Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/277/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201933 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201933.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 310, 082 13 Tulčík, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: G. G., J. XX, XXX XX Z., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BA-OOP3-2015/080613-NMT zo dňa 18.09.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu zamieta. Žalobcovi a pribratému účastníkovi v konaní súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na správnom orgáne 1/ Vlastník existujúceho hausbótu, G. G., dňa XX.XX.XXXX požiadal Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, o vydanie súhlasu so státím plávajúceho zariadenia SK-X-XXXXX umiestneného na polohe č. X na Jarovskom ramene rieky Dunaj, podľa § 68 písm. w/ zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoPK“ alebo „zákon“). 2/ Orgán štátnej správy ochrany prírody okresu v pôsobnosti Okresného úradu Bratislava (ďalej aj „konajúci orgán“ alebo aj „OÚ BA“) zverejnil na svojej internetovej stránke v súlade s § 82 ods. 7 ZoPK informáciu o začatí tohto správneho konania. V stanovenej lehote potvrdilo záujem byť účastníkom tohto konania podľa § 82 ods. 3 štvrtej vety ZoPK združenie s právnou subjektivitou, Lesoochranárske zoskupenie VLK (ďalej len „LZ VLK“), ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny. 3/ Žiadateľ k podaniu priložil plán vyviazania plávajúceho zariadenia, mapovú snímku s miestom státia plávajúceho zariadenia, vyjadrenie vlastníka priľahlého pozemku (Vodohospodárska výstavba, š. p., ďalej len „VV, š. p.“), vyjadrenie správcu vodného toku (Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., OZ Bratislava, ďalej len „SVP, š. p.“), kópiu lodného osvedčenia, kópiu výpisu z LV č. XXX a priložil správny poplatok. 4/ Správca vodného toku Dunaj, SVP, š. p., v stanovisku zo dňa 23.03.2015 č. 4293-310/2015-Ge vyslovil s umiestnením plávajúceho zariadenia na polohe č. X Jarovského ramena vodného toku Dunaj svoj súhlas. 5/ Na podnet konajúceho orgánu vydala k predmetu konania stanovisko Štátna ochrana prírody SR, Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave (ďalej len „ŠOP SR BA“), podľa ktorého po výzve správneho orgánu a rozhodnutí o prerušení konania žiadateľ k svojmu podaniu doplnil ďalšie odborné stanovisko orgánu ochrany prírody okresného úradu v sídle kraja v pôsobnosti OÚ BA, vydané listom zn. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12.01.2015 podľa § 28 ods. 4 ZoPK k „Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja, r. km XXXX,XX na integritu územia“. Z tohto stanoviska vyplýva, že navrhovaná činnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení (vrátane zariadenia žiadateľa) na Jarovskom ramene rieky Dunaj, ktoré je súčasťou SKCHVU007 Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000 pri dodržaní stanovených podmienok (zabezpečiť pravidelný odvoz odpadov; do dvoch rokov zabezpečiť vybavenie všetkých hausbótov septikmi a zabezpečiť pravidelný odvoz odpadu z nich; parkovať len na okraji spevnenej cesty, vedľa hausbótu, a nie v trávnatom poraste; neexpandovať na cudzie pozemky; odstrániť nelegálne vytvorené prístupové cesty, sedenia mimo plochy hausbótov, rôzne prístrešky, ohniská, skládky dreva a pod.; do vegetačného obdobia odstrániť všetky vysadené nepôvodné druhy drevín a rastlín a prípadnú výsadbu realizovať len na základe konzultácie do ŠOP SR BA). Pri dodržaní zadefinovaných podmienok ŠOP SR BA uvedenú činnosť nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobiť podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov. Podkladom tohto odborného stanoviska orgánu ochrany prírody kraja bolo aj stanovisko ŠOP SR v Banskej Bystrici podané listom č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014. 6/ V záujme objasnenia veci a v súlade s ustanoveniami ZoPK a tiež zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), orgán ochrany prírody OÚ BA nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou určené na deň 02.06.2015, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania, dotknuté orgány a zúčastnené osoby, aby sa oboznámili s predmetom konania, doterajšími podkladmi a uplatnili svoje prípadné pripomienky a námety k žiadosti žiadateľa. 