Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/258/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201814 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201814.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: J. A., D. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Miroslav Vidovenec, advokát, Sama Chalupku 18, Michalovce, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičova 3, P. O. Box 76, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/300/006173/00310 zo dňa 02.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Slovenského metrologického inšpektorátu č. 4200/600/2012/R zo dňa 19.12.2012 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 880,- eur za porušenie ust. § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o metrológii“) tým, že na prevádzke J. A., XXX XX D. XXX, ČS PHM, XXX XX D. pri meraniach súvisiacich s platbami - predaj pohonných hmôt PHM používal v čase od 15.09.2009 do 19.05.2011 určené meradlá - 2 ks meracie zostavy PHM ADAST, typ M 403.25, výrobné čísla meračov 1065/99 a 1067/99 a pri ochrane zdravia, bezpečnosti a majetku používal určené meradlo na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel na čerpacej stanici pohonných látok - tlakomer na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel používaný na čerpacej stanici pohonných látok, bez označenia, bez výrobného čísla, na určenom meradle sa nenachádzajú znaky typového schválenia ES ani znaky prvotného overenia v ES alebo národné overovacie znaky, bez platného overenia, čo odôvodňovalo uloženie pokuty podľa ust. § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 2013/300/001511/00346 zo dňa 03.04.2013 zmenené z dôvodu, že výrok mal byť podľa správneho poriadku jasný, stručný a zrozumiteľný a inšpektorát v prvostupňovom rozhodnutí nesprávne uviedol začiatok protiprávneho konania, ktorý mal byť podľa ust. § 36 ods. 4 zákona o metrológii správne uvedený ako deň 19.12.2009, teda tri roky spätne odo dňa vydania rozhodnutia inšpektorátu. S prihliadnutím na skrátenie dĺžky protiprávneho konania žalovaný znížil aj výšku pokuty. 3. Rozhodnutie žalovaného č. 2013/300/001511/00346 zo dňa 03.04.2013 bolo rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/65/2015-92 zo dňa 12.06.2015 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) a d) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalovaný v ďalšom konaní žalobou napadnutým rozhodnutím č. 2015/300/006173/00310 zo dňa 02.09.2015 zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 520,- eur podľa ust. § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii za porušenie ust. § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii tým, že na prevádzke J. A., XXX XX D. XXX, ČS PHM, XXX XX D. používal v čase od 19.12.2009 do 19.05.2011 pri meraniach súvisiacich s platbami - predaj pohonných hmôt PHM určené meradlá - 2 ks meracie zostavy PHM ADAST, typ M 403.25, výrobné čísla meračov 1065/99 a 1067/99 bez platného overenia. 5. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom vo veci porušenia ust. § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii bol správny a boli aplikované príslušné ustanovenia zákona o metrológii, pričom žalobca takto zistený skutkový stav počas celého správneho konania nenamietal. Vo veci porušenia ust. § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii tým, že žalobca pri ochrane zdravia, bezpečnosti a majetku používal určené meradlo na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel na čerpacej stanici pohonných látok - tlakomer na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel používaný na čerpacej stanici pohonných látok bez platného overenia považoval skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom za nedostatočne preukázaný, nakoľko ten neoveril tvrdenie žalobcu, či tento tlakomer je skutočne majetkom niektorého člena personálu a či je používaný len na súkromne účely. Zároveň žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nesprávne uviedol začiatok protiprávneho konania, ktorý mal byť s poukazom na ust. § 36 ods. 4 zákona o metrológii správne uvedený ako deň 19.12.2009. Vzhľadom na uvedené