Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/248/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201879 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201879.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzrudzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: G.. U. O., narodený XX.X.XXXX, bytom vo Q. W., E. 1, právne zastúpeného advokátom U.. Rudolfom Štannerom, so sídlom v Ivanke pri Dunaji, Pri pálenici 4, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácii, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 46, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP2-2015/071593-002/JBI zo dňa 24.9.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA- OOP2-2015/071593-002/JBI zo dňa 24.9.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému plná náhrada trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu vykonalo hlavný štátny odborný dozor nad pracoviskom emisnej kontroly ROTOS - STK, a.s. prevádzka Studená 9, Bratislava, IČO: 44 991 347, o ktorom bol spísaný Protokol o výsledku hlavného štátneho odborného dozoru č. 46/2013-25277/2013/D131-OKŠDD/63826, ktorý bol následne doručený Okresnému úradu Bratislava na ďalšie využitie a konanie. Pri výkone hlavného štátneho odborného dozoru bolo zistené, že technik emisnej kontroly - žalobca - vykonal dňa 6.6.2012 emisnú kontrolu motorového vozidla s B.: BA XXXPB, tov. zn. Q., Q. č. V a dňa X.X:XXXX emisnú kontrolu motorového vozidla s B.: BL XXXCP, tov. zn. Q., Q. č. V bez pristavených vozidiel, neoprávnene vydal tlačivá dokladov o vykonaní emisnej kontroly a kontrolnú nálepku, čím porušil § 67 ods. 6 zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 725/2004 Z.z.). 2. Okresný úrad Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií rozhodnutím č. OU-BA- OCDPK1-2015/0009378-30/SSZ zo dňa 9.7.2015 zrušil osvedčenie technika emisnej kontroly č.p.: XXXX/XXXXX, č. osvedčenia TK XXXX-X zo dňa XX.X.XXXX a č. XXXX-XX zo dňa 29.12.2011 vydaného pod č. rozhodnutia 2011/12587-1/SSZ, č. rozhodnutia 2013/02662-1/SSZ zo dňa 5.8.2013 pre žalobcu ako technika stanice emisnej kontroly č. XXXX - H. - X., a.s. na prevádzke v Bratislave, Studená 9, z dôvodu, že vykonal dňa 6.6.2012 emisnú kontrolu motorového vozidla s B.: BA XXXPB, tov. zn. Q., Q. č. V a dňa 9.1.2013 emisnú kontrolu motorového vozidla s B.: BL XXXCP, tov. zn. Q., Q. č. V bez pristavených vozidiel, neoprávnene vydal tlačivá dokladov o vykonaní emisnej kontroly a kontrolnú nálepku, čím porušil § 61 ods. 10 písm. a/, § 67 ods. 6 zákona č. 725/2004 Z.z. a preukázateľne umožnil neoprávnené použitie tlačív dokladov uvedených v § 70 a kontrolnej nálepky podľa zákona č. 725/2004 Z.z. Ďalej porušil v plnom rozsahu Metodický pokyn č. 11549-2100/06 zo dňa 22.11.2006 na vykonávanie emisnej kontroly pravidelnej, emisnej kontroly administratívnej a emisnej kontroly zvláštnej v znení neskorších dodatkov (ďalej len Metodický pokyn), § 66 ods. 1 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 578/2006 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 578/2006 Z.z.). 3. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán, konajúci o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, rozhodnutím č. OU-BA-OOP2-2015/071593-002/JBI zo dňa 24.9.2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie č. OU-BA-OCDPK1-2015/0009378-30/SSZ zo dňa 9.7.2015. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je podľa jeho názoru vydané v súlade so zákonom č. 725/2004 Z.z. a zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP) s tým, že prvostupňový správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci, dostatočne sa vysporiadal s návrhmi žalobcu. Námietky žalobcu považoval za neopodstatnené, žalobcovi bola umožnená v priebehu celého správneho konania aktívna účasť zo strany prvostupňového správneho orgánu, mohol prísť nahliadať do spisu (čo žalobca nevyužil). Za opodstatnenú považoval námietku žalobcu týkajúcu sa stanoviska NDS, a.s., s priloženou kópiou listu SkyToll, a.s., pretože sa v ňom uvádza nesprávne EČV (namiesto W. bolo nesprávne uvedené W.), napriek tomu, že prvostupňový správny orgán vo svojej žiadosti o zaslanie stanoviska uviedol správne evidenčné číslo (BA). Druhé motorové vozidlo s EČV: BL XXXCP bolo zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme až v roku 2014, ktorý nie je rozhodujúcim obdobným v predmetnej veci, preto odvolací orgán tento listinný dôkaz považoval v správnom konaní za neprípustný. 4. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa manipulácie so záznamovými zariadeniami uviedol, že stanovisko Inšpektorátu práce Bratislava vyvrátilo neoprávnené manipulovanie so záznamovým zariadením a poukázal na to, že ani žalobcom pri výkone technickej a emisnej kontroly nebola zistená žiadna porucha rýchlomera, čo by v prípade jeho poškodenia malo byť pri absolvovaní technickej kontroly odhalené a zaznamenané v Protokole o vykonaní technickej kontroly, ale nie je. S poukazom na to, že žalobca nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by preukázal opak, ale len všeobecné správy z médií, žalovaný považoval domnienku žalobcu o možnosti manipulácie so záznamovým zariadením umiestneným v predmetných vozidlách za neopodstatnenú. Rovnako za neopodstatnenú považoval aj námietku týkajúcu sa prekladov prepravných listov vzťahujúcich sa na predmetné vozidlá v tom, že prepravné listy sa týkajú motorového vozidla ťahača, ktorý je predmetom správneho konania, nie nemotorového návesu, ktorého sa prepravné listy týkajú. V súvislosti s prepravným listom uviedol, že prepravný list je vystavený na vozidlo s EČV: BA XXXPB v kolónke č. 7 „Postúpené dopravcovi“ jednoznačne preukazuje, že sa týka vozidla - ťahača s týmto evidenčným číslom. Uviedol, že dňa 6.6.2012 bolo vozidlo EČV: BA XXXPB naložené paletami, nachádzalo sa vo Francúzsku a bolo stále v pohybe; motorové vozidlo EČV: BL XXXCP bolo dňa 9.1.2013 v Belgicku a Nemecku a bolo v pohybe. Ak by bolo manipulované s palubnou jednotkou vozidla (napríklad magnetom), vozidlo by nevykazovalo pohyb, čo však v tejto veci nebolo preukázané. Vodičom, ktorí viedli motorové vozidlá v zahraničí, boli za toto obdobie vyplatené diéty spojené so zahraničnou pracovnou cestou. Žalovaný považoval za absurdné a neprípustné, aby záznamové zariadenie, ktoré je riadne overené a schválené (meradlo s platným certifikátom o kalibrácii) bolo nedostatočným dôkazom v kontexte nepristavenia vozidla na riadny výkon emisnej a technickej kontroly. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.11.2015, osobne podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 11.11.2015, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. p. OU-BA-OOP2-2015/071593-002/ JBI zo dňa 24.9.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. OU-BA-OCDPK1-2015/0009378-30/ SSZ zo dňa 9.7.2015. Uviedol, že od roku 2010 až do podania žaloby vykonáva práce kontrolného technika stanice technickej a emisnej kontroly motorových vozidiel v hlavnom pracovnom pomere u zamestnávateľa ROZAN, spol. s r.o. Bratislava, prevádzka Studená ulica, Bratislava. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za rozporné s § 3 ods. 4 SP, pretože nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správny orgán pri rozhodovaní o skutkovo zhodných a podobných prípadoch nepostupoval tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nezisťoval, či žalobca zavineným konaním porušil závažné povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov vzťahujúcich sa na ním vykonávanú prácu; neodstránil rozpory medzi tvrdeniami účastníka konania a tvrdeniami prevádzkovateľa, Inšpektorátu práce Bratislava, NDS, a.s., nevykonal žiadne dôkazy na preukázanie dôveryhodnosti dôkazov, o ktoré oprel svoje rozhodnutie, a vychádzal výlučne z nepriamych listinných dôkazov. Namietal, že nebol vypočutý ku skutočnostiam tvoriacim predmet správneho konania. 