Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/260/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201842 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201842.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6371/2015-1.10.2 (26/2015-rozkl.) zo dňa 25.08.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 27.02.2015 bola žalovanému doručená žiadosť loveckého spolku Hunčiak (žiadateľ) o udelenie výnimky v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2015 v poľovnom revíri Šponga, okres Banská Bystrica. Žiadateľ odôvodnil žiadosť vysokým stavom medvedej populácie v revíri, opakujúcimi sa škodami na hospodárskych zvieratách a poľnohospodárskych plodinách a stretmi medveďa s človekom v bezprostrednej blízkosti intravilánu obcí. 2. Žiadateľ podaním doručeným žalovanému dňa 30.03.2015, doplnil žiadosť o stanovisko obce Moštenica, týkajúce sa výskytu medveďov v zastavanom území obce a obce Baláže, týkajúce sa skutočností o konkrétnom ohrozovaní občanov obce Baláže medveďom hnedým. 3. Na základe žiadosti žalovaného vypracovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) stanovisko č. ŠOPSR/1690/2015 zo dňa 10.04.2015, v ktorom navrhla povoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého s konštatovaním, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, kde navrhuje usmrtenie. Zároveň zaslala formulár vypracovaný správou Národného parku Nízke Tatry. 4. Účastníkom konania bolo listom zo dňa 16.04.2015 zaslané oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia pred vydaním rozhodnutia. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.04.2015 reagoval na podklady rozhodnutia a nesúhlasil s povolením požadovanej výnimky z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok. V prípade jej povolenia navrhol do rozhodnutia zapracovať dve podmienky. 6. Žalovaný rozhodnutím č. 4259/2015-2.3 zo dňa 29.05.2015 povolil žiadateľovi výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b), písm. e) zákona. Výnimkou sa povoľuje žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Šponga, držať ho a prepravovať v súlade s § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) zákona a § 46 Správneho poriadku s tým, že rozhodnutie platí do 30.11.2015. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal rozklad. 7. Rozhodnutím č. 6371/2015-1.10.2 (26/2015-rozkl.) zo dňa 25.08.2015 žalovaný rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 4259/2015-2.3 zo dňa 29.05.2015 potvrdil. Stotožnil sa s vyhodnotením podkladov prvostupňovým správnym orgánom, a to správy NAPANT, ktorá v podkladoch v rámci predmetného konania konštatovala vysokú hrozbu stretov človeka s medveďom v tejto oblasti a to na základe dlhodobého sledovania vývoja populácie medveďa hnedého a ním spôsobovaných škôd na území predmetného poľovného revíru. Žalovaný konštatoval, že je povinný prihliadať na prípady, kedy je potrebné chrániť život a zdravie obyvateľov, nakoľko záujem na ochrane života a zdravia obyvateľov má prioritu pred inými právom chránenými záujmami. II. Žaloba 8. Žalobca žalobou doručenou súdu v zákonnej lehote sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 6371/2015-1.10.2 (26/2015-rozkl.) zo dňa 25.08.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. 4259/2015-2.3 zo dňa 29.05.2015, ktorým bola povolená výnimka loveckému spolku Hunčiak zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b), písm. e) zákona, v poľovnom revíri Šponga. 9. Poukázal na to, že z čl. 12 ods. 1 písm. a) Smernice Rady č. 92/43/EHS o biotopoch (ďalej aj len „Smernica o biotopoch“) vyplýva povinnosť členských štátov prijať potrebné opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí ich prirodzeného pohybu a zákazu všetkých foriem úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo voľnej prírode. Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, môžu členské štáty udeliť výnimku z čl. 12 Smernice o biotopoch (čl.16 Smernice). 10. Bol názoru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu, že povolenie výnimky je v rozpore so zmyslom ochrany medveďa hnedého ako chráneného živočícha. Vzhľadom na to, že zákonom č. 543/2002 Z. z. bola do slovenského právneho poriadku transponovaná Smernica o biotopoch, nie je možné posudzovať obsah ochrany medveďa hnedého podľa ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. z rozdielnych hľadísk ako sú tie, ktoré sú vyjadrené v Smernici o biotopoch. 11. Uviedol, že žalovaný sa tiež nevysporiadal s námietkou žalobcu, že pri povolení výnimky nebola splnená existencia podmienok ustanovených v Inštrukcii pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie (ďalej aj len „Inštrukcia“), ktorá sa zaoberá aj otázkou povoľovania výnimiek z ochrany veľkých šeliem, vrátane medveďa hnedého a prvostupňový správny orgán tieto podmienky ani neskúmal. 