zmenil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu tak, že žalobcovi uložil pokutu len za porušenie ust. § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii za to, že žalobca na prevádzke J., ČS PHM, XXX XX D. používal v čase od 19.12.2009 do 19.05.2011 určené meradlá - 2 ks meracie zostavy PHM ADAST, typ M 403.25, výrobné čísla meračov 1065/99 a 1067/99 bez platného overenia, ktorú i primerane znížil. Pri uložení pokuty prihliadol na čas protiprávneho konania, ktorý trval kratšie od 19.12.2009 do 19.05.2011, charakter a závažnosť ako i spôsob akým došlo k porušeniu s prihliadnutím na následky zisteného protiprávneho konania. Žalovaný skonštatoval, že pokuta bola uložená v zákonných medziach s použitím správnej úvahy primerane k spáchanému správnemu deliktu. 6. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nebolo potrebné vo veci vytýčiť ústne pojednávanie, nakoľko to povaha veci nevyžadovala a osobitný zákon takúto povinnosť neustanovil. Napriek tomu prvostupňový správny orgán vytýčením pojednávania len vyhovel požiadavke žalobcu, predvolanie doručoval v dostatočnom časovom predstihu. Žalovaný mal za to, že žalobca mal v priebehu správneho konania dostatok času a možnosti využiť svoje práva, vyjadriť sa relevantným spôsobom k zisteniam prvostupňového správneho orgánu ako aj k podkladom pre rozhodnutie, ktorým bol protokol P č. 4200/2012, ktorý mal žalobca k dispozícii dňa 24.08.2012. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 03.11.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/300/006173/00310 zo dňa 02.09.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. 4200/600/2012/R zo dňa 19.12.2012. 8. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v správnom konaní, ako aj konania predchádzajúce vydaniu oboch rozhodnutí postihnuté závažnými vadami spôsobujúcimi rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi preto za nezákonné. Rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi spočíval podľa jeho názoru v tom, že žalovaný neprihliadol na márne plynutie trojročnej objektívnej prekluzívnej lehoty vyjadrenej v § 36 ods. 4 zákona o metrológii, na plynutie ktorej bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). 9. Uviedol, že k vzniku protiprávneho stavu došlo dňa 15.09.2009 a ten trval do 19.05.2011. Vychádzajúc z toho, že k zisteniu protiprávneho konania došlo dňa 24.08.2012, trojročná objektívna prekluzívna lehota začala plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy k vzniku protiprávneho stavu došlo, t. j. 16.09.2009. Táto lehota počítaná podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku plynula do 24.06.2013, kedy bola Krajskému súdu v Košiciach doručená žaloba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2013/300/001511/00346 zo dňa 03.04.2013. Podľa § 246d prvá veta O. s. p. došlo dňom 24.06.2013 k prerušeniu plynutia objektívnej prekluzívnej lehoty, a to do 10.07.2015, kedy rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/65/2015-92 nadobudol právoplatnosť. Trojročná objektívna prekluzívna lehota plynula odo dňa 11.07.2015 ďalej. 10. Vychádzajúc z uvedeného vyjadril žalobca názor, že celé obdobie trvania protiprávneho stavu (od 15.09.2009 do 19.05.2011) bolo sankcionovateľné za predpokladu, že by rozhodnutie prvostupňového orgánu nadobudlo právoplatnosť najneskôr dňa 15.09.2012. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/21/2001 - R 11/2004 s tým, že pre zachovanie lehôt podľa § 36 ods. 4 zákona o metrológii nestačí v rámci nich len vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Každý ďalší deň, nasledujúci po 15.09.2012 až do právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, je márnym plynutím trojročnej objektívnej prekluzívnej lehoty vzťahujúcej sa na obdobie trvania protiprávneho stavu. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2015 a týmto dňom nadobudlo právoplatnosť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. 11. Trojročná objektívna prekluzívna lehota plynula od 16.09.2012 do 24.06.2013, t. j. 280 dní a od 11.07.2015 do 04.09.2015, t. j. 55 dní. Spolu z tejto prekluzívnej lehoty márne uplynulo 335 dní t. j. v období trvania protiprávneho stavu od 16.09.2009 do 17.08.2010 došlo k márnemu uplynutiu objektívnej prekluzívnej lehoty, jedná sa o nesankcionovateľné obdobie a žalovaný bol z úradnej moci povinný na uvedené prihliadnuť. