Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/255/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201786 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201786.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: H.. C. V., trvale bytom L. 4, XXX XX L., zastúpený: Mgr. Igor Vaňo, advokát, Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Univerzita Komenského v Bratislave, Šafárikovo nám. 6, 810 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VVČaDŠ/2916/2015 zo dňa 18.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. VVČaDŠ/2916/2015 zo dňa 18.08.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Súd žalobcovi voči žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1/ Rozhodnutím dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave zo dňa 08.07.2015 č. OVDŠ 4611/2015 C V/1 bolo podľa ustanovenia § 58 ods. 6 zákona č. 131/2012 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon č. 131/2002 Z.z.) žalobca nebol prijatý na trojročné štúdium v študijnom programe trestné právo v študijnom odbore 3.4.7. trestné právo v dennej forme štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte v akademickom roku 2015/2016. Z odôvodenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa ako uchádzač zúčastnil prijímacieho pohovoru na doktorandské štúdium v študijnom programe trestné právo v študijnom odbore 3.4.7. trestné právo. V celkovom poradí hodnotenia uchádzačov v uvedenom študijnom odbore sa uchádzač umiestnil na treťom mieste. Uchádzač sa prihlásil na tému „Subsidiarita trestnej represie“. Prijatí uchádzači, ktorí prezentáciu svojich vedomostí, schopností, právnych zručností a vedeckých nápadov, ktoré zamýšľajú realizovať vo svojej dizertačnej práci, presvedčili prijímaciu komisiu, že momentálnej sú vhodnejšími uchádzačmi na štúdium doktorandského študijného programu trestné právo a preto sa umiestnil na prvom a druhom mieste. Nie je možné žalobcu prijať kvôli obmedzenej kapacite doktorandských miest v dennej forme štúdia jednak vzhľadom na obmedzené možnosti Právnickej fakulty UK poskytnúť daný študijný program pre väčšie množstvo uchádzačov, najmä zabezpečenie študijných predmetov učiteľmi s dostatočnou časovou kapacitou pre individuálny prístup a jednak z dôvodu finančnej situácie fakulty, ktorá nie je schopná financovať väčšie množstvo interných doktorandov. 2/ Žalobca dňa 23.07.2015 doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy žiadosť o preskúmanie rozhodnutia č. OVDŠ 4611/2015 C V/1, v ktorej poukázal na skutočnosť, že podľa vnútorného predpisu Univerzity Komenského č. 6/2006, čl. 2 ods. 1 druhá veta: „Ak boli na jednu tému prihlásení viacerí uchádzači a charakter témy vylučuje, aby ju riešili viacerí uchádzači, určí ich poradie podľa úspešnosti prijímacej skúšky.“ Žalobca má za to, že fakulta pochybila ak pred ním uprednostnila uchádzačov hlásiacich sa na iné témy dizertačných prác. Uvedený vnútorný predpis predpokladá, že na doktorandský študijný program bude prijatých práve toľko uchádzačov, koľko fakulta zverejnila tém dizertačných prác a to v pomere 1 téma - 1 uchádzač. Fakulta preto nesmie vypísať väčší počet tém dizertačných prác, ako dovoľujú jej kapacitné možnosti. Nemožnosť prijať viac ako dvoch doktorandov v predmetnom študijnom programe mala fakulta, resp. príslušná katedra riešiť zverejnením práve dvoch tém dizertačných prác. Ak tak fakulta/katedra neurobí je takéto konanie v priamom rozpore s vyššie uvedeným vnútorným predpisom univerzity. Fakulta však na svojej stránke zverejnila pre doktorandský študijný odbor trestné právo v dennej forme, na ktorý sa okrem iného prihlásil aj žalobca, 17 tém dizertačných prác, pritom však prijala len dvoch uchádzačov. Takýto postup fakulty je v príkrom rozpore s vyššie uvedeným ustanovením vnútorného predpisu univerzity a v prípade ak žiaden z uchádzačov pod kódovými označeniami 19, resp. 13 nebol prihlásený na žalobcovu tému dizertačnej práce, boli týmto postupom fakulty podľa čl. 2 ods. 6 druhá veta vnútorného predpisu univerzity č. 6/2009 porušené jeho práva. Z tohto dôvodu považuje postup fakulty za rozporný s vnútorným predpisom univerzity ako aj porušujúci práva uchádzačov. 