Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/136/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202028 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202028.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: Z.. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. F. XXXX proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. augusta 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne zo dňa 27. augusta 2015 v spojení s rozhodnutím o zvýšení invalidného dôchodku zo dňa 04. decembra 2015, zo dňa 31. augusta 2016 a zo dňa 25.10.2016 číslo XXX XXX XXXX X p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.08.2015, ktorým jej odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ ZSP“) priznala invalidný dôchodok v sume 345,30 eur mesačne. V odvolaní namietla nesprávny počet dní v zistenom období dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“), ktorý odporkyňa podľa osobného listu priloženého k rozhodnutiu, pri výpočte uviedla. Navrhovateľka tvrdila, že jej nebolo zhodnotených 365 dní, t.j. obdobie od 01.09.1994 do 31.08.1995, kedy mala viac ako 15 rokov a navštevovala prvý ročník SOU Polygrafického, k čomu ako dôkaz priložila vysvedčenie zo školského roka 1994/1995. Odporkyni ďalej vytkla, že nezhodnotila ani obdobie od 26.01.2015 do 17.02.2015, t.j. 23 dní, ktoré odpracovala v Rakúsku, za ktoré boli platené aj odvody do sociálneho systému v Rakúsku a odporkyňa jej tak celkom nezhodnotila 388 dní (365+23) ODP a túto dobu žiadala po preskúmaní zohľadniť v sume invalidného dôchodku. 2. Uvedenou argumentáciou navrhovateľka reagovala na dôvody napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých bola ku dňu 13.03.2015 uznaná za invalidnú pre pokles schopnosti vykonával zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z rozhodnutia vyplýva, že ku dňu 13.03.2015 získala 5 621 dní obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis ktorých obsahuje priložený osobný list) a získanie ďalšieho obdobia preukázané nebolo. Podľa ust. § 60 ods. 9 ZSP, získala tak navrhovateľka 15 rokov a 146 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov ODP na vznik nároku na invalidný dôchodok. Navrhovateľka poukázala na ďalšie tvrdenie odporkyne v rozhodnutí, že získala náhradnú dobu podľa ust. § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a preukázala dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie, v kalendárnom roku 1995 - 122 dní, v kalendárnom roku 2000 - 195 dní‚ v kalendárnom roku 2001 - 24 dní, za ktoré obdobia jej patrí pomerná čas osobného mzdového bodu 0,3 a úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je tak 7,9990. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahne dovŕšením 62 rokov veku. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získala navrhovateľka 9 585 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 15 206 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 41,6603 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. 3. V konaní o opravnom prostriedku odporkyňa dňa 21.11.2015 písomne oznámila navrhovateľke a dňa 01.12.2015 súdu, že úradnou cestou dožiadala nositeľa sociálneho poistenia v Rakúsku o potvrdenie ODP uvádzaného navrhovateľkou, ktoré získala zo zamestnania podľa právnych predpisov Rakúskej republiky. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2015 bol navrhovateľke zvýšený invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej ZSP) na sumu 347.40 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že suma invalidného dôchodku je zvýšená po zistení vymeriavacieho základu od 18.08.2010 do 26.09.2010, v rozhodujúcom období sa zmenil priemerný osobný mzdový bod z 0,7101 na 0,7l57 a v súlade s tým aj hodnota priemerného osobného mzdového bodu z 0,7652 na 0,7698 a následne po prepočte suma invalidného dôchodku z 340,70 eur na 342,80 eur mesačne, k čomu bola podľa ust. § 82 ZSP pripočítaná pevná suma zvýšenia invalidného dôchodku 4,60 eur. Súčasťou rozhodnutia je osobný list s rozpísanými údajmi pre výpočet sumy dôchodku. 