Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/316/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202089 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202089.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: K. G.S.S., trvale bytom N., prechodne bytom D. XXXXX/XB, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Lucia Kolníková, advokátka, Radvanská 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobáková 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2015/010978-003 zo dňa 23.10.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánmi verejnej správy 1. Prezídium Policajného zboru Úrad hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava rozhodnutím zo dňa 07.08.2015 č. PPZ-HCP-BA6-391-008/2015-AB rozhodlo o administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu účastníkovi konania K. G.S. S. trvale bytom N., povolenie na pobyt v I. republike č. PR XXXXXXX, ktorým uvedeného účastníka konania vyhosťuje a ukladá mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu jedeného roka. 2. Dňa 06.08.2015 sa na Okresnom súde Bratislava konalo pojednávanie s účastníkom konania. Účastník konania bol stíhaný za skutok a to, že dňa 05.08.2015 v čase o 04,05 hod. ako vodič viedol motorové vozidlo značky Mercedez - Benz CS XXX P., T.:DS XXX EZ v Bratislave na námestí T. Štúra smerom na Vajanského nábrežie, kde nerešpektoval dopravné značenie prikázaný smer jazdy v pravo, v dôsledku čoho bol zastavený a následne po vykonaní kontroly vyzvaný hliadkou PZ, aby sa podrobil dychovej skúške. Po vykonaní dychovej skúšky bolo zistené, že uvedené vozidlo viedol pod vplyvom alkoholických nápojov. Na základe tohto svojho konania spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Za uvedený skutok bol žalobca trestným rozkazom OT 104/2015 odsúdený podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažnému trestu 300 €. Žalobca sa priamo na súdnom pojednávaní vzdal práva na odvolanie voči predmetnému trestnému rozkazu, čo malo za následok, že tento nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2015. 3. Policajný útvar na základe uvedených skutočností dospel k názoru, že žalobca svojim konaním naplnil dôvod administratívneho vyhostenie podľa § 82 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Dňa 07.08.2015 orgán verejnej správy prvého stupňa začalo konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Žalobca bol vyzvaný orgánom verejnej správy aby sa vyjadril k zisteniam orgánu verejnej správy. Do zápisnice žalobca uviedol, že na územie Slovenskej republiky pricestoval približne pred rokom a to za účelom podnikania. Jeho spoločnosť sa volá MAXBAG, s.r.o. zaoberá sa sprostredkovaním požičiavania áut. Ďalej uviedol, že vyhostenie sa dotkne jeho súkromného života, nakoľko na území Slovenskej republiky má snúbenicu. Ďalej uviedol, že má dostatočnú finančnú hotovosť na vycestovanie. Orgán verejnej správy prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že účastníkov konania nerešpektoval všeobecné záväzné právne predpisy a tieto porušoval v danom prípade trestný zákon a tak ohrozil verejný poriadok a na základe týchto skutočností považoval orgán verejnej správy prvého stupňa postup podľa § 82 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov sa zákon ..... 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 23.10.2015 č. PPZ-HCP-BA2-2015/010978 -003, ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy tak, že žalobcu podľa § 82 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov. Administratívne vyhosťuje na území Palestíny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. V odôvodnení uvedeného druhostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy uviedol, že v prípade účastníka konania je aplikácia ustanovenia § 82 ods. 2 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. dôvodná a opodstatnená vzhľadom na skutočnosť, že tento bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu súdom uložený trest vyhostenia. Odvolací orgán poukázal nato, že ustanovenie § 77 zákona č. 404/2011 Z.z. sa nachádza v štvrtej časti, prvej hlavy, administratívne vyhostenie, prvý diel uvedeného zákona. Z uvedeného je možné konštatovať, že administratívne vyhostenie ako také, nie je chápané ako sankcia, ale je to rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť SR. Účastník konania sa podľa ustanovení zákona č. 404/2011 Z.z. už nepovažuje za bezúhonného. Odvolací správny orgán preskúmaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že tento orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k presvedčivosti rozhodnutia. Orgán verejnej správy druhého stupňa pristúpil k zmene prvostupňového rozhodnutia a v časti odvolania, kde splnomocnený zástupca navrhuje, aby bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zmenené a aby bol zrušený zákaz vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky na dobu jedného roka bolo odvolanie vyhovené. Keďže žalobca nesúhlasil s druhostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy, podal na tunajší súd žalobu. II. Žalobné dôvody 5. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 15.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.10.2015 č. PPZ-HCP-BA2-2015/010978-003, ktorým rozhodlo tak, že podľa § 82 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, administratívne vyhostil žalobcu na území Palestíny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Žalobca z uvedeným rozhodnutím žalovaného nesúhlasí a má za to, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 6. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 07.08.2015 č. k. OT 104/2015-25 bol žalobca uznaný za vinného s prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, podľa § 289 ods. 1 trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výške 300 € podľa § 289 ods. 1 trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 trestného zákona. Súdom uložený peňažný trest vo výške 300 € sa blíži k dolnej hranici výšky peňažného trestu. Preto aj z jeho výšky a z jeho uprednostnenia pred trestom odňatia slobody možno vyvodiť ako súd posudzoval povahu ním spáchaného prečinu, jeho závažnosť, nebezpečnosť pre spoločnosť a možnosť jeho nápravy. 7. Trestným rozkazom mu nebol uložený trest vyhostenia. Ustanovenie § 65 ods. 1 trestného zákona je rovnako ako ustanovenie § 82 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov je dispozitívnym ustanovením. Súd teda nepovažoval za potrebné mu ho uložiť z hľadiska bezpečnosti osôb, majetku alebo iného verejného záujmu. Žalobca poukázal nato, že administratívne vyhostenie nemôže byť determinované iba samotným spáchaním úmyselného trestného činu, ale musia k tomu pristúpiť aj ďalšie skutočnosti, vyplývajúce z jeho konania, závažnosti prečinu, mieru jeho zavinenia, okolnosti jeho spáchania, spoločenské nebezpečnosti alebo iných konkrétnych skutočnosti odôvodňujúcich rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení. 8. Žalobca poukázal na svoju podnikateľskú činnosť, ktorú vykonáva na území Slovenskej republiky od 205.04.2014 kedy sa stal spoločníkom spoločnosti Max Bag s.r.o., predmetom jej činnosti je najmä sprostredkovanie dopravy, prenájom motorových vozidiel. Ďalej poukázal na svoj súkromný život a to, že na území Slovenskej republiky má snúbenicu s ktorou žije od júla 2014 a má s ňou pekný harmonický vzťah a sú na seba silno citovo naviazaný a plánujú spoločnú budúcnosť. Preto považuje vyhostenie zo Slovenskej republiky vzhľadom na ním spáchaný prečin a na jeho doterajší život a podnikateľské aktivity za neprimerane prísny. Odvolací orgán verejnej správy sa týmito skutočnosťami pri posudzovaní jeho administratívneho vyhostenia nezaoberal. V rozhodnutí absentuje akékoľvek vyhodnotenie alebo odôvodnenie týchto skutočností v súvislosti s rozhodovaním o jeho administratívnom vyhostenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.10.2012 č. konania 2S/68/2009 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn- 5Sžo/29/2013 dňa 31.03.2014. 9. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia žalobca poukázal na zásadu ne bis in iden nikto, teda žiadna osoba, nemôže byť opätovne trestne stíhaná za ten istý skutok. Táto zásada je obsiahnutá v niektorých ustanoveniach medzinárodných zmlúv, ktorým je Slovenská republika viazaná. Podľa čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno stíhať, alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin za ktorý už bolo oslobodený, alebo odsúdený končeným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v trestných veciach, sp. zn. 4 Tdo3/2011 z 10.05.2011 a rozsudok sp. zn. Tzo-V1/96 zo dňa 21.10.1996. Žalobca je toho názoru, že žalovaný nesprávne právne posúdil danú vec ak konštatoval, že administratíve vyhostenie nie je možné považovať za sankciu, z čoho zrejme usúdil, že na jeho prípade je v zmysle vyššie uvedeného aplikovať zásadu ne bis hin idem. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.02.2016 uviedol, že v odvolacom konaní bolo zistené, že v prípade žalobcu nesporné, že bol dňa 07.08.2015 právoplatne uznaný za vinného Okresným súdom v Bratislave I Trestným rozkazom č. k. OT 104ú2015-25 zo dňa 07.08.2015 za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 trestného zákona a za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2 trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 300 €. Podľa § 57 ods. 3 trestného zákona mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní dva mesiace, pre prípad žeby výkon peňažného trestu úmyselne zmaril. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 trestného zákona mu súd uložil trest zákazu činnosti riadil motorové vozidlo na dobu jedného roka. 11. Podľa názorov odvolávacieho orgánu, v prípade žalobcu je aplikácia ustanovenia § 82 ods. 2 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. dôvodná a opodstatnená vzhľadom na skutočnosť, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu súdom uložený trest vyhostenia. Poukázal na to, že ustanovenie § 77 zákona č. 404/2011 Z.z. sa nachádzal v štvrtej časti, v prvej hlavy, administratívne vyhostenie, prvý diel uvedeného zákona. U uvedeného je zrejmé, že administratívne vyhostenie ako taký nie je chápané ako sankcia, ale je to rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá, alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky z možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne vrátiť a ktorá ho prijme alebo na území členského štátu v ktorom má udelené právo na pobyt. V prípade žalobcu sa podľa ustanovení zákona 404/2011 Z.z. už žalobca nepovažuje za bezúhonného, nakoľko spáchal úmyselný trestný čin za ktorý bol právoplatne odsúdený a od jeho potrestania neuplynula doba vyžadovaná na zahladenie odsúdenia Slovenskej republiky. 12. Žalovaný má zato, že sa primerane zaoberal okolnosťami prípadu a je toho názoru, že uloženie administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. c/ bolo dôvodné a žalovaný vo svojom rozhodnutí v zmenil výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia v prospech účastníka konania a neuložili mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, to znamená, že po opustení územia Slovenskej republiky nemá žalobca obmedzený vstup na toto územie a po splnení zákonom stanovených podmienok môže na toto územie pricestovať. 