3/ Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. VVČaDŠ/2916/2015 zo dňa 18.08.2015 rozhodol tak, že zistil pri overení spôsobilosti na vysokoškolské štúdium neboli porušené ustanovenia zákona č. 131/2002 Z.z., Štatútu Univerzity Komenského a ani štatútu fakulty. Na základe uvedeného potvrdil žalovaný prvostupňové rozhodnutie a žiadosť žalobcu o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia o neprijatí na denné doktorandské štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave v akademickom roku 2015/2016 zamietol. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žiadosť žalobcu proti citovanému prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný preskúmal v celom rozsahu. Hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti na vysokoškolské štúdium na fakultu a spôsob jej overovania schválil akademický senát fakulty. Vzhľadom na to, že počet uchádzačov o štúdium pravidelne presahuje školiteľské možnosti fakulty a na základe žalobcových výsledkov prijímacieho konania a hodnotenia prijímacej komisii na štúdium boli prijatí uchádzači, ktorí pri vyhodnotení výsledkov podľa stanovených kritérií dosiahli lepšie umiestnenie ako žalobca. II. 4/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.10.2015 domáha, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.08.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že v júni 2012 získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dňa 15.06.2016 podal prihlášku na tretí stupeň vysokoškolského štúdia v študijnom programe trestné právo, študijný odbor 3.4.7 trestné právo v dennej forme štúdia na tému „Subsidiarita trestnej represie.“ 5/ Prvostupňový orgán verejnej správy dňa 08.07.2015 rozhodol o neprijatí žalobcu na uvedené štúdium, voči ktorému rozhodnutiu podal žiadosť o jeho preskúmanie a žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.08.2015 prvostupňové rozhodnutie dekana potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 6/ Žalobca poukázal na viaceré porušenie jeho práv a vnútorných predpisov Univerzity Komenského a právnickej fakulty Univerzity Komenského a to č. 6/2009, čl. 2 ods. 6 druhá veta a uviedol, že fakulta pochybila ak pred ním uprednostnila uchádzačov hlásiacich sa iné témy dizertačných prác. Uvedený vnútorný predpis predpokladá, že na doktorandský študijný program bude prijatých práve toľko uchádzačov, koľko fakulta zverejnila tém dizertačných prác a to v pomere 1 téma - 1 uchádzač. Fakulta preto nesmie vypísať vyšší počet tém dizertačných prác ako dovoľujú jej kapacitné možnosti. Fakulta však na svojej stránke zverejnila pre doktorandský študijný odbor trestné právo v dennej forme, na ktorý sa žalobca okrem iných prihlásil, 17 tém dizertačných prác, pričom však prijala len dvoch uchádzačov. Podľa názoru žalobcu takýto postup fakulty je v príkrom rozpore s uvedeným ustanovením vnútorného predpisu univerzity a v prípade, že žiaden z uchádzačov pod kódovanými označeniami 19 resp. 13 nebol prihlásený na jeho tému dizertačnej práce, boli týmto postupom fakulty podľa čl. 2 ods. 6 druhá veta vnútorného predpisu univerzity č. 6/2009 porušené jeho práva. Fakulta taktiež postupovala v rozpore s vnútornými predpismi konkrétne čl. 2 ods. 6 tretia veta vnútorného predpisu univerzity č. 6/2009 ako aj čl. 5 ods. 12 tretia veta vnútorného predpisu univerzity č. 8/2013. 