Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/268/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201882 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201882.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s, Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: PRK Partners, s.r.o., Hurbanovo námesie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 2855/2014-8 zo dňa 09.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Púchov odobrala dňa 03.06.2014 u prevádzkovateľa Kaufland Slovenská republika v.o.s, Trnavská cesta 41/A, Bratislava, prevádzka Kaufland SR, Ilava- Klobušice distribučné centrum podľa národného plánu odberu vzoriek v rámci programu kontroly reziduí pesticídov v potravinách na rok 2014 vzorku LIMETA, krajina pôvodu Brazília dodávateľ: Van-Wylick, NIDERLASSUNG DRESDEN 2, v ktorej bol zistený prekročený limit reziduí pesticídov CARBOFURAN (suma carbofuran a hydroxycarbofuran vyjadrená ako carbofuran). Vzorka bola v laboratóriách ŠVPÚ Bratislava vyšetrená na obsah reziduí pesticídov, pričom bola zistená prekročená hodnota - nameraná hodnota 0,036mg/kg, limit: max.: 0,01mg/kg o čom bol vystavený Protokol o skúške č. 9741/2014 zo dňa 27.06.2014 s posúdením nesúladu: posudok voči norme v kontrolovaných znakoch: nie je v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 396/2005 z 23.02.2005 o maximálnych hladinách reziduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení Smernice Rady 91/414/EHS v rozsahu vyšetrovaných reziduí pre prekročený obsah carbofuranu. 2. Dňa 30.06.2014 v prevádzke Kaufland Slovenská republika, v.o.s. distribučné centrum Ilava- Klobušice bola vykonaná dodatočná úradná kontrola potravín, pri ktorej bolo zistené, že výrobok LIMETA dodaný do distribučného centra Kaufland SR dňa 31.05.2014 v celkovom množstve 3 240 ks, v cene 1 420,60 eura bol v dňoch 04.06.2014 a 05.06.2014 distribuovaný na jednotlivé filiálky reťazca v Slovenskej republike a tieto zistené skutočnosti boli zdokumentované v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 9741/2014/DUKP/DA zo dňa 30.06.2014 a prerokované so zodpovedným zamestnancom Miladou Kovalovou, prítomnou pri kontrole. 3. Na základe zistených skutočností začala RVPS Púchov správne konanie vo veci zistených porušení zákona o potravinách s tým, že žalobca upovedomenie o začatí správneho konania prevzal dňa 04.07.2014. 4. Žalobca sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril listom zo dňa 07.07.2014 v ktorom uviedol, že do akreditovaného laboratória EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o., Komjatická 73, Nové Zámky zaslal časť vzorky, ktorú jej počas kontroly poskytla RVPS na vykonanie nezávislých skúšok. V rámci skúšky, ktoré vykonalo nezávislé laboratórium bol obsah carbofuranu vo vzorke pod 0,01mg/kg t. j. pod limitom a v súlade s príslušnou legislatívou. Nezávislé laboratórium o uvedenej skúške vypracovalo Protokol o skúške č. 53094/2014 - Protokol o skúške č. 2. 5. Regionálna veterinárna a potravinová správa Púchov rozhodnutím č. 1260/2014 zo dňa 29.07.2014 rozhodla o porušení povinnosti žalobcu pri umiestňovaní potravín na trh tým, že v dňoch 04.06 - 05.06.2014 umiestnil vo filiálkach Kaufland Slovenská republika, v.o.s. v celej Slovenskej republike 3 240 ks v cene 1 425,60 eur výrobok: LIMETA, krajina pôvodu Brazília, v ktorom bol zistený prekročený limit reziduí pesticídov carbofuran - nameraná hodnota 0,036mg/kg, limit: max.: 0,01mg/kg, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 000 eur. 6. Žalovaný rozhodnutím č. 2855/2014 zo dňa 17.09.2014 prvostupňové rozhodnutie zmenil a odstránil chyby prvostupňového správneho orgánu pri skutkovom, právnom posúdení veci s tým, že pokutu ponechal vo výške určenej prvostupňovým správnym orgánom. 7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/245/2014-165 zo dňa 25.03.2015 rozhodnutie žalovaného č. k. 2855/2014 zo dňa 17.09.2014 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť odstrániť rozpory, konkrétne absenciu odôvodnenia úvahy žalovaného o tom, prečo v prípade neakceptovania žalobcom predloženého dôkazu vôbec neuviedol, aké mal dôvody výsledky protokolu predloženého žalobcom nepovažovať za rozhodujúce a relevantné pre rozhodnutie vo veci aj napriek tomu, že bol vypracovaný akreditovaným laboratóriom s tým, že v prípade, že má uskladnenú vzorku, z ktorej boli vykonané obidve kontroly, pochádzajúcu z rovnakého tovaru, bude jeho povinnosťou doplniť dokazovanie vykonaním kontrolného dokazovania, ktorým zistí dôvod rozdielnosti výsledkov uvedených v oboch protokoloch. Pre prípad, že táto vzorka bola už zničená, uložil žalovanému povinnosť vydať rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvody, ktoré ho viedli k nezohľadneniu dôkazu predloženého žalobcom ako aj správnu úvahu, z ktorej pri rozhodovaní vychádzal vo veci nezohľadnenia žalobcom predloženého Protokolu č. 2 vypracovaného nezávislým laboratóriom. 