Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/275/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202040 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202040.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: VINÁRSTVO Viničky s.r.o., IČO: 36 588 016, Ladmovce 186, zastúpený: Deloitte Legal s.r.o., IČO: 36 868 019, Digital Park II, Einsteinova 23, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/19549/2015-77 zo dňa 24.09.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobou napadnuté rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/19549/2015-77 zo dňa 24.09.2015 ako aj rozhodnutie Finančné riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1126223/2015 zo dňa 09.07.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania, ktorej výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. MF/19549/2015-77 zo dňa 24.09.2015 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe odvolania žalobcu ako daňového subjektu potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1126223/2015 zo dňa 09.07.2015, ktorým bol zamietnutý žalobcov návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1020503/1/530798-987082/2012/5309 zo dňa 16.05.2012. 2. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že listom zo dňa 30.04.2015 žalobca podal návrh na obnovu vyššie uvedeného právoplatne ukončeného daňového konania. Ako novú skutočnosť, ktorá vyšla najavo žalobca uviedol Protokol o výsledku kontroly vykonanej Finančným riaditeľstvom SR, sekciou inšpekcie a vnútornej kontroly v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe (ďalej aj ako „protokol o výsledku kontroly vykonanej v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. „ alebo ako „protokol“), ktorý získal až keď mu bol poskytnutý orgánom činným v trestnom konaní. Žalobca v návrhu tvrdil, že protokol je novou skutočnosťou a dôvodom na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku a zároveň, že pochybenia správcu dane, ktoré Finančné riaditeľstvo SR v Protokole konštatuje sú dôvodom podania návrhu na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku. Taktiež v návrhu žalobca poukázal na porušenie zásady daňového konania, že správca dane podľa vlastného zdôvodnenia pri výbere svedkov vychádzal z ročných prehľadov o zamestnancoch v nadväznosti na mzdovú agendu spoločnosti JOMADO s.r.o. a aj keď na doručené výzvy neodpovedali všetci svedkovia, správca vyhodnotil, že k dodaniu služieb spoločnosťou JAMADO s.r.o. nedošlo. Žalobca tiež poukázal v návrhu na to, že do daňovej kontroly zasahovala osoba, ktorá mala byť z tejto kontroly vylúčená z dôvodu zaujatosti, a preto sa možno domnievať, že zistenia správcu dane pri daňovej kontrole boli ovplyvnené a nevychádzali z pravdivého stavu veci. 3. Prvostupňový správny orgán, Finančné riaditeľstvo SR, návrh žalobcu na obnovu konania zamietlo a so závermi prvostupňového správneho orgánu sa stotožnil i žalovaný. Poukazujúc na znenie § 75 ods. 1 Daňového poriadku žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na povolenie obnovy konania nestačí, aby dôkazy boli len nové, musia byť takej kvality, že keby sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli by zmeniť rozhodnutie správcu dane vo veci a zároveň tieto skutočnosti a dôkazy sa nemohli uplatniť v daňovom konaní bez zavinenia účastníka konania. K porušeniam uvedeným v predmetnom protokole žalovaný konštatoval, že pochybenia správcu dane uvedené v protokole sú procesného charakteru, pričom nepreukazujú nepravdivosť skutkových zistení v pôvodnom konaní a nespôsobujú nezákonnosť protokolu z kontroly. Ide o nesprávny typ zápisníc, neúplnosť zápisníc, chýbajúca pečiatka na upovedomení o daňovej kontrole, nevráteniu dokladov daňovému subjektu v lehote do 30 dní, neupovedomenie daňového subjektu pred zaslaním výzvy na písomnú svedeckú výpoveď, existencia dokumentov od iných správcov dane v spisovej zložke daňového subjektu, z ktorých nie je zrejmé, z akého dôvodu boli správcovi dane doručené. Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že správca dane znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2010 z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že k dodávke strojov a zariadení pri výrobe a skladovacie priestory na výrobu vína - projekt HADFA od spoločnosti LOGISTIC ZEMPLÍN s.r.o. došlo v tomto zdaňovacom období, t.j. neboli splnené podmienky § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pre uplatnenie nadmerného odpočtu. K osobe Ing. Ondreja Tomášika, ktorý mal podľa žalobcu zasahovať do daňovej kontroly napriek tomu, že mal byť vylúčený z daňového konania z dôvodu zaujatosti, bolo zo spisového materiálu zrejmé, že vykonanie daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2010 bolo poverených postupne niekoľko osôb. Ing. Tomášik vykonával daňovú kontrolu do 24.03.2011. Návrh na vylúčenie z konania bol predložený riaditeľovi Daňového úradu Kráľovský Chlmec 17.06.2011, t.j. 3 mesiace po tom, ako už do daňovej kontroly nezasahoval. Žalobca návrh na obnovu konania ani v odvolaní neuviedol, ako konkrétne mal do tejto kontroly zasahovať. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 09.07.2015 dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodňuje, že predložený návrh žalobcu na obnovu konania nezakladá dôvod na povolenie obnovy konania, a preto ako zákonné žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba 4. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného i jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Nestotožnil sa s argumentmi žalovaného uvedenými v jeho rozhodnutí, pričom namietal, že v návrhu na obnovu konania ním predložené dôkazy, najmä protokol o výsledku kontroly vykonanej v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. zo dňa 22.06.2013 pod č. 1300210/1/298267/2013 bol novým dôkazom, zakladajúcim dôvod na obnovu konania v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR rozsudky sp. zn. 5Sžf/5/2011 a 6Sžf/4/2012 z ktorej vyplýva, že rozhodovanie o povolení obnovy konania je len prvým štádiom obnovy konania, kde sa rozhoduje o existencii resp. o neexistencii dôvodov obnovy konania. V tomto štádiu sa nevyhodnocuje reálny vplyv predložených dôkazov na meritum veci, ani sa nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či novo predložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. V zmysle uvedeného mali teda správne orgány zisťovať len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť resp. pravdepodobnosť jeho vplyvu na výsledok konania. Správne orgány však vo svojich rozhodnutiach priamo uvádzali, že pochybenia konštatované v protokole nepreukazujú nepravdivosť skutkových zistení a nespôsobujú nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly, čo však predstavuje hodnotenie vplyvu dôkazov. Takéto hodnotenie však v zmysle vyššie uvedenej judikatúry neprípustné a nezákonné. 6. Podľa názoru žalobcu však pochybenia správcu dane pri výkone daňovej kontroly neboli len procesného charakteru. V protokole sa uvádza, že správca dane porušil procesné ustanovenia v svojom postupe pri daňovej kontrole, tiež však v rámci daňového konania nielenže nebol upovedomený žalobca o výsluchu svedkov, ale bolo mu odopreté právo klásť svedkom otázky, nakoľko správca dane zvolil výsluch svedkov formou zaslania písomných otázok vybraným svedkom bez toho, aby umožnil žalobcovi sa k týmto otázkam vyjadriť, resp. ich doplniť. Takýto postup je v zmysle daňového poriadku nezákonný. Keďže teda správca dane vychádzal aj pri vyhotovení protokolu z daňovej kontroly z takto získaných dôkazov, mal žalobca za to, že tento protokol ako taký je nezákonným dôkazom. V daňovej kontrole nezákonne získaný dôkaz je dôkazom, ktorý môže ovplyvniť rozhodnutie správcu dane, preto na takýto dôkaz správca dane nemal prihliadať. Na základe uvedeného mal žalobca zato, že protokol a pochybenia v ňom konštatované predstavuje taký dôkaz, pri ktorom je pravdepodobné, že bude mať vplyv na výsledok konania. Preto bola naplnená podmienka na povolenie obnovy konania. 7. Žalobca tiež namietal argumentáciu žalovaného ohľadom vylúčenia osoby Ing. I. M., ktorý podľa žalovaného nepredstavuje skutočnosť zakladajúcu dôvod na obnovu konania. Žalobca upozornil, že Ing. Ondrej Tomášik nepodal námietku ako kontrolór správcu dane ale ako vedúci zamestnanec. Vedúci zamestnanec v zmysle jemu zverených úloh a kompetencií usmerňuje a riadi kontrolórov pri výkone daňovej kontroly. Na základe uvedeného je teda irelevantné, že žalobcom priložené dôkazy k návrhu na obnovu daňového konania sa týkali iného zdaňovacieho obdobia, keďže K.. I. M. bol z titulu svojej pozície a kompetencií oprávnený riadiť kontrolórov pri výkone kontroly za akékoľvek zdaňovacie obdobie teda aj za daňové konanie za október 2010. Uvedené potvrdzuje aj samotný fakt, že námietku zaujatosti podal sám K.. I. M.. Žalobca mal teda zato, že ním predložené dôkazy dostatočne preukazujú, že do daňovej kontroly zasahovala osoba, ktorá sa sama cítila zaujatá a mala byť z kontroly vylúčená. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 26.01.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 9. K prvej námietke žalobcu týkajúcej sa protokolu Finančného riaditeľstva SR z kontroly vykonanej v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. žalovaný uviedol, že v uvedenom protokole sa konštatuje porušenie § 11 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 511/1992 Zb.