4. Aj voči tomuto rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka opravný prostriedok (dňa 02.02.2016), v ktorom opätovne namietla nesprávny počet dní v zistenom ODP, ktoré odporkyňa nezmenila ani zmenovým rozhodnutím. Odporkyni vytkla, že jej nezhodnotila 365 dní v čase od 01.09.1994 do 31.08.1995 a zdôraznila, že vo veku 15 rokov, dňa 30.06.1994 ukončila základnú školu a od 01.09.1994 začala navštevovať 1. ročník SOU Polygrafického, pričom odporkyňa jej zhodnotila dobu nesprávne, až od 01.09.1995, kedy už mala viac ako 16 rokov. Opätovne prízvukovala, že odporkyňa ani v zmenovom rozhodnutí nezhodnotila obdobie 23 dní práce v Rakúsku, neuviedla dôvody zmeny v rozhodnutí a ani neprihliadla na jej odvolanie zo dňa 14.10.2015. 5. Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.08.2016 bol navrhovateľke zvýšený invalidný dôchodok podľa ust. § 70 ods.1, § 112 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. zo sumy 347,40 eur mesačne na sumu 349,60 eur. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že suma invalidného dôchodku je zvýšená od 01.01.2016 o 1,70 eur podľa ust. § 82 ZSP o pevnú sumu v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z. 6. Navrhovateľka aj voči tomuto rozhodnutiu odporkyne (z 31.08.2016) podala dňa (11.10.2016) opravný prostriedok, v ktorom tak ako v predchádzajúcich odvolaniach namietla nesprávny počet dní v zistenom ODP, ktoré odporkyňa nezmenila ani v tomto zmenovom rozhodnutí. Uviedla, že podstatou jej doterajších návrhov na preskúmanie rozhodnutí je zákonným spôsobom rozhodnúť o započítaní doby po skončení povinnej školskej dochádzky a odporkyňa sa už po tretíkrát touto námietkou nezaoberala a ani ju ani v jednom rozhodnutí nepopísala. Z toho dôvodu požiadala základnú školu, ktorú navštevovala, o vydanie katalógového listu žiaka 2. stupňa ZŠ, potvrdzujúceho, že povinnú školskú dochádzku ukončila v školskom roku 1993/1994. Ďalej namietla, že odporkyňa jej určila ukončenie povinnej školskej dochádzky až na deň 31.08.1995, od kedy jej začala hodnotiť aj dobu pre dôchodok. Opakovane prízvukovala, že v rozhodnutí nie je odôvodnené zhodnotenie doby jej práce v Rakúsku. 7. Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.10.2016 bolo zmenené predchádzajúce rozhodnutie z 31.08.2016 v časti jeho odôvodnenia - zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení na sumu 347,90 eur od 13.03.2015 a od 01.01.2016 na sumu 349,60 eur. Odporkyňa v odôvodnení uviedla, že suma invalidného dôchodku sa zvýšila po započítaní 60 dní, t.j. obdobia od 01.01.2015 do 28.02.2015, do obdobia dôchodkového poistenia. Nakoľko ide o kratšiu dobu poistenia ako 1 rok, v zmysle čl. 57 nariadenia ES a Rady č. 883/2004, nevznikne navrhovateľke nárok na dôchodkové dávky podľa právnych predpisov Rakúskej republiky a toto obdobie získané v Rakúsku je príslušná zhodnotiť ona. K námietke zhodnotenia obdobia štúdia navrhovateľky na SOU Polygrafickom (1.ročník) a poukazom na ust. § 255 ods.1 ZSP a § 8 ods. 1 pís. f/ zák.č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uviedla, že zamestnaním sa rozumie štúdium od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení povinnej školskej dochádzky. Keďže povinnú školskú dochádzku navrhovateľka skončila po ukončení 9 rokov, až ukončením prvého ročníka na strednej škole, toto štúdium jej odporkyňa zhodnotila od 01.09.1995. Suma invalidného dôchodku je podľa ust. § 73 ods. 1 ZSP v znení zák. č. 600/2003 Z.z. určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,7698), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok s pripočítaním obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku (41,7261rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 8. Navrhovateľka aj voči tomuto rozhodnutiu (z 25.10.2016) podala dňa 19.12.2016 opravný prostriedok (4-tý rozšírený návrh), v ktorom s poukázaním na odôvodnenie rozhodnutia odporkyne podľa ust. § 8 zák. č.100/1988 Zb. uviedla, že citovaný zákon bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z.z. a teda pre riešenie jej veci je irelevantný a vzhľadom k tomu ani toto vydané rozhodnutie nerieši problém výšky jej invalidného dôchodku. V dôsledku uvedeného zotrvala na dôvodoch v pôvodne podanom návrhu na preskúmanie súdom. 9. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 01.12.2015 poukázala na námietky navrhovateľky na nezhodnotenie obdobia jej štúdia na SOU Polygrafickom od 01.09.1994 do 31.08.1995 a zamestnania v Rakúsku od 26.01.2015 do 17.02.2015, na základe ktorých požiadala dňa 20.11.2015 nositeľa sociálneho poistenia v Rakúsku o potvrdenie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka získala podľa právnych predpisov Rakúskej republiky. Vzhľadom k tomu požiadala súd o poskytnutie primeranej lehoty na preskúmanie námietok navrhovateľky s tým, že po zaslaní potvrdenia z Rakúska vydá nové rozhodnutie v súlade so skutkovým a právnym stavom a doplňujúce vyjadrenie k sporu. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 18.01.2017 odporkyňa uviedla, že napadnutým rozhodnutím z 27.08.2015 bol navrhovateľke priznaný invalidný dôchodok v sume 345,30 eur podľa ust. § 70 ods. 1 a § 82 ZSP. Spôsob určenia sumy invalidného dôchodku v súlade s ust. § 73 ods.1 ZSP navrhovateľka nenamietla, a preto posudkovému lekárovi jej opravný prostriedok nebol postúpený na opätovné posúdenie. Následným rozhodnutím zo dňa 04.12.2015 zvýšila navrhovateľke podľa ust. § 70 ods. 1, § 112 ods.1 a § 82 ZSP od 13.03.2015 invalidný dôchodok na sumu 347,40 eur mesačne a to po dodatočnom zhodnotení vymeriavacieho základu za obdobie od 18.08.2010 do 26.09.2010. Po zhodnotení obdobia získaného v Rakúsku bola zmenovým rozhodnutím z 25.10.2016 navrhovateľke od vzniku invalidity dňa 13.03.2015 zvýšená suma invalidného dôchodku na sumu 347,90 eur. K námietke nehodnotenia doby štúdia v školskom roku 1994/1995 odporkyňa poukázala na ust. § 255 ods.1 ZSP, podľa ktorého za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba, získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak ZSP neustanovuje inak. Dobu štúdia na strednej odbornej škole, resp. strednom odbornom učilišti je možné pre nárok na dôchodkovú dávku započítať až po ukončení povinnej školskej dochádzky. Podľa právnych predpisov, ktoré upravovali povinnú školskú dochádzku (zák. č. 29/1984 Zb. v znení zák.č.171/1990 Zb.) bola povinná školská dochádzka deväťročná a žiak ju ukončil deviatym ročníkom základnej školy, resp. v prvom ročníku strednej školy. Z dôvodu, že navrhovateľka v školskom roku 1993/1994 ukončila ôsmy ročník základnej školy a v šk.r.1994/1995 nenastúpila do deviateho ročníka ZŠ ale do prvého ročníka stredného odborného učilišťa, povinnú školskú dochádzku skončila ukončením prvého ročníka, dňom 31.08.1995. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov navrhla odporkyňa napadnuté rozhodnutie z 27.08.2015 o priznaní invalidného dôchodku v spojení so zmenovými rozhodnutiami o zvýšení sumy invalidného dôchodku zo dňa 04.12.2015, z 31.08.2016 a z 25.10.2016 ako vecne správne potvrdiť. 10. Na pojednávanie súdu dňa 08.11.2017 sa navrhovateľka pre chorobu nedostavila, žiadala pojednávať a rozhodnúť v jej neprítomnosti. Odporkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach a dôvodoch uvedených v jej rozhodnutiach a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. 11. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 12. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 14. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 15. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 16. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 17. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 18. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách v prílohe č. 4 cit. zákona (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP). 19. Podľa ust. § 112 ods. 4 ZSP dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 20. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 21. Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 22. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 23. Podľa § 72 ods. 1 pís. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. je počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov najmenej osem rokov. 24. Podľa § 72 ods. 2 ZSP sa počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 25. Podľa ods. 1 veta prvá ust. § 255 ZSP, ktoré upravuje obdobie dôchodkového poistenia a výšku osobného mzdového bodu získané pred účinnosťou ZSP t.j. pred 01.01.2004 za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa ust. § 255 ods. 3 ZSP za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 27. Podľa právneho predpisu účinného pred 01.01.2004, t.j. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý upravuje zápočet doby zamestnania v niektorých prípadoch, podľa znenia § 11 pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku sa z dôb zamestnania a náhradných dôb získaných v cudzine, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, hodnotí štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky a doba uvedená v § 9 ods. 1 písm. e/ ak ide o občanov Slovenskej republiky. 28. Podľa ust. § 2 ods.1 zák. č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zák. č. 522/90 Zb. sústavu základných a stredných škôl tvorí základná škola, základná umelecká škola, učilište, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola a špeciálne školy. 29. Podľa ust. § 34 ods. 1 zák. č. 29/1984 Zb. povinná školská dochádzka sa začína spravidla začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nie je telesne alebo duševne primerane vyspelé a ak o to požiada jeho zákonný zástupca, lekár alebo riaditeľka predškolského zariadenia, odloží mu národný výbor začiatok povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok. 30. Podľa ust. § 34 ods. 3 zák.č. 29/1984 Zb. povinná školská dochádzka trvá deväť rokov a žiaci ju splnia ukončením obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dovŕšia posledný rok povinnej školskej dochádzky. 31. Podľa právneho predpisu účinného pred 01.01.2004, § 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítava sa doňho náhradná doba, ktorou je podľa pís. i/ doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom (vyhl. č. 149/1988 Z.z.). 32. Podľa ust. § 1 vyhlášky č. 149/1988 v znení vyhl. 250/1993 Z.z., sa štúdium započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí ako sústavná príprava na budúce povolanie a podľa § 24 od. 1 písm. b/ cit. vyhlášky sa za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie považuje aj odborná príprava v odborných učilištiach. 33. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 34. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 35. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 36. Z ust.§ 195 ods. 1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 37. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 38. V zmysle citovaných ustanovení ZSP odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 39. Navrhovateľka bola podľa napadnutého rozhodnutia uznaná za invalidnú odborným posudkom posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 24.06.2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie funkčného stavu organizmu, ako jedna z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok v zmysle ust. § 70 ods. 1 ZSP sporným nebolo. Spornou medzi účastníkmi konania zostala otázka počtu dní obdobia dôchodkového poistenia, zhodnotených odporkyňou pre výpočet sumy invalidného dôchodku navrhovateľky, ako ďalšia z podmienok uložených citovaným ustanovením zákona. 40. Nosnými dôvodmi opravných prostriedkov navrhovateľky podaných proti pôvodnému i všetkým zmenovým rozhodnutiam odporkyne bolo jej zamestnanie v období od 26.01.2015 do 16.02.2015 v Rakúsku a obdobie ukončenia povinnej školskej dochádzky, za základ ktorého považuje vek 15 rokov. 41. K námietke týkajúcej sa obdobia dôchodkového poistenia súd poukazuje na postup odporkyne, ktorá po oznámení tejto skutočnosti vykonala dopyt a po získanom potvrdení nositeľa poistenia v Rakúskej republike na formulári E205 AT podľa čl. 