Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/294/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202052 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202052.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: X.. H.. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXXX/XX, XXX XX O., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, 832 97 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-43-37-2/2015-OdSP zo dňa 18.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správny orgán, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. VÚSZ-65101041160005 zo dňa 12.06.2015 podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi zvýšil výsluhový dôchodok od 01.07.2015 zo sumy 802,25 eura na sumu 802,43 eura mesačne. 2. Rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobca vykonal službu v trvaní 14 skončených rokov, koeficient činí 1, suma zvýšenia starobného dôchodku ustanovená vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení je 5,20 eura. Zvýšenie výsluhového dôchodku je o sumu 0,18 eura (v zmysle výpočtu - 5,20:30*1). 3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. SEĽUZ-43-37-2/2015-OdSP zo dňa 18.09.2015 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia s poukazom na zistený skutkový a právny stav konštatoval, že žalobcovi bol zvýšený výsluhový dôchodok v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku nároku na jeho zvýšenie. 4. Žalovaný sa námietkami žalobcu o jeho diskriminácii, ako aj o súlade § 68 zákona č. 328/2002 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky nezaoberal, pretože rozhodovanie o týchto otázkach nie je v kompetencii odvolacieho orgánu. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.12.2015 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SEĽUZ-43-37-2/2015-OdSP zo dňa 18.09.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu z dôvodu, že toto rozhodnutie hrubým spôsobom porušuje jeho základné práva a priamo diskriminuje jeho osobu tým, že mu priznáva zákonnú valorizáciu výslovne s prihliadnutím na odpracovaný vek. 6. Žalobca uvádza, že predmetná valorizácia výsluhových dôchodkov je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. 7. Mal za to, že priznaním uvedenej výšky valorizácie došlo v rozpore s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky k neoprávnenému rozdielu medzi jednotlivými kategóriami dôchodcov v Slovenskej republike, a to s ohľadom na to, že iba výsluhovým dôchodcom podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa odvíja ich valorizácia od toho, koľko rokov odpracovali podľa tohto osobitného zákona. Žalobca tvrdil, že na základe uvedeného článku Ústavy SR, výsluhových dôchodcov z dôvodu ich bývalého postavenia, povolania, že odvádzali odvody do osobitného sociálneho systému nie je možné poškodzovať, diskriminovať a valorizovať im výsluhové dôchodky s ohľadom na počet ich odpracovaných rokov. 8. Namietal to, že už pri priznávaní výsluhového dôchodku sa plne zohľadňuje doba odpracovaných rokov podľa osobitného systému s poukazom na § 38 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. a § 60 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. 9. Žalobca s poukazom na znenie § 68 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., uviedol, že je diskriminačné, ak sa príslušná valorizácia výsluhového dôchodku odvíja od odpracovaných rokov. 10. Bol názoru, že prijaté ust. § 68 novelou zákona č. 80/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z., je diskriminačné, prijaté v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami týkajúcimi sa sociálneho zabezpečenia, a teda ako na také sa pri priznávaní uvedeného zvýšenia výsluhového dôchodku u žalobcu nemalo v žiadnom prípade prihliadať a postupovať podľa takéhoto ustanovenia. 11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.01.2016 tak, že zo znenia žaloby vyplýva, že jediným dôvodom žalobcu, pre ktorý navrhuje zrušiť predmetné rozhodnutia, je skutočnosť, že uvedené rozhodnutia údajne hrubým spôsobom porušujú jeho základné práva a priamo diskriminujú jeho osobu tým, že mu priznávajú zákonnú valorizáciu výslovne s prihliadnutím na odpracovaný vek. 13. Žalovaný uviedol, že žalobca vykonával službu v trvaní 14 skončených rokov, ustanovený koeficient podľa § 68 ods. 1 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. je teda číslo 1. Suma zvýšenia starobného dôchodku ustanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z. z 22.10.2015, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2015 je 5,20 eura. Poukázal na to, že žalobca doposiaľ v konaní nikdy nespochybnil dĺžku trvania jeho služobného pomeru, ani samotný matematický výpočet zvýšenia jeho výsluhového dôchodku od 01.07.2015. 