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.11.2015 poukázal na to, že v súlade so zákonom o metrológii možno hovoriť o dvoch lehotách, subjektívnej jednoročnej, v zmysle ktorej pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď správny orgán zistil porušenie povinnosti a objektívnu trojročnú lehotu, v zmysle ktorej pokutu možno uložiť najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 14. Na základe skutočností zistených pri metrologickom dozore inšpektorát ako prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol dňa 19.12.2012 tak, že žalobcovi uložil pokutu za protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil v čase od 15.09.2009 do 19.05.2011. Podmienka, že pokuta môže byť uložená do jedného roka preto zostala zachovaná. Na základe toho, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie zmenil, pričom okrem iného uviedol, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne uviedol začiatok protiprávneho konania, ktorý mal byť podľa § 36 ods. 4 zákona o metrológii správne uvedený ako deň 19.12.2009, teda tri roky spätne odo dňa vydania prvostupňového rozhodnutia. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že v konaní bola dodržaná aj objektívna trojročná lehota. S prihliadnutím na skrátenie dĺžky protiprávneho konania žalovaný svojim rozhodnutím č. 2013/300/001511/00346 zo dňa 03.04.2013 primerane znížil aj výšku uloženej pokuty. 15. Žalovaný pokiaľ išlo o plynutie lehôt skonštatoval, že nakoľko bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zrušené iba druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. 2013/300/001511/00346 zo dňa 03.04.2013 a vec bola vrátená späť do odvolacieho konania, prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vydané v rámci objektívnej, ako aj subjektívnej lehoty o uložení pokuty naďalej právne existovalo a existuje. Stotožnil sa s názorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/35/2010, podľa ktorého, ak krajský súd zrušil iba druhostupňové rozhodnutie žalovaného, musí sa pri počítaní lehôt prihliadať na právnu existenciu prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty. Žalovaný s prihliadnutím na rozsudok krajského súdu napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že protiprávne konanie žalobcu stanovil na obdobie troch rokov od uloženia pokuty spätne v súlade s právnou úpravou (§ 36 ods. 4 zákona o metrológii). Na základe čoho primerane aj znížil výšku uloženej pokuty. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že v správnom konaní postupoval v súlade so zákonom o metrológii, ako aj inými všeobecne záväznými predpismi, s dôvodmi žaloby sa nestotožnil a preto navrhol krajskému súdu, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. IV. Právna úprava 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok - ďalej len S. s. p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania dňa 16.03.2017 (§ 107 ods. 2 S. s. p.) a rozhodol tak, že žalobu zamietol. 18. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok. 19. Podľa § 491 ods. 1, 2, 3 S. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 20. Podľa § 2 ods. 1 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 23. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S.s.p. o správnych žalobách. 24. Podľa 71 ods. 1, veta prvá S. s. p., ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. 25. Podľa 19 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje. 26. Podľa § 19 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, podnikateľ alebo iná právnická osoba je povinná predkladať používané určené meradlá na metrologickú kontrolu podľa tohto zákona. 27. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, následné overenie je každé overenie, ktoré nasleduje po prvotnom overení. Následné overenie je povinný zabezpečiť používateľ meradla. Objednávku na následne overenie je povinný podať ústavu, určenej organizácii alebo autorizovanej osobe najmenej 60 dní pred skončením času platnosti overenia a vždy pri zániku platnosti overenia [§ 15 ods. 6 písm. b) až e)]. 