7/ V určenom termíne dňa 02.06.2015 sa konania na mieste samom okrem žiadateľa zúčastnili správca priľahlého pozemku VV, š. p. a správca chráneného územia ŠOP SR BA. Správca vodného toku SVP, š. p. svoju neúčasť vopred ospravedlnil. LZ VLK sa predmetného ústneho pojednávania na mieste samom nezúčastnilo a svoju neprítomnosť ani neospravedlnilo. Na ústnom pojednávaní a ohliadke na mieste samom konajúci správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že pri prevádzke plávajúceho na polohe č. X a v jeho bezprostrednom okolí by boli vykonávané také činnosti, ktoré by poškodzovali chránené časti prírody a krajiny alebo inak by sa dotkli záujmov chránených zákonom alebo predpismi vydanými na jeho základe. V čase konania ohliadky a objasnenia na mieste samom prítomní ani zúčastnení osoby neuplatnili žiadne námietky, pripomienky alebo osobitné návrhy k predmetu konania. 8/ Vzhľadom k tomu, že pojednávania a miestnej ohliadky sa nezúčastnili všetky prizvané subjekty, orgán ochrany prírody so zisteniami z uvedeného konania a podkladmi rozhodnutia oboznámil následne účastníkov konania listom zo dňa 05.06.2015, ktorým im v súlade s § 33 ods. 2 a § 27 ods. 1 Správneho poriadku dal možnosť v stanovenej lehote vyjadriť svoje námietky a pripomienky k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. 9/ K podkladu rozhodnutia doručilo OÚ BA v určenej lehote svoje stanovisko LZ VLK, ktoré vyjadrilo nesúhlas s vydaním súhlasu na státie plávajúceho zariadenia umiestneného na polohe č. X v Jarovskom ramene rieky Dunaj vlastníka G. G.. Svoj nesúhlas dôvodilo tým, že umiestnenie plávajúceho zariadenia je v rozpore so záujmami ochrany prírody v danom území a udelenie súhlasu nie je v záujme ochrany biotopov európskeho alebo národného významu a ani v záujme ochrany chránených druhov. Tieto svoje tvrdenia LZ VLK dôkazne ničím nepodporilo. 10/ Orgán verejnej správy prvého stupňa na základe podkladov rozhodnutia, platného právneho stavu a dokumentácie ochrany prírody a krajiny OÚ BA konštatoval, že plávajúce zariadenie je umiestnené na pozemku s parc. č. XXX/XXX, druh pozemku vodné plochy, nachádzajúcom sa v kat. úz. L., mimo zastavaného územia obce a v území s prvým stupňom ochrany podľa § 12 ZoPK, kde sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona. Vyväzovacie prvky sú umiestnené na parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy, nachádzajúcom sa v kat. úz. L., mimo zastavaného územia obce, ktoré je súčasťou chránenej krajnej oblasti Dunajské luhy (ďalej len „CHKO“) s druhým stupňom ochrany podľa § 13 zákona - hranica územia CHKO prechádza južným okrajom Jarovského ramena. Navrhovaná činnosť je zároveň situovaná v území, ktoré je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území (NATURA 2000) v Chránenom vtáčom území Dunajské luhy SKCHVU007. Státie plávajúceho zariadenia, ani žiadna činnosť spojená s prevádzkou tohto zariadenia na polohe č. X nie je v danom území zákonom alebo vyhláškou MŽP SR č. 440/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy, v znení neskorších predpisov, zakázaná. 11/ Vychádzajúc zo stanoviska Regionálneho územného systému ekologickej stability mesta Bratislavy (SAŽP, 1994) sa poloha č. X na Jarovskom ramene rieky Dunaj nachádza v nadregionálnom biocentre Bratislavské luhy, pričom ale jeho funkčnosť nie je státím predmetného plávajúceho zariadenia negatívne ovplyvnená. 12/ Potom ako Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie ako orgán štátnej správy ochrany prírody okresu, nezistil žiadne také skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by preukazovali, že v prípade státia plávajúceho zariadenia na polohe č. X Jarovského ramena rieky Dunaj nie sú naplnené podmienky na nevydanie súhlasu podľa zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, ktoré by mohli byť dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa § 82 ods. 11 ZoPK, žiadosti žiadateľa G. G. vyhovel a podľa § 68 písm. w/ ZoPK vydal prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia G. G., trvale bytom J. XX, Z., súhlas na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ č. SK-X- XXXXX umiestneného v Jarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. X, vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. XXXX/X v kat. úz. L. a súčasne stanovil podľa § 82 ods. 12 ZoPK podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny tak, ako sú uvedené pod bodom 1 až 8 výrokovej časti jeho rozhodnutia. Súhlas na státie plávajúceho zariadenia vydal na dobu určitú, a to na čas od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 30.06.2020. 