8. ŠVPS SR dňa 30.06.2015 sa listom č. 2855/2014-2 obrátila na Veterinárny a potravinový ústav v Bratislave, aby v prípade ak uchováva časť vzorky, ktorej vyšetrenie bolo zaznamenané v Protokole o skúške č. 9741/2014 zo dňa 27.06.2014 zabezpečila jej vyšetrenia v nezávislom laboratóriu. 9. Dňa 30.07.2015 bolo ŠVPS SR doručené vyjadrenie Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu. Veterinárny a potravinový ústav v Bratislave zo dňa 30.07.2015 oznámil, že ako Národné referenčné laboratórium pre pesticídy požiadal o vyšetrenie uchovávanej (homogenizovanej, zmrazenej) predmetnej vzorky č. 9759/2014 Európske referenčné laboratórium pre ovocie a zeleninu (EURL- FV), ktoré vo svojej správe potvrdilo prítomnosť pesticídu carbofuran metódou LC-MS/MS v hodnote 0,025mg/kg, pričom maximálny reziduálny limit je 0,01mg/kg, prílohou vyjadrenia bol dokument RESULT REPORT, EURL-FV, 27/07/2015. 10. Žalovaný opätovne vydal rozhodnutie č. k. 2855/2014-8 zo dňa 09.09.2015, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní rozhodnutie RVPS Púchov č. k.: Ro-23/2014 - RK, p. č.:1260/2014 zo dňa 29.07.2014 zmenil a odstránil chyby, ktorých sa dopustil prvostupňový správny orgán pri skutkovom, právnom posúdení veci a pri vyhotovením samotného rozhodnutia - do výrokovej časti doplnil ďalšie dotknuté predpisy a popísal okolnosti preukazujúce a odôvodňujúce použitie zvýšenej sadzby pri určení pokuty podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách za opakované umiestňovanie na trh potravín nie bezpečných. Podľa názoru žalovaného žalobca už vyššie popísaným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách a pokutu ponechal žalovaný vo výške určenej prvostupňovým správnym orgánom. II. Žaloba 11. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.11.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. k. 2855/2014-8 zo dňa 09.09.2015 spolu s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu č. k.: Ro-23/2014-RK, p. č.:1260/2014 zo dňa 29.07.2014, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 20 000 eur. 12. Žalobca popísal priebeh správneho konania s tým, že napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu označil za nezákonné z dôvodu porušenia pravidiel vedenia konania. 13. Mal za to, že v tomto prípade je mimoriadne dôležité, že v zmysle Protokolu o skúške č. 1, ktorý zaobstarala RVPS, vzorka presahovala limit, ale v zmysle Protokolu o skúške č. 2, ktorý zaobstaral žalobca odlišná časť tej istej vzorky zaobstaranej podľa § 20 ods. 1 zákona nepresahovala limit. Žalobca trval na tom, že pri odoberaní alebo manipulácii RVPS so vzorkou mohlo dôjsť k jej následnej kontaminácii napr. pri odoberaní vzorky, pri jej prepravovaní do laboratória alebo následne v laboratóriu, ktoré použili na testovanie správne orgány. 14. Žalobca tvrdil, že na rozdielne výsledky medzi Protokolom o skúške č. 1 a Protokolom o skúške č. 2 neexistuje iné rozumné vysvetlenie ako to, že vzorka bola pôvodne v súlade s limitom, ale neskôr bola kontaminovaná v dôsledku nesprávneho postupu inšpektora. Podotkol, že celá vzorka, z ktorej bol vyhotovený Protokol o skúške č. 1 a Protokol o skúške č. 2 a tiež Protokol o skúške č. 3 pochádzala z identického tovaru, ktorý určoval a odoberal inšpektor RVPS. Protokol o skúške č. 3 síce potvrdil, že vzorka presahovala limit, ale keďže berúc do úvahy, že vzorka bola pravdepodobne kontaminovaná a to ešte pred vyhotovením Protokolu o skúške č. 1 podľa názoru žalobcu iný záver testovania kontaminovanej vzorky asi nemohol byť v zmysle Protokolu o skúške č. 3 možný. V tejto súvislosti uviedol, že výsledky Protokolu o skúške č. 3 nijako neodstraňujú pochybnosti s možnou kontamináciou vzorky a tieto naďalej pretrvávajú. 15. Žalobca zotrval na tvrdení, že žalovaný doposiaľ nevysvetlil dôvod rozdielnosti výsledkov uvedených v Protokole o skúške č. 2 a Protokole o skúške č. 1 resp. aj v Protokole o skúške č. 3. 16. Žalobca mal za to, že správne orgány neodstránili zjavné a dôvodné pochybnosti ohľadom kontaminácie vzorky, urobili záver v neprospech žalobcu, pričom zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzajú rozhodnutia je preto v rozpore s obsahom administratívneho spisu a je v tomto prípade nedostačujúce na posúdenie veci, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 17. Zastával názor, že v konaní nebolo zabezpečené, aby kontrolné testovanie vzorky vykonalo nezávislé laboratórium. V nadväznosti na túto námietku uviedol, že žalovaný požiadal pred vyhotovením Protokolu o skúške č. 3 Štátny ústav, aby vybral laboratórium, ktoré vykoná kontrolné testovanie vzorky, avšak Štátny ústav jednostranne vybral laboratórium, ktoré vyhotovilo Protokol o skúške č. 3 bez toho, aby táto skutočnosť bola akokoľvek konzultovaná so žalobcom. Namietal, že o výbere laboratória na vykonanie kontrolného testovania mal rozhodnúť žalovaný ako správy orgán, ktorý vedie konanie a nie delegovať túto právomoc na Štátny ústav, ktorý v konaní už vystupoval v minulosti a preto nemusí byť úplne nestranným. 