14. Konštatoval, že žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné dôvodne usudzovať, že postupom alebo rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Žalovaný vyslovil presvedčenie, že v konaní a rozhodnutí o zvýšení žalobcovho výsluhového dôchodku od 01.07.2015 postupoval v súlade so zákonom, čo žalobca nikdy nespochybnil. 15. Dal do pozornosti súdu, že predmetná žaloba je obsahovo identická so žalobou žalobcu vedenou na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/259/2013, o ktorej už krajský súd právoplatne rozhodol tak, že žalobu zamietol. 16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiadal, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právna úprava 17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 S. s. p.) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 S. s. p.) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 18. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 19. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti S. s. p. o správnych žalobách. 20. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 21. V intenciách § 6 ods. 1 S. s. p. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 22. Podľa čl. 12 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. 23. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. 24. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od pevnej sumy zvýšenia dôchodkových dávok ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení na tento kalendárny rok a podľa postupu uvedeného v odsekoch 3, 5 až 11. 26. Podľa § 68 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., výsluhový dôchodok sa zvyšuje o pevnú sumu, ktorá sa zistí ako podiel pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku ustanoveného vo všeobecných predpisoch o sociálnom poistení a čísla 30, a takto zistená suma sa vynásobí ustanoveným koeficientom. Koeficient za 15 rokov trvania služobného pomeru sa ustanovuje číslom 1 a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa tento koeficient zvyšuje o 2. Do doby trvania služobného pomeru sa na účely zvýšenia výsluhového dôchodku nezapočítava doba výkonu služby zhodnotená zvýhodneným započítaním podľa § 59 a doba služobného pomeru zvýšená podľa § 123 ods. 2 písm. a) s tým, že ak doba trvania služobného pomeru bez započítania doby výkonu služby zhodnotenej zvýhodneným započítaním podľa § 59 je menej ako 15 rokov, ustanovený koeficient je číslo 1. 27. Podľa § 82 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, dôchodková dávka sa do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. 28. Starobný dôchodok vyplácaný k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a starobný dôchodok priznaný od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú podľa odseku 1 písm. a) o pevnú sumu určenú percentom, ktoré sa určí v roku 2015 ako súčet 70 % medziročného rastu spotrebiteľských cien a 30 % medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy, z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku. 29. Podľa § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z. z., dôchodková dávka v roku 2015 sa zvyšuje pre účely starobného dôchodku o 5,20 eura. V. Závery správneho súdu 30. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, v intenciách námietok vznesených žalobcom, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom na základe náležite zisteného skutkového stavu, obsahujú všetky formálne a obsahové náležitosti v súlade s § 47 Správneho poriadku a sú vecne správne. 31. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. 32. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutých rozhodnutí, ako aj postupu, ktorý vydaniu predchádzal, dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Správne orgány v čase rozhodovania postupovali v zmysle platnej zákonnej úpravy § 68 ods. 1, ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení so zákonom č. 461/2003 Z. z. a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., z ktorých nesporne vyplýva, že pre rok 2015 bola stanovená pevná suma 5,20 eura zvýšenia starobného dôchodku. Zvýšenie výsluhového dôchodku vyplývajúce z osobitného zákona č. 328/2002 Z. z., upravujúce aj výsluhový dôchodok žalobcu ako profesionálneho vojaka, predstavovalo podiel sumy 5,20 eura a čísla 30 a následne vynásobenie príslušným koeficientom, v prípade žalobcu rovnajúci sa - 1 stanoveného na základe počtu ukončených rokov služby. 