28. Podľa § 33 ods. 3 citovaného zákona, metrologický inšpektorát kontroluje, ako orgány štátnej správy, podnikatelia a iné právnické osoby (ďalej len „kontrolované osoby“) plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom. Metrologický inšpektorát kontroluje u kontrolovaných osôb najmä dodržiavanie a) používania jednotiek a ich symbolov, b) povinností používateľmi určených meradiel, c) povinností výrobcami a dovozcami určených meradiel pred ich uvedením na trh, d) podmienok, rozsahu a úrovne metrologických činností vykonávaných ústavom, určenou organizáciou alebo autorizovanými osobami, e) technických, priestorových a personálnych podmienok, ako aj rozsahu a úrovne činností vykonávaných registrovanými osobami v rámci predmetu ich registrácie, f)parametrov vyrábaných určených meradiel v súlade so schváleným typom, g)povinností prevádzkovateľmi baliarní a dovozcami označených spotrebiteľských balení, h) zhody skutočného obsahu s menovitým množstvom v spotrebiteľskom balení. 29. Podľa § 33 ods. 6 citovaného zákona, ak metrologický inšpektorát zistí porušenie povinností podľa odseku 3, uloží kontrolovanej osobe, aby v určenej lehote zistené nedostatky odstránila. 30. Podľa § 36 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, metrologický inšpektorát uloží pokutu do 6 638,78 eur tomu, kto poruší ustanovenia zákona o metrológii tým, že používa meradlo bez metrologickej kontroly alebo bez posúdenia zhody na účel, na ktorý je tento druh meradla zaradený do skupiny určených meradiel. 31. Podľa § 36 ods. 4 citovaného zákona, pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď metrologický inšpektorát zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 32. Podľa § 39 ods. 1 citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V. Závery správneho súdu 33. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí, ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom, dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí. 34. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca bol správnym orgánom sankcionovaný za porušenie povinnosti uvedenej v § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii, keď na prevádzke J. A., XXX XX D. XXX, ČS PHM, XXX XX D. používal v čase od 19.12.2009 do 19.05.2011 pri meraniach súvisiacich s platbami - predaj pohonných hmôt PHM určené meradlá - 2 ks meracie zostavy PHM ADAST, typ M 403.25, výrobné čísla meračov 1065/99 a 1067/99 bez platného overenia. V predmetnej veci začal správny orgán konanie dňa 18.09.2012 doručením oznámenia o začatí správneho konania č. 4200/2012/ZK zo dňa 18.09.2012 žalobcovi, a to na základe vykonanej kontroly pracovníkom inšpektorátu na prevádzke žalobcu dňa 24.08.2012, z ktorej bol spísaný protokol č. 4200/2012, v ktorom boli zdokumentované zistené porušenia, s ktorým bol žalobca oboznámený a ku ktorému sa i vyjadril. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že v čase od 24.06.2013 do 10.07.2015 bolo plynutie lehôt prerušené s poukazom na § 71 ods. 1 prvá veta v spojení s § 491 ods. 3 S. s. p v spojení s § 246d prvá veta O. s. p., z dôvodu podania žaloby na krajskom súde, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. 2013/300/001511/00346. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/65/2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.07.2015. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2015/300/006173/00310 bolo vydané dňa 02.09.2015 a nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2015. 35. Krajský súd vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, z Odporúčania výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13.02.1991, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako i z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických a fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. 