Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/255/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201797 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201797.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: I.. O. M., Advokátska kancelária, N. XX, XXX XX J., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marta Gahérová, Grösslingova 58, IČO: 42 183 251, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Spr. 6246/15 zo dňa 04.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského súdu v Bratislave Spr. 6246/15 zo dňa 04.09.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I Spr. 6158/2015-12 zo dňa 10.08.2015 podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Žiadosťou o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) žalobca dňa 30.06.2015 požiadal Okresný súd Bratislava I o oznámenie, či voči spoločnosti AU-MEX SK, s.r.o. so sídlom Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, IČO: 35 858 249 sa vedú nejaké súdne konania (evidované v registri Ro, Rob, C, Cb, Er), v ktorých vystupuje ako žalobca/žalovaný, prípadne ako oprávnený/povinný, ak áno, pod akými spisovými značkami sa tieto konania vedú, predmet konania a mená ostatných účastníkov. Žalobca zároveň dal do pozornosti vzhľadom na predchádzajúce odmietnutie poskytovať informácie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej „NS SR“) zo dňa 11.02.2014 sp. zn. 3Sži 28/2013 s tým, že poskytovanie informácií zo súdnych registrov podlieha zákonu č. 211/2000 Z. z. a teda súd je povinný požadované informácie bezodplatne poskytnúť pri zohľadnení zásad ochrany osobných údajov. 2. Okresný súd Bratislava I ako prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu doručenú súdu dňa 30.06.2015 o sprístupnenie informácií rozhodnutím Spr. 6158/2015-12 zo dňa 10.08.2015 odmietol v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. 3. V dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že informácie zo súdneho spisu sa sprístupňujú žiadateľovi na základe osobitných predpisov, ktorými sú napríklad zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, zákon č. 301/2005 Z. z., Trestný poriadok, zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch, zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky a vyhláška č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku. Bol názoru, že ako povinná osoba nemôže žiadosti žalobcu v rámci zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyhovieť, a to ani napriek žiadateľom uvádzanom rozhodnutí NS SR sp. zn. 3Sži 28/2013. Uviedol, že informácie takejto povahy by po splnení zákonom stanovených podmienok mohol súd poskytnúť len na základe tzv. „obyčajnej“ žiadosti podanej v rámci obvyklého administratívneho styku na informačné centrum súdu a to buď za splnenia podmienky účastníctva v konaní v zmysle § 44 ods. 1 O.s.p. alebo osvedčenia potreby takejto informácie na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv v zmysle § 64 ods. 1 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. 4. Napadnutým rozhodnutím Spr. 6246/15 zo dňa 04.09.2015 žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava zo dňa 10.08.2015 o odmietnutí sprístupnenia informácií a odvolanie žiadateľa zo dňa 20.08.2015 zamietol. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že preskúmal napadnuté rozhodnutie povinnej osoby a dospel k záveru, že povinná osoba postupovala v súlade s ustanoveniami zákona o slobode informácií a ďalšími zákonnými a podzákonnými predpismi. Žalovaný s poukazom na citáciu ustanovení zákona o slobode informácií č. 211/2000 Z. z., konkrétne § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 9 ods. 2 prvá veta, § 11 ods. 1 písm. d), § 18 ods. 2, § 19 ods. 2, 3 zastával názor, že do rozhodovacej činnosti súdu patrí proces od začatia konania, a teda od prijatia návrhu na začatie konania, resp. predloženia odvolania až do vydania meritórneho rozhodnutia. Konštatoval, že pridelenie spisovej značky príslušnému konaniu je súčasťou každej už iniciovanej právnej veci a informácia ohľadom sprístupnenia spisovej značky, predmetu a účastníkov konania predstavuje nepochybne informáciu zo súdneho konania, na základe skutočnosti ktorej zakladá zákonnú prekážku pri sprístupňovaní informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií. 6. Zdôraznil, že je potrebné diferencovať medzi skončenými a prebiehajúcimi súdnymi konaniami, ktoré povinná osoba vedie. Považoval za nutné uviesť, že hoci informácie požadované žalobcom sú evidenčného charakteru, tieto informácie sa týkajú potenciálne prebiehajúcich súdnych konaní, a preto sa žalovaný stotožnil s názorom povinnej osoby pertraktovaným v napadnutom rozhodnutí, že informácie zo súdneho spisu sa sprístupňujú žiadateľovi na základe osobitných predpisov. 7. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S/206/2011 zo dňa 26.03.2013 konštatoval, že žalobca opomenul skutočnosť, že zákon o slobode informácií neslúži na zisťovanie spisových značiek súdnych konaní pre verejnosť, nakoľko spisové značky súdnych konaní zisťuje súd (nie povinná osoba) administratívnym postupom nazývaným lustrácia, a to v centrálnej databáze vecí u neho vedených. Žalovaný dospel k záveru, že povinná osoba správne deklarovala, že informácie v zmysle žiadosti žiadateľa by mohol poskytnúť súd na základe „obyčajnej“ žiadosti, podanej v rámci administratívneho styku na informačné centrum súdu, a to za splnenia podmienky účastníctva v konaní v zmysle § 44 ods. O.s.p., prípadne osvedčenia potreby požadovanej informácie na uplatnenie a obhajovanie svojich práv v zmysle § 64 ods. 1 prvá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Vzhľadom na uvedené nesúhlasil s námietkou žalobcu, že nepotrebuje preukazovať podmienku účastníctva v konaní, či potrebu obhajovania svojich práv, pričom o správnosti tohto záveru svedčí aj ust. § 51 ods. 9 zákona o súdoch. 8. Žalovaný sa stotožnil s námietkou žalobcu a uviedol, že v prípade posudzovanej žiadosti povinná osoba nesprávne aplikovala § 15 ods. 1 zákona o slobode informácií, čím dospela k nesprávnemu skutkovému záveru, že žiadateľom požadované informácie nie sú existujúcimi informáciami, ktorými by povinná osoba disponovala. II. Žaloba 9. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.10.2015 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Spr. 6246/15 zo dňa 04.09.2015, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I Spr. 6158/2015 zo dňa 10.08.2015, o odmietnutí žiadosti žalobcu doručenej dňa 30.06.2015 o sprístupnenie informácií podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a odvolanie žalobcu zamietol. 10. Žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol názoru, že vychádza z účelového výkladu zákona č. 211/2000 Z. z. do tej miery, že absolútne popiera jeho význam a zmysel. Mal za to, že absolútne neobstojí tvrdenie žalovaného, že predmetná žiadosť žalobcu nespadá pod režim zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. 11. S odkazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozhodnutiach sp. zn. 3Sži 28/2013 zo dňa 11.02.2014, sp. zn. 3Sži 10/2014 zo dňa 28.01.2015 konštatoval, že žiadosť o lustráciu súdnych konaní vyslovene spadá pod režim zákona č. 211/2000 Z. z. Argumentovanie žalovaného o tom, že žalobcom požadované informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu podľa žalobcu neobstojí, pretože v rozsudku sp. zn. 3Sži 28/2013 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že „vývoj v súdnej praxi obsah pojmu rozhodovacia činnosť v § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb“. 12. Rovnako podľa žalobcu neobstojí argumentovanie žalovaného ochranou osobných údajov. V súvislosti s tým uviedol, že účastníkom konania môžu byť aj právnické osoby, a na ne sa zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov vôbec nevzťahuje. Zdôraznil, že jeho žiadosťou o sprístupnenie informácie nežiadal poskytnúť informácie o ostatných účastníkoch konania do tej miery, aby spadali pod ochranu osobných údajov. Preto zámerne žiadal oznámiť len meno účastníka konania, pričom samotné meno, či priezvisko fyzickej osoby bez uvedenia ostatných údajov do tej miery, že takejto fyzickej osobe možno adresovať zásielky, nie je ani osobným údajom. 13. Ďalej uviedol, že žiadosť o lustráciu súdnych konaní podlieha režimu zákona č. 211/2000 Z. z. a teda žiadateľ nepotrebuje preukazovať podmienku účastníctva v konaní, či potrebu obhajovania svojich práv ako to prezentuje žalovaný, ale je potrebné výlučne rešpektovať ochranu osobných údajov fyzických osôb podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. 