18. Žalobca v súvislosti s laboratóriom EURL-FV, ktoré vykonalo kontrolné testovanie vzorky bol názoru, že EURL-FV nie je v zmysle § 25 ods. 1 a 2 zákona oprávnené vykonať kontrolné testovanie vzorky na účely konania a potom kontrolné testovanie vzorky v konaní zo strany EURL-FV nemôže byť správnym procesným postupom. Zároveň namietal, že administratívny spis konania neobsahuje dostatočnú dokumentáciu v súvislosti s odovzdaním vzorky zo Štátneho ústavu do európskeho laboratória EURL- FV na jeho kontrolné testovanie. Poukázal na skutočnosť, že jediným podkladom v administratívnom spise, ktorý sa týka postúpenia vzorky zo Štátneho ústavu do európskeho laboratória je list „žiadosť o zabezpečenie ďalšieho vyšetrenia vzorky č. 9759/2014 - odpoveď“ zo dňa 30.07. 2015. 19. Ďalším žalobným dôvodom bola nepreskúmateľnosť Protokolu o odbere vzorky s dôvodením, že tento je najdôležitejším a hlavným dôkazom správneho deliktu žalobcu v predmetnej veci, s tým že tento RVPS vyhotovila počas kontroly ako aj testovanie vzorky samotnej. Žalobca tvrdil, že z kontroly mala byť vyhotovená riadna zápisnica v zmysle § 22 správneho poriadku, namiesto zápisnice však RVPS vypracovala Protokol o odbere vzorky, ale z obsahového hľadiska nemožno Protokol o odbere vzorky považovať za zápisnicu, pretože nespĺňa základné dôležité obsahové náležitosti. Protokol o odbere vzorky predstavuje iba jednoduchú tabuľku, ktorá obsahuje prevažne technické údaje a neobsahuje dostatočné a verné opísanie skutočností ako konanie prebiehalo. Bol názoru, že Protokol o odbere vzorky je objektívne nepreskúmateľný a jeho nepreskúmateľnosť spôsobuje aj nepreskúmateľnosť ostatných dôkazov, ktoré z neho vychádzajú. 20. Vo vzťahu k uloženiu pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách žalobca namietal porušenie zákona, v dôsledku čoho rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia s odôvodením, že správne orgány mali udeliť pokutu podľa § 28 ods. 2 písm. n) za predpokladu, že by správne orgány riadne preukázali, že žalobca v tomto prípade porušil právne predpisy. Uviedol, že ust. § 28 ods. 2 písm. n) zákona je tzv. lex specialis voči ust. § 28 ods. 4 písm. a) zákona, uvedenú skutočnosť potvrdzuje podľa názoru žalobcu aj rozhodovacia prax prvostupňového správneho orgánu. Dodal, že správne orgány udelením pokuty podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona v spojení s § 28 ods. 7 vystavili žalobcu riziku udelenia budúcej mimoriadne vysokej a zničujúcej pokuty. 21. Žalobca namietal, že vykonaná kontrola bola v rozpore s čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“). Správne konanie vrátane kontroly spĺňa tzv. „Engelove kritériá“ a to kritérium povahy deliktu a kritérium povahy a prísnosti hroziacich sankcií a preto má povahu trestného konania. Správne orgány obidvoch stupňov svojim postupom a rozhodnutiami porušili predovšetkým právo žalobcu na prezumpciu neviny. V spojení s uvedeným článkom 8 Dohovoru poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a ESĽP, podľa ktorej sú aj právnické osoby nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia, pričom platí, že právo na ochranu súkromia bráni štátnym orgánom zasahovať akýmkoľvek spôsobom do tohto práva. ESĽP vo svojej rozhodovacej praxi špecifikoval podmienky uvedené v článku 8 ods. 2 Dohovoru, týkajúce sa výnimiek po splnení ktorých môže kontrolný orgán v rámci inšpekcie zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby. Zásah musí byť v súlade s právom, sledovať legitímny cieľ a byť nevyhnutý v demokratickej spoločnosti. Konštatoval nesplnenie podmienky nevyhnutnosti kontroly v demokratickej spoločnosti z dôvodu uskutočnenia inšpekcie bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom, z dôvodu, že kontrolovaný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly a počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá osoba. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby Krajský súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v prípade jeho nezrušenia žiadal prvostupňové rozhodnutie spolu s napadnutým rozhodnutím zmeniť tak, že uložená pokuta vo výške 20 000 eur sa zníži na pokutu vo výške 2 500 eur. III. Vyjadrenie žalovaného 23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.12.2015 tak, že pri ukladaní pokuty žalobcovi postupoval v súlade so Zákonom o potravinách a Zákonom o správnom konaní a podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie je zákonné, zrozumiteľné, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané náležitosti. 