Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/283/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202086 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202086.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DEKODO s.r.o., so sídlom Žitavská 14, 821 07 Bratislava, IČO: 36 732 532, právne zastúpený: Tomášek & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 20892653/2015 zo dňa 28.09.2015 o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 14.12.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2015, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20892653/2015 zo dňa 28.09.2015 o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013. Žalobca tiež napádal postup žalovaného, ktorý viedol ku vydaniu napadnutého rozhodnutia a ktorý bol nezákonný. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 07.03.2014 začala daňová kontrola u žalobcu tak, ako bolo uvedené v Oznámení o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9104404/5/786850/2014 za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013. Následne daňový úrad prvýkrát prerušil výkon daňovej kontroly odo dňa 14.05.2014. V období od 01.07.2014 do 04.05.2015 nebol nikto poverený na výkon daňovej kontroly. Následne daňový úrad pokračoval vo výkone daňovej kontroly odo dňa 05.05.2015. Druhýkrát došlo k prerušeniu výkonu daňovej kontroly od 05.10.2015. Od začatia daňovej kontroly uplynulo do podania žaloby už 647 dní. 3. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného o prerušení konania zo dňa 28.09.2015 nemá základ v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“), pretože neexistuje zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly. Zákonná jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly uplynula dňa 08.06.2015 a odo dňa 09.06.2015 je výkon daňovej kontroly považovaný za nezákonný zásah. Daňový úrad v oboch prípadoch prerušil daňovú kontrolu z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií z Maďarskej republiky týkajúcej sa odberateľov žalobcu, pričom druhýkrát tak urobil vo vzťahu k identickým odberateľom a pýtal sa opakovane na skutočnosti, ku ktorým už mal odpoveď, resp. informácie si pýtal po častiach len z dôvodu naťahovania času. Postup žalovaného bol nezákonný aj z dôvodu, že v období od 01.07.2014 do 04.05.2015 nebol žiadny pracovník žalovaného poverený výkonom daňovej kontroly u žalobcu. 4. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a aby priznal žalobcovi náhradu trov konania. II. 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 23.02.2016 uviedol, že žalobca si za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vo výške 68.472,68 €. Daňové priznanie bolo podané dňa 07.01.2014. Daňové priznanie za nasledujúce zdaňovacie obdobie január 2014 bolo podané dňa 09.02.2014 s výsledkom vlastná daňová povinnosť 27,31 €. Daňová kontrola u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 bola začatá dňa 07.03.2014 v zmysle ust. § 46 ods. 2 Daňového poriadku na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 28.02.2014. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca deklaroval intrakomunitárne dodanie tohto tovaru spoločnostiam na území Maďarska (spoločnostiam V TRANS-SPEDICIO Kft. a LAP-SZOR Kft.), pričom žalobcom dodaná komodita (repka olejná) je z pohľadu daňových únikov v rámci EÚ vysoko riziková, žalovaný následne dňa 25.04.2014 požiadal maďarskú daňovú správu v rámci medzinárodnej výmeny informácii o preverenie podstatných skutočností. Na tomto základe žalovaný dňa 07.05.2014 vydal rozhodnutie o prerušení kontroly odo dňa 14.05.2014. Prvá odpoveď zo strany maďarskej daňovej správy vo vzťahu k odberateľovi V TRANS-SPEDICIO Kft. bola žalovanému doručená 25.08.2014. Dňa 03.02.2015 bola žalovanému zaslaná čiastočná odpoveď vo vzťahu k odberateľovi LAP-SZOR Kft., a to z dôvodu preverovania spoločností a z dôvodu prebiehajúcej kontroly. Dňa 04.05.2015 žalovaný obdržal ďalšiu odpoveď vo vzťahu k odberateľovi LAP-SZOR Kft. Žalovaný oznámením zo dňa 18.05.2015 oznámil žalobcovi, že v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, žalovaný preto pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 24.05.2015. 6. Žalovaný ďalej uviedol, že odpovede zo strany maďarskej správy boli neúplné, neboli zaslané požadované doklady a taktiež dostatočným spôsobom nebol preverený daňový subjekt LAP-SZOR Kft., a to z dôvodu jeho nekontaktnosti a nespolupráce s daňovým úradom. Žalovaný preto začal preverovať pôvod tovaru dožiadaním na Daňový úrad v Trnave a opakovane požiadal maďarskú správu o doplnenie údajov v rámci medzinárodnej výmeny informácií, a to vo vzťahu k obom spoločnostiam V TRANS-SPEDICIO Kft. a LAP-SZOR Kft. Žalovaný následne kontrolu u žalobcu opakovane prerušil rozhodnutím zo dňa 28.09.2015, a to s účinnosťou odo dňa 05.10.2015. 7. Žalovaný z uvedených dôvodov nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v rámci medzinárodnej výmeny informácií zaslal ďalšiu žiadosť za účelom zistenia identických informácii. Žalovaný trvá na tom, že prerušenie kontroly na zistenie oprávnenosti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 je v súlade s Daňovým poriadkom a po pominutí prekážok, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, bude v jej výkone pokračovať. 