Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/266/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201840 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201840.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianke združenie, Tulčík č. 310, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6344/2015-1.10.2 (17/2015-rozkl.) zo dňa 25.08.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa zamieta. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Konanie na orgánoch verejnej správy. Žiadateľ - Poľovnícke združenie Podkonice - Vysoká žiadosťou zo dňa 20.01.2015 požiadal o udelenie výnimky z ust. § 35 ods. 1 písm. b/, e/ zákona NR SR č. 543/02 za účelom regulačného lovu medveďa hnedého a žiadal odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká Podkonice. Žiadateľ svoju žiadosť odôvodňoval vysokým stavom medvedej populácie v revíri, opakujúcimi sa škodami na hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách a stretami s človekom v bezprostrednej blízkosti intravilánu obce. Nakoľko podanie neobsahovalo všetky predpísané náležitosti orgán verejnej správy prvého stupňa vyzval listom zo dňa 21.01.2015 žiadateľa, aby svoju žiadosť doplnil. Žiadateľ podanie doplnil listom zo dňa 05.02.2015 a doložil potvrdenie o škodách spôsobených medveďom v roku 2014, ktoré vydal Okresný úrad Banská Bystrica a doplnil aj vyjadrenie popisu v situácii v predmetnom poľovnom revíri týkajúcu sa drobných nehlásených škôd spôsobených medveďom a vyjadrenie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Zároveň boli doložené aj stanoviská zoologických záhrad a to Zoologickej záhrady Bratislava, ZOO Košice, ZOO Spišská Nová Ves a ZOO Bojnice, ktoré odmietli umiestnenie medveďa hnedého v ich areály, nakoľko nemajú kapacity na umiestnenie medveďa hnedého. Na základe zisteného skutkového stavu správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 3493/2015-2.3 dňa 09.04.2015, ktorým povolil výnimku zo zákonov ust. § 35 ods. 1 písm. b/, e/ zákona č. 525/2003 Z.z. a po usmrtenie - odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice a to v čase do 30.11.2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník správneho konania a to žalovaný rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia ako správny orgán druhého stupňa dňa 25.08.2015 pod č. 6344/2015-1.10.2 (17/2015-rozkl.), ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil správnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca v rozklade poukázal za porušenie ustanovení správneho poriadku ako aj zákona o ochrane prírody a Smernice o biotopoch. Žalobca tiež poukázal na inštrukciu pre vytváranie plánov pre management veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorá bola pripravená európskou iniciatívou pre veľké šelmy pre európsku komisiu v júli 2008, z ktorej vyplýva, že ohrozenie bezpečnosti obyvateľstva a vznik hospodárskych škôd, ako aj osobná bezpečnosť, môžu byť dôvodom, pri ktorých možno v určitých prípadoch súhlasiť s usmrcovaním jedincov veľkých šeliem napriek ich statusu druhov európskeho významu. Popri tom však musia byť splnené početné podmienky, ktoré zabezpečia, že poľovanie na tieto druhy alebo vydávanie povolení na usmrtení jedincov týchto druhov je kompatibilné s ich ochranou. Vyjadrenie ŠOP SR však neposkytla žiadne konkrétne údaje o početnosti a štruktúre medvedej populácie v predmetnom poľovnom revíri. V prvostupňovom rozhodnutí absentujú časové okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou a miestne okolnosti sú uvedené nesprávne v časti podmienok rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 ZOPK. Žalovaný preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a skonštatoval, že ministerstvo výnimku spočívajúcu v odstrele medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona o ochrane prírody. Napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné a boli zdôvodnené všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Námietku účastníka konania, že rozhodnutie neobsahuje všetky potrebné náležitosti, nakoľko v ňom absentujú podmienky výkonu činnosti povolenej výnimky určenej podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnenú, nakoľko napadnuté rozhodnutie podmienky výkonu činnosti určené v uvedenom ustanovení uviedlo na strane prvej a druhej napadnutého rozhodnutia. II. Žalobné dôvody Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.11.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 6344/2015-1.10.2 (17/2015-rozkl.) zo dňa 25.08.