7/ V rámci prijímacieho konania boli fakultou ignorované viaceré jeho dobré výsledky v mimo študijných aktivitách, ako namietal už aj v odvolaní. Fakulta na svojej internetovej stránke uviedla, že prijímacia komisia určuje poradie na základe: - študijného prospechu, - znalosti cudzích jazykov, - účasti v rámci vedecký, resp. akademických aktivít, - kapacitných možností školiteľov a fakulty, - kvality projektu dizertačnej práce, - výsledku osobného pohovoru zo študijného odboru na prijímacej skúške. Pri prijímacej skúške neboli overované jeho študijné výsledky, z cudzích jazykov iba angličtina a komisia taktiež nijako neriešila jeho účasť v rámci vedeckých, resp. akademických aktivít, teda zavádzajúco informuje na vlastnej internetovej stránke resp. koná rozporne so stanovenými kritériami, čím uchádzačov uvádza do omylu ohľadne znalosti a schopnosti uchádzačov braných do úvahy prijímacou komisiou. 8/ Žalobca uviedol, že žalovaný rezignoval na svoju povinnosť podľa § 58 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. preskúmať prvostupňové rozhodnutie, pričom namiesto vyčerpávajúceho vyrovnania sa s námietkami uvádzajúcich žalobcom v odvolaní zrejme len prekopíroval argumenty uvedené v prvostupňovom rozhodnutí bez toho, aby odvolanie ako také bližšie skúmal a tým porušil uvedené ustanovenie zákona ako aj ustanovenia § 55 ods. 2, § 55 ods. 7, § 57 ods. 1 a má za to, že konaním oboch správnych orgánov verejnej správy boli porušené jeho práva. Poukazuje na rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe č. 6A 63/93-22 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sžh/1/2009. Opätovne zdôrazňoval, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je rozpracovaná odpoveď na žiaden z jeho argumentov, obsahuje iba všeobecné frázy o nedostatku miest a uprednostnení iných uchádzačov. III. 9/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcov argument týkajúci sa ustanovenia čl. 2 ods. 6 druhá veta vnútorného predpisu UK č. 6/2002 - Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave, nemôže obstáť. Je pravdou, že žiaden z prijatých uchádzačov nebol prijatý na doktorandské štúdium študijného programu trestné právo v dennej forme štúdia na tému, na ktorú sa uchádzal žalobca. Z ustanovenia na ktoré poukazoval nevyplýva, že by počet fakultou vypísaných tém mal korešpondovať s počtom uchádzačov, ktorých zamýšľa fakulta na doktorandské štúdium prijať. Takýto výklad uvedeného ustanovenia zjavne nezodpovedá účelu úpravy. Účelom úpravy bolo upraviť prípady, keď sa viacero uchádzačov uchádza o jednu tému, a nie prípady, keď sa viacero uchádzačov uchádza o rôzne témy dizertačných prác. Výklad na ktorom sa zakladá argumentácia žalobcu preto nemá oporu vo vnútorných predpisoch univerzity ani právnickej fakulty a je zjavne účelový. Účelovosť a neudržateľnosť tejto argumentácie je zjavná najmä s ohľadom na to, že v Kritériách prijímacieho konania na akademický rok 2015/2016 - doktorandské štúdium pre uchádzačov so Slovenskej republiky a krajín Európskej únie denná forma štúdia sa výslovne uvádzalo, že predpokladaný počet prijatých uchádzačov je 15 a to na 6 študijných odborov. Ťažko sa teda dá očakávať, že by úmyslom fakulty bolo prijať len na študijný odbor trestné právo toľko uchádzačov, koľko bolo vypísaných tém, teda 17, keď na všetkých 6 odborov sa malo prijať dokopy najviac 15 uchádzačov. 10/ Kvalitatívne obmedzenie prijímaných uchádzačov má svoje vyjadrenie aj v Kritériách prijímacieho konania na akademický rok 2015/2016 - doktorandské štúdium, kde sa uvádza, že komisia na neverejnom hlasovaní určí poradie najúspešnejších kandidátov, okrem iného aj na základe kapacitných možností školiteľov a fakulty. Nelogickosť argumentácie žalobcu v tomto bode je zjavná aj s prihliadnutím na to, že žalobca sa nazdával, že by bolo možné, vhodné a zrejmé aj lege artist postupovať tak, že by sa v rámci študijného odboru vypísal presne taký počet tém dizertačných prác, koľko má byť v rámci daného študijného odboru prijatých študentov. Žalobca si pritom zrejme neuvedomil, že celkový zamýšľaný počet prijímaných uchádzačov na doktorandské štúdium v určitom akademickom roku fakulta určuje vo vzťahu ku všetkým študijným odborom, v rámci ktorých je doktorandský študijný program akreditovaný. Ide teda o úhrnné obmedzenie počtu prijímaných uchádzačov, v rámci ktorého však možno počet prijímaných uchádzačov na jednotlivé študijné odbory variovať. 