Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/264/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201855 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201855.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: K. V., bytom Malacky, Gen. Štefánika 1257/81, zastúpený: advokátkou JUDr. Elenou Tencerovou, J. Gabčíka 2666/3, Malacky, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 49934-2/2015-BA zo dňa 08.09.2015 takto: r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.11.2015 domáhal preskúmania zákonnosti a následne aj zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 49934-2/2015-BA zo dňa 08.09.2015, ktorým bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0213378715-GC04/15 zo dňa 14.04.2015, zmenené vo výrokovej časti tak, že bol vypustený text: „... § 152a zákona v znení neskorších predpisov...“, a v ostatnom rozhodnutie bolo potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 - december 2009, január 2010 - marec 2010, apríl 2010 - december 2010, január 2011 - december 2011, január 2012 - december 2012, január 2013 - december 2013, január 2014 - december 2014 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky/povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné na sociálne poistenie) v celkovej sume 8 088,54 eura. 2. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje v rozpore so zákonom o sociálnom poistení. Aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu poukázal, že pracuje na základe trvalého pracovného pomeru ako kurič, kde má príjem zo závislej činnosti, z ktorého mu zamestnávateľ pravidelne mesačne odvádza príspevky do sociálneho poistenia, zdravotného poistenia a daň zo mzdy. Taktiež uviedol, že ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej aj len SZČO) - živnostník vykonáva prácu pre Vojenské lesy a majetky, š. p., odštepný závod Malacky, kde ako pilčík a zvážač dreva má po odpočítaní nákladov na túto činnosť nulový hospodársky výsledok a niektoré roky bol v strate, o čom svedčia i jednotlivé daňové priznania za konkrétne roky. 3. Je názoru, že žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, nakoľko žalobca mal vo svojich príjmoch za obdobie január 2008 až december 2013 zahrnuté i príjmy ďalších samostatne zárobkovo činných osôb pracujúcich pre Vojenské lesy a majetky, š. p., odštepný závod Malacky na základe zmluvného vzťahu. K tomuto došlo z dôvodu pochybenia Vojenských lesov a majetkov, š. p., odštepného závodu Malacky a jeho nezákonného postupu, ktorý na účet žalobcu posielal príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti aj iných osôb. Išlo o: - T. C., bytom K., N. XX, a to za obdobie január až december 2008 vo výške X XXX,XX eura, - C. K., bytom K., U. XX, a to za obdobie január až december 2009 vo výške X XXX, XX eura a január až december 2010 vo výške X XXX,XX eura, - K. I., bytom K., K. nám., a to za obdobie roku január až december 2011 vo výške X XXX,XX eura a január až december 2012 vo výške X XXX,XX eura. 4. Pracovník Štátnych lesov a majetkov, š. p., odštepný závod Malacky, X. H., tento nezákonný postup navrhol a odôvodnil tým, že pre neho je postup posielať príjem i ďalších SZČO na jeden účet, administratívne jednoduchší, že šetrí mu čas i peniaze a navrhol, aby jednotlivé samostatne zárobkovo činné osoby si sumu zaslanú žalobcovi na účet medzi sebou rozúčtovali takým spôsobom, že zašlú faktúry žalobcovi a ten im vyfakturované sumy bude uhrádzať na ich účty. Na návrh pracovníka Štátnych lesov a majetkov, š. p., odštepný závod Malacky, sa tento spôsob úhrady vykonanej práce jednotlivými samostatne zárobkovo činnými osobami realizoval v rokoch od januára 2008 až do decembra 2013, takže žalobcovi sa navýšili príjmy o čiastky, ktoré mu nepatrili a ktoré on vzápätí zo svojho účtu preposielal jednotlivým samostatne zárobkovo činným osobám podľa ich priebežnej fakturácie tak, ako mu bola nimi zasielaná. 5. Poukázal, že je oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe Živnostenského listu č. U. s dátumom vzniku oprávnenia 01.02.1996 a na základe Živnostenského listu č. V., s dátumom vzniku oprávnenia 06.05.2008. 6. Žalobca zdôraznil, že Sociálna poisťovňa nepostupovala v súlade so zákonom, keď pre výpočet výšky jednotlivých súm poistného žalobcu, neodpočítala z jeho príjmu za jednotlivé kalendárne roky sumy vyplatené žalobcom iným samostatne zárobkovo činným osobám na základe ich faktúr, a to podľa dohovoru s Vojenskými lesmi a majetkami, š. p., odštepný závod Malacky. 7. S poukazom na uvedené žiadal, aby súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, číslo: 49934-2/2015-BA zo dňa 08.09.2015 zrušil a vec sa vrátil žalovanej na ďalšie konanie. II. 8. