Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/304/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202112 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202112.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: ADN, spol. s r.o., so sídlom Podzáhradná 70, 821 06 Bratislava, IČO: 35 870 192, zastúpený advokátom: JUDr. Branislav Drgoňa, Advokátska kancelária, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20638536/2015 zo dňa 07.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu - platiteľa dane z pridanej hodnoty daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2013, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104404/5/4545924/2014 zo dňa 08.10.2014. Protokol bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 20.10.2014. Žalobca v písomnom vyjadrení nesúhlasil s výsledkom daňovej kontroly uvedeným v protokole. 2. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2013 si uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr č.: 0101007563, 0101008123, 0101008213, 0101008353, 0101008453, 0013000313, 0033000913, 0033000993, 0103000173, 0033001053 a 0033001103, ktorými deklaroval dodanie tovaru (mobilných telefónov) z tuzemska do iného členskou štátu Európskej únie (do Českej republiky) - spoločnosti S GSM s.r.o. v celkovej hodnote XX.XXX,XX eura, ako plnenie oslobodené od dane v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH. 3. Za účelom preverenia dodania tovaru oslobodeného od dane správca dane požiadal dňa 16.07.2012 Žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií podľa čl. 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH o preverenie dodania tovaru pre odberateľa S GSM, s.r.o., Korunní 859/18, Praha, IČO: 27 640 388 zo dňa 16.07.2013. 4. Správca dane následne rozhodnutím č. 9104404/5/3436984/2013 zo dňa 16.07.2013 prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti DPH odo dňa 22.07.2013 na dobu obdržania odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. 5. Miestne príslušný český správca dane v odpovedi zo dňa 09.01.2014 dodanie tovaru daňovému subjektu S GSM, s.r.o. nepotvrdil. Spoločnosť S GSM, s.r.o. je od 24.04.2013 v likvidácii a jej likvidátor JUDr. Dagmar Mixová oznámil českému daňovému úradu, že od spoločnosti S GSM, s.r.o. v likvidácii nemá k dispozícii žiadne účtovné a daňové doklady, nakoľko mu ich spoločnosť nepredložila. Na základe tejto skutočnosti český daňový úrad nadobudnutie tovaru od spoločnosti ADN, s.r.o. nepreveril. Na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri daňový subjekt nesídli a nevykonáva svoju ekonomickú činnosť, ide o virtuálnu adresu. 6. Dňa 09.01.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola daná kontrola prerušená, čo správca dane oznámil žalobcovi oznámením č. 9104408/5/201680/2014/Ivan zo dňa 17.01.2014. 7. So zisteniami českého správcu dane bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní dňa 04.02.2014 v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie august 2012. Konateľ žalobcu Ing. Roman Černák správcovi dane oznámil, že spoločnosť S GSM, s.r.o. v likvidácii už doklady odovzdala likvidátorovi a ten čaká na termín ich predloženia miestne príslušnému českému správcovi dane. 8. S poukazom na uvedené správca dane opätovne požiadal miestne príslušného českého správcu dane Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácii a následne rozhodnutím č. 9104404/5/588010/2014 zo dňa 13.02.2014 rozhodol o prerušení daňovej kontroly. Po obdržaní odpovede od miestne príslušného českého správcu dane dňa 16.07.2014, správca dane oznámením zo dňa 17.07.2014 oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody na prerušenie daňovej kontroly. 9. Miestne príslušný český správca dane v odpovedi zaslanej dňa 1.07.2014 uviedol: ? spoločnosť S GSM, s.r.o. v likvidácii vstúpila do likvidácie súdnou cestou na podnet vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej má spoločnosť S GSM, s.r.o. v likvidácii v Českom obchodnom registri uvedené sídlo z dôvodu, že spoločnosť S GSM, s.r.o. v likvidácii nemá s nim uzatvorenú nájomnú zmluvu a na predmetnej adrese nesídli a k dátumu vstupu do likvidácie spoločnosť nemala žiadne zásoby. ? účtovné a daňové doklady obdržal likvidátor spoločnosti S GSM, s.r.o. od spoločnosti, ktorá viedla daňovému subjektu účtovníctvo a ktorého meno nepozná. Odosielateľom bol pán S. V., U. XXH, F., dátum odoslania 22.05.2014. Zaslaná bola iba časť účtovníctva za obdobie od augusta 2012 do marca 2013 a časť dokladov za prijaté a uskutočnené zdaniteľné plnenia, prepravné doklady k predmetným faktúram neboli predložené, doklady o úhrade v hotovosti neboli predložené, bankové výpisy za marec 2013 neboli predložené, ? podľa zistení zástupkyne likvidátorky p. R., pán S. V. konal so žalobcom ako zamestnanec spoločnosti S GSM, s.r.o., tovar objednával podľa potreby svojho zákazníka u obchodných manažérov telefonicky, tovar preberal, platil v hotovosti , tovar vozil vozidlom FIAT PUNTO, ŠPZ: F., platby v hotovosti uskutočňoval on osobne, ? podľa vyjadrenia pána S. V. tovar bol uskladnený v byte č. 36, izba o ploche 10 m2 na adrese T. V. X, T., prenajatý na základe nájomnej zmluvy bezodplatne od pána H. C., trvale bytom R. J. XX, Y.; český správca dane šetrením zistil, že na adrese predmetného bytu nebolo žiadne označenie skladu spoločnosti S GSM, s.r.o. v likvidácii a poštová schránka alebo zvonček nebol označený menom H. C., ? daňový subjekt S GSM, s.r.o. v likvidácii nebol a ani nie je registrovaný na dani z príjmov zo závislej činnosti, pracovné zmluvy alebo iné doklady preukazujúce (mzdové listy, cestovné príkazy, vyúčtovanie PHM, splnomocnenie atď.), že pán S. V.