zo dňa 16.05.2002. 20/ Podľa názoru žalovaného je podaná žaloba nedôvodná, nakoľko predmetom preskúmacieho konania v zmysle žaloby má byť fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré s poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti ani nevzniklo a neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Vzhľadom na skutočnosť, že fiktívne rozhodnutie žalovaného nevzniklo, neexistoval ani právny dôvod, ktorým by bol daný základ preto, aby žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti neexistujúcemu rozhodnutiu. 21/ Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že VšZP je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 infozákona s obmedzenou informačnou povinnosťou, nie je právnickou osobou zriadenou zákonom ani právnickou osobou zriadenou štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona (§ 2 ods. 2). V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sž-o-KS 88/2005 zo dňa 25.01.2006 a preto s poukazom na tento rozsudok však v prípade VšZP nedošlo k transformácii obmedzenej jej informačnej povinnosti VšZP na informačnú povinnosť povinnej osoby v plnom rozsahu. Žalovaný preto s tvrdením žalobcu, že VšZP ako verejná inštitúcia má plnú informačnú povinnosť, nesúhlasí. 22/ Žalovaný uviedol, že k sprístupneniu požadovanej informácie zo strany VšZP došlo podľa § 7 ods. 1 infozákona. Námietka žalobcu o faktickom neposkytnutí ním požadovaných informácií je neopodstatnená, nakoľko požadoval poskytnutie analýzy súčasnej siete CT a MR pracovísk, z ktorej vychádzala nová stratégia nákupu CT a MR diagnostiky a táto informácia mu bola poskytnutá. Neopodstatnenosť námietky žalobcu vyplýva zo skutočnosti, že žalobca pojmi analýza a stratégia, ktoré uvádza odpoveď VšZP zo dňa 09.07.2015 považuje za rozdielne. Z obsahu odpovede vyplýva: „V predmetnej analýze sa nachádzajú informácie o metodike tvorby siete CT a MR pracovísk, ako aj kritéria na uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi zmluvy CT a MR pracovísk“. Žalobca nedisponuje právom požadovať od povinnej osoby informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii. 23/ Žalovaný uviedol, že v doterajšom konaní boli z jeho strany poskytnuté relevantné dôkazy postačujúce na posúdenie vecnej otázky a skutkového stavu a nie sú tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe smerodajné, pravdivé, žalobca nemá pre svoje tvrdenie oporu v zákone, nakoľko žalobca v podanej žalobe dostatočným spôsobom ako aj listinnými dôkazmi nepreukázal opodstatnenosť svojich tvrdení. Žalovaný uvádza, že ak sa nevyjadril ku všetkým tvrdeniami uvedených v žalobcovom návrhu, neznamená to, že z ich obsahom a dôvodmi súhlasí, preto prípadná absencia vyjadrenia žalovaného k jednotlivým tvrdením žalobcu spočíva v dôvodoch, ktoré sú súdu známe z obsahu právnych noriem alebo z doterajšej judikatúry uvedenej veci, a preto nie je potrebné ich opätovne uvádzať. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav a všetky žalovaným uvedené skutočnosti v tomto vyjadrení žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. IV. 24/ VšZP vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vybavila dňa 09.07.2015 žiadosť o informácie a tieto žalobcovi poskytla. V súvislosti a s prihliadnutím na § 18 ods. 1 info zákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 infozákona, v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. S poukazom na § 22 ods. 1 infozákona v spojení s § 18 ods. 1 ako aj v spojení s § 52 ods. 1 Správneho poriadku bolo predmetné konanie právoplatne skončené. 