24. Opísal priebeh administratívneho konania s tým, že z administratívneho spisu a doplneného dokazovania vyplýva, že počas úradnej kontroly potravín bola odobratá úradná vzorka z množstva 300 kg - 1,2 kg (15ks limiet) na účely skúšania v úradnom laboratóriu a 1,2 kg (15ks limiet) na žiadosť prevádzkovateľa na doplnkové stanovisko. V Protokole o odbere vzorky č. 259011 zo dňa 03.06.2014 je jasne zdokumentované, že úradná vzorka výrobok LIMETA, krajina pôvodu Brazília dodávateľ: Van-Wilick, NIDERLASSUNG DRESDEN 2 bola odobratá v zmysle Smernice Komisie 2002/63/ES z 11.07.2002, ktorou sa ustanovujú metódy odberu vzoriek Spoločenstva pre úradnú kontrolu reziduí pesticídov v a na výrobkoch rastlinného pôvodu a živočíšneho pôvodu. 25. Uviedol, že za účelom doplnenia dokazovania z dôvodu odstránenia pochybností pre odlišné výsledky skúšania úradnej vzorky, požiadal Veterinárny a potravinový ústav v Bratislave, aby v prípade, ak uchováva časť vzorky, ktorej vyšetrenie bolo zaznamenané v Protokole o skúške č. 9741/2014 zo dňa 27.06.2014 a zabezpečil jej ďalšie vyšetrenia v nezávislom laboratóriu. Poznamenal, že ako orgán úradnej kontroly potravín vykonáva odber vzoriek, nie ich uchovávanie a preto sa oprávnene obrátil s touto žiadosťou na subjekt, ktorý uvedenú činnosť zabezpečuje a odborne garantuje, že následná manipulácia s dotknutou vzorkou bude vykonaná určeným spôsobom. Konštatoval, že výsledky ďalšieho skúšania v referenčnom laboratóriu spoločenstva boli poskytnuté žalobcovi, ktorý sa pred vydaním rozhodnutia k nim vyjadril, pričom žalovaný tieto vyhodnotil ako účelové. Žalovaný uviedol, že NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, stanovuje kritériá, na základe ktorých sú tieto laboratóriá vymenované a zároveň vymedzuje ich pôsobnosť. 26. V súvislosti s tvrdením žalobcu o kontaminácii vzorky a o rozdielnych výsledkoch laboratórnych skúšaní žalovaný bol názoru, že jeho stanovisko je podrobne popísané v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a je z neho zrejmé, že uvedené námietky žalobcu považuje za účelové. Žalovaný uviedol, že podľa dokumentu SANCO/12571/2013, ktorý vydala Európska komisia za účelom kontroly kvality analýz a validačných postupov pri stanovovaní reziduí pesticídov, pri vyhodnocovaní nálezov reziduí pesticídov sa uplatňuje interval 50%-nej rozšírenej neistoty merania. Tento interval bol stanovený na základe dlhodobých výsledkov testov odbornej spôsobilosti, ktoré organizovalo a stále organizuje EURL pre NRL. Uvedená 50%-ná neistota predstavuje medzilaboratórnu variabilitu laboratórií EÚ a v uvedenom dokumente je odporúčané s touto hodnotou počítať pri presadzovaní rozhodnutí. Po bližšom špecifikovaní výpočtu konštatoval, že oba výsledky uvedené v Protokole o skúške č. 1 ako aj vo výsledku Protokolu o skúške č. 3 ležia v spoločnom prieniku oboch intervalov, tzn. že výsledky oboch meraní sú správne. K nižšej hodnote carbofuranu nameraného v kontrolnej vzorke žalovaný dodal, že pesticídy sú chemické látky, ktoré podliehajú prirodzenému rozkladu, na tomto princípe je založená správna agrochemická prax a možnosť ich používania v poľnohospodárstve na ošetrenie ovocia a zeleniny. Analýza kontrolnej vzorky bola vykonaná s časovým odstupom cca 1 roku. Spôsob skladovania vzorky od júna 2014 do júla 2015 v zmrazenom stave pod -18°C rozklad carbofuranu minimalizoval, a preto zistená hodnota z merania kontrolnej vzorky bola len minimálne nižšia. 27. Žalovaný s tvrdením žalobcu o následnej kontaminácii napr. pri odoberaní vzorky, pri jej prepravovaní do laboratória alebo následne v laboratóriu nesúhlasil. Uviedol, že v Protokole o odbere vzorky č. 259011 zo dňa 03.06.2014 inšpektor prvostupňového správneho orgánu jasne zdokumentoval úkony a postup, pri ktorých sa uvedená vzorka odoberala: vzorka bola odobratá dňa 03.06.2014 v čase od 09.00 hod do 09.30 hod. v prevádzke Kaufland Slovenská republika, v.o.s., distribučné centrum Ilava-Klobušice, vzorka bola odobratá za prítomnosti zodpovedného pracovníka prevádzky p. K. I.- vedúceho zmeny, ktorý Protokol o odbere vzorky podpísal, pričom menovaný bol oboznámený a poučený ohľadne odberu vzorky. Na základe poučenia bola odobratá a zapečatená vzorka na doplnkové stanovisko znalca o hmotnosti 1,2 kg, ktorá pozostávala z 15 ks limiet. Tieto vzorky boli jednotlivo zabalené do papierových krabíc, ďalej boli krabice prelepené lepiacou páskou, previazané špagátom a následne boli zapečatené. Úradná vzorka bola potom uskladnená v chladiacom zariadení na RVPS Púchov a dňa 04.06.2014 bola zvoznou linkou Veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava prepravená do úradného laboratória, ktoré vykonalo analýzy reziduí pesticídov v odobratej vzorke. Vyjadril názor, že pri odbere a preprave vzorky nemohlo dôjsť ku žiadnej kontaminácii tak ako to tvrdí žalobca s tým, že žalovaný uviedol, že si nevie ani predstaviť ako by inšpektor, ktorý odoberal vzorku alebo pracovníci VPÚ Bratislava mohli túto vzorku kontaminovať pesticídom carbofuranom. Konštatoval, že pesticídy nie sú látky, ktoré sa bežne vyskytujú v prostredí a ktoré by bolo možno preniesť na potraviny jednoduchou manipuláciou. Ku kontaminácii by teda muselo dôjsť úmyselne, pričom správny orgán vylučuje, že inšpektori nosia so sebou nebezpečnú látku - pesticíd obsahujúci carbofuran, aby ním mohli kontaminovať ovocie a zeleninu prevádzkovateľov, za rovnako absurdnú považoval úmyselnú kontamináciu zamestnancami nezávislého laboratória. 