Ň. bol zamestnancom v spoločnosti S GSM, s.r.o. v likvidácii, alebo splnomocneným zástupcom spoločnosti S GSM, s.r.o. v likvidácii, český správca dane a likvidátor nemá k dispozícii, preto podľa českého správu dane vyjadrenia S. V. majú len informatívny charakter, ? štatutárnym orgánom a jediným konateľom daňového subjektu S GSM, s.r.o. v likvidácii je Milan Lenghart, nar. XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, F.. ? predmetný tovar od dodávateľa ADN, spol. s r.o. bol na základe podkladov predložených k daňovému priznaniu za marec 2013, daňovým subjektom S GSM, s.r.o. v likvidácii následne predaný späť na Slovensko slovenskému odberateľovi ALPHA-SERVIS s.r.o., Bratislavská 594/5, Veľký Meder. ? p. S. V. na ústnom pojednávaní pred českým správcom dane uviedol, že bol zamestnancom S GSM s.r.o. podľa dohody, (ktorú prisľúbil doložiť, no nepredložil ju, pretože „ju nemôže nájsť“). Uviedol, že v tejto spoločnosti pracoval ako obchodník a na konanie v mene spoločnosti S GSM s.r.o. mal plnú moc majiteľa, čo však podľa českého správcu dane nepreukázal. Tovar mal objednávať pre svojich klientov. Uviedol, že za žalobcu s ním mal konať p. Q. a p. T., tovar následne prepravoval vozidlom Opel, ktoré mal údajne v trvalej dispozícií od konateľa p. Lenghardta a vlastným vozidlom, registračnú značku ktorého nepoznal, malo ísť o bratislavskú značku. Tovar mal predávať pán Q. a pán T. v predajnom priestore žalobcu. Ku skladovacím priestorom uviedol, že sklad bol „v Korunní ulici, Praha 2“ (v sídle v S GSM s.r.o.) a ešte bol jeden sklad, adresu ktorého si nepamätá. K úhrade tovaru pán V. uviedol, že platby prebiehali bankovým prevodom alebo v hotovosti ktorú predával on p. Q. alebo T.. 10. Dňa 05.08.2014 na ústnom pojednávaní kontrolovaný daňový subjekt v súvislosti s daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie august 2012 predložil správcovi dane originál generálnej plnej moci zo dňa 15.11.2006, v zmysle ktorej pán S. V. je splnomocnený konať za spoločnosť S GSM s.r.o. 11. Dňa 06.10.2014 sa na Daňový úrad Bratislava dostavil p. H. C. a ktorý potvrdil, že má uzatvorenú zmluvu o nájme, v zmysle ktorej bezodplatne prenajal skladové priestory spoločnosti S GSM, s.r.o. v likvidácii od 01.07.2012 do 31.12.2013 o rozlohe 10 m2 v byte na adrese T. V. XXXX, T. X - V.. Predmetný byt mal prenajatý, meno nájomcu si nepamätá a nájomnú zmluvu s vlastníkom bytu nemá. Zmluvu o nájme zaslal správcovi dane e-mailom. 12. Dňa 09.10.2014 správca dane na základe žiadosti zo dňa 02.10.2014 nahliadol na polícii do dokladov spoločnosti ALPHA-SERVIS s.r.o., ktoré boli políciou zaistené a zistil, že okrem dodávateľských faktúr č. 112013 zo dňa 26.03.2013 a č. 122013 zo dňa 26.03.2013 od dodávateľa S GSM, s.r.o. v likvidácii, sa medzi zaistenými dokladmi nenachádzali žiadne doklady preukazujúce, že sa tovar uvedený na predmetných faktúrach fyzicky prepravil z Českej republiky na Slovensko. 13. Žalobca sa ku kontrolným zisteniami uvedeným v protokole písomne vyjadril dňa 20.10.2014. 14. Správca dane sa vo vyrubovacom konaní zaoberal pripomienkami žalobcu a následne vykonal dokazovanie a miestne zisťovanie s účelom získania všetkých dôkazných zistení: - za účelom zistenia súčasného miesta pobytu konateľa spoločnosti S GSM s.r.o. v likvidácii, Korunní 859/18. Praha, IČO: 27 640 388 Milana Lengharta dňa 09.10.2014 správca dane obdržal od Kriminálneho úradu finančnej správy informáciu, že konateľ Milan Lenghart nie je evidovaný ako mŕtvy a ani v pátraní, nie je držiteľom žiadneho motorového vozidla, trvalý pobyt je evidovaný na adrese L. XXX/XX, F. (vlastníkom bytu bola jeho babka), od r. 2011 byt zmenil vlastníka, manželka L. bytom R.. L. X, F. s manželom dlhodobo nie je v kontakte, kde sa momentálne zdržuje nevie, - preveril pravosť splnomocnenia udeleného S. V. spoločnosťou S GSM s.r.o. v likvidácii zo dňa 15.11.2006 a notárka JUDr. Jana Horňáková pravosť potvrdila, - požiadal miestne príslušného českého správcu dane o preverenie skladových priestorov daňového subjektu S GSM s.r.o. v likvidácii, ktoré sa podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu S. V. mali nachádzať v byte č. XX na adrese T. V. X, T., - V zmysle odpovede českého správcu dane na žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácii zo dňa 11.11.2014, bol byt č. 36 prenajatý len na bývanie pánovi H. C. od 01.12.2011 do 14.06.2013, bez súhlasu spoluvlastníkov na prenajímanie resp. prenechanie predmetného priestoru tretím osobám a vhodnosť komory na skladovanie tovaru bola spoluvlastníkmi spochybnená 15. Na základe takto z isteného skutkového stavu Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 20142461/2015 zo dňa 21.04.2015 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) určil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel v sume nadmerného odpočtu X.XXX,XX eura na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013. DÚ Bratislava znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 zo sumy XX.XXX,XX eura na sumu XX.XXX,XX eura z dôvodu porušenia ust. § 43 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že žalobca deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie ako plnenie oslobodené od dane, pričom nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný a prijatý spoločnosťou v inom členskom štáte Európskej únie. 16. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 20638536/2015 zo dňa 07.08.2015 tak, že rozhodnutie DÚ Bratislava č. 20142461/2015 zo dňa 21.04.2015 potvrdil. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že skutková podstata posudzovaných obchodných transakcií bola zistená riadne a správcu dane viedla k správnym právnym záverom. Žalovaný tiež dospel k záveru, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval v zmysle platných právnych predpisov, zisťoval nezrovnalosti skutkového stavu s údajmi uvedenými v daňovom priznaní, pričom vychádzal aj z účtovných a daňových dokladov predložených daňovým subjektom. Správca dane pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2013 skúmal splnenie podmienok ustanovených v § 43 zákona o DPH, pričom zistil, že tieto zo strany daňového subjektu pri zdaniteľných obchodoch fakturovaných spoločnosti S GSM, s.r.o., Česká republika splnené neboli, a tým mu nebolo možné pri týchto obchodoch uznať právo na oslobodenie dane z pridanej hodnoty. II. Žaloba 17. Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.12.2015 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 20638536/2015 zo dňa 07.08.2015, ktorým bolo rozhodnutie DÚ Bratislava č. 20142461/2015 zo dňa 21.04.2015 potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013 zo sumy XX.XXX,XX eura na sumu XX.XXX,XX eura a určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu X.XXX,XX eura. 18. Žalobca rozhodnutie tak správcu dane, ako aj žalovaného považuje za nezákonné, pretože ich nepravdivé závery nemajú oporu v skutkových okolnostiach prejednávanej veci. Žalovaný všetky závery vyvodil výlučne z toho, že vo vzťahu k odberateľovi - českej spoločnosti S GSM, s.r.o. správca dane neustálil splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pričom aj z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že ide o dôvody na strane odberateľa, ktoré žalobca nemohol v čase uskutočnenia dodávok poznať a ani ovplyvniť. 19. Podľa žalobcu tieto nesprávne závery žalovaného vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení vyplývajúcich z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov vykonaných v konaní, z neprihliadnutia na dôkazy, ktoré mal už prvostupňový orgán v rámci daňovej kontroly k dispozícii, žalobca tiež poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov a aj na vady konania spočívajúce v konaní v rozpore so základnými zásadami správy daní, v dôsledku čoho možno považovať rozhodnutia a postup správnych orgánov za nezákonný. 20. Žalobca v prvom rade namietal, že správca dane pri vydaní rozhodnutia nevychádzal z faktúr predložených žalobcom, čo žalobca zistil pri nahliadnutí do spisu správcu dane po vydaní napadnutého rozhodnutia, keď faktúry z účtovníctva žalovaného, resp. ich kópie, neboli súčasťou spisu správcu dane. Tieto faktúry mal správca dane počas daňovej kontroly k dispozícii. V spise boli založené len kópie vyhotovených faktúr doručených správcovi dane dožiadaným českým správcom dane, t.j. faktúry žalobcu, ktoré boli zo strany žalobcu doručované odberateľovi S GSM, s.r.o. a ktoré neobsahujú potvrdenie o prevzatí tovaru s ďalšími údajmi v zmysle ust. § 43 zákona o DPH. Práve prostredníctvom údajov uvedených na zdanej strane v pretlačených kolónach týchto „dodávateľských exemplárov“ žalobca preukázal skutočné dodanie tovaru odberateľovi a jeho vývoz do cudzozemska. Predovšetkým údaje vyznačené odberateľom na predmetných faktúrach preukazujú, že tovar bol odberateľovi skutočne dodaný, že odberateľ zabezpečil vlastným vozidlom vývoz do ČR. Keďže spis správcu dane neobsahuje faktúry z účtovníctva žalobcu predložené počas daňovej kontroly, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane je z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Žalobca je preto názoru, že správca dane ani žalovaný neprihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo, čo je v rozpore so základnou zásadou správy daní v zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj len „daňový poriadok“), podľa ktorej je správa dane povinný prihliadať na všetko, čo vyšlo pri správe daní najavo. 21. Žalobca v podanej žalobe poukázal tiež aj na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keď z neho nevyplýva, ako správca dane vyhodnotil podstatné dôkazy predložené v konaní, aké myšlienkové postupy a úvahy pri hodnotení dôkazov použil. Žalobcovi nie je známe, ako správca dane vyhodnotil faktúry s vyznačenými údajmi o prevzatí tovaru predložené žalobcom počas daňovej kontroly, keďže správca dane i žalovaný vychádzali výlučne z faktúr odberateľských. 22. Žalobcovi tiež nie je zrejmé, prečo aplikácia rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 sa nevzťahuje na uvedenú daňovú transakciu, keď zo strany žalovaného žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by tovar nebol zo strany odberateľa prepravený do ČR. 23. Podľa žalobcu dodanie tovaru do ČR bolo preukázané v spojení s faktúrami žalobcu, najmä zistením českej daňovej správy. Z protokolu o ústním jednání vypracovaným českým správcom dane dňa 10.04.2014 vyplýva, že súdom ustanovená likvidátorka spoločnosti S GSM, s.r.o. p. R. R. predložila českému správcovi dane podklady uvedenej spoločnosti pre daňové priznanie DPH za obdobie marec 2013. Tieto podklady podľa vedomostí žalovaného nie sú zadokumentované v správnom spise. Likvidátorka tiež uviedla, že tovar bol prepravovaný vozidlom objednávateľa značky FIAT, EČV: F.; bol dodaný do nájomného skladu T. V. X, T. X; úhrady za tovar boli uskutočnené bankovým prevodom a v menšej časti v hotovosti, tovar bol následne predaný odberateľom, ktorí si prišli pre tovar osobne alebo im bol dovezený za odplatu. Z odpovede miestne príslušného českého správcu dane zo dňa 01.07.2014 tiež vyplýva, že p. S. V. u českého správcu dane potvrdil, že tovar prebral v predajných priestoroch spoločnosti ADN, spol. s r.o., vozil ho aj svojim osobným vozidlom, ktorého výpoveď sa však v spise správcu dane nenachádza. Ak by správca dane prihliadal aj na dodávateľské faktúry, zistil by, že údaje na nich vyznačené zodpovedajú tvrdeniam p. V.. V prospech žalobcu tiež svedčia aj dôkazy zaobstarané správcom dane. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06.10.2014, na ktorom bol vypočutý p. H. C. vyplýva, že byt na adrese T. V. X, T. X, bol využívaný spoločnosťou S GSM, s.r.o. na dočasné uskladnenie tovaru, na základe zmluvy, ktorú p. C. poskytol správcovi dane. Svedok potvrdil, že na mieste boli uskladňované mobilné telefóny v krabiciach a bol prítomný pri uskladňovaní tovaru. Spochybňovanie týchto dôkazov - výpoveď svedka, zmluva o nájme zo strany správcu dane je založené len na domnienkach, pretože chýbajúci súhlas prenajímateľov s prenajatím bytu p. C. je len porušenie zmluvného záväzku zo strany p. C. voči prenajímateľovi - vlastníkovi bytu. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť záver, že tam nemohol byť tovar uskladnený. Tiež skutočnosť, že na uvedenej adrese sa nenachádzalo označenie skladu spoločnosti S GSM a že táto spoločnosť nemala ani nahlásenú prevádzku tiež nemôže podľa žalobcu u žalovaného vyvodiť záver, že tovar na tejto adrese nemohol byť uskladnený. Žalobca tiež poukázal, že označenie skladu bolo správcom dane zisťované s časovým odstupom. 24. Podľa žalobcu žalovaný tiež nesprávne vyhodnotil aj generálnu plnú moc udelenú p. V. zo strany spoločnosti S GSM, s.r.o. zo dňa 15.11.2006, keď dospel k nesprávnemu záveru, že táto neoprávňovala p. V. zastupovať spoločnosť. Posúdenie plnej moci na zastupovanie je vecou hmotnoprávnou a nemá nič spoločné s procesným zastupovaním v daňovom konaní. Napriek tomu žalovaný posudzoval plnú moc podľa ust. § 9 daňového poriadku. Z generálnej plnej moci jednoznačne vyplýva, že p. V. bol konateľom spoločnosti p. Lenghartom konajúcim v mene spoločnosti splnomocnený na konanie za spoločnosť S GSM, s.r.o., t.j. bol oprávnený za spoločnosť S GSM, s.r.o. objednávať, odoberať a zabezpečovať prepravu tovaru od žalobcu. 25. Ku skutočnostiam týkajúcim sa následného nakladania s tovarom zo strany spoločnosti S GSM, s.r.o. (dodávky tovaru spoločnosti ALPHA SERVIS s.r.o.) žalobca uviedol, že nie je osobou, ktorá by mohla ovplyvniť alebo mať vedomosť o tom, ako jeho odberateľ naloží s odobratým tovarom a za akú cenu a komu tovar ďalej predá. Žalobca nemal dôvod pochybovať a preverovať dôveryhodnosť spoločnosti S GSM, s.r.o. a spôsob ďalšieho nakladania s tovarom jej dodaným vzhľadom na dlhodobú spoluprácu, bezproblémovú platobnú disciplínu a riadne deklarovanie vývozu tovaru na územie ČR a vzhľadom na relatívne malý objem odoberaného tovaru v jednotlivých dodávkach. 26. Žalobca tiež spochybnil, že tovar bol v rovnaký deň, ako bol prevzatý od žalobcu spoločnosťou S GSM, s.r.o. ďalej predaný spoločnosti ALPHA SERVIS s.r.o., pretože v zmysle dodacej faktúry spoločnosti S GSM, s.r.o. za obdobie marec 2013 - faktúra č. 112013 zo dňa 26.03.2013 o dodaní tovaru dňa 26.03.2013, ktorá sa zrejme vzťahuje na tovar dodaný žalobcom spoločnosti S GSM, s.r.o. ešte dňa 13.03.2013 a ktorý bol vyúčtovaný faktúrou žalobcu č. 0101007563 zo dňa 13.03.2013, t.j. s odstupom 13 dní. Žalobca tiež poukázal, že spoločnosťou ALPHA SERVIS s.r.o. potvrdila prevzatie tovaru a jeho dopravu na územie SR a teda tovar prevzala v ČR a potvrdila jeho vývoz do SR, t.z. že tovar sa musel nachádzať v ČR. Naviac spoločnosť S GSM, s.r.o. si podľa jej faktúr účtovala u odberateľa aj manipulačný poplatok. 27. Poukázal, že po vydaní napadnutého rozhodnutia po nahliadnutí do spisu správcu dane sa v tomto spise nenachádzalo napadnuté rozhodnutie napriek tomu, že bolo vydané dňa 07.08.2015 a ktoré bolo žalobcovi zasielané až s odstupom vyše dvoch mesiacov v októbri 2015. Podľa žalobcu takýto postup správneho orgánu predstavuje neodôvodnený zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu a je vadou v konaní správnych orgánov, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Konanie daňového orgánu ignorujúce lehoty ustanovené právnym poriadkom je prejavom svojvôle správneho orgánu, ktoré je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. 28. S poukazom na uvedené žalobca navrhol súdu, aby rozhodnutie žalovaného č. 20638536/2015 zo dňa 07.08.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 29. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.02.2016 uviedol, že všetky svoje závery a zistenia podložil relevantnými dôkazmi, ktoré majú reálny podklad po vykonanom dokazovaní a sú súčasťou priloženého spisového materiálu. Zotrval na všetkých svojich dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a k žalobným dôvodom uviedol, že sú v značnej miere identické s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. 30. Poukázal, že vykonaným rozsiahlym šetrením správcu dane dodanie tovaru spoločnosti S GSM s.r.o. preukázané nebolo, a preto správca dane oslobodenie od dane v zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH z odberateľských faktúr vystavených pre spoločnosť S GSM s.r.o. žalobcovi neuznal, predmetné dodávky posúdil ako dodanie tovaru v tuzemsku podľa § 8 v nadväznosti na § 19 a § 22 zákona o DPH a dodanie tovaru zaťažil daňou z pridanej hodnoty vo výške X.XXX,XX eura. 31. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov - dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v tomto členskom štáte tak, ako bolo deklarované vo faktúrach vystavených žalobcom pre spoločnosť S GSM s.r.o., čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre oslobodenie dodania tovaru od dane v zmysle ust. § 43 ods. 1 a § 5 zák. o DPH. 32. Tvrdil, že všetky svoje závery a zistenia podložil relevantnými dôkazmi, ktoré majú reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a sú súčasťou administratívneho spisu. Naproti tomu tvrdenia žalobcu sú len v rovine konštatovania bez akejkoľvek preukaznej hodnoty. Žalobca žiadne zo zistení správcu dane relevantne nespochybnil a ani nevyvrátil právnu argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v podanej žalobe vychádzal len z dokladov a vyjadrení p. C. a p. V., ktorých pravdivosť a vierohodnosť nebola v rámci vykonaného šetrenia správcu dane preukázaná a nepreukázal ju ani žalobca. 33. Poukázal tiež, že je vecou daňového subjektu preveriť si dôveryhodnosť svojho obchodného partnera, inak znáša z toho dôsledky. Ak v danom prípade žalobca nepreveril skutočné miesto výkonu ekonomickej (hospodárskej) činnosti svojho odberateľa, nekonal tak so starostlivosťou riadneho obchodníka a nemôže sa domáhať práva na odpočítanie dane. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu SR 8Sžf/51/2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR IV.ÚS 504/2012-9, v zmysle, ktorého „zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí (§ 264 Obchodného zákonníka ) “ ... „Ak takejto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona o správe daní oprávnené“. 