KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava10. 4. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/272/2015 z 10. 4. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. apríla 2017, sp. zn. 5S/272/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015201863.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/272/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201863
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201863.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Mil-Mil, s.r.o., so sídlom Údernícka
14/A 851 01 Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Schweighofer, Šafárikovo
nám. č. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
BA-OVBP2-2015/77556/KVJ zo dňa 21.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/77556/KVJ zo dňa 21.09.2015 zrušuje
podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na orgánoch verejnej správy

1. Dňa 26.04.2012 stavebný úrad listom č. UKSP 17569/2-TX/11,12-Ko oznámil začatie konania podľa
ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona o odstránení nepovolenej stavby „Vonkajšia terasa
na Holičskej 27 v Bratislave“, na pozemku parcelné číslo 1606/8, Katastrálne územie Petržalka, ktorou
spoločnosť Milénium P+Slovakia s.r.o. Bratislava, zmenila dokončenú stavbu súpisné č. 1016 bez
príslušného povolenia stavebného úradu, a to na základe záverov z vykonaného štátneho stavebného
dohľadu, ktorý stavebný úrad ukončil dňa 03.11.2011.
Dňa 14.05.2012 bola stavebnému úradu doručená žiadosť o dodatočné povolenie stavby „Vonkajšia
terasa na Holičskej 27, Bratislava“, ktorú podala spoločnosť Mil - Mil s.r.o. Bratislava.
Dňa 08.06.2012 stavebný úrad vyzval spoločnosť Mil-Mil s.r.o. Bratislava na upravenie podanej žiadosti
o dodatočné povolenie predmetnej stavby, aj o vydanie užívacieho povolenia spolu s dokladmi v
zmysle ustanovenia § 17 a § 18 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. Žiadosť so strany stavebníka bola doplnená
dňa 12.06.2012, pričom vlastník stavby požiadal stavebný úrad o predĺženie lehoty na doplnenie
požadovaných dokladov.
Dňa 16.07.2013 sa uskutočnilo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, z ktorého stavebný
úrad spísal záznam.
Dňa 20.08.2013 bola stavebnému úradu doručená žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie potrebných
dokladov zo strany vlastníka stavby, stavebný úrad nesúhlasil s ďalším predĺžením lehoty na doplnenie
dokladov.

2. Dňa 28.10.2013 stavebný úrad vydal rozhodnutie č. UKSP 1217,1319/2-TX6/2012-Ku-6, ktorým podľa
ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b) a § 90 stavebného zákona, nariadil spoločnosti Mil-Mil s.r.o. Bratislava
odstránenie zmeny dokončenej stavby „Vonkajšia terasa na Holičskej 27, Bratislava“.



Proti tomuto rozhodnutiu podala spoločnosť Mil-Mil s.r.o. odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím zo dňa 10.02.2014 č. OU-BA-OVBP2-2014/00782/JAK, ktorým zrušil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko stavebný úrad vydal
rozhodnutie v rozpore so zákonom, na jeho vydanie neboli splnené zákonné podmienky, zo strany
stavebného úradu nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a vec nebola správne právne posúdená.

3. Stavebný úrad v novom prejednaní vyzval dňa 05.05.2014 vlastníka stavby, aby v lehote do 60 dní
odo dňa doručenia výzvy doplnil svoju žiadosť o dodatočné povolenie spojené s užívacím povolením
stavby o potrebné doklady, a to projektovú dokumentáciu skutočného realizovania stavby vypracovanú
oprávnenou osobou, záväzné stanovisko Hlavného mesta SR Bratislavy k dodatočnému povoleniu
stavby, preukázanie vlastníckeho alebo iného práva k pozemku dotknutého stavbou, súhlas vlastníkov
dotknutej nehnuteľnosti zo stavebnými úpravami, návrh statickej dopravy a jej zabezpečenia, stanovisko
Hasičského a záchranného útvaru hlavného mesta SR Bratislavy k PD požiarnej ochrany, a súčasne
konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil.

4. Po uplynutí lehoty na doplnenie žiadosti o dodatočné povolenie predmetnej stavby vlastník stavby
doložil stavebnému úradu projektovú dokumentáciu k predmetnej stavbe vypracovanú Ing. arch. A. O.
a požiadal o ďalšie predĺženie lehoty na doplnenie žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Stavebný
úrad listom zo dňa 04.08.2014 oznámil vlastníkovi stavby, že s ďalším predĺžením lehoty na doloženie
požadovaných dokladov nesúhlasí.