11/ Obstáť tiež nemôže argumentácia žalobcu, že vypísanie vyššieho počtu tém, ako je počet prijatých uchádzačov je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Je zodpovednosťou potencionálnych školiteľov, že témy dizertačných prác, ktoré fakulta vypisuje sú svojim zameraním vhodné na spracovanie vo forme dizertačnej práce. Všetky témy by mali byť teda aktuálne, z odborného hľadiska rovnocenné, a mali by umožňovať spracovanie kvalifikačnej práce s náležitosťami záverečnej práce. Posúdenie splnenia tejto požiadavky je pochopiteľne otázkou odbornou, predovšetkým metodologickou a nie otázkou právnou. Pluralita vypísaných tém nie je v žiadnom prípade spôsobilá spôsobiť diskrimináciu uchádzačov, keďže je spojená so slobodnou možnosťou výberu témy. 12/ Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že v rámci prijímacieho konania boli fakultou ignorované viaceré jeho dobré výsledky uviedol, že sa tieto výhrady žalobcu nezakladajú na pravde. Predovšetkým treba uviesť, že žalobca nemá žiaden vecný dôvod uvedené tvrdenie vznášať, keďže prijímacia komisia hodnotí výsledky prijímacej skúšky na neverejnom zasadnutí, na ktorom nebol prítomný. Podľa vyjadrenia predsedu komisie sa s týmito dokumentmi aj všetci členovia komisie predtým, ako komisia rozhodla, oboznámili. Prijímacia komisia pri zostavovaní poradia uchádzačov postupovala so znalosťou prihlášok uchádzačov, príloh týchto prihlášok, so znalosťou ústneho prednesu uchádzačov na prijímacej skúške. Prijímacia komisia zohľadňovala pri výbere uchádzačov všetky skutočnosti, ktoré vo vzťahu k jednotlivým uchádzačom vyplynuli z obsahu ich dokumentácie ako aj z ich ústnej prijímacej skúšky. Komisia na neverejnom hlasovaní určila poradie najúspešnejších kandidátov na základe kritérií uvedených v bode 7/ rozhodnutia súdu a relatívna váha týchto hodnotiacich kritérií nie je presne určená a je preto vecou diskrečného oprávnenia dekana ako príslušného prvostupňového orgánu a prijímacej komisie ako komisie, ktorá realizuje odbornú časť výberu a pripravuje z odbornej stránky podklady pre rozhodnutie. Žalobca sa na prijímacích skúškach podľa rozhodnutia komisie umiestnil na treťom mieste zo 14 uchádzačov, dokumentuje, že prijímacia komisia zohľadnila a ocenila jeho kvalitu i doterajšie aktivity a úspechy, ktoré v žiadnom prípade nehodlá popierať ani bagatelizovať. 13/ Žalovaný uvádza, že tvrdenie žalobcu ohľadne odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za nedostatočné dáva do pozornosti, že na prijímacie konanie sa nevzťahuje ani subsidiárny Správny poriadok a teda ani jeho ustanovenia upravujúce náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia vyplývajú dôvody, pre ktoré uchádzač na štúdium nebol prijatý. Správny orgán má odôvodňovať rozhodnutie v rozsahu relevantnom pre posúdenie veci v zmysle zákonnej úpravy, čo sa aj stalo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol . IV. 14/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 15/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 16/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 17/ V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 18/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 19/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 20/ Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 15.06.2015 podal žalobca prihlášku na vysokoškolské štúdium tretieho stupňa v akademickom roku 2015/2016 na Univerzitu Komenského v Bratislave, právnická fakulta, študijný program trestné právo, študijný odbor 3.4.7 denná forma na tému dizertačnej práce „Subsidiarity trestnej represie“. K prihláške pripojil žalobca aj požadované podklady. 