34. Žalovaný mal za to, že ekonomický subjekt môže považovať za svoju povinnosť zistiť informácie o druhom subjekte tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti. Preverenie reálnej existencie spoločnosti na jej sídle je základná záležitosť, ktorá je v obchodnom styku úplne bežná a nevyhnutná. 35. Poukázal na to, že v danom prípade spoločnosť S GSM s.r.o. je nekontaktná, na adrese sídla zapísanej v Obchodnom registri nesídli, nevykonáva tam žiadne ekonomické aktivity, na dome nemá žiadne označenie ani poštovú schránku a ide o virtuálnu adresu. Takéto sídlo spoločnosti nemožno považovať za miesto výkonu ekonomickej (hospodárskej) činnosti spoločnosti, nakoľko pod pojmom sídlo ekonomickej činnosti sa na účely dane z pridanej hodnoty považuje stále miesto vykonávania samostatnej a nezávislej ekonomickej činnosti, z ktorej sa dosahuje príjem a ktoré disponuje na jednej strane materiálnym vybavením (kancelárske priestory) potrebným na vykonávanie ekonomickej činnosti z tohto miesta a na strane druhej personálnym vybavením (zamestnancami) potrebným na vykonávanie uvedenej ekonomickej činnosti z tohto miesta. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku ESD C-73/06 Pflanzer, v zmysle ktorého sa za sídlo ekonomickej činnosti spoločnosti považuje miesto, kde sa prijímajú základné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti. Fiktívne usadenie sa (virtuálne sídlo), nie možné kvalifikovať ako sídlo ekonomickej (hospodárskej) činnosti spoločnosti. V zmysle záveru predmetného rozsudku, ak sídlo spoločnosti nezodpovedá sídlu jej ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky. 36. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca na strane 4 bod 3 žaloby nesprávne uviedol zdaňovacie obdobie marec 2013, pretože správca dane vo svojom rozhodnutí neuvádza zdaňovacie obdobie marec 2013 ale uvádza zdaňovacie obdobie február 2013 a s tým spojené zistenia. V daňovom konaní nie je možné určitú skutočnosť len tvrdiť, ale je potrebné ju aj preukázať. Z administratívneho spisu ako aj z napadnutých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že správny orgán postupoval v zmysle základných zásad daňového konania (§ 3 daňového poriadku) a pri rozhodovaní hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, a to aj so zreteľom na splnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu. 37. V závere žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané a schválené dňa 07.08.2015 a k expedícii napadnutého rozhodnutia žalobcovi došlo až s odstupom vyše 60 dní od jeho vydania. Táto skutočnosť však nepredstavuje takú vadu v konaní, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Daňový poriadok neustanovuje lehotu na doručenie rozhodnutia daňovému subjektu a žalovaný odmieta tvrdenie, že by ignoroval lehoty ustanovené právnym poriadkom a konal na základe svojvôle. 38. S poukazom na uvedené žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. IV. Právne posúdenie veci 39. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a na pojednávaní konanom dňa 23.11.2017 dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 40. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP). 41. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 42. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 45. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 46. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 20638536/2015 zo dňa 07.08.2015, ktorým bolo rozhodnutie DÚ Bratislava č. 20142461/2015 zo dňa 21.04.2015 potvrdené. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013 zo sumy XX.XXX,XX eura na sumu XX.XXX,XX eura a určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu X.XXX,XX eura. 47. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, (ďalej aj len daňový poriadok), Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 48. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (ods. 2). 49. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (ods. 3). 50. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada (ods. 6). 51. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 52. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 53. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 54. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 55. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (ods. 4). 56. Podľa § 43 ods. 1 zák. o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 57. Podľa § 43 ods. 5 zák. o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 58. Podľa § 19 ods. 1 zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 59. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, V. Závery správneho súdu 60. V intenciách žalobných námietok žalobcu súd posudzoval zákonnosť postupu daňových orgánov, najmä zákonnosť neuznania ním uplatneného práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do českej republiky podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH , ako aj dôkaznej povinnosti v predmetnom konaní. 61. Vo vzťahu ku splneniu podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH sa súd stotožnil zo zisteniami správcu dane, ako aj žalovaného a jeho prijatými závermi. Súd v rámci súdneho prieskumu vychádzal zo zistení správcu dane vyplývajúcich z vykonaného dokazovania týkajúceho sa dodávky daného tovaru - mobilných telefónov žalobcom, českej spoločnosti S GSM s.r.o. a jeho následného dodania slovenskému odberateľovi ALPHA SERVIS s.r.o. Vykonaným dokazovaním správcu dane nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcom českej spoločnosti S GSM s.r.o., ktorá bola v čase vykonania dokazovania nekontaktná, v mieste sídla zapísaného v českom obchodnom registri nikdy reálne nesídlila, nevykonávala svoju ekonomickú činnosť a ide o virtuálnu adresu. Na adrese sídla zapísaného obchodnom registri sa táto spoločnosť nenachádzala ani v čase realizovaného obchodu, čo nesporne vyplýva zo zistení českého správcu dane v zmysle jeho odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. 