6. Podľa jeho názoru sa správny orgán doteraz nevyrovnal s tým, ako prebehla konkrétna emisná kontrola, keď táto je výlučne vykonávaná prostredníctvom evidovanej a zaznamenávanej inštalovanej výpočtovej techniky na prevádzke STK, v súvislosti s čím uviedol, že je nutné v Protokole o kontrole zaznamenať konkrétne hodnoty emisií výfukových plynov, čo sa v žiadnom prípade vzhľadom na inštalovaný softvér nedá uskutočniť bez pristavenia kontrolovaného vozidla s tým, že u každého druhu a typu motorového vozidla je daná iná charakteristika nastavenia vstupných hodnôt, ktoré sú súčasťou povinného programového vybavenia všetkých staníc EK a STK. 7. Žalobca namietal, že Správny poriadok termín neprípustný dôkaz (stanovisko NDS, a.s.) vôbec nepripúšťa a zo strany žalovaného išlo o vedomú manipuláciu s dôkazom. Žalovaný najskôr nariadil prvostupňovému správnemu orgánu, aby vykonal ďalšie dokazovanie dožiadaním na NDS, a.s., a keď tak prvostupňový správny orgán urobil, žalovaný tento dôkaz vyhodnotil ako neprípustný, lebo bol v prospech žalobcu. Žalovaný v jeho neprospech ignoroval aj konštatovanie Inšpektorátu práce Bratislava, ktoré pripustilo neoprávnenú manipuláciu so záznamovým zariadením vozidla, ktoré umožňuje neevidovanie jázd vozidla. 8. Žalobca považuje argumentáciu žalovaného o jeho predchádzajúcom sankcionovaní za také isté porušenie zákona, za čo mu bola uložená pokuta v sume 1000,- €, za nepravdivé a zavádzajúce, pretože správne konanie voči nemu v tejto veci bolo zastavené z dôvodu nedostatku dôkazov. Žalovaný neuviedol číslo konania takéhoto konania ani nekonkretizoval tento skutok, preto je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Články z iDnes a BLESK sú síce všeobecné, no s odstupom troch rokov nevie inak preukázať, že došlo k manipulácii so záznamovým zariadením vozidla. 9. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj preto, že nie je uvedené, ktoré konkrétne ustanovenia Metodického pokynu, mal porušiť. Podľa jeho názoru nemohol porušiť všetky jeho ustanovenia (v celom rozsahu), pretože Metodický pokyn má spolu 4 časti, 29 článkov a 79 strán. Argumentoval, že sa nemôže kvalifikovane brániť a ani vyjadriť, pretože nevie, porušenie ktorých konkrétnych ustanovení Metodického pokynu mu žalovaný vytýka. 10. Tvrdil, že žalovaný nevyvodil voči žiadnemu subjektu zodpovednosť za neabsolvovanie emisnej kontroly a v tej súvislosti nikomu neuložil pokutu. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobca bol oboznámený s Protokolom o výsledku štátneho odborného dozoru a prvostupňový správny orgán mu dal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladom, prípadne navrhol doplnenie dokazovania. V zmysle Správneho poriadku sa ústne pojednávanie musí uskutočniť, ak to ustanovuje osobitný zákon, inak len v prípade, ak správny orgán ústne pojednávanie nariadi, pričom zákon č. 725/2004 Z.z. neukladá správnemu orgánu povinnosť vo veci nariadiť ústne pojednávanie. Prvostupňový správny orgán sa riadil rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu a po zrušení prvého rozhodnutia si zadovážil ďalšie listinné dôkazy (pracovné zmluvy vodičov, podklady na vyplatenie diét a overené preklady prepravných listov), ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za bezvýznamné vo vzťahu k predmetu správneho konania, pretože z hľadiska dokazovania preukazujú, že predmetné vozidlá sa v rozhodujúcich dňoch nenachádzali na území Slovenskej republiky. 