5. Dňa 21.11.2014 bolo stavebnému úradu doručené Záväzné stanovisko Hl. mesta SR Bratislavy
k investičnej činnosti, z ktorého vyplýva, že investičný zámer nespĺňa reguláciu v zmysle definície
stabilizovaného územia, a preto Hlavné mesto SR Bratislava nesúhlasí s dodatočným povolením
predmetnej stavby.

6. Následne stavebný úrad vydal rozhodnutie č. 213/2015/10-UKSP/7-Ku/7 zo dňa 18.03.2015, ktorým
nariadil vlastníkovi stavby odstránenie nepovolenej zmeny dokončenej stavby „Vonkajšia terasa na
Holičskej 27 v Bratislave, pri objekte súpisné číslo XXXX“. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie
žalobca o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.09.2015, č. OU-BA-OVBP2-2015/77556/
KVJ, ktorým potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a zamietol odvolanie
žalobcu. Keďže žalobca nesúhlasil ani s druhostupňovým rozhodnutí orgánu verejnej správy podal v čas
na tunajší súd žalobu o preskúmanie oboch rozhodnutí orgánu verejnej správy.

II.
Žalobné dôvody

7. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 06.11.2015 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal a
zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2015/77556/KVJ zo dňa 21.09.2015, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Petržalka
č. 213/2015/10-UKSP/7-Ku-7 zo dňa 18.03.2015, ktorým nariadil žalobcovi odstránenie nepovolenej
zmeny dokončenej stavby „Vonkajšia terasa na O. XX v Bratislave“, na pozemkoch parcelné č.
XXXX,XXXX/XX v Katastrálnom území X..
Žalobca žiada, aby súd preskúmal uvedené rozhodnutia, nakoľko podľa neho orgány verejnej správy
vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisov a zistenie skutkového
stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Z uvedeného dôvodu má zato, že bol na svojich právach
poškodený rozhodnutím a postupom orgánu verejnej správy.

8. Žalobca nesúhlasí s názorom odvolacieho orgánu, že na vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia
boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky odôvodňujúce postupy ustanovenia § 88 a ods. 2
stavebného zákona, t.j. vlastník stavby nepredložil stavebnému úradu požadované doklady v určenej
lehote a žiadosť o predĺženie lehoty na ich doplnenie predložil stavebnému úradu po uplynutí lehoty
na ich doplnenie a taktiež, že sa na základe predložených dokladov preukázal rozpor nepovolenej
stavby z verejným záujmom. Uviedol, že predloženie všetkých stavebným úradom požadovaných
dokladov ním stanovenej lehote nebolo možné, nakoľko záväzné stanovisko Hl. mesta SR Bratislavy k
investičnej činnosti bolo stavebnému úradu doručené až 21.11.2014 a teda nemohol v žiadnom prípade v
stanovenej lehote doručiť stavebnému úradu všetky požadované doklady, predovšetkým kvôli nečinnosti
Hl. mesta SR Bratislavy. Poukazuje nato, že žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že požadovaný dokument



bol stavebnému úradu doručený dňa 21.11.2014, t.j. približne 30 dní po lehote ako mu zadal stavebný
úrad.

9. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie, že predmetná stavba je v rozpore s verejným záujmom. Prezumcia, že
žalobca postavil stavbu v rozpore s verejnými záujmami je postavená na záväznom stanovisku Hl. mesta
SR Bratislavy k investičnej činnosti zo dňa 20.08.2014, v ktorom Hl. mesto SR uvádza, že predmetná
stavba nie je v súlade s územným plánom Hl. mesta SR Bratislavy rok 2007 v znení zmien a doplnkov.
Podľa stanoviska je stavba umiestnená na parkovisku a z dôvodu deficitu parkovacích možností v
Mestskej časti Bratislava - Petržalka existuje rozpor s verejnými záujmami. Dôsledku toho umiestnenie
posudzovanej stavby na jestvujúcom parkovisku nespĺňa reguláciu pre stabilizované územie, definovanú
v záväznej časti platnej územno-plánovacej dokumentácie.

10. Pre odstránenie nedostatku vyplývajúce zo stanoviska Hl. m. SR Bratislava dal vlastník stavby
spracovať technickú správu k časti statická doprava z ktorou vyjadril súhlas aj dopravný inžinier
Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave. Zo správy je zrejmé, že na uvedenom parkovisku nie
je deficit parkovacích miest a oblasť nie je využitá naplno, nakoľko na základe prieskumu obsadenosti
parkovacích plôch vo večerných hodinách možno konštatovať, že na spevnených plochách okolo
prevádzky lunapark je dostatok voľných miest.

