Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/296/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201982 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201982.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Energotel, a.s., Miletičova 7, 821 08 Bratislava, zastúpený: ius aegis s.r.o. advokátska kancelária, Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, 828 55 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 281/PÚ/2015 zo dňa 18.09.2015, takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 281/PÚ/2015 zo dňa 18.09.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1/ Obchodná spoločnosť Energotel a.s. so sídlom v Bratislave prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle ustanovenia § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám požiadala Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o sprístupnenie dokumentov nachádzajúcich sa v administratívnom spise v konaní vedenom Úradom pod č. 572/14/2007 vo veci náhrady čistých nákladov spoločnosti Slovak Telekom a.s. za poskytovanie takzvanej univerzálnej služby za rok 2005 a 2006 z osobitného účtu univerzálnej služby uvedených v zozname spisu pod č. 3, 9, 10, 11, 12, 17, 19, 22, 34, 35, 40, 43, 44, 48, 51, 56, 61, 66, 69, 73, 75, 77, 78, 90, 99, 101, 102, 111, 112, 115, 121, 122, 130, 132, 134, 135, 154,156, 166, 172, 225, 227, 228, 230, 231, 232. 2/ Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb rozhodnutím č. 127/INFO/2015 zo dňa 21.07.2015 nevyhovelo žiadateľovi a žiadne informácie mu nesprístupnilo, s odôvodnením, že časť údajov uvedených v jednotlivých dokumentov spisu označil dotknuté spoločnosti, ako obchodné tajomstvo, čím prejavili vôľu utajiť tieto údaje. Označené informácie považujú spoločnosti za obchodné tajomstvo z dôvodu, že všetky tieto informácie obsahujú skutočnosti, najmä obchodnej ale aj technickej povahy týkajúce sa finančných operácií, nákladov a výnosov spoločnosti, prevádzky siete a riadenia siete a možno ich považovať za dôležité finančné a strategické údaje v tejto spoločnosti. Na základe uvedeného má úrad za to, že označené údaje spĺňajú atribúty obchodného tajomstva v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka. Na základe uvedeného povinná osoba informácie označené v jednotlivých dokumentoch žiadneho spisu nesprístupňuje. 3/ Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník správneho konania obchodná spoločnosť Energotel a.s. odvolanie v ktorom uviedol, že predmetné rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci tak ako to požaduje § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa žiadateľa rozhodnutie neobsahuje úplné a výstižné zdôvodnenie najmä tej skutočnosti akým spôsobom Úrad posudzoval údaje. Ktoré údajne obsahujú obchodné tajomstvo a ako použil správnu úvahu pri použití konkrétneho ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ďalej uviedol, že problematika ochrany obchodného tajomstva je upravená taktiež v ustanovení § 10 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorého na „označenie“ informácie za obchodné tajomstvo podľa § 10 ods. 1 zákona, nestačí iba samotný prejav vôle podnikateľa utajiť informáciu. Aby mohla byť informácia či údaj označený za obchodné tajomstvo musí spĺňať súčasne všetky znaky obchodného tajomstva, inak bol za obchodné tajomstvo označený neoprávnene a takéto svojvoľné označenie nemôže byť dôvodom na nesprístupnenie informácií. Úrad v odôvodnení rozhodnutia len stroho konštatoval, že má za to, že označené údaje spĺňajú atribúty obchodného tajomstva v zmysle ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka bez bližšieho zdôvodnenia, čím si len osvojil názor spoločnosti Slovak Telekom a.s. bez skúmania splnenia ďalších podmienok. Preto žiada žiadateľ, aby orgán verejnej správy druhého stupňa zrušil rozhodnutie a vyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií. 4/ O odvolaní žiadateľa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 281/PÚ/2015 zo dňa 18.09.2015, ktorým zamietol odvolanie účastníka -žiadateľa a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia druhostupňový orgán uviedol, že pri obmedzení prístupu k informáciám podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií je potrebné vychádzať primárne zo samotného označenia žiadanej informácie, ako predmetu obchodného tajomstva. Vyhodnotenie odôvodnenosti takéhoto označenia však nie je objektívne možné viazať na podrobné vyhodnotenie všetkých objektívnych znakov obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka. Povinná