21/ Dňa 24.06.2015 obdržal žalobca Pozvánku na prijímaciu skúšku na doktorandské štúdium, ktorá sa konala dňa 30.06.2015 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. 22/ Dňa 08.07.2015 bolo vydané rozhodnutie dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré žalobca obdržal dňa 21.07.2015, ktorým rozhodnutím žalobca nebol prijatý na trojročné štúdium v študijnom programe trestné právo v študijnom odbore 3.4.7 trestné právo v dennej forme štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnická fakulta v akademickom roku 2015/2016. 23/ Dňa 30.06.2015 bol spísaný Protokol z prijímacieho konania na doktorandský študijný program katedry trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, študijný odbor 3.4.7 trestné právo, z ktorého vyplýva, že žalobca na prijímacom konaní uspel. Z prílohy k Protokolu z prijímacieho konania na doktorandský študijný program vyplýva, že žalobca sa umiestnil na treťom mieste. Komisia navrhla prijať prvých dvoch uchádzačov a ostatných neprijať. Súčasťou administratívneho spisu sú: Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia č. OVDŠ 4611/2015 C V/1 doručená dňa 23.07.2015 prvostupňovému orgánu verejnej správy; Stanovisko predsedu prijímacej komisie pre doktorandské štúdium zo dňa 31.07.2015; Stanovisko dekana Právnickej fakulty UK zo dňa 04.08.2015 odvolaciemu orgánu; rozhodnutie žalovaného č. VVČaDŠ/2916/2015 zo dňa 18/.08.2015. 24/ Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o neprijatí žalobcu na trojročné štúdium v študijnom programe trestné právo v študijnom odbore 3.4.7. trestné právo v dennej forme štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, Právnickej fakulte v akademickom roku 2015/2016. 25/ Z obsahu priloženého administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca podal dňa 23.07.2015 žiadosť o preskúmanie rozhodnutia dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave č. OVDŠ 4611/2015 C V/1 zo dňa 08.07.2015, ktorým mu bolo oznámené, že nebol prijatý na uvedené denné doktorandské štúdium. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že na študijný program trestné právo v študijnom odbore 3.4.7. nie je možné žalobcu prijať pre obmedzenú kapacitu doktorandských miest. Rozhodnutím č. VVČaDŠ/2916/2015 zo dňa 18.08.2015 rektor Univerzity Komenského v Bratislave zamietol žiadosť žalobcu a potvrdil rozhodnutie dekana s odôvodnením, že neboli porušené ustanovenia zákona č. 131/2002 Z.z., Štatútu Univerzity Komenského a ani štatútu fakulty. 26/ V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím orgánu verejnej správy a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia správny súd preskúma zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a posudzuje, či sú pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí je súlad týchto rozhodnutí s platným právnym poriadkom Slovenskej republike. 27/ Podľa § 108 zák. č. 131/2002 Z.z. sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje na rozhodnutia podľa tohto zákona okrem rozhodovania o uložení pokuty podľa § 2a, rozhodovanie o zastavení konania podľa § 47, rozhodovanie o udelení oprávnenia podľa § 49a, rozhodovanie o priznaní sociálneho štipendia podľa § 96 a rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní na akademické účely. 28/ Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 29/ Ako vyplýva z gramatického výkladu ustanovenia § 108 zákona č. 131/2002 Z.z., toto ustanovenie vylučuje pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní na rozhodovanie, aj vo veciach prijatia študenta na štúdium na vysokej škole, avšak vylúčenie správneho poriadku neznamená i vylúčenie týchto rozhodnutí zo súdneho prieskumu. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR každé rozhodnutie orgánu verejnej správy je preskúmateľné súdom, pokiaľ ho zákon výslovne nevylúči z preskúmania. Zákon č. 131/2002 Z.z. v žiadnom zo svojich ustanovení nevylučuje právomoc súdu preskúmať rozhodnutia vydané podľa tejto právnej normy. Potom nemá oporu ustanovenie § 108 zák. č. 131/2002 Z.z., ani právny názor orgánov verejnej správy, že súdny prieskum žalobcom napadnutých rozhodnutí je podľa § 108 zákona č. 131/2002 Z.z. vylúčený. 