62. Súd poukazuje na to, že správca dane za účelom preverenia dodávok deklarovaného tovaru v zmysle žalobcom predložených faktúr uskutočnil rozsiahle dokazovanie, a to aj formou medzinárodnej výmeny daňových informácií. Z odpovede na uvedené dožiadanie vyplynulo, že reálnosť dodávky tovaru uvedeného na posudzovaných faktúrach, vyhotovených žalobcom, ktorý mal byť dodaný do Českej republiky pre českého odberateľa - S GSM s.r.o. nebolo možné potvrdiť. Česká daňová správa v predmetnej odpovedi zároveň uviedla, že spoločnosť S GSM, s.r.o. v likvidácii je od 24.04.2013 v likvidácii a jej likvidátorom je JUDr. Dagmar Mixová. Spoločnosť do likvidácie vstúpila súdnou cestou na podnet vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej má spoločnosť S GSM, s.r.o. v likvidácii v Českom obchodnom registri uvedené sídlo z dôvodu, že spoločnosť S GSM, s.r.o. v likvidácii nemá s vlastníkom tejto nehnuteľnosti uzatvorenú nájomnú zmluvu a na predmetnej adrese nesídli a k dátumu vstupu do likvidácie spoločnosť nemala ani žiadne zásoby. 63. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na osobu S. V., ktorý mal danú obchodnú transakciu v mene S GSM s.r.o. zabezpečovať (na základe generálnej plnej moci), pričom S. V. nevedel uviesť ani akými konkrétnymi motorovými vozidlami mal prepravu tovaru do ČR uskutočniť. Zástupkyňa likvidátorky p. R. síce českému správcovi dane uviedla, že pán S. V. konal so žalobcom ako zamestnanec spoločnosti S GSM, s.r.o., tovar objednával podľa potreby svojho zákazníka u obchodných manažérov telefonicky, tovar preberal, platil v hotovosti, tovar vozil vozidlom FIAT PUNTO, ŠPZ: F., platby v hotovosti uskutočňoval on osobne, avšak pani R. nebola priamym svedkom obchodu, informácie ňou uvedené o osobe p. V. získala len sprostredkovane, avšak nie je známe od koho. Pán S. V. sám vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní pred českým správcom dane uviedol, že bol zamestnancom S GSM s.r.o. podľa dohody, (ktorú prisľúbil doložiť, no nepredložil ju, pretože „nemôže ju nájsť“). Uviedol, že v tejto spoločnosti pracoval ako obchodník a na konanie v mene spoločnosti S GSM s.r.o. mal plnú moc majiteľa, čo však podľa českého správcu dane nepreukázal. Tovar mal objednávať pre svojich klientov. Uviedol, že za žalobcu s ním mal konať p. Q. a p. T., tovar následne prepravoval vozidlom Opel, ktoré mal údajne v trvalej dispozícií od konateľa p. Lenghardta a vlastným vozidlom, registračnú značku ktorého nepoznal, malo ísť o bratislavskú značku. Tovar mal predávať pán Q. a pán T. v predajnom priestore žalobcu. Ku skladovacím priestorom uviedol, že sklad bol „v Korunní ulici, Praha 2“ (v sídle v S GSM s.r.o.) a ešte bol jeden sklad, adresu ktorého si nepamätá. K úhrade tovaru pán V. uviedol, že platby prebiehali bankovým prevodom alebo v hotovosti, ktorú predával on p. Q. alebo T.. Inokedy zas uviedol, že tovar bol uskladnený v byte č. 36, izba o ploche 10 m2 na adrese T. V. X, T., prenajatý na základe nájomnej zmluvy bezodplatne od pána H. C.. Český správca dane šetrením zistil, že na adrese predmetného bytu nebolo žiadne označenie skladu spoločnosti S GSM, s.r.o. v likvidácii a poštová schránka alebo zvonček nebol označený menom H. C.. Český správca dane tiež zistil, že daňový subjekt S GSM, s.r.o. v likvidácii nebol a ani nie je registrovaný na dani z príjmov zo závislej činnosti, pracovné zmluvy alebo iné doklady preukazujúce (mzdové listy, cestovné príkazy, vyúčtovanie PHM, splnomocnenie atď.), že pán S. V. bol zamestnancom v spoločnosti S GSM, s.r.o. v likvidácii, alebo splnomocneným zástupcom spoločnosti S GSM, s.r.o. v likvidácii, český správca dane a likvidátor nemá k dispozícii. 64. Z priebehu daňovej kontroly vzišli tak závažné pochybnosti o reálnosti dokladmi žalobcu preukazovaných obchodných dodávok tovarov, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať ich skutočné realizovanie aj ďalšími dôkazmi podporujúcimi jeho uplatnený nárok voči správcovi dne. Na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že tieto pochybnosti nadobudol správca dane až z dokazovania vykonaného s časovým odstupom od uskutočnenia deklarovaného obchodu. Práve naopak, v prípade takto zistených pochybností žalobca mal vyvinúť aktivitu, aby preukázal všetkými možnými priamymi i nepriamymi dôkazmi, že obchod bol skutočne uskutočnený tak, ako bol ním deklarovaný na ním predložených dokladoch. Tiež je potrebné uviesť, že od kontrolovaného zdaňovacieho obdobia marec 2013 do výkonu daňovej kontroly (04.06.2013 - 20.10.2014) neuplynula až tak dlhá doba, aby žalobca nemohol disponovať žiadnymi podpornými dôkazmi. Je neobvyklé, ak obchodná spoločnosť vykonáva podnikanie za účelom dosiahnutia zisku, aby nebola pri výkone svojej podnikateľskej činnosti obozretná a neuchovala si pre prípad kontroly žiadne dôkazy, resp. dokumentáciu, napr. emailovú komunikáciu, resp. iný spôsob komunikácie so svojimi obchodnými partnermi. Obozretnosť žalobcu je na mieste i pri výbere svojich obchodných partnerov, inak konanie žalobcu by bolo v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Preto ak správca dane nadobudol závažné pochybnosti o reálnosti preukazovaných obchodných dodávok tovarov žalobcu, bolo povinnosťou žalobcom preukázať ich skutočné realizovanie ďalšími dôkazmi, čo však tento neučinil, odvolávajúc sa na ním už predložené doklady a námietky o tom, že dôkazné bremeno v danom prípade za jeho odberateľa nemôže byť na ňom. Súd sa preto jednoznačne stotožnil so záverom žalovaného, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a splnenie podmienok v zmysle ust. § 43 ods. 1 zák. o DPH. 65. Podľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú a vykonané dôkazy postačujú, alebo či je treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho výlučnej právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o tom, či skutočnosti v nich uvedené považuje za preukázané. 