28. V súvislosti s rozdielnymi výsledkami skúšania úradnej vzorky v referenčných laboratóriách a v súkromnom akreditovanom laboratóriu žalovaný uviedol, že postup pri skúšaní vzorky v súkromnom laboratóriu EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o. nemôže posúdiť. K odlišnému výsledku skúšania vzorky však mohlo dôjsť v dôsledku rozdielnej koncentrácie carbofuranu v jednotlivých limetách, pričom pesticídy sú látky, ktoré sa používajú na ošetrenie ovocia a zeleniny a po ich aplikácii môže byť ich koncentrácia v jednotlivých plodoch odlišná v závislosti od spôsobu a rozsahu aplikácie, veľkosti plodov a pod. Žalovaný dôkaz predložený žalobcom neuznal, nakoľko skutočnosť, že potravina LIMETA obsahovala pesticíd carbofuran v množstve prekračujúcom limit určený v Nariadení (ES) ES č. 396/2005 mal preukázanú výsledkami skúšania úradnej vzorky v dvoch nezávislých referenčných laboratóriách - v Národnom referenčnom laboratóriu Veterinárnom a potravinárnom ústave v Bratislave a v Európskom referenčnom laboratóriu pre ovocie a zeleninu. 29. K námietke týkajúcej sa porušenia čl. 6 a 8 dohovoru uviedol, že úradnú kontrolu potravín a aj samotný odber vzoriek žalobca mylne považoval za konanie, ktoré sa má vykonávať podľa ustanovení správneho poriadku. V zmysle § 18 ods. 2 a 3 správneho poriadku správne konanie začalo až doručením upovedomenia o začatí konania. Žalovaný následne citoval § 1 ods. 1, § 18, § 20 ods. 4 až 4, § 20 ods. 8, § 21 ods. 1 písm. b) až d) zákona o potravinách. Osobitným predpisom upravujúcim spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá v platnom znení zo dňa 29.04.2004 (ďalej aj len „Nariadenie (ES) č. 882/2004“), v zmysle ktorého je potrebné vynucovanie potravinového a krmivového práva členskými štátmi a na tento účel je potrebné vykonávať úradné kontroly. Ďalej citoval čl. 2 ods. 1 a 11, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 4 ods. 1 a 2 písm. g), čl. 9 ods. 1 až 3, čl. 10 ods. 1, čl. 11 ods. 7, čl. 12 ods. 1, čl. 33 ods. 1, čl. 54 ods. 1 až 3 a čl. 55 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004. Zavedeným systémom v SR je zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach. Regionálne veterinárne a potravinové správy používajú jednotné tlačivá protokolov o odbere vzorky obsahujúce všetky údaje potrebné pre posúdenie postupu, identifikácie vzorky a jej skúšanie. Pokyn žalovaného č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín, obsahuje aj formu úradného záznamu. Úradné záznamy aj protokoly boli vyhotovené v súlade s určenými požiadavkami. Vzhľadom na to, že zamestnanci orgánu úradnej kontroly majú rozsah svojich oprávnení určený v § 20 zákona o potravinách, nemôžu ísť nad ich rámec. 30. Výklad žalobcu o nezákonnosti odôvodnenia skutkových zistení spočívajúci v nevykonaní kontroly v súlade s čl. 8 Dohovoru je podľa žalovaného nad rámec čl. 6 a 8 Dohovoru, nakoľko žalovaný má zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia s oprávnením jeho zamestnancov vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo neho do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa vyrábajú potraviny, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, sa nepovažuje za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti. Navyše, predaj potravín nie je možné vykonávať bez toho, aby mali spotrebitelia prístup do prevádzkarne. 31. Žalovaný upozornil, že uvedené žalobné dôvody uplatnil žalobca už v predchádzajúcom konaní, ktoré ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/245/2014-165 zo dňa 25.03.2005 tento vyhodnotil ako nedôvodné. Rovnako aj ďalší žalobný dôvod spočívajúci v tvrdení, že pokuta bola uložená podľa nesprávneho ust. § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách bol už žalobcom uplatnený v prechádzajúcom konaní, ktorý vo vyššie uvedenom súdnom konaní uznaný nebol. Mal za nepochybné, že v tomto prípade žalobca umiestňoval na trh potravinu nie bezpečnú, nakoľko predstavuje zdravotné riziko pre spotrebiteľa, a teda uvedené konanie bolo správne posúdené ako správny delikt, podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách. Uvedená potravina umiestňovaná na trh žalobcom bola nepochybne nebezpečná. 32. Na základe týchto skutočností žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. IV. Právne posúdenie 33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S.s.p.) preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 34. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 36. V intenciách § 6 ods. 1 S.s.p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 37. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 38. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 152/1995 Z. z. o potravinách, prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 39. Podľa § 6 ods. 5 písm. a) citovaného zákona, na trh je zakázané umiestňovať potraviny iné ako bezpečné. 40. Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000 eur do 500 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené. 41. Podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa odseku 4, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku sadzby pokuty podľa odseku 4. 42. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách, úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 43. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách, orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá v platnom znení. 44. Podľa čl. 14 Nariadenia (ES) č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín, za nebezpečnú sa považuje potravina zdraviu škodlivá alebo nevhodná na ľudskú spotrebu, pričom nevhodnosť potraviny na ľudskú spotrebu je daná jej neprijateľnosťou z dôvodu kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. V. Závery správneho súdu 45. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia žalovaného č. k. 2855/2014-8 zo dňa 09.09.2015 a prvostupňového správneho orgánu č. k.: Ro-23/2014-RK p. č.:1260/2014 zo dňa 29.07.2014. 46. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 47. Z administratívneho spisu je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, obsahuje vo výroku presne opísaný skutok, ktorého sa žalobca dopustil s uvedením miesta, času, ako aj spôsobu akým, a ktoré ustanovenia zákona porušil. Je nepochybné, že identita skutku je určená tak, že tento nie je zameniteľný s iným skutkom a skutok je označený právnou kvalifikáciou, konkrétne právne posúdený. Výrok taktiež obsahuje aj sankciu uloženú za spáchané správne delikty. 48. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o potravinách je zrejmé, že žalobca sa dopustil skutku podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, ktorý je sankcionovaný pokutou od 1 000 eur do výšky 500 000 eur, pričom výška pokuty je daná na uváženie správneho orgánu. 49. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. 50. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. 51. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). 52. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že mal jednoznačne preukázané, že žalobca porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné, ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona o potravinách a článku 14 ods. 1 v nadväznosti na ods. 2 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 178/2002 z 28.01.2002, keď umiestnil na trh z prevádzkarni Kaufland Slovenská republika, v.o.s., Kaufland distribučné centrum, Ilava-Klobušice do filiálok Kaufland Slovenská republika v.o.s. v celej Slovenskej republike potravinu LIMETA v množstve 3 240 ks v cene 1 425,- eura, u ktorej bol v akreditovanom Národnom referenčnom laboratóriu Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín, Veterinárny a potravinový ústav v Bratislave zistený prekročený limit reziduí pesticídov - carbofuran, nameraná hodnota 0,036mg/kg prekročila limit určený v Nariadení (ES) č. 396/2005 pre carbofuran max. 0,01mg/kg. K uvedenému záveru dospel aj na základe kontrolného laboratórneho rozboru, ktorý vykonalo Európske referenčné laboratórium pre ovocie a zeleninu, keď potvrdilo vo vzorke prítomnosť pesticídu carbofuran v hodnote 0,025mg/kg, keď žalovaný s poukazom na konštatáciu rozhodnutia Krajského súdu č. k. 2S/245/2014-165 zo dňa 25.03.2015 bol povinný zistiť dôvod rozdielnosti obidvoch Protokolov, teda Protokolu č. 1 a Protokolu č. 2. Žalobca namietal výber laboratória, ktoré uskutočnilo kontrolný rozbor, mal za to, že Európske referenčné laboratórium pre ovocie a zeleninu nedisponuje požadovanou akreditáciou a nie je úradným laboratóriom povereným Ministerstvom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako aj tú skutočnosť, že neoprávnene žalovaný delegoval na štátny ústav otázku výberu laboratória, ktoré kontrolné testovanie vykoná. V súvislosti s týmito žalobnými námietkami správny súd uvádza, že analýzu vzoriek, odobratých v rámci úradnej kontroly potravín vykonávajú úradné laboratóriá, ktoré sú na takúto činnosť poverené Ministerstvom v zmysle § 25 ods. 1 zákona o potravinách, sú to akreditované laboratóriá. Pokiaľ ide o analýzu reziduí pesticídov, tieto sa vykonávajú iba na Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave Dolný Kubín - Veterinárnom a potravinovom ústave v Bratislave, kde je zriadené aj Národné referenčné laboratórium pre rezidua pesticídov. Treba podotknúť, že iné úradné laboratórium, ktoré vykonáva analýzu reziduí pesticídov a je autorizované Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, nie je. Správne postupoval žalovaný, keď požiadal Veterinárny a potravinový ústav v Bratislave (v prípade, že uchováva časť vzorky, ktorej vyšetrenie bolo