8. Žalovaný ďalej v podanom vyjadrení namietal, že žalobca nevyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré mu Daňový poriadok dáva k dispozícii. Žalobca mal tiež možnosť domáhať sa ochrany prostredníctvom sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach. Podľa žalovaného rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nemá povahu individuálneho daňovo-právneho aktu, ktorý bezprostredne zasahuje do subjektívnych práv žalobcu, ale je procesnej povahy, upravuje vedenie konania. Preto podľa názoru žalovaného toto rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu. 9. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd konanie v zmysle § 250d ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov zastavil, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavania. Ak by súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je vylúčené z preskúmavania súdom, žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného boli v súlade s platnou právnou úpravou. III. 10. Krajský súd v Bratislave preskúmal v prvom rade podmienky prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného o prerušení daňovej kontroly, pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, keďže smeruje proti rozhodnutiu procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. 11. Žaloba bola na tunajšom súde podaná počas platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správnym súdnym poriadkom (ďalej len „SSP“). Oba zákony obdobne vymedzujú rozsah rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 12. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. 13. Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. 14. Podľa § 248 písm. a) OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 17. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 18. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 19. Podľa 491 ods. 2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 20. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, a to okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 OSP, § 7 SSP). Takto vylúčenými zo súdneho preskúmavania sú tiež rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania. 21. Žalovaný v prejednávanej veci vydal rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013. Rozhodnutie žalovaného súvisí s výkonom dokazovania zo strany žalovaného za účelom preukázania splnenia zákonných podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie má nepochybne procesný a súčasne aj predbežný charakter, keďže žalovaný správny orgán po doručení odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bude v prerušenej daňovej kontrole pokračovať. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nie je rozhodnutím, ktoré by zakladalo, menilo, zrušovalo alebo deklarovalo práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkalo. Podľa názoru súdu toto rozhodnutie nemá za následok ani ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a teda sa ani netýka základných práv a slobôd žalobcu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zasiahlo do vlastníckeho práva žalobcu garantovaného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky alebo do práva podnikať garantovaného v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože týmto rozhodnutím nebolo rozhodované o nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Súd nesúhlasí ani s tým, že by sa napadnutým rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zasiahlo do práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Súd po preštudovaní administratívneho spisu nezistil, že by prerušením daňovej kontroly došlo k zbytočným prieťahom v daňovom konaní. Nie je pravdou, že by žalovaný po druhom prerušení daňovej kontroly žiadal v rámci medzinárodnej výmeny informácií o tie isté informácie, resp. že by účelovo žiadal tieto informácie po častiach. Z administratívneho spisu jasne vyplýva, že žalovaný po obdržaní prvej informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií požiadal dožiadaním Daňový úrad Trnava o preverenie zdaniteľných obchodov u dodávateľa žalobcu a následne v rámci medzinárodnej výmeny informácií žiadal o ďalšie informácie potrebné na rozhodnutie vo veci (na ukončenie daňovej kontroly). Navyše, ak by aj v predmetnom administratívnom konaní vznikli prieťahy v konaní, Správny súdny poriadok dáva účastníkom administratívneho (daňového) konania iné prostriedky ochrany práv a právom chránených záujmov pred nečinnosťou orgánov verejnej správy (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/64/2013 zo dňa 30.07.2014). Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia v správnom súdnictve je neprípustné. 22. Uvedený záver by v zmysle vyššie citovaných ustanovení OSP (platného a účinného do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania podľa § 250d ods. 3 OSP. Podľa SSP (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej časti OSP, je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Aplikácia SSP v predmetnej veci preto nemôže byť v neprospech žalobcu, keďže podľa predchádzajúcej právnej úpravy by správnej žalobe žalobcu taktiež nemohlo byť vyhovené a konanie by muselo byť zastavené. 23. Keďže súd dospel k záveru, že žaloba proti rozhodnutiu žalovaného o prerušení daňovej kontroly je neprípustná, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a žalobu odmietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.