12. V správnom konaní, v ktorom je udeľovaná výnimka z ochrany druhu európskeho významu, musia byť komplexne zohľadnené predpoklady a obsah ochrany takéhoto živočícha. Iba zo zhodnotenia zohľadňujúceho všetky aspekty, ktoré môžu mať vplyv na zachovanie priaznivého stavu ochrany medveďa hnedého, možno vyvodiť záver o možnosti či nemožnosti udelenia výnimky. Ak bol žalovaný presvedčený, že kritériá uvedené v Inštrukcii nevyjadrujú potreby a požiadavky vyplývajúce z potreby prísnej ochrany medveďa hnedého, mal to v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť. 13. Vyhodnotenie počtu udelených výnimiek vo vzťahu k celkovej populácii medveďa hnedého a osobitne vo vzťahu k územiam európskeho významu, je podmienkou sine qua non, ktorá musí byť splnená pred skúmaním opodstatnenosti výnimky. Rovnako vyhodnotenie efektívnosti výnimiek vo všeobecnosti a v konkrétnom poľovnom revíri je náležitosťou, bez ktorej by mohlo byť rozhodnutie považované za nezákonné. Uvedené náležitosti v preskúmavaných rozhodnutiach absentujú. 14. Mal za to, že žalovaný odmietol námietku o neexistencii presných informácií o stave medvedej populácie, ktorú žalobca podporil odkazom na projekt ŠOP SR „Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku“ tým, že ide o neaktuálne informácie a tým, že ŠOP SR neustále dopĺňa svoje poznatky o stave medvedej populácie do centrálnej databázy. Takýto postup pri obstarávaní podkladov rozhodnutia nie je v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku. V správnom konaní neboli obstarané a účastníkom konania sprístupnené podklady obsahujúce údaje o stave medvedej populácie na Slovensku ani v predmetnom poľovnom revíri. Ak správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z poznatkov ŠOP SR, ktoré nie sú uvedené v podobe umožňujúcej účastníkom konania oboznámiť sa s nimi, odňali im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia. 15. Žalobca konštatoval, že pri povolení výnimky musí z podkladov rozhodnutia vyplývať dôvodnosť presvedčenia, že jej povolením možno predísť závažným škodám. Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva nič, čo by umožnilo dospieť k záveru, že po realizácii výnimky sa ochrana záujmov uvedených v § 40 ods. 3 písm. b), c) zákona č. 543/2002 Z. z. zvýši. 16. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne skúmal zákonnú podmienku neexistencie inej alternatívy. Neexistencia inej alternatívy nemôže byť zúžená len na hľadanie miesta v ZOO, ale spočíva v posúdení, či záujem sledovaný v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. nemožno dosiahnuť inak. Z uvedených podkladov mal za zrejmé, že výnimka na usmrtenie medveďa hnedého odôvodňovaná nebezpečným stretom človeka s medveďom v lese v roku 2013 nemôže viesť k zvýšeniu bezpečnosti, keďže neadresná výnimka, realizáciou ktorej sa usmrtí náhodný jedinec medveďa hnedého, nemôže mať nepochybne k zvýšeniu bezpečnosti obyvateľov žiaden vzťah. 17. Žalobca poukázal na skutočnosť, že preskúmavané rozhodnutia nezohľadňujú skutočnosť, že predmetný poľovný revír sa nachádza v území európskeho významu SKÚEV0302 Ďumbierske Tatry. Pokiaľ je určité územie zaradené do sústavy NATURA 2000, zmyslom tohto zaradenia je okrem iného zabezpečiť priaznivý stav druhov, pre ochranu ktorých je toto územie začlenené do tejto sústavy. Z údajov na internetovej stránke ŠOP SR v časti „Lokality NATURA 2000“ vyplýva, že v predmetnom území je medzi druhy podliehajúce ochrane zaradený aj medveď hnedý a jeho výskyt je v tomto území prirodzeným javom. 18. Tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje náležitosti ustanovené v § 40 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., ako aj ďalšie podmienky ustanovené v § 82 ods. 12 tohto zákona. Absentujú v ňom časové okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou a miestne okolnosti sú nesprávne uvedené v časti podmienok rozhodnutia podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 20. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.12.2015 namietal, že uplatnením postupu podľa zákona o ochrane prírody v danom správnom konaní nedošlo k rozporu s ustanoveniami Smernice o biotopoch, pretože táto pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka, nespôsobí zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu a jej povolenie je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí. Tieto podmienky boli v tomto konaní splnené. 21. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa odmietol zaoberať výkladom podmienok ochrany medveďa hnedého v „Inštrukcii“. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že tieto opatrenia presahujú rámec správneho konania o povolení výnimky, keďže takýmto rozhodnutím nie je možné suplovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v spracúvaní a v schvaľovaní dokumentov koncepčného charakteru, ale možno ním iba určovať práva a povinnosti vzťahujúce sa na konkrétne fyzické či právnické osoby. Správne orgány nemohli vychádzať z komplexného plánu pre manažment populácie medveďa hnedého, keďže takýto dokument nebol vypracovaný a schválený. 22. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali schválené plány pre manažment veľkých šeliem. Podľa čl. 6 ods. 1 tejto smernice sa vyžaduje, aby členské štáty prijali manažmentové plány len pre osobitné územia ochrany, ktoré sú súčasťou sústavy NATURA 2000 a to iba „v prípade potreby“. Príloha č. 2 dokumentu vypracovaného Európskou iniciatívou pre veľké šelmy môže slúžiť ako odborný podklad pre vypracovanie programov starostlivosti o veľké šelmy, ale nejde o podmienky pre povoľovanie výnimiek v zmysle čl. 16 Smernice o biotopoch. 23. Uviedol, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal najmä zo žiadosti žiadateľa, príloh k žiadosti a zo stanoviska ŠOP SR vrátane formulára Správy NAPANT. Zo stanoviska ŠOP SR vyplýva, že vplyv povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého bol skúmaný aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu v blízkosti lokality, v ktorej ŠOP SR usmrtenie navrhla. ŠOP SR v stanovisku konštatovala vznik škôd na zdraví človeka, nebezpečné strety človeka s medveďom hnedým najmä v blízkosti intravilánov obcí a ľudských obydlí a vznik škôd na majetku človeka. 24. Na podporu tvrdenia, že sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, žalovaný citoval jednotlivé časti napadnutého rozhodnutia. Zároveň podotkol, že rešpektuje potrebu aplikovania príslušných ustanovení Smernice o biotopoch, a preto pri posudzovaní jednotlivých žiadostí o povolenie výnimky z podmienok ochrany medveďa hnedého dbá o to, aby bolo zabezpečené dlhodobé udržanie vývoja populácie medveďa hnedého na území Slovenska a aby bola zachovaná prirodzená pohlavná a veková štruktúra populácie. Na základe tejto skutočnosti sú každoročne povoľované výnimky na usmrtenie medveďa hnedého len v obmedzenom rozsahu a za prísne stanovených podmienok zohľadňujúcich záujmy ochrany tohto druhu. 25. Žalovaný sa v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal s návrhom žalobcu na prijatie riešení, ktoré budú plniť úlohu prevencie pred vznikom konfliktov s medveďmi a ich synantropizácie, keď konštatoval, že s nimi súhlasí, avšak v tomto konaní ich nemožno aplikovať. Pokiaľ dochádza k synantropizácii a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase riešiť situáciu inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zabezpečenie odpadkov a agrocenóz prostredníctvom špeciálnych zberných nádob, resp. elektrických ohradníkov, sú opatreniami, ktoré môžu do istej miery v budúcnosti zamedziť synantropizácii medveďov v lokalitách s ľudskými sídlami, avšak predstavujú dlhodobý rámec riešenia, ktorý nie je možné zabezpečiť v krátkom časovom rozsahu potrebnom na povolenie výnimky. To znamená, že nejde o alternatívu, ktorá by mohla zabrániť ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov a vzniku škôd. 26. Mal za to, že preskúmavané rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány aplikovali príslušné ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 543/2002 Z. z. pre povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov. 27. Na základe vyššie uvedeného žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. IV. Posúdenie veci 28. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - ďalej len S. s. p.) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 S. s. p.) a rozhodol tak, že žalobu zamietol. 29. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S. s. p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 30. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 31. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 32. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 33. Povinnosťou žalovaného v konaní o povolení výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nepredkladá žiadne dôkazy. 34. Účastník správneho konania má v zmysle § 33 Správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov je povinnosťou správneho orgánu umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať, a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný. 35. Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem stanoviska ŠOP SR zo dňa 10.04.2015 boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného o žiadosti aj k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území. Žalovaný postupoval v súlade s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože umožnil, aby sa žalobca mohol oboznámiť a následne pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. 36. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nesprístupnení podkladov, ktoré by obsahovali údaje o stave populácie medveďa hnedého na Slovensku a v predmetnom poľovnom revíri, súd uvádza, že komplexný plán pre manažment populácie medveďa hnedého nie je na Slovensku vypracovaný, a preto žalovaný nemal s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Správne orgány vychádzali zo stanoviska ŠOP SR, s ktorým bol žalobca oboznámený a v ktorom ŠOP SR individuálne zhodnotila žiadosť o povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého prihliadajúc na stav populácie tohto živočícha v danej lokalite v predchádzajúcich rokoch a tiež s ohľadom na spôsobené škody a nebezpečné strety ľudí s medveďom hnedým v danej lokalite. 37. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, chráneného živočícha je zakázané a) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli, b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, c) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie, d) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov, e) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu. 38. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 39. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z., výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých, ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 40. Hmotnoprávne podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie chránených živočíchov ustanovuje aj čl. 16 Smernice o biotopoch. V zmysle uvedeného článku za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá možnosť a výnimka z hľadiska ochrany prírody neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov v priaznivom stave v prirodzenom areáli ich rozšírenia, členské štáty sa môžu odchýliť od ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 (a) a (b): a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov; b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku; c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie; d) na účely výskumu a vzdelávania, oživovania a obnovy týchto druhov a pre operácie rozmnožovania potrebné na tieto účely, vrátane umelého pestovania rastlín; e) aby sa za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu, umožnil odber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. 41. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že čl. 16 Smernice o biotopoch týkajúci sa podmienok na povolenie výnimky na usmrtenie chráneného živočícha bol prevzatý do zákona č. 543/2002 Z. z. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu, že obsah ochrany medveďa hnedého nemožno posudzovať podľa hľadísk ustanovených v zákone č. 543/2002 Z. z., ktoré sú rozdielne ako hľadiská ustanovené Smernicou o biotopoch, nedôvodná. V tejto súvislosti súd dodáva, že dokument zverejnený na internetovej stránke ŠOP SR, na ktorý poukazoval žalobca, nie je vzhľadom na jeho odporúčací charakter právne záväzný. 42. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd konštatuje, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. 43. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva. Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. je možné len vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. 44. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1690/2015 zo dňa 10.04.2015 navrhla vydanie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Šponga, pričom uviedla: „Za odôvodnené považujeme škodu na zdraví človeka, ku ktorej došlo v tomto revíri v roku 2013, škode na zdraví v roku 2014 na východnej hranici revíru s revírom Torysa. Tieto opakované prípady kolízii a napadnutí problémovými jedincami u miestnych obyvateľov vyvolávajú negatívne reakcie a záporný pohľad na výskyt medveďov v ich okolí“. 45. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, ako aj zábery z fotopascí, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom revíri Šponga je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. 46. Povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo odôvodnené záujmom ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov, a to vzhľadom na nebezpečenstvo stretu s človekom v blízkosti zastavaných území. Správne orgány z údajov ŠOP SR, ako aj informácií predložených žiadateľom mali za zrejmé, že populácia medveďa hnedého v revíri Šponga nie je ohrozená. Naopak všetko nasvedčuje tomu, že medveď hnedý v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Súd pripúšťa, že v niektorých prípadoch je možné aplikovať zmierňujúce opatrenia, avšak v danom prípade za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. 47. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že ani preventívne opatrenie spočívajúce v použití elektrických ohradníkov nebolo efektívne a medvede spôsobili škody na včelstvách. Vzhľadom na synantropizáciu medveďov hnedých v danej lokalite by vytvorenie zón s regulovaným poľovným a lesným hospodárením predstavovalo možné riešenie do budúcnosti pokiaľ ide o nových jedincov, ale nie riešenie aktuálnej situácie. Jedinci žijúci v tejto lokalite sú už navyknutí chodiť do intravilánu obce a ani oplotenie by ich neodradilo. Vzhľadom na to, že povolením výnimky nedošlo k ohrozeniu populácie medveďa hnedého na území SR a premiestnenie odchytených jedincov do ZOO, prípadne do iných lokalít nie je možné a neexistuje tak iná alternatíva než odstrel, ktorý je potrebný pre verejnú bezpečnosť ľudí, súd považoval všetky hmotnoprávne podmienky povolenia výnimky za splnené a preskúmavané rozhodnutia za zákonné. 48. Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť a jej doplnenie predložením listu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie o výške škôd spôsobených medveďom hnedým (škody na včelstvách), listom obce Baláže o častom výskyte medveďa hnedého v blízkosti intravilánu obce alebo aj priamo v obci - v záhrade pri rodinnom dome, listom obce Moštenica týkajúcom sa výskytu medveďa hnedého v zastavanom území obce, CD o zdokumentovanom výskyte medveďov v lokalite nad obcou Baláže. 49. Prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a skutočností odporučila povoliť požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané pretrvávajúce ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b) a i) Štatútu štátnej ochrany prírody SR vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 76/2007-1.8. zo dňa 05.12.2007 ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave. 50. Žalovaný každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na území SR i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotí pri žiadostiach s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa v danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. 51. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestor jeho prirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na konkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené medveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt, čo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom ochrany prírody a krajiny. 52. Výsledný počet jedincov medveďa hnedého k určitému časovému momentu nie je možné zatiaľ explicitne určiť (napriek tomu, že táto potreba je naliehavá), nakoľko v danom poľovnom revíri môžu byť pozorované aj iné jedince (nielen tie, ktoré sú registrované príslušným správcom poľovného revíra a ŠOP SR), prechádzajúce z jedného poľovného revíra do iných susediacich revírov (migrácia v rámci susediacich poľovných revírov). 53. Krajský súd zároveň poukazuje na názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, podľa ktorého „vážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka, sú nepochybne zadokumentované na obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom či Hasičskom a záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje informácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie atypické nielen miestom (napr. v mestskej časti či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a najmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).“ 54. Najvyšší súd SR na označenie hlásení o stretoch s medveďmi alebo hlásení o škodách spôsobených medveďom hnedým použil slová... „príhody zo života“. Je nepodstatné, ako a kým sa „strety medveďov s ľuďmi“ označia, podstatné je, že hlásenia, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, sú spisované obyvateľmi dotknutých obcí, resp. samotnými obcami. Aj napriek javiacemu sa neodbornému charakteru týchto hlásení, ich nemožno považovať za nekvalifikovaný prejav a neodôvodnený prípad pre povolenie predmetnej výnimky. Tieto hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t. j. predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí. 55. Jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto prípade, preukazujú, že išlo o miesta stretov, ktoré sú atypické, t. j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce, či v blízkosti ľudských sídiel je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne minimalizované znaky plachosti. 56. Agresivitu konkrétneho jedinca skúmať netreba. V zmysle § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Ide o preventívne opatrenie, preto povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka (t. j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s ustanovením § 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. 57. Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. V danom prípade je preukázané zrealizovanie povolenej výnimky. 58. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa 190 S. s. p. zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 S. s. p. a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. 60. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.