zaznamenané v Protokole o skúške zo dňa 27.06.2014), aby zabezpečil ďalšie vyšetrenia v nezávislom laboratóriu, pretože Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave túto činnosť zabezpečuje a aj odborne garantuje, že následná manipulácia s dotknutou vzorkou bude vykonaná určeným spôsobom (balenie, teplota počas prepravy, spôsob doručenia) s tým, že pokiaľ by uvedený postup nebol dodržaný v súlade so správnou laboratórnou praxou, potom by posúdenie po jej doručení na kontrolu do dotknutého laboratória (vrátanie Európskeho referenčného laboratória) nebolo vykonané. Jednou z kompetencii Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave ako národného referenčného centra je aj posúdenie otázky, ktorý subjekt je spôsobilý vykonať nezávislé skúšanie pre prípad, že ďalšiu analýzu úradnej vzorky nemôže v Slovenskej republike vykonať už žiadne iné laboratórium. Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave postupoval v intenciách požiadaviek žalovaného, keď zaslal kontrolnú vzorku na analýzu do referenčného laboratória spoločenstva, z dôvodu, že tieto laboratória prispievajú k vysokej kvalite a jednotnostiam analytických výsledkov a ako už bolo uvedené aj s poukazom na skutočnosť, že v Slovenskej republike sa iné referenčné laboratórium na vykonávanie analýz reziduí pesticídov, ktoré by malo akreditáciu v zmysle § 25 ods. 1 zákona o potravinách, nenachádza. Nemožno súhlasiť s tvrdením, že referenčné laboratórium, ktoré zabezpečilo rozbor vzorky premietnutý do Protokolu č. 3 nebolo akreditované, pretože ak by nebolo akreditované podľa EN ISO/IEC 17025, EN ISO/IEC 17011 nemôže byť vymenované ako Európske referenčné laboratórium a zaradené do zoznamu uvedeného v Nariadení (ES) č. 882/2004. Žalobca nespochybnil kvalifikovanosť uvedeného laboratória, pričom v tejto súvislosti súd uvádza, že je nesporné, že uvedené laboratórium je kvalifikované na vykonávanie analýz reziduí pesticídov na najvyššej úrovni a teda musí spĺňať aj podmienku nezávislosti a nezaujatosti o to viac, keďže ide o Európske referenčné laboratórium. O dokazovaní v predmetnom správnom konaní rozhodoval žalovaný, nie Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave, pretože tento na základe požiadaviek žalovaného len zabezpečil realizáciu kontrolnej laboratórnej analýzy. S poukazom na túto konštatáciu súd vyhodnotil vyššie uvedené námietky žalobcu ako neopodstatnené. V nadväznosti na uvedené, rovnako námietku žalobcu týkajúcu sa konzultovania výberu laboratória na vykonanie ďalšieho skúšania súd vyhodnotil ako nedôvodnú a to aj vzhľadom na skutočnosť, že o spôsobe a rozsahu dokazovania v správnom administratívnom konaní rozhoduje správny orgán, nie účastník konania. 53. Ďalšou zo žalobných námietok bolo tvrdenie žalobcu, že limit pesticídu carbofuran vo vzorke skúšanej v národnom a európskom referenčnom laboratóriu bol prekročený z dôvodu následnej kontaminácie vzorky a to napr. pri odobratí vzorky, pri jej prepravovaní do laboratória alebo následne v laboratóriu. Súd sa v plnom rozsahu vo vzťahu k tejto námietke stotožnil s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí. Potrebné je povedať, že v Protokole o odbere vzorky č. 259011 zo dňa 03.06.2014 je uvedené, že úradná vzorka výrobok: LIMETA krajina pôvodu Brazília, dodávateľ Van- Wylick, NIEDERLASSUNG, DRESDEN bola odobratá v zmysle Smernice Komisie 2002/63/ES z 11.07.2002, ktorou sa ustanovujú metódy odberu vzoriek spoločenstva pre úradnú kontrolu reziduí pesticídov v a na výrobkoch rastlinného pôvodu a živočíšneho pôvodu a ktorá ruší Smernicu č. 79/700/ EHS. Veterinárny a potravinový ústav v Bratislave, skúšobné laboratórium pracuje v zmysle požiadaviek Nariadenia (ES) č. 882/2004, je akreditované Slovenskou národnou akreditačnou službou s tým, že má vypracovanú príručku kvality, podľa ktorej musí vykonávať všetky postupy spojené s príjmom vzoriek a ich skúšaním. Súčasťou príručky kvality je aj smernica na manipuláciu s predmetmi skúšania. V nej sú konkrétne uvedené povinnosti pracovníkov jednak zvoznej linky, ďalej týkajúce sa príjmu vzoriek, ďalej je tam upravený postup pri zistení nezhody. Súd nemohol súhlasiť s námietkou žalobcu o kontaminácii vzorky buď pri odbere alebo preprave, pretože ako žalovaný uviedol, pesticídy nie sú látky, ktoré sa bežne vyskytujú v prostredí a ktoré by bolo možné preniesť na potraviny jednoduchou manipuláciou a z tohto dôvodu by ku kontaminácii vzorky muselo dôjsť úmyselne. Súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako účelovú a ničím podloženú. 