12. Žalovaný ďalej uviedol, že prepravný list vystavený na vozidlo s EČV: BA XXXPB v kolónke č. 7 „Postúpené dopravcovi“ jednoznačne preukazuje, že sa týka vozidla - ťahača s touto evidenčnou značkou. Dňa 6.6.2012 bolo vozidlo EČV: BA XXXPB naložené paletami, nachádzalo sa vo Francúzsku a bolo stále v pohybe; motorové vozidlo EČV: BL XXXCP bolo 9.1.2013 v Belgicku a Nemecku a tiež bolo v pohybe. Ak by bolo manipulované s palubnou jednotkou vozidla (napríklad magnetom), vozidlo by nevykazovalo pohyb, čo však v tejto veci nebolo preukázané. 13. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa možnej manipulácie so záznamovými zariadeniami - palubnými jednotkami (priložením magnetu k senzoru na prevodovke vozidla so zaznamenávanými údajmi u vozidiel uvedených do prevádzky pred rokom 2012), žalovaný má za to, že zo stanoviska Inšpektorátu práce Bratislava o neoprávnenej manipulácii so záznamovým zariadením u konkrétnych vozidiel EČV: BA XXXPB a BL 514CP vyplýva, že zistené skutočnosti vyvrátili neoprávnené manipulovanie so záznamovým zariadením. Žalobca netvrdil, že by pri výkone emisnej kontroly zistil akúkoľvek poruchu rýchlomera, čo by v prípade jeho poškodenia malo byť pri absolvovaní kontroly odhalené a zaznamenané v Protokole o vykonaní kontroly, no nie je. Žalovaný považoval domnienku žalobcu o možnosti manipulácie so záznamovým zariadením umiestneným v predmetnom vozidle za neopodstatnenú s tým, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukázal opak. 14. K predchádzajúcemu správnemu konaniu vedenému proti žalobcovi, v ktorom mal byť sankcionovaný pokutou v sume 1.000,- €, sa žalovaný nevyjadril z dôvodu, že ide o samostatné správne konanie, ktoré je ukončené právoplatným rozhodnutím. 15. Žalovaný v súvislosti s námietkou, že rozhodnutie správneho orgánu neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia Metodického pokynu žalobca porušil, uviedol, že žalobcovi bolo jednoznačne preukázané, že predmetné vozidlá neboli pristavené, a teda ani neabsolvovali dňa 6.6.2012 a 9.1.2013 emisnú kontrolu, preto žalobca porušil Metodický pokyn v celom rozsahu a už nie je nevyhnutné vymenovať všetky jeho ustanovenia. IV. Pojednávanie 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na pojednávaní dňa 11.10.2017 v prítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovaného podľa § 114 v spojení s § 491 ods. 1 SSP. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby správny súd pojednával v jeho neprítomnosti. 17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca je už starobným dôchodcom a bude žiadať správny orgán o upustenie od ďalšieho konania, t.j. požiadal by o zastavenie konania. Konanie pred správnym súdom v predmetnej právnej veci je dôležité pre ďalšie možné administratívne konanie voči žalobcovi, ktorého premetom by bol eventuálny postih. V. Relevantná právna úprava 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 19. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 20. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 21. Podľa § 62 ods. 3 písm. g/ a písm. i/ zákona č. 725/2004 Z. z. okresný úrad zruší osvedčenie technika emisnej kontroly, ak technik emisnej kontroly preukázateľne umožnil neoprávnené použitie tlačív dokladov uvedených v § 70 a kontrolnej nálepky (písm. g/), technik emisnej kontroly vykonal emisnú kontrolu bez pristaveného vozidla alebo mimo ustanovených priestorov (písm. i/). 22. Podľa § 61 ods. 10 písm. a/ zákona č. 725/2004 Z. z. technik emisnej kontroly je povinný vykonávať emisné kontroly v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a s metodikami schválenými a vydanými ministerstvom. 23. Podľa § 47 ods. 2 SP výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. VI. Závery správneho súdu 24. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP2-2015/071593-002/JBI zo dňa 24.9.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BA- OCDPK1-2015/0009378-30/SSZ zo dňa 9.7.2015 v intenciách námietok vznesených žalobcom. 