66. Dôkazné bremeno v daňovom konaní je primárne na daňovom subjekte - žalobcovi, čo vyplýva z § 29 ods. 8 zákona o správe daní v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH. Žalobca je tým subjektom, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty), pričom jeho povinnosťou je preukázať, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). V prípade, že správca dane na základe konkrétnych informácií nadobudne závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov a vyjadrení daňového subjektu, nemôže ich uznať ako relevantné, kým kontrolovaný daňový subjekt zistené pochybnosti neodstráni. 67. V danom prípade nevychádzal správca dane len z dokladov predložených žalobcom, ale vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle zákona o správe daní formou dožiadaní smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných obchodoch. Iba samotné faktúry (prípadne aj iné doklady - medzinárodný nákladný list,) vyhotovené žalobcom ako platiteľom dane, na ktorých je uvedená DPH, ešte nezakladajú právo na odpočítanie dane. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo aj poskytnuté. Takéto doklady je možné vyhotoviť aj v mene inej spoločnosti. Splnenie formálnej stránky je len jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane. Doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Hodnotenie dôkazov správcom dane však neznamená mechanické preberanie informácií, resp. bezvýhradné akceptovanie dokladov a údajov v nich uvedených, ako faktov. 68. Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly v danom prípade postupoval podľa zákona, pričom kládol dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v protokole. Využil pritom všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovanie daňového úniku v kontrolovanom reťazci. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly, ako aj o problémoch v rámci dokazovania pravdivosti údajov a zároveň predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Je treba zvýrazniť, že zákon o správe daní neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale vytvoriť daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly priestor pre preukázanie tvrdení, ktoré považuje správca dane za sporné alebo nehodnoverné. 69. Súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, kde súdny dvor pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 07.12.2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27.10.2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti súdny dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomocí sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 03.03.2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. 1-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29.03.2012, Véleclair, C-414/10, bod 32). 70. Podľa judikatúry súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať, na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, bod 51). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb, s. 1-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). 71. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca namietal aj nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré však nemohol zabezpečiť. Mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady a medzinárodné prepravné listy. Krajský súd v tejto súvislosti musí podčiarknuť to, že samotná existencia formálnych dokladov ešte nepreukazuje reálnu podstatu obchodnej operácie a jej ekonomický účel. Obdobný záver vyplýva aj z preskúmavaných rozhodnutí. Výlučne formálny prístup daňových orgánov k posudzovaniu oprávnenosti nárokov na odpočet DPH by mohol vytvoriť priestor pre zneužívanie práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty zúčastnenými subjektmi obchodného reťazca. 72. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu (svojho odberateľa) v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované, ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení medzi jednotlivými spoločnosťami zúčastnenými obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu predkladať v daňovom konaní v súvislosti preverovaním jeho nároku na oslobodenie od dane takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov. Správca dane nepochybne mal právo preveriť existenciu obchodov a dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že skutočne k danej obchodnej transakcii došlo tak, ako to deklaroval. Dôkazné bremeno a dôkazy potvrdzujúce, že predmetné obchody sa reálne uskutočnili bolo na žalobcovi. 73. Krajský súd zhodne s právnym názorom žalovaného konštatuje, že jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle ust. § 3 ods. l zákona č. 563/2009 Z. z. zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (§ 3 ods. 2 cit. zákona). Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3 cit. zákona), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 74. V preskúmavanej veci mal súd nesporne preukázané, že správca dane pri výkone daňovej kontroly vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie, hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, a to aj so zreteľom na splnenie dôkaznej povinnosti daňového subjektu a bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Z toho dôvodu skúmal nielen existenciu sporných odberateľských faktúr vystavených žalobcom, ale skúmal aj vecné naplnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na predmetných faktúrach ako na strane odberateľa S GSM s.r.o., tak aj na strane žalobcu. 75. Podľa názoru súdu na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcu zo zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný potvrdil, zodpovedá zásadám logického myslenia a medziam správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. 76. S poukazom na konkrétnymi zisteniami podložené spochybnenie existencie obchodov, a teda reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení vyplývajúcich z predložených daňových dokladov. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. 