Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/284/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202026 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202026.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: D. C., R. XX, U., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-43-40-2/2015-OdSP zo dňa 16.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný, sekcia ľudských zdrojov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni vojenským úradom sociálneho zabezpečenia pod č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 16.06.2015, ktorým správny orgán žalobcovi zvýšil invalidný výsluhový dôchodok od 01.07.2015 zo sumy 84,97 eur na sumu 89,57 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že suma zvýšenia invalidného dôchodku ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 zo dňa 22.10.2014, ktorým podľa § 1 písm. e/ ustanovuje sa pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015, ktorá je 4,60 eur, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Žalobcov invalidný výsluhový dôchodok vyplácaný do 30.06.2015 v sume 84,97 eur sa od 01.07.2015 zvýšil o 4,60 eur, t.j. na sumu 89,57 eur mesačne., pričom bol zvýšený invalidný výsluhový dôchodok v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 328/2002 Z.z.“). Ďalej sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia uvádza, že žalobca ako vojak utrpel dňa 30.05.1976 pracovný úraz s poškodením pravého oka v priamej súvislosti s výkonom vojenskej služby. Vojenská lekárska komisia ustanovila zo zdravotných dôvodov súvisiacich s utrpením pracovným úrazom u žalobcu zníženú schopnosť pre vojenskú činnú službu. Rozkazom ministra národnej obrany vo veciach personálnych č. 0110 zo dňa 29.09.1977 bol žalobca dňom 31.12.1977 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania. V spojitosti s poškodením zdravia následkom pracovného úrazu a s konaním o skončení služobného pomeru bol v roku 1977 s žalobcom vykonané konanie s cieľom posúdenia jeho invalidity. Z protokolu o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Národného výboru Mesta Plzne z 29.07.1977 vyplýva, že žalobca v tom čase nebol úplne ani čiastočne invalidným podľa § 25 zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a nebol ani občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa § 83 tohto zákona. Pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa zák. č. 121/1975 Zb. nebol žalobcovi k 01.01.1978 priznaný a ani vymeraný invalidný a ani čiastočný invalidný dôchodok. V osobitnom konaní Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia právoplatným rozhodnutím č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 16.02.2015 podľa § 40 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. od 01.03.2006 priznal žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok. Námietku žalobcu o protiprávnosti tohto právoplatného rozhodnutia považoval žalovaný za neopodstatnenú. Dodal, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol od 01.03.2015 žalobcovi vymeraný a do 30.06.2015 mesačne vyplácaný invalidný výsluhový dôchodok v sume 84,97 eur. Prvostupňový správny orgán rozhodol vo veci zvýšenia invalidného výsluhového dôchodku s poukazom na § 68 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z., pričom uviedol správnu sumu 4,60 eur, o ktorú sa od 01.07.2015 zvýšil žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok. II. Žaloba Žalobou doručenou súdu dňa 04.12.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom žiadal, aby súd zrušil jeho rozhodnutie. V ďalšom žalobca žiadal potvrdiť neplatnosť posudkovej komisie Národného výboru Mesta Plzeň zo dňa 29.07.1977 a určil vznik nároku na invalidný výsluhový dôchodok dňom 01.01.1978 v súlade so zápisnicou PK VÚSZ v Bratislave zo dňa 20.04.2009. Namietal, že podklad rozhodnutia správnych orgánov - PK Národného výboru Mesta Plzeň zo dňa 29.07.1977 je nedôveryhodný a v rozpore so zákonom, čím porušil žalovaný § 34 ods. 4 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa názoru žalobcu malo byť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalovaným zrušené, k čomu nedošlo. Žalobca namietal, že žalovaný neakceptoval ním predložené dôkazy, „protiprávne v rozpore so zákonom č. 395/2002 Z.z. v § 12 ods. 8 bola overená kópia PK Národného výboru Mesta Plzeň zamestnankyňou VÚSZ p. Mitošinkovou zo dňa 23.06.2009, ktorá nato nebola oprávnená a overenie previedla bez porovnania s originálom, pretože sa v archíve nenachádza, potvrdenie Vojenského archívu - centrálnej registratúry Trnava zo dňa 08.06.2015, ktoré dokazuje, že v archíve sa originál PK Národného výboru Mesta Plzeň nenachádza, kópiu rozkazu veliteľa VÚ 2072 K.vari, ktorá potvrdzuje, že dňa 29.07.1977 som bol odoslaný do vojenskej nemocnice a preto som sa nemohol zúčastniť na zasadnutí posudkovej komisie a zápisnica o rokovaní PK VÚSZ zo dňa 20.04.2009, ktorá mi priznala nárok na invalidný výsluhový dôchodok od 01.01.1978“. Na základe uvedeného žalobca nesúhlasil s vyjadrením odvolacieho orgánu na strane 3 jeho rozhodnutia, kde sa uvádza, že z protokolu o rokovaní PK NV Mesta Plzeň zo dňa 29.07.1977 vyplýva, že pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa zákona č. 121/1975 Zb. nebolo žalobcovi k 01.01.1978 priznaný a ani vymeraný invalidný a ani čiastočný invalidný dôchodok. V tomto prípade odvolací orgán účelovo vynechal podstatné žalobcom predložené dôkazy, ktoré popierajú pravosť a platnosť PK Mesta Plzeň. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný porušil § 34 ods. 4 Správneho poriadku, lebo bez akéhokoľvek preverenia relevantných dôkazov od vojenských orgánov potvrdil v rozhodnutí protiprávne overenú kópiu PK Národného výboru Mesta Plzeň, čím porušil § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Keďže v správnom konaní nebol predložený originál tohto dôkazu, je uvedený dôkaz protiprávne overenej kópie irelevantný. Žalobca dodal, že jeho zdravotný stav od roku 1976 je trvalý a nemôže sa zlepšiť ani ďalšou operáciou, a preto mu invalidný dôchodok patrí od vzniku nároku, to znamená od 01.01.1978, ako je uvedené aj v zápisnici o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia VÚSZ zo dňa 20.04.2009, ktorej žalobca predložil všetky doklady a ktorá ako jediná postupovala v súlade so zákonmi a vojenskými predpismi a uznala mu dátumom 01.01.1978 vznik nároku na invalidný výsluhový dôchodok. Na základe uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že návrh na zvýšenie jeho invalidného výsluhového dôchodku bol nesprávny, nakoľko nezohľadnilo jeho opodstatnený nárok na invalidný výsluhový dôchodok od 01.01.1978. III. Vyjadrenie žalovaného Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 16.03.2016, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že dôvod, pre ktorý žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, teda že v konaní bol použitý ako dôkaz protokol o pojednávaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Národného výboru Mesta Plzeň, ktorá je podľa žalobcu nedôveryhodná v rozpore so zákonom považuje za neopodstatnený, keďže nesmeruje proti rozhodnutiu o valorizácii, t.j. proti samotnému zvýšeniu jeho invalidného výsluhového dôchodku od 01.07.2015, ale smeruje proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 16.02.2015, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný výsluhový dôchodok od 09.03.2006. Rozhodnutie o priznaní invalidného výsluhového dôchodku bolo výsledkom samostatného správneho konania a bolo žalobcovi doručené dňa 16.02.2015, pričom mal proti nemu možnosť podať odvolanie, o čom bol riadne poučený. Túto svoju možnosť žalobca nevyužil a nepodal ani mimoriadny opravný prostriedok a ani žalobu o preskúmanie tohto rozhodnutia súdom. Podľa žalovaného je zrejmé, že rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku je výsledkom samostatného správneho konania ukončené samostatným individuálnym správnym aktom, pričom uvedené rozhodnutie nie je možné v súčasnosti preskúmať súdom. Rozhodnutie o valorizácii a rozhodnutie o priznaní invalidného výsluhového dôchodku sú dve samostatné rozhodnutia, ktorým predchádzali dve samostatne procesne ucelené správne konania. Je logické, že rozhodnutie o valorizácii vychádza z rozhodnutia o priznaní invalidného výsluhového dôchodku, no proti obom predmetným rozhodnutiam zákon pripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku, a teda obe rozhodnutia sú spôsobilé byť predmetom preskúmania pred správnym súdom. Žalovaný prezentoval názor, že dôvody, pre ktoré chcel žalobca zrušiť rozhodnutie napadnuté touto žalobou nie sú právne relevantné, nesúvisia s výrokom rozhodnutia o zvýšení žalobcovho invalidného výsluhového dôchodku, ale smerujú výlučne ku konaniu a rozhodnutiu o priznaní invalidného výsluhového dôchodku, ktoré bolo predmetom samostatného uceleného správneho konania. Pokiaľ sa žalobca domáhal potvrdenia neplatnosti listiny „protokol o pojednávaní z posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Národného výboru Mesta Plzeň z 29.07.1977“ z dôvodu, že posudková komisia nebola na to rozhodnutie kompetentná a je v rozpore s vtedy s platnou legislatívou, žalovaný uviedol, že uvedená listina nie je rozhodnutím v správnom konaní a len dokumentuje posúdenie zdravotného stavu žalobcu príslušnou posudkovou komisiou podľa § 107 zákona č. 171/1975 Zb. a Krajský súd v Bratislave nie je príslušný o tejto veci rozhodnúť. Žalovaný poukázal taktiež na skutočnosť, že uvedený protokol nemá žiadnu súvislosť s preskúmaním rozhodnutia o valorizácii žalobcovho invalidného dôchodku. IV. Právne posúdenie veci Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP, v ktorom je upravené rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z toho hľadiska, či ide o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z. sa výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30.06. príslušného kalendárneho roka zvyšujú od 01.07. príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v ods. 3,5 až 11. Podľa § 68 ods. 4 zák. č. 328/2002 Z.z. sa invalidný výsluhový dôchodok zvyšuje o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok. Podľa § 1 ods. 1 písm. e) opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 zo dňa 22.10.2014 pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2015 sa ustanovuje 4,60 eura, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 zákona a sociálny dôchodok. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že žalobca námietky, pre ktoré žiadal zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie, smeroval proti konaniu a rozhodnutiu, ktoré nebolo a nemohlo byť predmetom prieskumu na základe ním podanej žaloby. Namietal zákonnosť protokolu o pojednávaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Národného výboru Mesta Plzeň č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 16.06.2015. Spochybnil uvedený dôkaz z dôvodu, že sa v administratívnom spise nenachádzal originál tohto listinného dôkazu. Žalobca však nijako nepreukázal, že by uvedená listina neexistovala ani nespochybnil pravosť tohto dokumentu, resp. že išlo o listinu v pozmenenej forme. Pokiaľ žalobca spochybňoval pravosť uvedenej listiny bolo jeho povinnosťou predložiť akýkoľvek dôkaz, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenia. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, a preto námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemohla byť považovaná súdom za opodstatnenú. Žalobca taktiež namietal, že návrh na zvýšenie jeho invalidného výsluhového dôchodku bol nesprávny, nakoľko nezohľadnil jeho opodstatnený nárok na invalidný výsluhový dôchodok od 01.01.1978. Posúdenie otázky vzniku invalidity a nároku žalobcu na invalidný výsluhový dôchodok však nebolo predmetom rozhodnutia preskúmavaného na základe predmetnej žaloby. Predmetom konania a rozhodnutia správnych orgánov bola iba valorizácia uvedeného výsluhového invalidného dôchodku. Otázkou invalidného výsluhového dôchodku, jeho priznaním a výškou sa zaoberal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a vydal rozhodnutie č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 16.02.2015 a podľa § 40 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.03.2006 priznal žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca, hoci mu bolo doručené a bol o možnosti podať opravný prostriedok poučený, nepodal odvolanie a teda sa rozhodnutie o priznaní invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi stalo právoplatným. Od 01.03.2015 bol žalobcovi vyplácaný výsluhový dôchodok v sume 84,97 eur. Vo vyššie uvedenej súvislosti súd poukazuje na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, podľa ktorej právo je písané pre bdelých, každý sa má starať o svoje práva priznané mu právnym predpisom. Je na účastníkovi, aby chránil svoje práva, ktoré mu priznáva právny poriadok Slovenskej republiky. Hoci právny poriadok Slovenskej republiky v predmetnej veci neukladal účastníkovi konania povinnosť podať proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy opravný prostriedok, ale poskytol mu na to iba právo, v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov bol aktívny prístup účastníka konania žiaduci. Pokiaľ toto svoje právo nevyužil a neuplatnil si nebránil svoje právo pred správnym orgánom zákonom ustanoveným spôsobom, jeho možnosť revidovať stav uvedený týmto právoplatným rozhodnutím prekludovalo a ani správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-43-40-2/2015-OdSP zo dňa 16.10.2015 na základe tejto žaloby nie je oprávnený zaoberať sa posúdením zákonnosti skôr vydaného rozhodnutia o priznaní výsluhového invalidného dôchodku, hoci na neho rozhodnutie žalovaného nadväzovalo - teda právoplatné rozhodnutie bolo pre neho podkladom. Správny súd nemôže v tomto konaní preskúmavať rozhodnutie, ktoré nebolo napadnuté žalobou a ktoré pred podaním žaloby nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom v zmysle správneho poriadku. Zároveň uvedené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 16.02.2015 ani nemôže byť v súčasnosti predmetom prieskumu, keďže v zmysle § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ods. 4 § 181 SSP zmeškanie lehoty podľa ods. 1 nemožno odpustiť. V rámci prieskumu rozhodnutia napadnutého žalobou nebolo preto možné posúdiť zákonnosť skôr vydaného a právoplatného rozhodnutia vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-65211005333102 zo dňa 16.02.2015, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Rozhodnutie, ktoré súd preskúmaval na základe žaloby bolo vydané v konaní o zvýšení (valorizácii) invalidného výsluhového dôchodku priznaného na základe právoplatného rozhodnutia a v tomto kontexte súd považoval žalobou napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade s právnymi predpismi. Súd dodáva, že suma zvýšenia invalidného dôchodku ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. z 22.10.2014, ktorým sa podľa § 1 písm. e/ ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015 bola 4,60 eur, ak ide o invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Správny súd konštatuje, že presne o uvedenú sumu bol žalobcovi od 01.07.2015 v súlade s § 68 ods. 1 a 4 zák. č. 328/2002 Z.z. zvýšený výsluhový dôchodok zo sumy 84,97 eur na sumu 89,57 eur. Správny súd dospel na základe uvedených skutočností k záveru, že v administratívnom konaní správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili v intenciách príslušných právnych predpisov a ich konanie zodpovedá ustanoveniam Správneho poriadku. Preto správny súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).