“) - nesprávne označenie zápisnice, neúplnosť zápisnice, porušenie § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. - že sa správca dane zaslal výzvy na písomné svedecké výpovede, pričom pred ich zaslaním o tom neupovedomil žalobcu a o tom upovedomil zástupcu žalobcu až po doručení písomných výpovedí, nedodržanie smernice pre manipuláciu s pečiatkami, porušenie § 15 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb., že doklady neboli žalobcovi vrátené do 30 dní od predloženia posledného dokladu, absenciu dokladu o tom, že predložené doklady boli žalobcovi vrátené v 30 dňovej lehote a v spisovej zložke žalobcu boli založené dokumenty od iných správcov dane, pričom v spise nie je doklady, ktorým o tieto písomnosti správca dane žiadal. Žalovaný trval na tom, že uvedené porušenia nie sú takého charakteru, aby spôsobili nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly, pričom posudzoval novosť predložených dôkazov nadväzne na ich spôsobilosť a vplyv na výrok rozhodnutia. Uvedené podmienky neboli podľa žalovaného splnené, a preto bol návrh na obnovu konania zamietnutý. 10. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa vylúčenia zamestnanca správneho orgánu žalovaný poukázal na to, že vylúčený môže byť iba ten zamestnanec, ktorý uskutočňuje úkony, ktoré majú procesnoprávny charakter a nie je možné vylúčiť tých zamestnancov, ktorí v konaní zabezpečujú práce, ktoré majú charakter administratívny. Daňovú kontrolu podľa zákona č. 511/1992 Zb. boli oprávnení vykonávať len poverení zamestnanci, pričom IW. bolo dňa 24.03.2011 poverenie na výkon daňovej kontroly u žalobcu zrušené. Iný ako poverený zamestnanci správcu dane, ani vedúci kontroly, ani riaditeľ daňového úradu, nemôžu zasahovať do úkonov pri daňovej kontrole (zhromažďovanie, zisťovanie dokladov a dôkazov, vyhodnocovanie dôkazov a pod.) a taktiež nie sú oprávnení zasahovať do vyrubovacieho konania, ktoré nasleduje po daňovej kontrole. Žalovaný zároveň poukázal na to, že žalobca v návrhu na obnovu konania a ani v odvolaní neuviedol, ako konkrétne mal Ing. M. do daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2010 zasahovať. IV. Konanie pred správnymi orgánmi 11. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. 1020503/1/530798-987082/2012/5309 zo dňa 16.05.2012 Finančné riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Kráľovský Chlmec č. 738/230/34133/11/Ric zo dňa 22.12.2011, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. znížil žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 zo sumy 507.127,54 eur na sumu 135.654,24 eur. 12. Žalobca dňa 14.05.2015 prvostupňovému správnemu orgánu doručil návrh na obnovu konania, pričom ho odôvodnil spôsobom opísaným v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. 13. Správne orgány rozhodli vo veci žalobou napadnutými rozhodnutiami, ktoré sú taktiež opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. V administratívnom spise sa nachádza protokol o výsledku kontroly vykonanej v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. vykonanej Finančným riaditeľstvom SR, sekciou inšpekcie a vnútornej kontroly č. 1300210/1/298267/2013 zo dňa 22.06.2013, ktorý žalobca vo svojom návrhu na obnovu konania považoval za kľúčový dôkaz. Z uvedeného protokolu vyplýva, že kontrola bola zameraná na dodržiavanie platných právnych predpisov, interných riadiacich aktov pri postupe správcu dane (Daňový úrad Kráľovský Chlmec) v období od 01.01.2012 do 28.02.2013, teda pri vyššie spomínanej daňovej kontrole u žalobcu. Na 63 stranách protokolu sú okrem uvedenia zamerania kontroly opísané preukázané kontrolné zistenia, ktoré pri kontrole vyšli najavo. V časti protokolu označenom ako zhrnutie výsledkov kontroly sa v protokole konštatujú nasledovné pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného relevantné porušenia právnych predpisov: - porušenie § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane neupovedomil kontrolovaný daňový subjekt o vypočutí svedka, - porušenie § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane neurčil dátum prerokovania protokolu tak, aby bolo zachované oprávnenie kontrolovaného daňového subjektu písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia, - porušenie § 15 ods. 17 v nadväznosti na § 165 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote, - porušenie § 25h ods. 4 v nadväznosti na § 165 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane po právoplatnom prerušení daňovej kontroly vykonával úkony v daňovej kontrole, pričom prekážky, pre ktoré bola prerušená nepominuli, - porušenie § 27 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. tým, že správca dane nepredvolal osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná a písomne o tomto konaní neupovedomil kontrolovaný daňový subjekt, - porušenie § 20 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. tým, že v predvolaní správca dane neuviedol, že predvoláva osobu, ktorej osobná účasť pri správe daní bola nevyhnutná; správca dane opakovane nepredvolal daňový subjekt. 14. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgáni vydali v konaní o návrhu žalobcu na obnovu konania rozhodnutia opísané v úvode odôvodnenia tohto rozsudku. K skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie. V. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20170101>, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. 16. Podľa § 75 ods. 3 Daňového poriadku návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. 17. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. VI. Právne posúdenie 18. Právnu sféru, ktorou sa spravoval žalovaný a v prvom stupni Finančné riaditeľstvo SR v čase rozhodnom pre preskúmavané konanie a z hľadiska ktorej je súdom posudzované žalobou napadnuté rozhodnutie, reguloval Daňový poriadok, upravujúci správu daní a postup daňových orgánov v daňovom konaní. Tento zákon zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Pri správe daní postupuje daňový orgán v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 19. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 20. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy ( a to hmotnoprávne, ako aj procesné ), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 21. Základným a východiskovým predpokladom na konanie o obnove už právoplatne skončeného konania je splnenie včasnosti podania takejto žiadosti v rámci subjektívnej prípadne objektívnej lehoty. Žiadosť o povolenie obnovy konania musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. Žalobca sa o existencii dôkazu, ktorý ako nový (novozískaný) predložil vo svojej žiadosti o obnovu konania, dozvedel po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia, ako vyplýva z administratívneho spisu - dňa 22.01.2015. Správnemu orgánu návrh na obnovu konania žalobca doručil elektronicky dňa 14.05.2015.V danom prípade je nad všetky pochybnosti zrejmé a medzi účastníkmi súdneho konania to ani nebolo sporné, že žalobca podal návrh na obnovu právoplatne skončeného daňového konania v rámci zákonom stanovenej subjektívnej i objektívnej lehoty. 22. Zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že po podaní návrhu na obnovu konania sa v prvom rade koná o povolení alebo nariadení obnovy, kedy sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania. Až v prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní. 23. Rozoznávajú sa dve štádiá konania: 1. Konanie o povolení alebo nariadení obnovy, v ktorom sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania, 2. Nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa už v pôvodnom konaní rozhodlo. 24. V predmetnej právnej veci išlo o prvé štádium obnovy konania, teda rozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie reálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by išlo o prejudikovanie rozhodovania v obnovenom konaní, ku ktorému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove vykonáva dokazovanie nanajvýš smerujúce k zisťovaniu, či tvrdenie podávateľa návrhu sú pravdivé a k pravdepodobnosti vplyvu tvrdeného porušenia práv na výsledok konania. 25. V konaní o povolení obnovy konania príslušný správny orgán neskúma, či v pôvodnom konaní vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom alebo či rozhodnutiu predchádzalo úplné zistenie skutkového stavu veci, ale skúma len to, či sú splnené podmienky stanovené v zákone pre obnovenie (povolenie obnovy) konania. Tiež platí, že inštitút obnovy správneho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom pre prípad, ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. 26. V medziach žalobných námietok súd skúmal, či bolo možné konať o obnove. Znova na tomto mieste pripomína zmysel a význam konania o povolení obnovy v zmysle úpravy podľa Daňového poriadku. Zo zákonnej úpravy inštitútu obnovy konania vyplýva, že po podaní žiadosti o povolenie obnovy sa v prvom rade koná o povolení alebo nariadení obnovy, kedy sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy; príslušný orgán nepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania. Až v prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná a rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove teda nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu, či napríklad novo predložený dôkaz reálne má alebo nemá vplyv na meritum veci. Správny orgán v tomto štádiu zisťuje len to, či ide o novosť dôkazu a možnosť, teda pravdepodobnosť jeho vplyvu na výsledok konania. 