13/ V zákonnej lehote bolo OÚ BA doručené odvolanie LZ VLK, ktoré účastník konania dôvodil tým, že správny orgán sa nijakým spôsobom nevysporiadal s informáciami, ktoré uviedol vo svojom stanovisku zo dňa 15.06.2015, ktoré ale v zásade nijako v odvolaní nekonkretizoval. Zároveň vyslovil názor, že z pohľadu ochrany biodiverzity a ochrany životného prostredia je udelenie súhlasu neodôvodneným zásahom do biotopov chránených druhov (opäť bez dôkaznej podpory). Zároveň rozhodnutie o vydaní súhlasu na státie plávajúceho zariadenia považuje za neodôvodnené a preto navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil alebo zmenil tak, aby nebol žiadateľovi súhlas vydaný. 14/ Na odvolanie žalobcu rozhodoval Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie ako odvolací orgán príslušný podľa § 4 ods. 2 písm. b/ a ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odvolacom konaní preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a po preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie tak, ako bolo podané, nie je dôvodné a preto ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalovaný sa plne stotožnil so závermi orgánu verejnej správy prvého stupňa a s argumentáciou ako je táto obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí. Má za to žalovaný, že z celého odôvodnenia vydaného rozhodnutia je zrejmé, a osvedčuje to aj obsah administratívneho spisu a podklady, ktoré boli zhrnuté konajúcim prvostupňovým orgánom a zistenia, ktoré predchádzali vydaniu jeho rozhodnutia, a to, že žiadne záujmy ochrany prírody chránené ZoPK alebo všeobecne záväznými predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo nesplnenie podmienok, ktoré by mohli viesť k zamietnutiu žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 82 ods. 11 ZoPK v konaní zistené neboli. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že v odvolacom konaní neboli vznesené zo strany odvolávajúceho sa žiadne nové skutočnosti, návrhy či nové podnety, ktoré by neboli známe prvostupňovému orgánu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej a nebolo ničím zo strany odvolávajúceho osvedčené, že udelenie súhlasu v danom prípade by mohlo mať výraznejšie negatívny dopad a zásah do územia NATURA 2000 s následkom spôsobenia tvrdených podstatných zmien biologickej rozmanitosti, štruktúry a funkcií ekosystémov. II. Žaloba 15/ Včas podanou žalobou, doručenou tunajšiemu súdu v elektronickej podobe dňa 20.11.2015 a na poštovú prepravu podanej dňa 23.11.2015, sa žalobca domáhal v čase začatia konania postupom podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BA- OOP3-2015/080613-NMT zo dňa 18.09.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie LZ VLK a potvrdil napadnuté rozhodnutie Okresného úradu, OSŽP č. OU-BA-OSZP3-2015/36591-6/POS z 22.06.2015, vo veci udelenia súhlasu prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia G. G. na státie plávajúceho zariadenia hausbót, ev.č. plavidla SK-X-XXXXX, umiestneného v Jaroveckom ramene rieky Dunaj na polohe č. X, vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. XXXX/X v kat. úz. L.. 16/ Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP), je výsledkom nedostatočne zisteného skutkového stavu nepostačujúceho na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP). Svoje žalobné dôvody bližšie žalobca zdôvodnil len tým, že napadnutým rozhodnutím tak žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu boli porušené záujmy ochrany vyjadrené v ustanoveniach zákona o ochrane prírody a krajiny, na ktoré poukázal už vo svojom podaní zo dňa 15.06.2015, tiež odvolaní zo dňa 09.07.2015. Tvrdí naďalej žalobca, že udelenie súhlasu v danom prípade nie je v záujme ochrany biotopov európskeho národného významu a ani v záujme ochrany chránených druhov. Pripomenul že zariadenie, ktorého sa vydanie súhlasu týka, sa nachádza v CHVU Dunajské luhy a v bezprostrednej blízkosti územia európskeho významu SKUEV 0269 Ostrovné Lúčky. 17/ Ďalej poukázal na to, že predmetné územie je zaradené do návrhu doplnenia území NATURA 2000, ako rozšírenie európskeho významu Bratislavské luhy, z dôvodu výskytu prioritného biotopu 91 EO* Lužné vŕbovo - topoľové a jelšové lesy, biotopu európskeho významu 3150, prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnot potamion, alebo Hydrocharition a prioritného biotopu suchomilne travinno-bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s významným výskytom druhov čeľade Orchidaceae, ktorých zastúpenie v sieti chránených území NATURA 2000 vyhodnotila európska komisia ako nedostačujúce. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na stanovisko ŠOP SR zo dňa 04.12.2014. Tiež poukázal na ničenie biotopov vhodných na hniezdenie Rybárika riečneho a Bučiačika močiarneho v súvislosti s udelením predmetného súhlasu. Preto tvrdí žalobca, že vo veci konajúce orgány verejnej správy sa ku konkrétnym argumentom žalobcu počas administratívneho konania nevyjadrili dostatočne meritne, a to vo vzťahu prírodných biotopov, ani vo vzťahu k ochrane druhov, pre ktoré bolo vyhlásené veľké CHVU Dunajské luhy. Nad rámec odvolania poukázal žalobca, že z podmienok prvostupňového rozhodnutia so státím plávajúceho zariadenia umiestneného v Jarovskom ramene je spojený vjazd a státie motorových vozidiel na území s druhým stupňom ochrany, pričom na takúto činnosť je potrebné v inom konaní povoliť výnimku zo zakázaných činností (opäť bez podpory). Preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 18/ Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 08.01.2016 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V stručnom vyjadrení zotrval na svojom stanovisku, právnom názore i argumentácii ako táto vyplýva z napadnutých rozhodnutí. Tvrdí žalovaný, že ako príslušný odvolací orgán, potom čo komplexne preskúmal rozhodnutie č.: OU-BA-OSZP3-2015/36591-6/POS zo dňa 22.06.2015, ktorým Okresný úrad OSŽP vydal súhlas podľa § 68 písm. w/ ZoPK prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia G. G. na státie plávajúceho zariadenia hausbót č. SK-X-XXXXX umiestneného v Jaroveckom ramene rieky Dunaj na polohe č. X vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. XXXX/X v kat. úz. L. a rozhodnutie č.j.: OU-BA-OOP3-2015/080613-NMT zo dňa 18.09.2015, právoplatné dňa 28.09.2015, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, zistil, že tieto nie sú v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami a že dostatočným spôsobom boli zabezpečené procesné práva účastníkov a boli vydané vecne správne rozhodnutia vychádzajúce z postačujúceho zisteného skutkového stavu. Poukázal na to, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne nové právne skutočnosti či dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany konajúceho orgánu, pričom napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné. 19/ Nestotožnil sa žalovaný ani s námietkou žaloby a má za to, že dostatočne spoľahlivo zistený skutkový stav osvedčuje v danom prípade obsah administratívneho spisu a podklady rozhodnutia, s ktorými boli účastníci konania v riadnom procese a legitímnym spôsobom oboznámení. Za zákonné považuje žalovaný rozhodnutia aj z dôvodu, že tieto obsahujú predpísané náležitosti ako sú predpokladané Správnym poriadkom. V zmysle uvedeného potom žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. IV. Posúdenie veci 20/ Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov a dospel k záveru, že tak napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom a preto žalobu je treba podľa § 190 SSP zamietnuť. 21/ Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22/ Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostanými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 24/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 25/ Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy. 26/ Podľa § 67 písm. h/ zákona, okresný úrad v sídle kraja môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach, ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24, ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti povoľovaním výnimky s územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo a povoľuje výnimku podľa § 7b ods. 2. 27/ Podľa § 68 písm. w/ zákona, okresný úrad vydáva súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia na státie, plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche. 28/ Podľa § 82 ods. 12 zákona, v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorých sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť. 29/ Predmetom úpravy zákona č. 543/2002 Z. z. a súvisiacich predpisov, je ustanovenie pôsobnosti orgánov štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom tejto právnej úpravy je dlhodobé zabezpečenie zachovania prírodnej rovnováhy a ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utváranie podmienok na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb. Nástrojom, ktorý má orgán ochrany prírody na dosiahnutie tohto účelu je aj udeľovanie súhlasov alebo výnimiek zo zakázaných činností. Zákon taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých sa na území, na ktorom platí prvý až piaty stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území, na ktorom platí druhý až piaty stupeň ochrany, zakázané. Okresný úrad v sídle kraja je v zmysle § 67 písm. h/ zákona oprávnený rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností. Uvedené ustanovenie zákona nestanovuje obmedzenie dôvodov udelenia výnimky, iba vyžaduje, aby bol takýto prípad odôvodnený. Vzhľadom na to, že zákonodarca bližšie nevymedzil dôvody udelenia výnimky, je súd toho názoru, že poveril orgán verejnej správy určením spôsobu aplikácie tohto zákonného ustanovenia podľa svojho uváženia. Zákon tu prenechal orgánu verejnej správy diskrečnú právomoc, čo v takýchto prípadoch znamená, že je vecou voľnej úvahy, aké dôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom orgán verejnej správy posudzuje každú vec osobitne podľa špecifických okolností. Nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona. Súd rozhodnutie preskúmava len z hľadiska účelnosti a vhodnosti správneho uváženia, či orgán nevybočil z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 30/ Na druhej strane, ani orgán verejnej správy nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu orgánov verejnej správy v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (pozri napr. uznesenie NSSR vo veci sp.zn. 5Sžo/27/2011 zo dňa 29.02.2012). Svojvôľa by sa prejavila napr. v nelogickom a neekvivalentnom dôvode výnimky, v uvedení nepravdivého dôvodu alebo v tom, že orgán verejnej správy rozhodne bez akéhokoľvek podkladu, bez logického súvisu, neobjektívne (zaujato), extrémne neopodstatnene, či v zjavnom rozpore so záujmami definovanými zákonom o ochrane prírody uvedenými napr. v § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. 31/ V preskúmavanej veci bolo správnymi orgánmi oboch stupňov a ŠOP SR zhodne konštatované, že plávajúce zariadenie hausbót je umiestnené na pozemku parc. č. XXX/XXX, druh pozemku vodné plochy v kat. úz. L. v extraviláne obce a v území s prvým stupňom ochrany podľa § 12 zákona, kde sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona. Tiež bolo listinne preukázané, že vyväzovacie prvky sú umiestnené na parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy v kat. úz. L., extravilán obce, ktorá je súčasťou chránenej krajnej oblasti CHKO Dunajské luhy s druhým stupňom ochrany podľa § 13 zákona - hranica územia CHKO prechádza južným okrajom Jarovského ramena. Navrhovaná činnosť je zároveň situovaná v území, ktoré je súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území (NATURA 2000) v Chránenom vtáčom území Dunajské luhy SKCHVU007. Státie plávajúceho zariadenia, ani žiadna činnosť spojená s prevádzkou tohto zariadenia na polohe č. X nie je podľa zistení konajúceho orgánu prvého stupňa a vychádzajúc z predložených stanovísk príslušných štátnych orgánov v danom území zákonom alebo vyhláškou MŽP SR č. 440/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy v znení neskorších predpisov, zakázaná. 32/ Tiež bolo preukázané v administratívnom konaní, že poloha č. X na Jarovskom ramene rieky Dunaj sa nachádza v nadregionálnom biocentre Bratislavské luhy, ktorého funkčnosť nie je státím predmetného plávajúceho zariadenia negatívne ovplyvnená. 33/ Súd v danom prípade po preskúmaní rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov a oboznámení sa s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu dospel k záveru, že orgány verejnej správy oboch stupňov nepostupovali pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z. z. svojvoľne. Z predloženého administratívneho spisu je celkom zrejmé, že prvostupňový orgán postačujúco a spoľahlivo zistil skutkový stav v danej veci, v konaní nevychádzal len z tvrdení žiadateľa (pribratý účastník v súdnom konaní) a nimi predloženej písomnej dokumentácie, ale sám zadovážil ako orgán verejnej správy podklady pre rozhodnutie. Týmito boli: odborné stanovisko zn. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12.02.2015 vydané podľa § 28 ods. 4 zákona k „Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja, r. km XXXX,XX na integritu územia“, podľa ktorého navrhovaná činnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení na Jarovskom ramene rieky Dunaj, ktorá je súčasťou SKCHVU007 Dunajské luhy, z ktorého vyplýva, že táto nebude mať pravdepodobne vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000 pri dodržaní určených podmienok tak, ako ich prvostupňový orgán uviedol pod bodom 1. až 8. výrokovej časti svojho rozhodnutia; stanovisko Štátnej ochrany prírody SR v Banskej Bystrici podané listom č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014. Pre objasnenie veci v súlade s ustanoveniami zákona sa uskutočnilo aj ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou zákonom predpísaným postupom. Na toto boli predvolaní všetci účastníci konania, dotknuté orgány a zúčastnené osoby, mali možnosť riadne sa oboznámiť s predmetom konania, vyjadriť sa k doterajšími podkladom a uplatniť svoje pripomienky a námietky k návrhu žiadateľa. Vo vzťahu k osobe žalobcu súd poukazuje, že tento svoje procesné právo vôbec nevyužil, konania na mieste samom a miestnej ohliadky sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Prvostupňový orgán zachovajúc jeho procesné právo mu doručil podklady rozhodnutia poštou s výzvou na vyjadrenie sa k týmto podkladom, ktoré aj bolo konajúcemu orgánu doručené. Svoje tvrdenia žalobca v administratívnom konaní a ani v preskúmavacom konaní súdnom ničím dôkazne nepodporil. 34/ Po preskúmaní veci potom súd súhlasí s tvrdením žalobcu, ale len do tej miery, že je možné predpokladať a je nepochybné, že vjazd a státie motorových vozidiel do chránenej krajnej oblasti a prírodnej rezervácie zaiste bude mať určitý negatívny vplyv na ochranu prirodzených procesov v danej oblasti a na životné prostredie. Zároveň z preskúmania mal súd za preukázané, že sa orgány verejnej správy v preskúmavanom rozhodnutí v danej veci v dostatočnej miere zaoberali ochranou prírody v danej oblasti, tiež možným negatívnym vplyvom povolenia výnimky naň. Zároveň určili dodržanie stanovených podmienok pre výkon tejto výnimky, tak ako sú tieto uvedené pod bodom 1/ až 8/ výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. 35/ Zo zistení súdu nevyplýva žiadny taký záver, ktorý by odôvodňoval nepovolenie žiadanej výnimky. Súd súhlasí so žalovaným, že orgány verejnej správy sa vecou riadne zaoberali a súladne so základnými zásadami obsiahnutými v § 3 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky potrebné právne relevantné podklady, v ich rozhodnutiach sú vyjadrené postačujúce uváženia o potrebe zásahu do územia podliehajúceho príslušnému stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákona nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 36/ Vychádzajúc z uvedeného ochrana prírody podľa názoru súdu bola v danom prípade naplnená tým, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobne vymenované podmienky vykonávania povolenej činnosti uvedené pod bodom 1. až 8. výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 22.06.2015 a tiež tým, že platnosť tejto výnimky je časovo obmedzená len do 30.06.2020. 37/ Súd odôvodnenosť povolenia výnimky ďalej vidí aj v tom, že možný negatívny dopad na životné prostredie spôsobený vjazdom a státím konkrétneho motorového vozidla, ktorému je povolená výnimka, je nepochybne menší ako významný negatívny vplyv spôsobený nekontrolovaným vjazdom a státím motorového vozidla/vozidiel v takomto území. Naopak súd zastáva rovnaký názor ako orgán verejnej správy, že povolením uvedenej výnimky je možné takýmto regulovaným a kontrolovaným spôsobom efektívnejšie zabezpečovať ochranu prírody aj tým, že orgány oprávnené kontrolovať danú lokalitu budú schopné prehľadne monitorovať neoprávnený vjazd motorových vozidiel, zabraňovať tejto činnosti a minimalizovať negatívne vplyvy na dané územie. 38/ Vzhľadom na uvedené dospel konajúci správny súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu uvádzané v žalobe neodôvodňujú ich zrušenie. Súd zastáva názor, že tak prvostupňový orgán ako aj žalovaný dospeli k vecne správnemu právnemu záveru, ktorému predchádzalo riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie v merite veci. Preto súd žalobu, ktorá sa vo zväčšej časti odvoláva len na predchádzajúce podané stanovisko žalobcu v administratívnom konaní zo dňa 15.06.2015, ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 39/ O náhrade trov konania súd rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom na priznanie náhrady trov konania je vecný úspech v konaní. Vo vzťahu k pribratému účastníkovi súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 169 SSP a keďže tomuto žiadne preukázateľne trovy nevznikli, tento bol nečinný a pojednávania vo veci sa nezúčastnil, a potom ani tomuto náhradu trov konania nepriznal. 40/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia cestou Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.