25/ VšZP nemá dôvod a nie je oprávnená skúmať dôvody podania žiadosti, a preto nevie vopred určiť, aký zámer, resp. akú váhu dôležitosti majú jednotlivé informácie pre žiadateľa. Jej zámerom bolo zodpovedať na položené otázky a požadované informácie sprístupniť. Ak žalobca nadobudol dojem, že časť informácií nebola sprístupnená, resp. v niektorých častiach požadoval detailnejšie vysvetlenie alebo odpovede na dodatočné otázky, mohol sa na ňu opätovne obrátiť s novou žiadosťou, v ktorej by lepšie precizoval rozsah informácií, ktoré požadoval sprístupniť. Žalobca rozsah sprístupnených informácií nenamietal, pričom disponoval kontaktmi na jej kompetentných zamestnancov, u ktorých napr. aj telefonicky alebo e-mailom podať novú žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorá by bola v zákonnej lehote spôsobom vybavená. 26/ VšZP uviedla, že nemá dôvod ani povinnosť skúmať, s akými informáciami sa žiadateľ oboznámil pred tým, ako požiadal o sprístupnenie informácií, zároveň poukazuje na skutočnosť, že ak sa žalobca nestotožňuje s obsahom sprístupnenej informácie, bez ďalšieho to nepredstavuje porušenie infozákona, čo vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Sži 9/2012. Tiež zastáva názor, že v tomto prípade nedošlo k vzniku fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií, keďže to v zmysle rozhodovacej činnosti súdov môže vzniknúť len pokiaľ: povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, alebo nevydala rozhodnutie, alebo na vybavenie žiadosti informáciu nesprístupnila. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR 3Sži 3/2011. VšZP v tejto veci nebola nečinná, ale naopak dostal žalobca odpoveď do 2 pracovných dní, preto sa domnieva, že v tomto prípade žiadne fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácie ani nevzniklo, práve naopak konanie bolo právoplatne ukončené. Taktiež uvádza, že žalobca svojim postojom celé konanie zmaril tým, že sa snažil účelovo celé konanie presmerovať na jej zriaďovateľa tým, že mal za to, že vzniklo fiktívne rozhodnutie v zmysle § 18 ods. 3 infozákona, hoci bolo konanie právoplatne ukončené. 27/ VšZP namietala petit žaloby, ktorý považuje za zmätočný. V zmysle rozhodovacej činnosti súdov sú fiktívne rozhodnutia nepreskúmateľné a preto aj v prípade, ak by sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalobcu z judikatúry je zrejmé, že fiktívne rozhodnutie je svojou povahou nepreskúmateľné. Preto v tomto prípade by správny súd mohol prípadné fiktívne rozhodnutie len zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nie však priamo rozhodnúť o sprístupnení informácie. 28/ Čo sa týka právneho názoru ohľadne informačnej povinnosti VšZP, ktorej sa žalobca venuje pomerne obšírne považuje VšZP za potrebné uviesť, že Ústava SR v treťom oddiely, v čl. 26 priznáva právo vyhľadávať a zhromažďovať informácie, avšak takéto ustanovenie je nutné vykladať v spojitosti s právnymi normami, ktoré upravujú ich sprístupňovanie. VšZP pri výkone svojej činnosti sa riadi zákonnými normami, ktoré upravujú, ktoré informácie a v akom rozsahu je oprávnená sprístupňovať tretím osobám a v tomto prípade je namieste reštriktívny výklad citovaného ustanovenia, keďže aj samotná ústava blanketovou normou priamo odkazuje na príslušné zákonné ustanovenia o miere (rozsahu) sprístupňovania informácií. 29/ VšZP poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. I.ÚS 236/06, v ktorom sa Ústavný súd SR zaoberá otázkou, či povinná osoba uvedená v § 2 infozákona môže byť subjektom viacerých tried (odsekov) uvedených v § 2citovanej právnej normy, ako aj rozsahom informačnej povinnosti takéhoto subjektu. V tejto súvislosti ústavný súd v predmetnom náleze poukázal na skutočnosť, že ak povinná osoba podľa § 2 infozákona spĺňa znaky viacerých tried v zmysle príslušného ustanovenia, nie je dôvod, prečo by takýto subjekt nemohol byť prvkom vo viacerých triedach, pričom informačná povinnosť je tak tvorená ich prienikom. Informačná povinnosť VšZP je preto tvorená prienikom § 2 ods. 1 a 3 infozákona, čo v plnej miere korešponduje s predmetným rozhodnutím Ústavného súdu SR. 30/ Na základe predmetného ustanovenia VšZP poskytuje informácie: o svojej rozhodovacej činnosti, do ktorej patrí schvaľovanie plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte podľa ust. § 9f zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v znení neskorších predpisov a vydávanie výkazov nedoplatkov podľa ustanovenia § 17a citovaného zákona. VšZP však je taktiež povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 infozákona s prihliadnutím na § 3 ods. 2 info zákona je však povinná poskytnúť iba informácie, ktoré sa týkajú hospodárenia s verejnými prostriedkami a o obsahu plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzavretej zmluvy. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že predmetom rozhodnutí je taktiež uvedené, že iné subjekty (ktoré netvoria súčasť orgánu verejnej moci) ústavne zakotvenú povinnosť posudzovať informácie každému nemajú. V náleze je taxatívne uvedené, ktoré orgány je možné považovať za orgány verejnej moci s plnou informačnou povinnosťou. S prihliadnutím na charakter činnosti VšZP, nemožno ho do žiadnej z uvedených kategórií zaradiť. VšZP je akciová spoločnosť a je prvkom súkromného a nie verejného práv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje VšZP, aby súd žalobu zamietol a nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov. V. 31/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 32/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 33/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 34/ V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 35/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 36/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 37/ Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 07.07.2015 požiadal VšZP v zmysle § 3 ods. 1 infozákona o sprístupnenie nasledovných informácií: 1/ Analýza súčasnej siete CT a MR pracovísk, z ktorej vychádza stratégia nákupu CT a MR diagnostiky 2/ Prepočty geografickej dostupnosti a kapacitnej priepustnosti pre jednotlivé lokality, ktoré sú vyznačené na mapách Metodiky tvorby siete CT a MR pracovísk ako aj zdroje, z ktorých pochádzajú dáta použité v týchto prepočtoch 3/ Dátam zberu dát pre vypracovanie analýzy siete CT a MR pracovísk 4/ Žiadosti, ktoré žiadatelia podali od 01.04.2015 v rámci typu ZS: SLVS, odbornosť: rádiológia (+ JSZ) vrátane hodnotenia týchto žiadostí zo strany VšZP (t.j. zoznam kritérií, ktoré VšZP brala do úvahy pri posudzovaní žiadostí a vyhotovenie plnenia kritérií jednotlivými žiadateľmi), dátumu prijatia a dátumu vyhodnotenia žiadosti. V zmysle § 16 ods. 1 infozákona žiadal o sprístupnenie vyššie uvedených informácií priamo a to elektronickou formou na email-ovú adresu hukelova@transparency. sk. VšZP zaslala žalobcovi odpoveď na Žiadosť v rámci dňa 09.07.2015 zákona o slobode informácií zo dňa 09.07.2015 v znení tak, ako je uvedená v bode I. žaloby. Žalobca doručil žalovanému dňa 28.07.2015 Rozklad proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. Žalovaný doručil dňa 25.08.2015žalobcovi Rozklad Transparency International Slovensko proti fiktívnemu rozhodnutiu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o nesprístupnení informácií - odpoveď. 38/ Podľa článku 26 ods. 1 a 5 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytnúť informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 39/ Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené ústavou upravuje infozákon, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 40/ Podľa § 2 ods. 3/ infozákona, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo osobou podľa osobitného zákona.2/ 41/ Podľa § 3 ods. 2 infozákona, povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí,3a/ o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. 42/ Podľa § 7 ods. 1 infozákona, ak predmetom žiadosti je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu, najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadávanie a získanie zverejnenej informácie. 