36. Vychádzajúc z princípu postihu za protiprávne správanie v primeranej lehote obsiahnutého v odporúčaní Výboru ministrov R (91) 1 o správnych sankciách, ktorý je vyjadrený v ust. § 36 ods. 4 zákona o metrológii a ktorý upravuje subjektívnu a objektívnu prekluzívnu lehotu, do uplynutia ktorej je správny orgán povinný rozhodnúť (jej hmotnoprávny aspekt) a zároveň je vyjadrením zákonnej požiadavky rýchlosti správneho konania ako jej procesnoprávneho aspektu, mal krajský súd za to, že subjektívna aj objektívna prekluzívna lehota bola v predmetnom správnom konaní zachovaná. 37. Lehoty ako také vyjadrujú zákonnú potrebu z procesného hľadiska ukončiť konanie o delikte v primeranej lehote, pretože len tak možno zachovať v rámci administratívnoprávnej zodpovednosti účel sankcie, ktorým je jej včasné uloženie, keďže po dlhom čase stráca funkciu individuálnej i generálnej prevencie s negatívnym dopadom aj na silu a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. Zároveň vyjadrujú aj princíp právnej istoty, nakoľko jej márnym uplynutím nie je možné sankciu za porušenie právnej povinnosti uložiť a správny orgán by mal na uvedené prihliadať z úradnej moci. 38. Zákon o metrológii vo svojom ustanovení § 36 ods. 4 upravuje jednak subjektívnu lehotu a jednak objektívnu lehotu. V rámci subjektívnej lehoty zákon ukladá správnemu orgánu povinnosť začať konanie a uložiť pokutu do jedného roka odo dňa, kedy správny orgán zistil porušenie povinnosti. V rámci objektívnej lehoty je vyjadrená požiadavka ukončiť správne konanie najneskôr do troch rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti. Subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej lehoty, ktorej uplynutím nemožno sankciu za porušenie právnej povinnosti uložiť napriek tomu, že by sa správny orgán o jej porušení dozvedel napríklad tesne pred uplynutím objektívnej lehoty, nakoľko správne konanie je potrebné v prekluzívnej lehote nielen začať ale aj právoplatne skončiť. Pre začiatok plynutia objektívnej prekluzívnej lehoty, je rozhodujúci moment kedy došlo k porušeniu povinnosti a pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je rozhodujúce, kedy správny orgán toto porušenie zistil. Lehoty majú hmotnoprávny charakter. 39. Z obsahu spisu vyplynulo, že kontrola v prevádzke žalobcu, ktorá odhalila porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona o metrológii žalobcom bola vykonaná pracovníkom inšpektorátu dňa 24.08.2012, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 4200/2012. Teda lehota v ktorej sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti začala plynúť dňa 24.08.2012. Slovenský metrologický inšpektorát vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 19.12.2012., t. j. 118 deň plynutia jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty. Z protokolu č. 4200/2012 vyplynulo, že žalobca ako kontrolovaná osoba porušil ust. § 19 ods. 1 a 2 písm. c) zákona o metrológii tým, že pri meraniach súvisiacich s platbami - predaj pohonných hmôt PHM používala určené meradlá bez platného overenia - meracia zostava PHM ADAST, typ M 403.25, výrobné čísla merača 1065/99 a meracia zostava PHM ADAST, typ M 403.25, výrobné čísla 1067/99. Protiprávne konanie ustálené prvostupňovým orgánom trvalo od 15.09. 2009 do 19.05.2011. Krajský súd mal za to, že takto ustálené protiprávne konanie má oporu vo vykonanom dokazovaní a bolo správnym orgánom stanovené správne, napriek následnej zmene zo strany žalovaného, ktorý vzhľadom na znenie ust. § 36 ods. 4 zákona o metrológii toto skrátil a stanovil tak deň 19.12.2009 ako deň začatia trvania protiprávneho konania. 40. Trestnosť správnych deliktov sa riadi obdobnými princípmi ako trestnosť trestných činov, a preto je potrebné protiprávne konanie trvajúce dlhší čas považovať za trvajúci iný správny delikt. Pritom trvajúcim iným správnym deliktom je taký správny delikt, ktorým páchateľ vyvolá protiprávny stav, ktorý potom udržiava. Protiprávne konanie, ktorým páchateľ udržuje protiprávny stav z hľadiska správneho práva tvorí jeden skutok a jeden správny delikt až do okamihu ukončenia deliktuálneho konania, t. j. až do okamihu odstránenia protiprávneho stavu. V predmetnej veci bolo kontrolou zistené trvanie protiprávneho konania zo strany žalobcu od 15.09.2009 do 19.05.2011, jednalo sa o jeden skutok, preto v zmysle vyššie uvedeného možno za začiatok plynutia objektívnej prekluzívnej lehoty považovať deň, kedy došlo k ukončeniu trvajúceho správneho deliktu, a to deň 19.05.2011. Na základe uvedeného subjektívna prekluzívna lehota podľa zákona o metrológii začala plynúť dňa 24.08.2012, t. j. dňom vykonania kontroly, kedy sa správny orgán o porušení právnych predpisov zo strany žalobcu dozvedel a objektívna prekluzívna lehota začala plynúť dňa 19.05.2011, kedy došlo k ukončeniu trvajúceho správneho deliktu. 