77. Súd neprisvedčil ani ostatným námietkam žalobcu, pretože žalobca ich žiadnym konkrétnym dôvodom nepodložil a jeho námietky sú len v rovine konštatovania. Uvedené sa týka najmä výpovedí p. C. a p. V., ktorých pravdivosť a vierohodnosť žalobca svojim tvrdením nepreukázal. 78. K ďalšej dodávke tovaru spoločnosťou S GSM s.r.o. odberateľovi ALPHA-SERVIS s.r.o. súd uvádza, že správca dane v tejto súvislosti v rozhodnutí poukázal aj na zistenia z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie február 2013 (a nie marec 2013, ako uvádza žalobca v podanej žalobe). Táto kontrola prebiehala súbežne s kontrolou za zdaňovacie obdobie marec 2013 a v rámci k tejto kontroly boli správcom dane preverované obchodné transakcie s mobilnými telefónmi medzi žalobcom a spoločnosťou S GSM s.r.o. Konštatovanie správcu dane v napadnutom rozhodnutí bolo správne a vychádzalo z faktúry číslo 0101006753, ktorou žalobca deklaroval dodanie tovaru pre odberateľa S GSM s.r.o. v sume XX.XXX,XX eura dňa 28.02.2013 a faktúry číslo 092013 vystavenej spoločnosťou S GSM s.r.o., ktorou deklarovala dodanie toho istého tovaru v rovnakej sume a v rovnaký deň odberateľovi ALPHA-SERVIS s.r.o. Obdobne to bolo aj pri faktúre č. 0101006013 vystavenej dňa 15.02.2013 žalobcom pre odberateľa S GSM s.r.o. za dodávku tovaru v sume XX.XXX,XX eura a faktúry č. 082013 vystavenej spoločnosťou S GSM SNR o pre odberateľa ALPHA-SERVIS s.r.o. v ten istý deň za dodávku toho istého tovaru a v rovnakej sume XX.XXX,XX eura. 79. K namietanej nesprávnej aplikácii zásady „in dubio mitius“ je potrebné uviesť, že ust. § 43 zák. o DPH jednoznačne stanovuje podmienky, kedy je možné dodanie tovaru od dane oslobodiť. Tieto podmienky sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa uplatnenie práva na oslobodenie dodania tovaru od dane viaže. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, nakoľko to zákon neumožňuje. 80. K tvrdeniu, že správca dane pri vydaní rozhodnutia nevychádzal z faktúr predložených žalobcom súd uvádza, že faktúry predložené žalobcom mal správca dane počas daňového konania k dispozícii, (žalobca na pojednávaní dňa 23.11.2017 a ani v podanej žalobe túto skutočnosť nespochybnil a ani nevyvrátil) a údaje tvrdené žalobcom (adresa miesta skončenia prepravy vykonanej odberateľom - sklad T. V. X, T. X, údaje vodiča p. V. a jeho podpis, evidenčné číslo vozidla, ktorým sa preprava uskutočnila (F. XXX T.)) podľa žalovaného neobsahovali. Tieto údaje však neobsahovali ani faktúry, ktoré boli predložené odberateľom, t.j. spol. S GSM s.r.o. Žalobca však žiadnym spôsobom neobjasnil skutočnosť, prečo faktúry od odberateľa neobsahovali rovnaké údaje ako mali faktúry žalobcu v jeho účtovníctve, veď sa jedná o kópie faktúr, ktoré on vystavil pre odberateľa. Z tohto pohľadu sa tvrdenia žalobcu javia ako účelové, pretože ak by postupoval v súlade so zásadou poctivého obchodného styku, údaje na ním vystavených faktúrach by boli na všetkých faktúrach identické, pretože tento údaj o preprave tovaru a jeho prebratí je podstatný aj pre odberateľa žalobcu, t.j. českú spol. S GSM pri plnení si jej daňových povinností v Českej republike. V neprospech žalobcu svedčí aj skutočnosť, keď správcovi dane na preukázanie prepravy predložil medzinárodné prepravné doklady - CMR. Ak by žalobcom tvrdené skutočnosti o preprave boli skutočne uvedené na ním predložených faktúrach, dodanie tovaru spoločnosti S GSM s.r.o. by žalobca nepreukazoval medzinárodnými prepravnými dokladmi - CMR, čím vlastne aj sám spochybnil prepravu tovaru do Českej republiky. Tieto údaje o preprave uvedené na faktúrach žalobca ani počas daňovej kontroly nespomenul. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe pripustil, že zo strany správcu dane došlo pochybeniu, keď nevyhotovil fotokópie sporných faktúr a nezaložil ich do spisu. O vrátení dokladov žalobcovi je však v administratívnom spise záznam. 81. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa nevysporiadania sa s aplikáciou rozsudku NS SR 3Sžf/1/2011, pretože žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že jeho závery sa na daný prípad nedajú aplikovať, nakoľko v danom rozsudku sa riešila otázka spochybnenia nákupu tovaru daňovým subjektom od jeho dodávateľov a v preskúmavanej veci sporná otázka preukázania dodania tohto tovaru do iného členského štátu ES osobe identifikovanej pre daň v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH. Tiež je potrebné uviesť, že skutkové okolnosti preskúmavanej veci sú odlišné ako v uvedenom rozsudku nielen v tom, na ktoré poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale aj v tom, že žalovaný, resp. správca dane nepožalovali od žalobcu nadštandardné dôkazy týkajúce sa účtovníctva jeho odberateľa. Súd opakovane zdôrazňuje, že vo svetle všetkých vykonaných dôkazov, a to nielen dôkazov predložených žalobcom, ktoré správca dane hodnotil každý jednotlivo a súčasne aj všetky vo vzájomnej súvislosti je preukázané, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle ust. § 43 ods. 1 zák. o DPH. 82. Súd tiež neuznal dôvodnou ani ostatnú námietku žalobcu týkajúcu sa nevyžiadania výpovede p. V., pretože česká daňová správa v odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií požadované informácie preverila a správcovi dane zaslala ucelenú odpoveď, o ktorej správny orgán nemal dôvod pochybovať. 83. Rovnako podľa názoru súdu expedovanie napadnutého rozhodnutia žalobcovi s odstupom vyše 60 dní od jeho vydania nepredstavuje takú vadu v konaní, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože ide o procesnú lehotu, s ktorou nie je spojený zánik práva žalovaného na určenie rozdielu nadmerného odpočtu na DPH žalobcovi a zrušenie napadnutého rozhodnutia z tohto dôvodu by žalobcovi neprinieslo vecný úspech v konaní. 84. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 85. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní. 86. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.