27. V súdenej veci nebolo pochýb o tom, že pokiaľ ide o protokol o výsledku kontroly vykonanej v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z., tento bol vypracovaný po právoplatnom ukončení pôvodného daňového konania, teda po právoplatnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1020503/1/530798-987082/2012/5309 zo dňa 16.05.2012. Pre žalobcu ako účastníka pôvodného daňového konania išlo o novú skutočnosť, ktorú nad všetky pochybnosti nemohol v pôvodnom konaní uplatniť bez vlastného zavinenia. 28. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či uvedené nové skutočnosti vyplývajúce z protokolu o výsledku kontroly vykonanej v súlade so zákonom č. 10/1996 Z.z. by mohli mať vplyv na výrok pôvodného daňového rozhodnutia, je súd presvedčený, že predovšetkým pre žalovaného záväzné zistenie o možnej nezákonnosti protokolu o daňovej kontrole a postupe správcu dane pri výkone daňovej kontroly opísané na str. 5 odôvodnenia tohto rozsudku nie sú len bezvýznamnými vadami konania nemajúcimi vplyv na zákonnosť pôvodného daňového rozhodnutia, ako sa to snažil v napadnutom rozhodnutí alebo vo vyjadrení k žalobe bagatelizovať žalovaný. 29. Podľa názoru súdu, pokiaľ zo spomínaného protokolu vyplýva, že správca dane v rámci daňovej kontroly neupovedomil žalobcu o výsluchu svedkov a bolo mu odopreté právo klásť svedkom otázky, vyjadriť sa ku nim a sporovať ich tvrdenia, že správca dane zvolil nevhodný postup, keď zaslal písomné otázky vybraným svedkom bez vysvetlenia, prečo nevypočul (nekontaktoval) všetkých relevantných svedkov, že správca dane porušil § 15 ods. 17 v nadväznosti na § 165 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. tým, že neukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010) alebo že správca dane porušil § 27 ods. 1 a § 15 ods. 5 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. tým, že nepredvolal osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná a písomne o tomto konaní neupovedomil kontrolovaný daňový subjekt (žalobcu), uvedené nemožno nechať bez povšimnutia a ignorovať tak úplne imperatív zákonnosti a spravodlivosti, ktorý stojí nad každým administratívnym konaním. Uvedené pochybenia sú rozhodne takého charakteru, že mohli mať vplyv na zákonnosť pôvodne vydaného rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Pokiaľ boli žalobcovi upreté vyššie opísané práva, ktoré nemohol riadne uplatniť, nemožno s určitosťou tvrdiť, že pôvodné daňové rozhodnutie bolo zákonné. Zmyslom konania o povolení obnovy nie je, ako už súd niekoľkokrát prízvukoval, konštatovať nezákonnosť (prípadne zákonnosť) pôvodného daňového rozhodnutia a ani prejudikovať rozhodnutie, ktoré účastník žiada po obnovení konania vydať. Úlohou správneho orgánu je len určiť, či nová skutočnosť alebo dôkaz sú spôsobilé ovplyvniť nový výrok a iba eventuálne sa uvažuje o tom, či môže privodiť pre účastníka administratívneho konania priaznivejší výsledok ako v pôvodnom už právoplatnom konaní. 30. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel na účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 31. Postup aký zvolil žalovaný a pred ním prvostupňový správny orgán, teda že posudzoval relevantnosť dôvodov žalobcu uvedených v návrhu na obnovu konania a ich priamy dosah na zrušenie právoplatného rozhodnutia, je dôsledkom nepochopenia inštitútu konania o obnove a nesprávnou aplikáciou príslušných ustanovené Daňového poriadku. 32. Súd ešte dodáva, že skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1020503/1/530798-987082/2012/5309 zo dňa 16.05.2012 nebolo na základe žaloby o jeho preskúmanie súdom zrušené je pre posúdenie otázky zákonnosti predmetného preskúmavaného rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa návrhu na obnovu konania právne irelevantná, pretože ide o posúdenie dvoch samostatných rozhodnutí vydaných v rozličnom období za rozdielnych okolností a tiež aplikujúc iné ustanovenia zákona. 33. Sumarizujúc správny súd uzatvára, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP. V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto. 34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal právo na úplnú náhradu trov konania. O Výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením postupom podľa § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.