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 14.12.2015 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že v spornom období bol žalobca považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 9. Poukázala, že pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie vychádza Sociálna poisťovňa vždy z údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (do 31.12.2011 z údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky), ktoré Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky poskytuje príslušným pobočkám Sociálnej poisťovne na základe daňových priznaní predložených daňovým subjektom. Keďže Sociálna poisťovňa nevykonáva správu daní, nie je oprávnená údaje poskytnuté Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky pozmeňovať, resp. upravovať podľa požiadaviek povinných subjektov a taktiež nie je oprávnená skúmať, aké príjmy povinná osoba zahrnula do príjmov zo živnosti vykázaných v daňovom priznaní za príslušný kalendárny rok. Z uvedeného dôvodu, ak by žalobca aj mal vo svojich príjmoch zahrnuté príjmy ďalších samostatne zárobkovo činných osôb, ako tvrdí v žalobe, Sociálna poisťovňa nie je oprávnená na túto skutočnosť prihliadať. V prípade, ak žalobca uviedol v daňovom priznaní nesprávne údaje, mal povinnosť podať príslušnému správcovi dane dodatočné daňové priznanie, v ktorom uvedie údaje zodpovedajúce skutočnosti. Dodatočné daňové priznanie má však v súlade s § 21 ods. 3 a § 142 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov vplyv len na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. 10. Skutočnosť, že žalobca vykonával v spornom období súčasne aj činnosť zamestnanca, nemá vplyv na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. V prípade, ak povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva súčasne činnosť zamestnanca, poistné platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca [§ 138 ods. 18 (ods. 17 s účinnosťou od 01.01.2010, ods. 12 s účinnosťou od 01.01.2011, ods. 11 s účinnosťou od 01.01.2013) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov], pričom úhrn vymeriavacích základov mesačne najviac na platenie poistného na dôchodkové poistenie a na platenie poistného na nemocenské poistenie z činnosti zamestnanca a povinnej nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby nesmie presiahnuť hranicu ustanovenú v § 138 ods. 11 (ods. 10 s účinnosťou od 01.01.2010, ods. 6 s účinnosťou od 01.01.2011) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, čo u žalobcu nenastalo. III. 11. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 S. s. p., preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a na pojednávaní konanom dňa 09.03.2017 dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 12. Podľa ust. § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 13. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S. s. p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 14. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 15. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. č. 49934-2/2015-BA zo dňa 08.09.2015, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0213378715-GC04/15 zo dňa 14.04.2015, zmenené tak, že z výrokovej časti bol vypustený text: „... 152a zákona v znení neskorších predpisov...“, a v ostatnom rozhodnutie bolo potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím bolo žalobcovi Sociálnou poisťovňou, pobočka Bratislava predpísané poistné na sociálne poistenie v sume 8 088,54 eura za obdobie január 2009 - december 2009, január 2010 - marec 2010, apríl 2010 - december 2010, január 2011 - december 2011, január 2012 - december 2012, január 2013 - december 2013, január 2014 - december 2014, podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení. 16. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že žalobca je považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Malacky, číslo živnostenského registra: XXX-XXXX, je oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe Živnostenského listu č. ŽO-XXXX/XXXXX s dátumom vzniku oprávnenia 01.02.1996 a na základe Živnostenského listu č. V.-B/XXXX/XXXXX-XXXXX s dátumom vzniku oprávnenia 06.05.2008. 17. Sociálna poisťovňa kontrolou odvodu poistného zistila, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na sociálne poistenie za obdobie uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia neodviedol vôbec, čím žalobcovi vznikla dlžná suma na poistnom na sociálne poistenie spolu vo výške 8 088,54 eura. 18. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky (do 31.12.2011 z údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky) žalobca zo živnosti dosiahol príjem vyšší ako zákonom ustanovená suma. Žalobca dosiahol príjem: - za rok 2007 vo výške XXX XXX,- Sk, - za rok 2008 vo výške XXX XXX,- Sk, t. j. X XXX,XX eura, - za rok 2009 vo výške XX XXX,XX eura, - za rok 2010 vo výške XX XXX,XX eur, - za rok 2011 vo výške XX XXX,XX eura, - za rok 2012 vo výške XX XXX,XX eura, - za rok 2013 vo výške X XXX,XX eura. 19. Žalobca sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie prihlásil až dňa 13.04.2015 s dňom vzniku poistenia 01.07.2004. 