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09.04.2015 č. 3493/2015-2.3, ktorým povolilo výnimku zo zákona ust. v § 35 ods. 1 písm. b/, e/ zákona o ochrane prírody a krajiny a to usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v Poľovnom revíri Vysoká Podkonice. Žalobca ako aj v rozklade tak aj v žalobe uviedol, že napadnuté obe rozhodnutia správnych orgánov je treba zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konania a to z dôvodov ustanovených v § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O.s.p. a to pre nesprávne právne posúdenie veci, pre zistenie skutkového stavu nepostačujúce na posúdenie veci a pre nespreskúmateľnosť rozhodnutia správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalobca tak ako aj v rozklade tak aj v žalobe poukázal na Smernicu Rady č. 92/43/EHS (Smernica o biotopoch) s tým, že nie je možné posudzovať obsah ochrany medveďa hnedého podľa ustanovení ZOPK z rozdielnych hľadísk ako sú tie, ktoré sú vyjadrené vo vyššie uvedenej smernici. Ďalej žalobca poukázal na Európsku iniciatívu pre veľké šelmy, ktorou bola v júli 2008 pre Európsku komisiu vypracovaná Inštrukcia pre vytváranie plánov pre management veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem vrátane medveďa hnedého, ktorou sa žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nezaoberali. Žalobca taktiež poukazuje nato, že musia byť zohľadnené potreby a obsah ochrany medveďa hnedého komplexne na úrovni populácie a len z takéhoto komplexného zhodnotenia možno vyvodiť opodstatnený záver o možnosti či nemožnosti udeliť výnimku z hľadiska potrieb ochrany tohto druhu európskeho významu a dôvodnosti takejto výnimky. Žalobca uvádza, že na túto námietku v rozhodnutí žalovaný ani správny orgán nedal odpoveď. Ďalej žalobca namieta nezdôvodnenie dôvodnosti udelenia výnimky podľa ust. § 40 ods. 3 písm. b/, c/ ZOPK. Žalobca uvádza, že ust. § 40 ods. 2 ZOPK ako aj v ust. čl. 16 ods. 1 Smernice o biotopoch umožňuje udeliť výnimku za neexistencie inej alternatívy. Podľa žalobcu nemôže byť neexistencia inej alternatívy zúžená na hľadanie miesta v zoologických záhradách ale spočíva v posúdení či sledovaný záujem v ust. § 40 ods. 3 ZOPK možno dosiahnuť aj inak teda použitím opatrení, ktoré bez udelenia výnimky sledovaný záujem ochránia. Žalobca má zato, že skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí postačujú na posúdenie veci a žiada rozhodnutie správnych orgánov zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.02.2016 uviedol, že ministerstvo prvostupňovým rozhodnutím v súlade s § 40 ods. 2, 3 písm. b/, c/ zákona o ochrane prírody povolilo výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/, e/ zákona o ochrane prírody, t.j. povolilo žiadateľovi usmrtiť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká Podkonice. Má za to, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolenie výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/, e/ uvedeného zákona s podmienkami ustanovenými v § 40 ods. 2, 3 písm. b/, c/ a to z dôvodu predchádzania záujmom závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle týchto ustanovení zákona o ochrane prírody sa nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku, pretože keď následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne uvedené ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom, predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obci a v blízkosti ľudských obydlí. Uplatnením postupu podľa zákona o ochrane prírody v uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu s ustanoveniami Smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky s podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. 4 tejto smernice za predpokladu, že existuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobí zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, a že povolenie výnimky je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí, pričom tieto podmienky boli v konaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v plnom rozsahu naplnené. Žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobcom uvádzaný dokument vypracovaný Európskou iniciatívou pre veľké šelmy, ktoré v prílohe 2 obsahuje podmienky za splnenia ktorých Európska iniciatíva pre veľké šelmy akceptuje regulačný lov veľkých šeliem, tieto podmienky žiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami Smernice o biotopoch ani s povoľovaním výnimiek s podmienok ochrany druhov európskeho významu, preto nie je zrejmé na základe čoho dospel žalobca k záveru, že ide o výklad podmienok ochrany medveďa hnedého ustanovených v Smernici o biotopoch. Smernice o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre management veľkých šeliem. Nemožno ich vykladať ako podmienky pre povoľovanie výnimiek z čl. 16 Smernice o biotopoch ako sa to snaží interpretovať žalobca. Správne orgány pri rozhodovaní vychádzali najmä zo žiadosti žiadateľa a to príloh k žiadosti, ktorými sú list Poľovníckeho združenia Podkonice - Vysoká zo dňa 30.01.2015 o častých stretoch medveďa hnedého s človekom, potvrdenie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 27.01.2015 o výške škôd spôsobených medveďom hnedým, zo stanoviska ŠOP SR vrátane formulára príslušného regionálneho útvaru ŠOP SR - Správa národného parku Nízke Tatry. Zo stanoviska ŠOP SR zo dňa 23.02.2015 vyplýva záver, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu v blízkosti lokality, v ktorej sa usmrtenie navrhuje. Aj zo správy Národného parku TANAP vyplýva, že aj na území poľovného revíru Vysoká - Podkonice hrozí vysoké riziku ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí. ŠOP SR a Správa NAPANT v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne doporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v zmysle zákona a ochrany prírody. Na základe má žalovaný za to, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány v konaní správne aplikovali príslušné ust. § 40 ods. 2, 3 zákona o ochrane prírody upravujúce podmienky pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie o rozklade obsahuje všetky náležitosti ustanovené v § 47 Správneho poriadku a pritom navrhuje, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie súdu prvého stupňa K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa správneho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy boli v súlade so zákonom. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomická, technická realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areály. Podľa § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody, výnimku pri ods. 2 možno povoliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku. Podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody, výnimku podľa ods. 2 možno povoliť v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 6344/2015-1.10.2 (17/2015-rozkl.) zo dňa 25.08.2015 a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 3493/2015-2.3 zo dňa 09.04.2015. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní - rozklade. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie orgánu verejnej správy, v rozhodnutiach orgánov verejnej správy absentovali dôvody, pre ktoré bola povolená výnimka na odstrel medveďa hnedého a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca poukazoval na neakceptovanie Smernice o biotopoch a inštrukcie pre vytváranie plánov pre management veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem, vrátane medveďa hnedého orgánmi verejnej správy. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že ustanovenia Smernice o biotopoch vrátane podmienok upravujúcich povoľovanie výnimiek z podmienok ochranných druhov živočíchov z európskeho významu uvedených v prílohe č. 4 tejto smernice sú v plnom rozsahu prebrané do príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody, ktorými sa ministerstvo riadilo pri rozhodovaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Vysoká Podkonice. Uplatnením postupu podľa zákona o ochrane prírody v uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu z ustanoveniami smernice o biotopoch, pretože aj táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. 4 tejto smernice za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobí zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu a že povolenie výnimky je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí. Tieto výnimky boli v konaní vo veci žiadateľa o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v plnom rozsahu naplnené a to prílohami k žiadosti o udelenie výnimky, ktoré boli už vyššie citované a z ktorých vyplýva súhlasné stanovisko z odstrelom medveďa hnedého, nakoľko boli splnené podmienky stanovené v § 40 ods. 3 písm. b/, c/ ZOPK. Splnenie podmienok bolo dostatočne zdôvodnené v jednotlivých stanoviskách dotknutých orgánov ako aj v rozhodnutiach orgánov verejnej správy. Čo sa týka Európskej iniciatívy pre veľké šelmy, ktorou bola v júli 2008 pre Európsku Komisiu vypracovaná Inštrukcia pre vytváranie plánov pre management veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem vrátane medveďa hnedého táto inštrukcia má odporúčací charakter a nie je právne záväzná. Taktiež neobstojí námietka žalobcu, ktorú uviedol v žalobe, že orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav veci. Orgány verejnej správy mali k dispozícii list Poľovníckeho združenia Podkonice - Vysoká zo dňa 30.01.2015 o častých stretoch medveďa hnedého s človekom, v ktorom sa uvádza, že sa vyskytli tri prípady zranenia človeka v jednom roku, o škodách spôsobených medveďom hnedým na majetku ľudí. Potvrdenie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 27.01.2015 o výške škôd spôsobených medveďom hnedým boli to škody na poľnohospodárskych plodinách, stanovisko ŠOP SR vrátane formulára príslušného regionálneho útvaru, z ktorého vyplýva, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu v blízkosti lokality, v ktorej sa usmrtenie navrhuje, ďalej správu Národného parku Nízke Tatry. Súd má zato, že orgány verejnej správy rešpektujú potrebu aplikovania príslušných ustanovení Smernice o biotopoch v súlade s cieľom ochrany, ktoré sleduje a medzi ktoré patrí aj zabezpečenie priaznivého stavu ochrany druhov európskeho významu, ktorým je aj medveď hnedý a pri posudzovaní jednotlivých žiadostí o povolenie výnimky s podmienok ochrany medveďa hnedého dbala nato, aby bolo zabezpečené dlhodobé udržanie vývoja populácie medveďa hnedého na území Slovenska a aby bola zachovaná prirodzená, hlavná a veková štruktúra populácie. Konajúci súd má zato, že taktiež bola splnená aj podmienka v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku ako aj § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Orgány verejnej správy presne a úplne zistili skutočný stav veci a za tým účelom si obstarali potrebné podklady pre rozhodnutie. V odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre ich vypracovanie, akými úvahami boli vedené orgány verejnej správy pre hodnotenie dôkazov ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodli. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má zato, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, v ktorom sa uvádza, že správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Keďže žalobca úspech nemal súd mu ich nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.