11. Nakoľko posúdenie statickej dopravy je novou skutočnosťou, vlastník stavby dňa 25.11.2014 opäť
požiadal Hl. m. SR Bratislava o vydanie stanoviska k investičnej akcii a následne po urgencii zo dňa
02.04.2015 Hl. mesto SR Bratislava žiadosť dňa 08.04.2015 opätovne zamietol z dôvodu, že nenastali
žiadne nové skutočnosti. Vlastník stavby má zato, že Hl. m. SR by malo pri rozhodovaní brať do úvahy
predmetné posúdenie, pretože z jeho obsahu sa dá jednoznačne preukázať opak tvrdení, na základe
ktorých Hl. mesto SR Bratislava nesúhlasil s dodatočným povolením stavby.
Na základe uvedených skutočností podľa žalobcu žalovaný nedostatočne posúdil danú vec, nakoľko v
odôvodnení opomenul zohľadniť skutočnosť, ktorá vyvracia tvrdenie Hl. m. SR a obmedzil sa len na
konštatovanie, že Hl. m. SR opätovne žiadosť zamietlo a stanovisko potvrdil.

12. Žalobca podotýka, že drevená prístavba navyše žiadnym spôsobom nenarúša ani zásadne nemení
vzhľad okolia, teda okrem toho, že danú oblasť obohatila o verejné dostupné detské ihrisko, čo
však nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, ale práve naopak, v súlade s ním. Žalobca ďalej
poukazuje nato, že nebytové priestor, v ktorých si zriadil prevádzku, boli v zanedbanom stave a veľmi
často obývané asociálmi, čím bola ohrozená hygiena a bezpečnosť obyvateľstva v danej oblasti.
Vybudovaním prevádzky reštaurácie došlo k zvýšeniu kultúrnosti daného prostredia, čo prispelo aj k
zvýšeniu bezpečnosti a hygieny okolia.

13. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutia orgánov verejnej
správy a vec im vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia
žalovaného, nakoľko okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia o odstránení stavby mu hrozí
závažná ujma, ktorá spočíva v odstránení terasy, ktorá nie je v rozpore s verejným záujmom.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.04.2016 uviedol, že k
jednotlivým skutočnostiam, ktoré žalobca namietal vo svojej žalobe sa žalovaný vyjadril v odôvodnení
svojho rozhodnutia zo dňa 21.09.2015, kde bolo konštatované, že rozhodnutie staveného úradu
vychádza z dostatočného zisteného skutkového stavu veci, je vydané v súlade so zákonom a stavebný
úrad pri jeho vydávaní postupoval v zmysle právneho názoru vyjadreného k rozhodnutí Okresného
úradu Bratislava zo dňa 10.02.2014, ktorým bol viazaný a preto bolo potrebné odvolanie napadnuté
rozhodnutie potvrdiť, ako vydané v súlade so zákonom a odvolanie žalobcu zamietnuť, nakoľko
nebol zistený žiadny zákonný dôvod, ktorý by odôvodňoval jeho zmenu, alebo zrušenie a vrátenie
prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie.
15. Vzhľadom na tú skutočnosť, že dôvody podanej žaloby sú v podstate totožné s dôvodmi, ktoré
žalobca uviedol vo svojom odvolaní a s ktorými sa tunajší úrad dostatočným spôsobom zaoberal v
odvolacom konaní, sa žalovaný v plnom rozsahu odvoláva na odôvodnenie žalobou napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný k podanej žalobe ďalej uvádza, že s uvedenými dôvodmi žalobcu sa nestotožňuje,



nakoľko má zato, že na vydanie odvolaním napadnutého rozhodnutia boli splnené všetky zákonom
stanovené podmienky, ktoré odôvodňovali k jeho vydaniu.

16. Ďalej poukázal vo svojom vyjadrení na ustanovenia stavebného zákona a zhrnul žalobné dôvody
žalobcu.
Na záver uviedol, že postupoval pri vybavovaní odvolania žalobcu proti rozhodnutiu stavebného
úradu v súlade so zákonom a žalobou napadnuté rozhodnutie vydal na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu veci a správneho posúdenia veci, a preto pristúpil k zamietnutiu odvolania a potvrdenie
napadnutého rozhodnutia.
Na základe uvedeného žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania.

IV.
Právne posúdenie krajského súdu

17. K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový
poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti OSP
predodňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec
už podľa Správneho súdneho poriadku § 177 ods. 1 SSP ako správnu žalobu.

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejne správy.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, stavebný úrad nariadil vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2, ktoré treba ohlásiť, odstránenie stavby sa nenariadi iba v
prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

Podľa ustanovenia § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená
bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, začne s vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými
predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a z podkladov predložených v stavebnom konaní.