13. Žalovaný má za to, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je nesporné , že podklady zaobstarané prvostupňovým ako aj druhostupňovým orgánom verejnej správy vedú k presvedčivosti rozhodnutia. Žalobcove námietky uvedené v odvolaní boli akceptované a uloženie zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu jedného roka bolo z rozhodnutia vypustené. Aplikácia ustanovenia § 82 ods. 2 pís. c/ zákona o pobyte cudzincov bola ponechaná z dôvodu, že žalobca bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia, preto považuje žalovaný udelenia administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky za dôvodné. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajského súdu. 14. K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimo sporový poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa správneho súdneho poriadku. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutiu orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytuje ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatrenie orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 404/2001 Z.z.) administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takto krajinu určiť alebo poskytnúť medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie. 18. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti, alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní taký trest môže byť uložený. 19. Podľa § 82 ods. 2 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia. 20. Podľa § 82 ods. 3 písm. b/ vyššie uvedeného zákona, policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa ods. 1 a ods. 2 písm. b/ až i/ na jeden rok až päť rokov. 21. Podľa § 83 ods. 1 prvá veta vyššie uvedeného zákona, štátny príslušník tretej krajiny ktorému bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení je povinný vycestovať v lehote určenej v rozhodnutí. 22. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávané preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo v súlade so zákonom. 23. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.10.2015 č. p. PPZ-HCP-BA2-2015/010978-003, ktorým podľa § 82 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov žalobcu administratívne vyhostil na územie Palestíny podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. 24. Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu žalovaného, ako aj rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že neboli zistené žiaden skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. 25. Súd vyhodnotil žalobné námietky uvedené v žalobe ako nedôvodné. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie orgánu verejnej správy, že v rozhodnutí orgánu verejnej správy absentovali dôvody vyhostenia. 26. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v tom, že orgány verejnej správy konštatovali, že administratívne vyhostenie nie je možné považovať za sankciu z čoho usúdili, že na jeho prípad nie je možné aplikovať zásadu ne bis in ide. Konajúci súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že ustanovenie § 77 zákona č. 404/2011 Z.z. sa nachádza v štvrtej časti prvej hlavy, administratívne vyhostenie prvý diel uvedeného zákona a z uvedeného vyplýva, že administratívne vyhostenie nie je chápané ako sankcia, ale je to rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá, alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie. Žalobca bol administratívne vyhostený z dôvodu, že už sa nepovažoval za bezúhonnú osobu v zmysle § 121 ods. 4 vyššie uvedeného zákona. V zmysle uvedeného ustanovenia, za bezúhonného sa na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto sa dopustil konania, ktoré je v Slovenskej republike kvalifikované ako úmyselný trestný čin, bol za toto konanie právoplatne odsúdený a od jeho potrestania neuplynula doba vyžadovaná na zahladenie odsúdenia v Slovenskej republike. Žalobca bol právoplatne uznaný za vinného Okresným súdom Bratislava I. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Podľa názoru súdu administratívne vyhostenie nie je trest, ale je následok trestu. 27. Čo sa týka druhého dôvodu žalobcu prečo podal žalobu a to z dôvodu, že považuje obe rozhodnutia orgánu verejnej správy za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, túto námietku súd považuje za irelevantnú. V prejednávanej veci podľa názoru súdu odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. K skutočnostiam, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako žalovaný vyhodnotil vykonané dôkazy, pri použití akých právnych predpisov a k akým došiel záverom. Pre súd je rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a z hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade po zohľadnení vyššie uvedeného súd musí konštatovať, že nezistil žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Námietky znesené žalobcom v odvolaní sú podrobne opísané v napadnutom rozhodnutí, žalovaný sa z každou z nich náležite zaoberal a v rozhodnutí sa s ňou vysporiadal a je zrejmé na základe akých skutočností dospel k svojmu právnemu záveru. O uvedenom svedčí aj to, že žalovaný považoval zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky za neprimerane tvrdé a nepovažoval jeho porušenie za takého charakteru, aby bolo potrebné uložiť účastníkovi konania zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a preto v druhostupňovom rozhodnutí neuložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a to s prihliadnutím na predchádzajúcu bezúhonnosť žalobcu rešpektujúc jeho súkromný život na území Slovenskej republiky, ako aj na mieru integrácie do spoločnosti. Súd má za to, že aplikácia ustanovenia § 82 ods. 2 písm. c/ zákona č. 404/2011 Z.z. bola dôvodná, nakoľko žalobca bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a nebol mu uložený trest vyhostenia. 28. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgán verejnej správy dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nemal v konaní prospech. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.