14. Žalobca v zmysle záverov NS SR zastával názor, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácie nesmerovala k tomu, aby mu boli sprístupnené údaje fyzických osôb, takže nie je povinný naplniť podmienky § 44 ods. 1 O.s.p., či § 64 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z. z. ako to vyžadoval žalovaný. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené v spojení s právnym názorom vyjadreným v citovaných rozhodnutiach NS SR žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zrušil a žalovanému vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.12.2015 uviedol, že napadnuté rozhodnutie je podrobne odôvodnené, na ktorom vyslovenom právnom názorom v celom rozsahu trvá. 17. Poukázal na skutočnosť, že ani z jedného rozhodnutia ako povinnej osoby, tak i odvolacieho orgánu nevyplýva, že tieto súdy požadovanými informáciami nedisponujú. Uviedol, že požiadavku žalobcu o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, žalovaný môže zistiť výhradne vykonávaním administratívnych úkonov „lustrácie“ v piatich registroch Ro, Rob, C, Cb a Er v rozsahu: spisové značky, predmet konania a mená ostatných účastníkov konania vo vzťahu k spoločnosti AU-MEX SK, s.r.o., Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, IČO: 25 858 249 ako žalobcu/žalovaného, ev. oprávneného/povinného, ktoré sa realizujú na základe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení; Sadzobníka súdnych poplatkov v časti II. - Poplatky za úkony súdov, Položka 24a, a ktoré sa spoplatňujú sumou 2,5 eura za každú „lustrovanú“ fyzickú, alebo právnickú osobu. S poukazom na to, že úhrada súdneho poplatku je finančným príjmom štátu uviedol, že v danom prípade (či obdobných) nemožno obchádzať citovaný zákon č. 71/1992 Zb. aplikáciou zákona o slobode informácií, podľa ktorého sa informácie sprístupňujú zadarmo. 18. Žalovaný vyjadril názor, že doterajšia súdna prax nielen žalovaného ukazuje, že výhradne advokátske kancelárie nie sú ochotné uhrádzať uvedený súdny poplatok a žiadajú „lustrovať“ informácie iným postupom, t. j. prostredníctvom zákona o slobode informácií, kde táto poplatková povinnosť nie je zákonom stanovená, neuvedomujúc si skutočnosť, že v prípade obchádzania zákona č. 71/1992 Zb., by každá povinná osoba, teda i žalovaný, porušila uvedený zákon. 19. Preto je žalovaný presvedčený, že v danom prípade sa zo strany žalobcu jedná o účelový finančný záujem, v súvislosti s čím poznamenal, že „lustráciu“ vykonáva pre podávateľov obdobných žiadostí úplne bežne, preto zákonodarca uvedené zákony spoplatňuje zákonom č. 71/1992 Zb. 20. Ďalej žalovaný uviedol, že informácie zo súdnych registrov sa teda týkajú rozhodovacej činnosti súdu a takéto informácie podliehajú právnemu režimu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií s tým, že na tieto informácie sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám. 21. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu v celom rozsahu zamietol. IV. Replika 22. Žalobca dňa 19.06.2017 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.12.2015 s vyhodnotením obrany žalovaného ako neopodstatnenej s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to konkrétne sp. zn. 8Sži/3/2014 zo dňa 18.02.2016. S odkazom na právny názor NS SR uviedol, že žiadosť o lustráciu súdnych konaní podlieha režimu zákona č. 211/2000 Z. z. a teda žiadateľ nepotrebuje preukazovať podmienku účastníctva v konaní (§ 44 ods. 1 O.s.p.), či potrebu uplatňovania, či obhajovania svojich práv (§ 64 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) ako to prezentuje žalovaný, ale je potrebné výlučne rešpektovať ochranu fyzických osôb podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov. 23. Uviedol, že žalovaný ako aj Okresný súd Bratislava I bol povinný postupovať podľa § 12 zákona č. 211/2011 Z. z. a teda v prípade, že by usúdil, že sprístupnením požadovanej informácie sú dotknuté osobné údaje, tak tieto osobné údaje mal z poskytnutej informácie vylúčiť. Tvrdenie žalovaného o tom, že na takúto selekciu verejnosti prístupných a verejnosti neprístupných informácií nebol povinný, vyhodnotil ako neopodstatnené. Ako účelové vyhodnotil poukazovanie žalovaného na to, že údajne dôvodom odmietnutia poskytnúť žalobcovi požadované informácie bolo nezaplatenie súdneho poplatku 2,5 eura za každú lustrovanú osobu. V súvislosti s tým žalobca zdôraznil, že ani v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného a ani v predchádzajúcom rozhodnutí nikdy „nezaplatenie súdneho poplatku“ ako dôvod odmietnutia poskytnúť informácie žalobcovi nebol použitý a žalovaný tento dôvod uviedol až vo vyjadrení k správnej žalobe. V nadväznosti na to uviedol, že ak bol žalovaný toho názoru, že jedinou prekážkou neposkytnutia informácie je nezaplatenie súdneho poplatku, tak bol povinný postupovať podľa § 10 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. a vyzvať žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, čo však neurobil. V. Právna úprava 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 25. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 26. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 30. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 31. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 32. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 33. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. 34. Podľa § 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. VI. Závery správneho súdu 35. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I o odmietnutí sprístupnenia požadovaných informácií v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., informácií týkajúcich sa sprístupnenia zoznamu súdnych konaní kde ako účastník konania vystupuje AU-MEX SK, s.r.o. s uvedením spisových značiek, predmetu konania a označenia ostatných účastníkov konania so zohľadnením zásady o ochrane osobných údajov. 36. Zásadnou právnou otázkou v tomto prípade bolo, či poskytnúť na základe zákona o slobode informácií žalobcovi ako žiadateľovi informácie zo súdnych registrov. 37. V obdobnej právnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal svoj právny názor v rozhodnutí sp. zn. 8Sži/3/2014 (ako aj sp. zn. 3Sži 28/2013, sp. zn. 3Sži 10/2014) s tým, že: „informácie zo súdnych registrov sú informáciami evidenčného charakteru. Povinná osoba ich má evidované v informačnom systéme (súdny manažment), z ktorého jednoduchým postupom vie informácie aj získať. Zadaním označenia navrhovateľa vylustruje Register C, resp. Ro všetky súdne konania prebiehajúce na konkrétnom súde a takýto zoznam možno z aplikácie vytlačiť. Treba však uviesť, že žiadosti o sprístupnenie informácií v právnom režime zákona č. 211/2000 Z. z. nemôžu smerovať k získaniu osobných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pre doručovanie...) ani komunikácia medzi žiadateľom a povinnou osobou nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov.“ 38. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na to, že vývoj v súdnej praxi obsah pojmu „rozhodovacia činnosť“ v § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb. 39. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. II. ÚS 48/97 zo dňa 07.01.1998 vyslovil, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Súčasťou princípu právnej istoty je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by súdy v obdobných veciach rozhodovali odlišne. V praxi to predstavuje taký postup, keď obdobný prípad sa bude riešiť v súlade s doterajšou judikatúrou. Ústavný súd SR (I. ÚS 235/08) vyslovil názor, že súd by nekonal v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy v prípade, ak by riešil právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá bola už právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami. 40. V tomto konaní správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od právneho názoru, ktoré zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom citovanom rozsudku k aplikácii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. vo vzťahu k poskytovaniu informácií zo súdnych registrov. Do obsahu pojmu "rozhodovacia činnosť" v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb. Preto žalovaný mal postupovať podľa ustanovenia § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., t. j. obmedzenia práva na informácie vykonať tak, že mal sprístupniť požadované informácie po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon (osobné údaje fyzických osôb). 41. Krajský súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, aplikujúc naň vyššie citované zákonné ustanovenia a v súlade s aktuálnou rozhodovacou súdnou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 42. V ďalšom konaní žalovaný vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 43 O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd samostatným uznesením v súlade s § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.