20. Žalobca je samostatne zárobkovo činnou osobou a zároveň je evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa od 01.01.2003 do 31.12.2012, Záchranná brigáda hasičského a záchranného zboru, Malacky, a od 01.01.2013 u zamestnávateľa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory Bratislava. 21. Na základe takto zisteného skutkového stavu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava predpísala žalobcovi podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky/povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 8 088,54 eura za obdobie január 2009 - december 2009, január 2010 - marec 2010, apríl 2010 - december 2010, január 2011 - december 2011, január 2012 - december 2012, január 2013 - december 2013, január 2014 - december 2014. 22. Žalobca voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal len skutočnosť, že jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti bol nulový, resp. bol v strate. O podanom odvolaní rozhodla žalovaná žalobou napadnutým rozhodnutím. IV. 23. Podľa § 5 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj len zákon) v znení účinnom do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť. 24. Podľa § 5 zákona (účinnosť od 01.01.2011 do 31.12.2013), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 25. Podľa § 293cu zákona (účinnosť od 01.01.2014), na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013. 26. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010), povinne nemocensky poistení je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 27. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. (účinnosť od 01.01.2011), povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v§ 138 ods. 5. 28. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinnom od 01.01.2008), povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 29. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010), povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. (účinnom od 01.01.2011), povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Podľa § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona a § 128 ods. 11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. (účinnom od 1. januára 2005), povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. 32. Podľa § 138 ods. 9 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2009), vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. 33. Podľa § 138 ods. 9 zákona v znení zákona č. 108/2009 Z. z. (účinnom od 01.01.2010 do 31.12.2010), vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. 34. Podľa § 138 ods. 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. (účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2012), vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 35. Podľa § 138 ods. 5 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. (účinnom od 01.01.2013), vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 36. Podľa § 141 ods. 1 zákona, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 144 ods. 1 zákona, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 38. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalobca bol v spornom období samostatne zárobkovo činnou osobou (na základe Živnostenského listu č. U. s dátumom vzniku oprávnenia 01.02.1996 a na základe Živnostenského listu č. V. s dátumom vzniku oprávnenia 06.05.2008). Základnou podmienkou pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je dosiahnutie zákonom stanoveného príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ide o príjem bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, t. j. tzv. hrubý príjem. 39. Žalobca nespochybnil svoju povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie ako SZČO. Spochybnil len predpísanú výšku poistného z dôvodu, že v spornom období bol zamestnancom a súčasne ako samostatne zárobkovo činná osoba dosahoval nulový príjem, resp. bol v strate. Z administratívneho spisu mal súd tiež nesporne preukázané, že žalobca v roku 2007 dosiahol príjem XXX XXX,- Sk a zákonom ustanovená suma najnižšieho príjmu pre rok 2007 bola suma XX XXX,- Sk. Podobne to bolo aj v ostatných rokoch, a to v roku 2008 dosiahol príjem XXX XXX,- Sk, t. j. X XXX,XX eura a zákonom ustanovená suma bola X XXX,XX eur. V roku 2009 dosiahol príjem XX XXX,XX eura a zákonom ustanovená suma bola X XXX,XX eura. V roku 2010 dosiahol príjem XX XXX,XX eura a zákonom ustanovená suma bola X XXX,XX eura, v roku 2011 dosiahol príjem XX XXX,XX eura a zákonom ustanovená suma bola X XXX,XX eura, v roku 2012 dosiahol príjem XX XXX,XX eura a zákonom ustanovená suma bola X XXX,XX eur a 2013 dosiahol príjem X XXX,XX eura. 40. Z údajov o príjme žalobcu poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR vyplýva, že žalobca zo živnosti dosiahol príjem vyšší ako zákonom ustanovená suma, a preto podľa názoru súdu mu vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie v zmysle ust. § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a z toho mu vyplývajúca povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. 