41. Z obsahu spisu je zrejmé, že plynutie prekluzívnych lehôt bolo dňa 24.06.2013 podaním žaloby na súd prerušené a tieto začali opäť plynúť až dňa 10.07.2015, kedy nadobudlo rozhodnutie sp. zn. 6S/65/2015 Krajského súdu v Bratislave právoplatnosť. Zo subjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty tak ku dňu prerušenia uplynulo 10 mesiacov a z objektívnej trojročnej prekluzívnej lehoty uplynuli dva roky a 36 dní. 42. Dňom nadobudnutia právoplatnosti vyššie označeného rozhodnutia krajského súdu začali prekluzívne lehoty plynúť ďalej. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2015/300/006173/00310 zo dňa 02.09.2015 nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2015, a teda možno konštatovať, že bolo vydané v rámci trojročnej objektívnej prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula až dňa 05.06.2016 ako i v rámci ročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 10.09.2015. 43. Z uvedených dôvodov sa krajský súd nestotožnil s námietkou žalobcu o márnom uplynutí trojročnej objektívnej prekluzívnej lehoty, pretože túto je potrebné počítať odo dňa ukončenia udržiavania protiprávneho stavu a nie odo dňa jeho začatia 15.09.2009 (žalobca uvádza 16.09.2009, keďže sa však jedná o hmotnoprávne lehoty neaplikuje sa procesné počítanie lehôt), tak ako to počítal žalobca. 44. Neuniklo pozornosti súdu, že žalovaný vo výroku svojho rozhodnutia skrátil dĺžku trvania protiprávneho konania od 19.12.2009 do 19.05.2011, na základe čoho primerane znížil aj výšku sankcie, ktorá bola žalobcovi uložená z 880,- eur na 520,- eur, a to s poukazom na § 36 ods. 4 zákona o metrológii, tri roky spätne odo dňa vydania rozhodnutia inšpektorátu. K skráteniu trvania protiprávneho konania zo strany žalovaného došlo bez toho, aby to malo oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože jedným z podkladov pre vydanie rozhodnutia bol aj protokol č. 4200/2012, z ktorého jednoznačne trvanie protiprávneho konania zo strany žalobcu vyplývalo. Jediným dôvodom pre skrátenie trvania tohto protiprávneho konania bola obava správneho orgánu zo zmeškania objektívnej prekluzívnej lehoty. Vychádzajúc z názoru súdu prezentovaného vyššie, že pokiaľ sa jedná o trvajúci iný správny delikt, je potrebné lehoty počítať odo dňa ukončenia trvajúceho správneho deliktu t. j. od 19.05.2011 a nie odo dňa začiatku jeho páchania. Žalobca však uvedenú skutočnosť nenamietal a krajský súd nezistil, že by toto nesprávne právne posúdenie zo strany žalovaného, o tom ktorý deň je rozhodujúci pre začatie plynutia objektívnej prekluzívnej lehoty mal vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Malo to vplyv akurát na výšku pokuty, ktorú správny orgán v prospech žalobcu znížil. 45. Žalobca sa v žalobe domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaných správnych orgánov s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e) O. s. p., z opatrnosti ako sám uviedol, však poukázal na všetky dôvody podľa § 250j ods. 2 písm. a) až e) Občianskeho súdneho poriadku bez toho, aby v žalobe konkretizoval dôvody v čom žalobca videl nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu odôvodňujúceho postup správneho súdu podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) až d) O. s. p., preto sa krajský súd zameral na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia len v tom rozsahu, v akom ho žalobca v žalobe namietal, pričom nezistil, že by bolo konanie postihnuté takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a preto žalobu podľa § 190 S. s. p. zamietol. 47. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 167 ods. 1 S. s. p., tak, že žalobcovi náhradu trov konania pre jeho neúspech v konaní nepriznal. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.