43/ Podľa § 18 ods. 1, 3, 4 infozákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). Ak povinná osoba (§2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne, najneskôr do troch dní, osobe, ktorá je založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia ( ods. 2). 44/ S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo krajskému súdu posúdiť, či napadnuté fiktívne rozhodnutia žalovaného zo dňa17.07.2015 a zo dňa 12.08.2015, nakoľko žalobca má za to, že VšZP mu nesprístupnila ním požadované informácie týkajúce sa bodov 1, 2 a 4 jeho žiadosti v požadovanom rozsahu a nepostúpila žiadosť žalobcu zo dňa 07.07.2015 žalovanému. 45/ Súd uvádza, že požadované informácie uvedené v žiadosti zo dňa 07.07.2015 adresoval VšZP, ktorá podľa názoru súdu je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 infozákona a s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Sž-o-KS 88/2005 zo dňa 25.01.2006 „Legálne definície povinných osôb uvedené v ustanoveniach § 2 ods. 1, 2, 3 zákona o slobode informácií sú na sebe navzájom nezávislé, a preto ak povinná osoba napĺňa pojmové znaky viacerých z nich, podlieha právnemu režimu najširšej, ktorú spĺňa, pričom legálna definícia s užším rozsahom je fakticky konzumovaná širšou“. Touto problematikou sa zaoberal aj ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. I ÚS 236/2006 a v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ak povinná osoba podľa § 2 zákona o slobode informácií spĺňa znaky viacerých tried v zmysle príslušného ustanovenia, nie je dôvod, prečo by takýto subjekt nemohol byť prvkom vo viacerých triedach, pričom informačná povinnosť je tak tvorená ich prienikom. Z ust. čl. 26 ods. 5 ústavy vyplýva, že ústavná povinnosť poskytovať informácie každému. Táto povinnosť je ratione personae obmedzená, lebo nezaväzuje každého, ale iba orgány verejnej moci v súvislosti s ich činnosťou. iné subjekty (ktoré netvoria súčasť orgánov verejnej moci) ústavne zakotvenú povinnosť poskytovať informácie každému nemajú. to samozrejme neznamená, že by im, resp. niektorým z nich nemohla byť takáto povinnosť uložená napr. zákonom alebo na základe zákona (čl. 13 ods. 1 ústavy). za orgány verejnej moci treba považovať jednak orgány štátnej moci a jednak orgány verejnej moci. Orgánmi štátnej moci sú Národná rada SR (ako orgán zákonodárnej moci), prezident SR a vláda SR (ako orgány výkonnej moci), ústavný súd, všeobecné súdy a Súdna rada SR (ako orgány súdnej moci). Orgánmi verejnej moci sú jednak orgány všeobecnej a špecializovanej štátnej správy ( ústredné, resp. s celoštátnou pôsobnosťou a regionálne), ďalej vyššie územné celky a obce ako orgány územnej a obecnej samosprávy a napokon aj iné subjekty, ktoré vykonávajú niektoré právomoci verejnej správy. 46/ S poukazom na nález ústavného súdu nie je možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že VšZP má plnú informačnú povinnosť tak, ako to uvádza žalobca v žalobe. 47/ Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že nastala fikcia vydania zamietavého rozhodnutia (prvostupňového) a následnej aj fikcia vydania zamietavého rozhodnutia žalovaným. Súd uvádza, že VšZP poskytla žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 07.07.2015 požadované informácie dňa 09.07.2015 v plnom rozsahu napriek tomu, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 infozákona a postupovala v súlade s § 18 ods. 1 infozákona, preto nebol zo strany žalobcu daný postup podľa § 18 ods. 4 infozákona. 48/ Súd uvádza, že VšZP postupovala v súlade s § 18 ods. 1 infozákona a proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 49/ Súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú, pretože sa žalobca žalobou domáhal preskúmania fiktívnych rozhodnutí žalovaného zo dňa 17.07.2015 a 12.08.2015, ktoré podľa názoru súdu nevznikli. 50/ O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 167 SSP tak, že žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol v konaní úspešný. VšZP a žalovaný si trovy konania neuplatnili. 51/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.