41. Žalobca v uvedenom období sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení neprihlásil. Urobil tak až dňa 13.04.2015 s dňom vzniku poistenia 01.07.2004 a žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia neodviedol vôbec. 42. Údaj o žalobcovom príjme, ako aj o výške základu dane poskytlo žalovanej Finančné riaditeľstvo na základe daňových priznaní podaných žalobcom. Krajský súd prisvedčil názoru žalovanej, že táto nie je oprávnená skúmať pravdivosť týchto údajov, resp. ich meniť a upravovať na základe námietky žalobcu. Tiež nie je oprávnená skúmať, aké príjmy žalobca zahrnul do príjmov zo živnosti vykázaných v daňovom priznaní za príslušný kalendárny rok. Žalovaná je povinná tieto poskytnuté údaje o príjme žalobcu len akceptovať a pri výpočte poistného z nich aj vychádzať. 43. Ak žalobca tvrdí, že mal vo svojich príjmoch zahrnuté aj príjmy iných samostatne zárobkovo činných osôb, mohol podať príslušnému správcovi dane dodatočné daňové priznanie, v ktorom by uviedol údaje zodpovedajúce skutočnosti, čo by však malo vplyv len na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 3 a § 142 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). Naviac je potrebné uviesť, že žalobca uvedenú námietku týkajúcu sa príjmov iných SZČO v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu ani neuviedol, hoci o nej musel vedieť už v čase podania odvolania. 44. Súdu tiež neušlo pozornosti, že žalobca je samostatne zárobkovo činnou osobou a súčasne je aj zamestnancom (od 01.01.2003 do 31.12.2012 - Záchranná brigáda hasičského a záchranného zboru, Malacky a od 01.01.2013 - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory Bratislava). Krajský súd uvádza, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnanec, sú rôzni platitelia poistného, ktorí odvádzajú poistné každý za seba. V zmysle ust. § 138 ods. 19 veta tretia zákona o sociálnom poistení (od 01.01.2008, ods. 18 od 01.01.2009, ods. 17 od 01.01.2010, ods. 12 od 01.01.2011, ods. 11 od 01.01.2013) poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca. Žalobca bol preto v kontrolovanom období povinný odvádzať poistné nie len ako zamestnanec, ale aj ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba. 45. Krajský súd konštatuje že z ust. § 138 zák. o sociálnom poistení vyplýva, že vymeriavací základ je vymedzený pojmami „najmenej“ a „najviac“, pričom horná hranica vymeriavacieho základu sa uplatňuje na úhrn príjmov zo všetkých činností, z ktorých je poistenec poistený. Z obsahu administratívneho spisu mal sú tiež preukázané, že žalobca v predmetnom období z oboch zárobkových činností nedosiahol maximálny vymeriavací základ, resp. prednostne z výkonu činnosti zamestnanca, a preto žalobcovo tvrdenie, že za neho poistné odvádzal zamestnávateľ, nemá vplyv na výšku poistného, ktoré je žalobca povinný zaplatiť ako samostatne zárobkovo činná osoba. 46. Krajský súd k ostatnej námietke žalobcu, že v spornom období dosiahol nulový príjem, resp. bol v strate uvádza, že v prípade dosiahnutia nulového čiastkového základu dane (príjmu) žalobcu, zákon o sociálnom poistení stanovuje najnižší vymeriavací základ, z ktorého sa vypočíta výška poistného. Do 31.12.2009 suma najnižšieho vymeriavacieho základu závisela od výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, od 01.01.2010 je na určenie sumy najnižšieho vymeriavacieho základu rozhodujúci všeobecný vymeriavací základ a od 01.01.2010 do 31.12.2012 je vymeriavací základ mesačnej najmenej vo výške 44,2 % (50 % v období od 01.01.2013) jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Žalobca bol preto aj v tomto prípade povinný, vzhľadom na ustanovenie § 138 ods. 9 (ods. 5 s účinnosťou od 01.01.2011) zákona o sociálnom poistení, platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity z najnižšieho vymeriavacieho základu ustanoveného zákonom o sociálnom poistení. 47. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalovaná skutkový stav zistila dostatočne a riadne, ktorý po právnej stránke žalovaná správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnila. Nakoľko námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 190 S. s. p. a žalobu zamietol. 48. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 S. s. p. a v konaní neúspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží. 49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.