osoba v rozhodnutí, ktorým obmedzuje prístup k informáciám podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií takticky rozhoduje o odôvodnenosti označenia informácie ako predmetu obchodného tajomstva, ako o predbežnej otázke v rámci samotného rozhodovania vo veci. Účelom zákona o slobode informácií nie je podľa názoru predsedu úradu uplatnenie takého postupu, ktorým by došlo k automatickému obmedzeniu prístupu k informáciám iba na základe označenia určitej informácie za predmet obchodného tajomstva; nie je ním však ani postup, na základe ktorého by povinná osoba mala komplexne skúmať splnenie každého jednotlivého znaku obchodného tajomstva. Vyhodnotenie toho, či žiadaná informácia je zo strany jej pôvodcu odôvodnene označená za predmet obchodného tajomstva by preto v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o prístupe k týmto informáciám mal spočívať v tom, či označenie určitej informácie za predmet obchodného tajomstva nie je v zjavnom rozpore si základnými pojmovými znakmi obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, pričom prípadné zistenie uvedeného zjavného rozporu by malo byť uskutočnené v rozsahu a spôsobom, ktorý objektívne umožňuje vybavenie žiadosti o poskytnutie informácie v lehotách uvedených v zákone o slobode informácií. Keďže žalobca s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na tunajšom súde správnu žalobu. II. Žalobné dôvody 5/ Včas podanou žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 27.11.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 281/PÚ/2015 zo dňa 18.09.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 127/INFO/2015 zo dňa 21.07.2015, ktorým nevyhovel žalobcovi a nesprístupnil mu informácie žiadané v žiadosti zo dňa 09.07.2015. 6/ Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nakoľko z druhostupňového rozhodnutia explicitne vyplýva, že je postavené iba na domnienke, že žalobcom žiadané informácie obsahujú všetky znaky pojmu obchodného tajomstva a teda nejde o spoľahlivo zistený stav v čom žalobca vidí nezákonnosť uvedeného rozhodnutia. Z rozhodnutia nevyplýva či boli vôbec posudzované konkrétne časti informácií označené ako obchodné tajomstvo, ktoré sa nachádzali v nosičoch informácií pod príslušným poradovým číslom, ktoré žalobca prostredníctvom svojej žiadosti žiadal sprístupniť. 7/ Žalobca má za to, že žalovaný pri rozhodovaní v predmetnej veci postupoval v rozpore s ustanovením § 32 Správneho poriadku a neskôr či sú splnené všetky zákonom vyžadované definičné znaky obchodného tajomstva a v jeho rozhodnutí nie je jasné o aké objektívne skutočnosti oprel svoje tvrdenie, že všetky požadované informácie sú obchodným tajomstvom spoločnosti Slovak Telekom a.s. 8/ Žalobca svoj názor o nesprávnom právnom posúdení predmetnej veci, resp. nesprávnou aplikáciou orgánu verejnej správy § 10 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o nasledovné právne názory vyslovené v jednotlivých rozhodnutiach a to konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž73/01 zo dňa 28.11.2001. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného neobsahuje presvedčivé skutočnosti z ktorých by bol jasný právny záver, že označenie žalobcom vyžiadaných informácií za informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je legitímne. 9/ Žalobca v žalobe zdôrazňuje charakter informácií, nakoľko nejde o údaje z období z rokov 2005 a 2006 za poskytovanie akýchkoľvek služieb spoločnosti Slovak Telekom a.s., ale ide práve o údaje predstavujúce pravdepodobne väčšinou náklady za poskytovanie univerzálnej služby, ktorú spoločnosť Slovak Telekom a.s. poskytuje na základe rozhodnutia Predsedu úradu o rozklade č. 33/01/2006 zo dňa 04.04.2006, pričom žalobca podotýka, že univerzálna služba má byť v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách poskytovaná nákladovo efektívnym spôsobom. Poskytovanie univerzálnej služby je povinnosťou vo verejnom záujme a nesprístupnenie predmetných údajov o nákladoch a výnosoch týkajúcich sa poskytovania univerzálnej služby, ako aj ďalších údajov evokuje pochybnosť o ich transparentnosti. 10/ Pre posudzovanie ochrany obchodného tajomstva v korelácii s právom na informácie je významný aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-416/10 z 15.01.2013. Týmto rozsudkom bola zodpovedaná prejudiciálna otázka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci pezinskej skládky. 