33. Súd sa stotožnil s odôvodnením žalovaného správneho orgánu vyjadreným v napadnutom rozhodnutí, že zvýšenie výsluhových dôchodkov vyjadruje mieru zásluhovosti v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zároveň zohľadňuje možnú uplatniteľnosť výsluhových dôchodcov v civilnom prostredí na trhu práce. Je nesporné, že poberateľ výsluhového dôchodku, ktorému bola na priznanie nároku zhodnotená doba služby 30 rokov a viac, má výrazne nižšiu šancu na získanie starobného dôchodku z civilného systému ako taký poberateľ výsluhového dôchodku, ktorému bola na tento dôchodok zhodnotená kratšia doba služby. Konštatoval, že platný mechanizmus valorizácie výsluhového dôchodku túto skutočnosť zohľadňuje, a preto je zvýšenie výsluhového dôchodku približne rovnaké ako zvýšenie starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia u tých poberateľov, ktorým bola pre vznik nároku na výsluhový dôchodok zhodnotená doba služby 30 rokov. 34. Zo žaloby vyplýva, že jediným dôvodom žalobcu, pre ktorý navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie je skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie hrubým spôsobom podľa názoru žalobcu porušuje základné práva žalobcu a priamo diskriminujú osobu žalobcu tým, že mu priznávajú zákonnú valorizáciu výslovne s prihliadnutím na odpracovaný vek s tým, že podľa tvrdenia žalobcu je celá valorizácia výsluhových dôchodkov v rozpore s čl. 12 ods. 1 a ods. 2 a čl. 13 ods. 2 písm. a), ods. 3 Ústavy SR. Žalobca samotný výpočet zvýšenia jeho výsluhového dôchodku nenamietal. 35. Potrebné je zdôrazniť, že je právom každého štátu, aby zákonom stanovil kritéria upravujúce spôsob valorizácie už skôr priznaných dôchodkov vrátane výsluhových. V prípade úpravy výsluhových dôchodkov ide o samostatný, autonómny systém odlišný od systému všeobecného dôchodkového poistenia, ktorý je upravený v osobitnom právnom predpise, a to v zákone č. 328/2002 Z. z. V prípade výsluhových dôchodcov bol zákonom stanovený spôsob ich valorizácie, pričom štát má plné právo rozhodnúť o kritériách na priznanie výsluhového dôchodku, ako aj spôsobe valorizácie výsluhových dôchodkov, a to aj rozdielne počas doby ich vyplácania. Potom však takúto skutočnosť nie je možné v žiadnom prípade pokladať za diskriminačnú a ani protiústavnú. Súd vyhodnotil vznesenú námietku žalobcu za nedôvodnú. 36. Prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán priznali žalobcovi valorizáciu jeho výsluhového dôchodku na základe v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy, ktorá sa týkala všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu. 37. Pokiaľ ide o postup správnych orgánov, krajský súd nezistil vadu, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. 38. V danom prípade súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutia vychádzali z platnej zákonnej normy upravujúcej spôsob valorizácie dôchodkov výsluhových dôchodcov, a potom možno uzavrieť, že postup žalovaného pri valorizácii výsluhového dôchodku žalobcu je súladný s právnou úpravou upravenou v zákone č. 328/2002 Z. z. s tým, že jej uplatnením voči žalobcovi nedošlo k žiadnej jeho diskriminácii vo vzťahu k iným výsluhovým dôchodcom a rovnako nie k starobným dôchodcom. Súd ešte poznamenáva, že osobitná právna úprava zákona č. 328/2002 Z. z. v otázke výsluhových dôchodkov je odlišná od všeobecného systému, napr. aj dĺžkou „odpracovanej doby“ potrebnej na priznanie výsluhového dôchodku, ktorá je nepomerne priaznivejšia v prospech výsluhových dôchodcov ako starobných dôchodcov. Výsluhové dôchodky na rozdiel od starobných dôchodkov sa poskytujú aj v období predpokladanej ekonomickej aktivity ich poberateľov, čo je aj prípad žalobcu. Súčasný systém valorizácie poberateľov výsluhových dôchodkov v období fyzickej staroby zaručuje minimálne rovnakú, väčšinou však vyššiu mieru valorizácie ako poberateľom starobných dôchodkov zo všeobecného systému sociálneho poistenia. 39. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bolo vydané v medziach zákona, žalovaný postupoval správne, keď valorizoval priznaný výsluhový dôchodok žalobcu spôsobom, ktorý zvolil a ktorý bol súladný s v tom čase platným zákonom, ako aj Ústavou SR s tým, že postup valorizácie výsluhového dôchodku neznamenal žiadnu diskrimináciu žalobcu. Skutočnosť, že sa žalobca so samotným právnym posúdením nestotožnil, ešte nezakladá nezákonnosť uvedených rozhodnutí. 40. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, a preto žalobu v zmysle § 190 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol. 41. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 S. s. p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu súd nepriznal. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby nemožno v zmysle § 439 ods. 2 písm. e) S.s.p. podať kasačnú sťažnosť.