Podľa ustanovenia § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží
v určenej lehote, alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný
úrad nariadi odstránenie stavby.
Podľa ustanovenia § 88a ods. 5 Stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby
preukáže rozpor s verejnými záujmami, alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia,
stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

18. Úlohou súdu v danej veci bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Petržalka
č. 213/2015/UKSP/7-Ku-7 zo dňa 18.03.2015, ktorým nariadil žalobcovi odstránenie nepovolenej zmeny
dokončenej stavby „Vonkajšia terasa na Holičskej 27 v Bratislave“ a rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OÚ-BA-OVBP2-2015/77556/KVJ zo dňa 21.09.2015,
ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil o rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§



182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ustanovenia
§ 191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia.

19. Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby, ak vlastník stavby nepredloží požadované doklady v
určenej lehote, alebo ak na ich podklade sa preukáže rozpor stavby z verejným záujmom. (§ 88a ods.
2 Stavebného zákona).
Žalovaný tvrdí, že stavebník nepredložil všetky doklady v stanovenej lehote a že v predložených
dokladoch sa preukázal rozpor s verejnými záujmami a preto svojim prvostupňovým rozhodnutím orgán
verejnej správy nariadil odstránenie predmetnej stavby.
Konajúci súd s týmto názorom žalovaného nesúhlasí.
Zo záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislavy k investičnej činnosti zo dňa 20.08.2014,
vyplýva, že predmetná stavba nie je v súlade s územným plánom hlavného mesta na rok 2017.
Podľa stanoviska je stavba umiestnená na parkovisku a z dôvodu deficitu parkovacích možností v
Mestskej časti Bratislava - Petržalka, existuje rozpor s verejnými záujmami. V dôsledku toho umiestnenie
posudzovanej stavby na jestvujúcom parkovisku nespĺňa reguláciu pre stabilizované územie, definovanú
v záväznej časti platnej územno - plánovacie dokumentácie.

20. Z technickej správy k časti statická doprava z ktorou súhlasil aj dopravný inžinier Krajského do
právneho inšpektorátu v Bratislave vyplýva, že na uvedenom parkovisku nie je deficit parkovacích
miest a oblasť nie je využitá na plno, nakoľko na základe prieskumu obsadenosti parkovacích plôch
vo večerných hodinách možno konštatovať, že na spevnených plochách okolo prevádzky LunaPark
je dostatok voľných miest. Napriek tejto technickej správy vydalo hlavné mesto SR Bratislava opäť
zamietavé stanovisko dňa 08.04.2015 z dôvodu, že nenastali žiadne nové skutočnosti.

21. Žalovaný sa nevysporiadal z námietkou žalobcu, ktorú uviedol v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu a to nevysporiadal sa z vyjadrením dopravného inžiniera Krajského dopravného
inšpektorátu v Bratislave. Predmetné vyjadrenie dopravného inžiniera bolo podkladom pre posúdenie
záväzného stanoviska k investičnej akcií, ktoré bolo doručené hlavnému mestu SR Bratislava. Z
uvedeného stanoviska vypláva, že nie je deficit parkovacích miest a oblasť nie je využitá na plno, nakoľko
na základe prieskumu obsadenosti parkovacích plôch vo večerných hodinách možno konštatovať, že
na spevnených plochách okolo prevádzky je dostatok voľných miest. Predmetné vyjadrenie dopravného
inžiniera bolo podkladom pre posúdenie a vydanie záväzného stanoviska k investičnej akcií hlavným
mestom SR Bratislava a nie vinou žalobcu boli obe stanoviská hlavného mesta SR doručené oneskorene
stavebnému úradu, nakoľko stavebník ich obdržal až po niekoľkých mesiacoch od podania žiadosti.
Hlavné mesto s uzavretím nájomnej zmluvy nesúhlasilo z dôvodu negatívneho stanoviska mestskej časti
Bratislava - Petržalka, v ktorom sa uvádza, že ide o nelegálnu stavbu, ktorá nerešpektuje definitívne
funkčné využitie plôch, zasahuje do prístupovej komunikácie a zaberá budované parkovacie miesta, čo
z pohľadu súdu nebolo preukázané.

22. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy zistil, že
tieto nesprávne právne posúdili danú vec a preto rozhodnutie žalovaného zrušil v zmysle § 191 ods.
1 písm. c) SSP.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 % v zmysle
§ 167 ods. 1 SSP, nakoľko mal žalobca v konaní úspech.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,



opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.
1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.