54. Rovnako súd nemohol súhlasiť s tvrdením žalobcu v tom smere, že žalovaný sa nevysporiadal s rozdielnymi výsledkami skúšania úradnej vzorky v referenčných laboratóriách a v súkromnom akreditovanom laboratóriu. Súd zastáva názor, že správny orgán postup pri skúšaní vzorky v súkromnom laboratóriu EUROFINS-BEL/NOVAMANN s.r.o., skúšobné laboratórium Nové Zámky nemôže posúdiť a k odlišnému výsledku skúšania vzorky však mohlo dôjsť v dôsledku aj rozdielnej koncentrácie carbofuranu v jednotlivých limetách. Pesticídy, ktoré sa používajú na ošetrenie ovocia a zeleniny, po ich aplikácii môže byť ich koncentrácia v jednotlivých plodoch rozdielna, a to jednak aj z hľadiska rôznej veľkosti plodov a jednak aj množstva aplikácie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentoval, že dôkaz predložený žalobcom neuznal, pretože mal preukázanú skutočnosť, že účastník konania umiestňoval na trh potravinu LIMETA, ktorá obsahovala pesticíd carbofuran v prekračujúcom množstve stanovený limit Nariadenia (ES) č. 396/2005 na základe skúšania úradnej vzorky v dvoch nezávislých laboratóriách a to jednak v Národnom referenčnom laboratóriu, Veterinárnom a potravinovom ústave v Bratislave a taktiež v Európskom referenčnom laboratóriu pre ovocie a zeleninu. 55. Tak ako aj žalovaný upozornil, žalobca žalobné dôvody týkajúce sa tvrdenia ohľadne kontroly, ktorá podľa názoru žalobcu nebola vykonaná v súlade s článkom 8 Dohovoru, ktorý zaručuje právo na ochranu súkromia a nedotknuteľnosť obydlia, s tým, že štátny orgán nemôže do tohto práva zasahovať akýmkoľvek svojvoľným a nekontrolovateľným spôsobom, aj súd konštatuje, že tieto isté žalobné dôvody žalobca uplatnil už v predchádzajúcom konaní, čo nesporne vyplýva z rozsudku Krajského rozsudku v Bratislave č. k. 2S/245/2014-165 zo dňa 25.03.2015, ktorý tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Súd ešte dopĺňa, že pri kontrole neboli porušené ani dotknuté žiadne práva žalobcu na ochranu súkromia a na ochranu práva na spravodlivý proces. Správny orgán pri výkone kontroly nijako svojimi aktivitami nezasahoval do súkromnej sféry žalobcu, napr. nezákonnou prehliadkou kancelárií, ale vykonával kontrolu potravín podľa zákona o potravinách osobitného predpisu. Orgán kontroly postupoval zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti, kontrolnej činnosti, ktoré vykonáva sú logickým a zákonným dôsledkom jeho postupu s cieľom zistiť, či právnická osoba dodržiava predpisy potravinového práva. 56. Taktiež sa už súd vysporiadal v spomenutom rozhodnutí č. k. 2S/245/2014 - 165 zo dňa 25.03.2015 aj s námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s 28 ods. 7 zákona o potravinách, keď žalobca tvrdil, že prekročenie limitu pesticídov v potravinách zákon o potravinách postihuje podľa § 28 ods. 2 písm. n), pretože toto ustanovenie je tzv. lex specialis voči § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, ktorý dospel k záveru, že právne posúdenie v danom prípade bolo správne a zákonné. 57. Pretože v danom prípade ide o pokračujúce správne konanie, konajúci správny súd odkazuje v tomto smere na rozhodnutie č. k. 2S/245/2014 - 165 zo dňa 25.03.2015 a rovnako aj v súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti Protokolu o odbere vzorky, ktorá zo strany žalobcu bola opätovne uplatnená, odkazuje na odôvodnenie už vyššie spomenutého súdneho rozhodnutia (str. 9 ods. 3). 58. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke posúdil správne, svoje závery tak pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie, ako aj uloženie sankcie a jej výšku, náležite a veľmi podrobne odôvodnil. 59. Žalovaný podľa názoru súdu zvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 28 ods. 9 zákona o potravinách a to závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa ako aj to, že išlo o opakované protiprávne konanie žalobcu. V danom prípade žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca, ním uložená pokuta nevybočuje z medzí ustanovených zákonom a je v dolnej hranici trestnej sadzby. Žalovaný pri ukladaní pokuty prihliadal najmä na minulosť prevádzkovateľa konštatujúc, že ide o opakované protiprávne konanie, pričom poukázal na prípady, kedy mu boli v minulosti uložené pokuty. Niet sporu o tom, že žalobca bol v minulosti opakovane sankcionovaný za porušenie platných právnych predpisov: rozhodnutím č. konania Ro - 24/2013 - RK č. p.: 13/1059 zo dňa 19. 06. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 07. 2013, bola účastníkovi konania uložená pokuta vo výške 6 000,-eur za umiestnenie na trh potraviny inej ako bezpečnej: Petržlenová vňať hladká, v ktorej bol zistený prekročený limit reziduí pesticídov a rozhodnutím č. konania Ro - 46/2013 - RK č. p.: 13/2197 zo dňa 02. 12. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 12. 2013, bola účastníkovi konania uložená pokuta vo výške 8 000,-eur za umiestnenie na trh potraviny inej ako bezpečnej: Granátové jablko Hicas, v ktorej bol zistený prekročený limit reziduí pesticídov. Súd konštatoval, že v danom prípade sankcia bola uložená na spodnej hranici zákonného rozpätia (od 2 000 eur do 1 000 000 eur). 60. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 190 SSP zamietol. 61. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu súd nepriznal. 62. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.