25. Hoci ustanovenie § 47 ods. 2 SP explicitne neupravuje, že výrok rozhodnutia musí obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v jeho špecifikácii tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, res iudicata, a podobne. Len výroková časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená, z akého právneho predpisu táto povinnosť vyplýva a aké opatrenia boli prijaté, prípadne aké sankcie boli uložené. 26. Zo znenia výroku žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré konkrétne ustanovenia Metodického pokynu mal žalobca svojím konaním porušiť, keď žalovaný konštatoval, že žalobca porušil Metodický pokyn v celom rozsahu. Metodický pokyn však má 79 strán a 29 článkov, ktoré pojednávajú o iných skutočnostiach. K totožnému záveru už dospel aj Krajský súd v Bratislave v totožnej právnej veci vedenej pod sp. zn. 1S/257/2015, 1S/259/2015 v rozsudku zo dňa 18.5.2017. Správny súd preto konštatoval, že výrok žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľný pre nedostatočné vymedzenie ustanovení Metodického pokynu č. 11549-2100/06, ktorých porušení sa mal žalobca dopustiť, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. 27. Rovnako nepreskúmateľné je rozhodnutie aj v časti, v ktorej žalovaný uviedol, že žalobca bol už v minulosti potrestaný za takéto isté porušenie zákona pokutou v sume 1.000,- €. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nešpecifikoval rozhodnutie, ani správne konanie, v ktorom bola žalobcovi táto pokuta uložená, či ide o právoplatne skončené konanie a ani bližšie nekonkretizoval skutok, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu; v administratívnom spise sa nenachádza žiadne rozhodnutie týkajúce sa tohto postihu žalobcu. Na žalobcovu námietku, že konanie o uložení pokuty bolo zastavené, žalovaný nereagoval spôsobom, ktorým by toto tvrdenie spochybnil. Preto ako quasi priťažujúcu okolnosť smerujúcu k zrušeniu osvedčenia technika emisnej kontroly nemožno na túto skutočnosť prihliadnuť a žalovaný tento nedostatok v odvolacom konaní neodstránil. 28. Na druhej strane nemožno opomenúť, že žalobcovi sa nepodarilo spochybniť manipulovanie s palubnými jednotkami v predmetných vozidlách, ktoré mali absolvovať emisnú kontrolu, pretože všeobecné články z novín uvedenú skutočnosť nepreukazujú. V tomto kontexte neobstojí tvrdenie žalobcu, že s odstupom troch rokov už nemá ako inak spochybniť manipulovanie s palubnými jednotkami. Ak mal žalobca pochybnosti o manipulovaní so záznamami z palubných jednotiek konkrétnych motorových vozidiel, o ktoré ide v predmetnej veci, bol povinný predložiť dôkazy týkajúce sa konkrétnych motorových vozidiel, preto v tejto otázke neuniesol bremeno tvrdenia. 29. V prípade stanoviska NDS, a.s, ktoré sa týka iného motorového vozidla (BL XXXPB) bol záver žalovaného o nemožnosť použitia tohto dôkazu správny, hoci ho chybne označil ako neprípustný dôkaz. Na konečnom závere o nepoužiteľnosti tohto dôkazu v administratívnom konaní to však nič nemení. Druhé motorové vozidlo bolo v elektronickom mýtnom systéme zaevidované až v roku 2014, pričom rozhodné obdobie v tejto veci, kedy sa mala uskutočniť emisná kontrola, bolo v dňoch 6.6.2012 a 9.1.2013, a teda aj v tejto časti ide o nepoužiteľný a irelevantný dôkaz, ako správne konštatoval žalovaný. Vykonanie ďalšieho dokazovania a jeho vyhodnotenie je na správnom orgáne - prvostupňový správny orgán postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia žalovaného a vykonal ďalšie dokazovanie dožiadaním na NDS, a.s., a po získaní listinného dôkazu z NDS, a.s., ho správne vyhodnotil podľa § 34 ods. 5 SP. Námietka žalobcu o „manipulovaní“ s týmto dôkazom je preto irelevantná. 30. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na skutočnosti uvedené v odsekov 26 a 27 s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d/ SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).