11/ Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 12/ Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.05.2016 uviedol, že podľa § 10 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. Vychádzajúc zo striktného výkladu tohto ustanovenia by bolo možné obmedziť prístup k akejkoľvek informácii, ktorá je označená ako predmet obchodného tajomstva. Uvedený záver by však spôsoboval možnosť aplikácie obmedzujúceho pravidla v oblasti prístupu verejnosti k informáciám vedúcej k efektívnemu odňatiu možnosti realizácie práva na prístup k informáciám. 13/ Podľa názoru žalovaného požadované informácie zrejme nie sú takými informáciami, ktoré by obsahovo spadali pod výnimky uvedené v § 10 ods. 2, 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a preto výslovné vyhodnotenie potencionálnej aplikácie uvedených ustanovení nie je v napadnutom rozhodnutí uvedené. Inak vyjadrené nie je podľa názoru žalovaného nedostatkom napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že odôvodnenie tohto rozhodnutia neobsahuje vyhodnotenie kvality požadovaných informácií vo vzťahu k výnimkám uvedených v § 10 ods. 2, 3 uvedeného zákona, v prípade ak z obsahu a kvality požadovaných informácií objektívne a nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že medzi požadovanými informáciami a uvedenými zákonnými výnimkami neexistuje žiadny vzájomný obsahový prienik. To znamená, že v danom prípade žalobca mohol a mal legitímne a odôvodnene predpokladať, že vzhľadom na kvalitu a obsah požadovaných informácií nie je možné pri posudzovaní jeho žiadosti o poskytnutie informácií pozitívne reflektovať výnimky uvedené v § 10 ods. 2, 3 uvedeného zákona a preto nie je možné prijať záver, že absencia o preukázaní zrejmej skutočnosti v napadnutom rozhodnutí je akokoľvek spôsobilá nepriaznivo zasiahnuť do práva žalobcu na prístup k informáciám, či inak negatívne ovplyvniť jeho subjektívne právo a právo na chránené záujmy. 14/ Podľa tvrdenia žalobcu je pre odmietnutie sprístupnenia informácií označených ako predmet obchodného tajomstva je potrebné preukázať naplnenie všetkých pojmových znakov uvedených v § 17 Obchodného zákonníka. Z uvedeným názorom je, podľa žalovaného, možné súhlasiť do tej miery, pokiaľ požiadavka na takéto preukázanie nesmeruje k de facto rovnakému dokazovaniu existencie obchodného tajomstva, ako by tomu bolo v prípade, ak by vo veci rozhodoval všeobecný súd. Je potrebné zdôrazniť, že o tom či požadované informácie predstavujú predmet obchodného tajomstva rozhoduje povinná osoba ako o predbežnej otázke. Analogicky je teda možné odkazom na rozsah dokazovania správneho orgánu uskutočňovaného pri vydávaní predbežného opatrenia podľa § 43 Správneho poriadku, pričom vo všeobecnosti platí, že stačí, ak v skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka sú osvedčené v takej miere, aby odôvodňovali jeho vydanie. 15/ Zásadnou otázkou teda je rozsah v akom má byť naplnenie pojmových znakov obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka realizovaný v prípadoch, keď povinná osoba rozhoduje o obmedzení prístupu k informáciám z dôvodu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 16/ Samotné označenie určitej informácie za predmet obchodného tajomstva pre obmedzenie prístupu k informáciám nepostačuje. Je naďalej potrebné vyhodnotiť naplnenie ostatných znakov uvedených v § 17 Obchodného zákonníka. Predovšetkým je potrebné vyhodnotiť samotný charakter žiadanej informácie, teda to, či skutočne ide o informáciu obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiacu s podnikom. Obchodný zákonník nijako ďalej nedefinuje ktoré skutočnosti majú byť chápané ako informácie obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy. V prípade informácií požadovaných žalobcom je možné prijať odôvodnený záver, že tieto informácie skutočne predstavujú informácie obchodnej povahy, pretože majú svoj pôvod v účtovných záznamoch daného podniku a predstavujú druh cenovej, resp. nákladovej kalkulácie. Požadované informácie totiž majú svoj pôvod v účtovných záznamoch subjektu pôsobiaceho v prostredí hospodárskej súťaže, v rámci ktorej je žalobca s týmto subjektom v bezprostrednom, vzájomnom, v konkurenčnom postavení a existuje odôvodnení predpoklad, že tieto informácie môžu byť v rámci hospodárskej súťaže efektívne využité. Prejav vôle subjektu chrániť požadovanú informáciu, ako predmet obchodného tajomstva je v tomto prípade zrejmý. Skutočné zabezpečenie takejto informácie by malo spočívať v kvalifikovanom nakladaní s takouto informáciou, napr. v informačných systémoch pôvodcu tejto informácie, ako aj v obmedzení nakladania s takouto informáciou zamestnancami daného podniku a pod. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako bezpredmetnú zamietol. IV. Právne posúdenie súdu prvého stupňa 17/ K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku. 18/ Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a v iných zásahoch orgánu verejnej správy, postupujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19/ Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrení orgánu verejnej správy. 20/ Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 281/PÚ/2015 zo dňa 18.09.2015, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 127/INFO/2015 zo dňa 21.07.2015. 21/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 281/PÚ/2015 zo dňa 18.09.2015 je potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 22/ Podľa ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky čl. 17 ods. 1, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 23/ Podľa čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina zkladných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanovil zákon. 24/ Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 25/ Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanovil zákon. 26/ Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 27/ Podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. 28/ Súd má za preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 09.07.2015 žiadal o sprístupnenie dokumentov nachádzajúcich sa v administratívnom spise v konaní vedenom Úradom pod č. 572/14/2007 vo veci náhrady čistých nákladov spoločnosti Slovak Telekom a.s. za poskytovanie takzvanej univerzálnej služby za rok 2005 a 2006 z osobitného účtu univerzálnej služby uvedených v zozname SISu pod číslami, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí pod bodom 1. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb rozhodnutím č. 127/INFO/2015 zo dňa 21.07.2015 nesprístupnil informácie podľa žiadosti o sprístupnenie informácií. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 281/ PÚ/2015 zo dňa 18.09.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a zamietol odvolanie žalobcu. 29/ Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu žalovaného, ako aj rozhodnutí orgánu verejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť. 30/ Žalobca v žalobe napádal nedostatočne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie. 31/ Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 32/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami podkladom rozhodnutia. 33/ Správny poriadok v duchu základných pravidiel konania ustanovuje požiadavky pre riadne vydanie rozhodnutia v správnom konaní. Rozhodnutie, ktoré nespĺňa niektorú z požiadaviek zákona je vadným aktom. Dôsledkom porušenia § 46 v právnej praxi je, že vydané rozhodnutie trpí chybou, ktorú je potrebné odstrániť. Nezákonné rozhodnutie môže byť výsledkom porušenia tak hmotno - právnych, ako i procesno - právnych ustanovení zákona. 34/ Zmyslom a účelom odôvodenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia, preto v ňom orgán verejnej správy musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, i keď ich pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Odôvodnenie má vystihnúť podstatu veci a nemá sa zaťažovať bezvýznamnými údajmi a úvahami, ktoré by ho robili nezrozumiteľným. 35/ Súd má za to, že orgán verejnej správy sa neriadil príslušnými vyššie spomenutými ustanoveniami správneho poriadku. Jeho odôvodnenie je nepresvedčivé a nie je dostatočne zdôvodnené. 36/ Žalovaný, ako odvolací orgán čiastočne napravil chybu orgánu verejnej správy prvého stupňa ale nedostatočne. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútne nedostatok odôvodenie ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. 37/ Keďže žalobca nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie súd nevedel z rozhodnutia posúdiť či vychádzali orgány verejnej správy z dostatočne zisteného skutkového stavu a či správne právne posúdili danú vec. 38/ Žalovaný sa žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácie zaoberal akoby išlo o jednu informáciu. Žalobca však žiada sprístupniť informácie pod bodmi 3 až 154 tak, ako sú upresnené pod bodom 1 tohto rozsudku. Súd nezistil z administratívneho spisu a ani z rozhodnutia žalobcu čím všetky tieto informácie sú onačené ako obchodné tajomstvá. 39/ Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 40/ O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania a to vo výške 100 %. 41/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Bratislave, dňa 13.06.2017