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré bolo odporkyni doručené dňa 04.07.2016, v zmenovom rozhodnutí zo dňa 25.10.2016, dodatočne zhodnotila a odôvodnila obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 23 dní, získané zo zamestnania v Rakúsku v čase od 26.01.2015 do 16.2.2015. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že navrhovateľka prvotne vo svojej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 24.06.2015 obdobie svojho zamestnania v Rakúsku neuviedla. Odporkyni teda nemožno vyčítať, že by sa s týmto obdobím nevysporiadala v súlade s platnými právnymi predpismi a dobu dôchodkového poistenia získanú v Rakúsku navrhovateľke v súlade s čl. 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 nezapočítala, nakoľko tak po získaní potrebných podkladov vykonala zmenovým rozhodnutím zo dňa 25.10.2016, v potvrdenom rozsahu 23 dní (od 26.01.2015 do 16.02.2015) a navrhovateľke v zodpovedajúcom rozsahu zvýšila sumu invalidného dôchodku. 42. Vo vzťahu k námietke navrhovateľky, argumentujúcej vekom 15 rokov pre posúdenie obdobia dôchodkového poistenia, súd upriamuje pozornosť na ust. § 8 ods. 1 pís. f/ zák. č. 100/1988 Zb. v zmysle ktorého sa zamestnaním rozumie štúdium od prvého ročníka strednej školy, najskôr však po ukončení povinnej školskej dochádzky. Inak povedané, nie vek, ale ukončenie povinnej školskej dochádzky je rozhodujúcim kritériom pre započítanie obdobia pre nárok na dôchodkovú dávku. Súd mal z veku navrhovateľky, doloženého vysvedčenia a katalógového listu základnej školy za preukázané, že osem rokov základnej školy ukončila dňom 30.08.1994 a deviaty rok školskej dochádzky, t.j. povinnú školskú dochádzku ukončila v školskom roku 1994/1995 ku dňu 30.08.1995, ukončením prvého ročníka štúdia na SOU Polygrafickom. V zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 29/1984 Zb. v znení zák. č. 171/1990 Zb. platného v čase vzniku nároku, povinná školská dochádzka bola deväťročná a žiak ju ukončil deviatym ročníkom základnej školy, resp. prvým ročníkom strednej školy. Navrhovateľka, ktorá si mylne stotožňuje ukončenie povinnej školskej dochádzky s ukončením štúdia na základnej škole, v jej prípade ôsmym ročníkom v šk. roku 1993/1994, ukončila povinnú školskú dochádzku dňa 31.08.1995, teda až po ukončení prvého ročníka štúdia na SOU Polygrafickom, po absolvovaní deviatich rokov školskej dochádzky. 43. Za nedôvodnú súd považuje aj argumentáciu navrhovateľky, namietajúcu nesprávny postup odporkyne pri hodnotení jej nároku na invalidný dôchodok nielen podľa platných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účinného od od 01.04.2004 ale aj podľa zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý platil len do 31.12.2003. Odporkyňa aj v tomto smere postupovala správne, riadiac sa ust. § 255 ZSP, keď navrhovateľke pri posudzovaní jej nároku a výšky dôchodku hodnotila aj obdobie dôchodkového poistenia a výšku osobného mzdového bodu, ktoré získala pred 01.01.2004 a za takéto obdobie dôchodkového poistenia považuje súčasne platný zákon (zák.č.461/2003 Z.z.) aj zamestnanie a náhradnú dobu získanú pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 t.j. podľa zák. č.100/1988 Zb. 44. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam a citovaným zákonným ustanoveniam dospel súd k záveru, že námietky navrhovateľky v opravnom prostriedku (v jeho štyroch zneniach), na ktorých zotrvala aj v písomnom vyjadrení z 02.11.2017 k pojednávaniu vytýčenému na deň 08.11.2017 sú nedôvodné a napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa zo dňa 27. augusta 2015 v spojení s rozhodnutím o zvýšení invalidného dôchodku zo dňa 04. decembra 2015, zo dňa 31. augusta 2016 a zo dňa 25.októbra 2016 číslo XXX XXX XXXX 0 je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. vrátane súvisiacich zmenových rozhodnutí potvrdil. 45. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.