30/ Naopak z ustanovení § 6 ods. 1 SSP vyplýva právo žalobcu domáhať sa prieskumu rozhodnutí tých právnických osôb, ktorým zákon zveril rozhodovania o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V danom prípade je jednoznačné, že zákonom č. 131/2002 Z.z. zákonodarca zveril vysokým školám a im príslušným orgánom kompetenciu rozhodovať aj o prijatí/ neprijatí študenta na štúdium na vysokej škole a je nepochybné, že takýmto rozhodnutím môže byť táto fyzická osoba ukrátená na svojich právach, a že ide o vzťah verejno-právny, naviac ide o realizáciu práva na vzdelanie ako Ústavou SR garantované právo a preskúmanie takéhoto rozhodnutia je neprípustné vylúčiť zo súdneho prieskumu (čl. 46 ods. 2 druhej vety Ústavy SR). 31/ Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa môže v rámci prijímacieho konania uchádzať žalobca (prvá veta § 54 ods. 5 zák. č. 131/2002 Z.z.). Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožniť výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopnosti na štúdium. Vysoká škola alebo fakulta, ak študijný odbor sa uskutočňuje na fakulte overuje splnenie podmienok podľa ods. 1 § 57 zákona č. 131/2002 Z.z. prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania schopnosti na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu skúšku vždy. 32/ Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybratej vysokej škole (§ 58 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z.). 33/ O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta rozhoduje dekan. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola rozhoduje rektor ( § 58 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z.z.). 34/ Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorým miesto pobytu nie je známe sa doručuje vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy, alebo fakulty počas 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia (§ 58 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z.z.). 35/ Uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmych dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútornými predpismi vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu (§ 58 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z.z.). 36/ Žalobca poukazuje na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, s ktorým dôvodom sa stotožňuje aj súd a poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžh/1/2009 zo dňa 31.03.2010: „Neprekúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezistiteľných v konaní, prípadne keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ 37/ Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nesvedčí o riadnom odôvodnení rozhodnutia, pretože žalovaný sa nevyrovnal s námietkami žalobcu uvedenými v žiadosti o preskúmanie rozhodnutia, neuviedol ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri vydaní rozhodnutia pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. 38/ Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správny súd rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku . 39/ Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude vysporiadať sa v odôvodení rozhodnutia s námietkami žalobcu, odôvodnenie rozhodnutia musí byť zrozumiteľné a musí mať dostatočnú vypovedaciu schopnosť o dôvodoch neprijatia žalobcu na doktorandské štúdium s prihliadnutím na splnenie/ nesplnenie podmienok prijatia na zvolený študijný program overený prijímacou skúškou. 40/ O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania, pretože mal vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 41/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 112 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.