Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/145/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202185 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202185.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: B. N., nar. XX.XX.XXXX, Z. - B., adresa na doručovanie Z. XX, XXX XX Z., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava 15, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn.: 10484/2015-KaBA, ČR.Z.: 77037/2015 zo dňa 10.12.2015, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu sp. zn.: 10484/2015-KaBA, ČR.Z.: 77037/2015 zo dňa 10.12.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 2,30 eur za poštovné do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci podania dovolania voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/601/2014-99 zo dňa 30.04.2015 z dôvodu, že nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní označenom ako „neplatnosť právneho úkonu, uloženie povinnosti.“ Mal za to, že vo veci nie je prípustné dovolanie vzhľadom na § 239 O.s.p. Podľa názoru odporcu odmietnutím odvolania odvolací súd neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O.s.p. a neznemožnil mu realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov. V podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Dôvodil, že odporca sa neriadil dôsledne ustanovením § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. a rozhodnutie nie je v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Z príloh žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vyplýva, že dovolacím dôvodom je ustanovenie § 237 písm. f) O.s.p. a odvolacím dôvodom proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 6C/83/2013-83 zo dňa 22.04.2014 je § 205 ods. 2 písm. a), f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Konštatoval, že odvolanie aj dovolanie je založené na tvrdenej procesnej vade, a to odňatí možnosti účastníkovi konania konať pred súdom. Odporca zotrval na svojom rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci ako aj na dôvodoch uvedeného rozhodnutia a žiadal, aby ho súd ako vecne správne potvrdil. Zastáva názor, že pri svojom rozhodovaní použil zákonnú správnu úvahu, ktorú si vo svojom odôvodnení riadne odôvodnil pričom sa pridŕžal zákonných ustanovení platných v čase vydania rozhodnutia a mal za to, že správna úvaha centra nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasl. O.s.p. vec prejednal a rozhodol na základe súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa bol podaný dôvodne. V predmetnej veci je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. daná pôsobnosť centra, keďže ide o občianskoprávnu vec. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 237 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod. sp. zn. 6C/83/2013, resp. pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8Co/601/2014 možno vo vzťahu k dovolaniu navrhovateľa konštatovať zrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona č. 327/2005 Z.z.), ktorá ho vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ doručil odporcovi dňa 07.10.2015 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o neplatnosť právneho úkonu, uloženie povinnosti pri podaní dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co/601/2014-99 zo dňa 30.04.2015. Z navrhovateľom predložených dokladov vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava V, č.k. 6C/83/2013 zo dňa 22.04.2014 súd prvého stupňa podľa § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil, aby do konania na strane odporcu v 2. a 3. rade vstúpil J. V., bytom K. X, Z. a W. V., bytom K. X, Z.. Podľa § 95 ods. 1 a 2 O.s.p. pripustil zmenu petitu návrhu v znení, ktorým sa navrhovateľ domáha určenia, že výzva na vypratanie izby (bytu) v súvislosti s ukončením nájomnej zmluvy doručená odporcom v 1.rade navrhovateľovi dňa 28.10.2010 je voči navrhovateľovi absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého nevzniká odporcovi v 1.rade žiadne právo a navrhovateľovi žiadna povinnosť a uloženia povinnosti odporcom v 2. a 3. rade do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu navrhovateľovi umožniť za cenu 116,18 eur mesačne nerušené užívanie bytu č. XX na 9. poschodí 12-pochodového bytového domu na ulici K. Č.. X Z., zapísaného na LV č. XXXX, okres Bratislava, obec Bratislava, m.č. Petržalka, katastrálne územie B., a to v rozsahu práva užívať jednu izbu bytu, ktorá sa nachádza v strede medzi dvomi izbami, pričom vchod do jednej je na ľavej strane od prednej izby a vchod do druhej a do kuchyne sú na pravej strane od predmetnej izby a práva užívať spoločné priestory bytu: predsieň, hala, kuchyňa, kúpeľňa, WC a balkón. Nepripustil zmenu návrhu, ktorou sa navrhovateľ domáha zaplatenia majetkovej škody 1318,98 eur od odporcu v 1. rade, ďalej, aby odporca v 1. rade bol povinný na vlastné náklady zabezpečiť v denníku Nový čas v dvoch po sebe idúcich pracovných dňoch na titulnej strane vo veľkosti 80 x 50 mm zverejnenie ospravedlnenia navrhovateľovi za nezákonné vysťahovanie z bytu, a aby odporca v 1. rade v prípade nesplnenia povinnosti zabezpečiť ospravedlnenie v denníku Nový čas, uložil odporcovi v 1. rade, peňažnú satisfakciu zaplatením sumy 3.000,- eur v lehote určenej súdom. V odôvodnení uviedol, že rozšírenie návrhu navrhovateľa v časti majetkovej ujmy a ochrany osobnosti nepripustil, pretože dokazovanie ohľadne rozšírenia návrhu by bolo diametrálne odlišné a malo by vplyv aj na dĺžku konania, keď návrh v tejto časti nesmeruje proti všetkým účastníkom konania. Voči tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom bolo Krajským súdom v Bratislave, č.k. 8Co/601/2014-99 rozhodnuté dňa 30.04.2015 tak, že odvolanie navrhovateľa odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon podľa § 202 ods. 3 písm. f) O.s.p. odvolanie nepripúšťa. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci demonštratívne uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Podmienky prípustnosti dovolania upravuje Občiansky súdny poriadok v § 236 - § 239. Platí pritom, že aj keď nie je dovolanie proti uzneseniu prípustné podľa § 239 O.s.p., musí dovolací súd skúmať, či dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je zaťažené niektorou z vád podľa § 237 O.s.p. Pritom platí, že prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. nie je daná tvrdením dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenou, ale je prípustné len vtedy, ak rozhodnutie skutočne takouto vadou aj trpí. Ak dovolací súd zistí, že rozhodnutie nie je niektorou z uvedených vád postihnuté, dovolanie odmietne, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Čo je však dôležitejšie, k tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O.s.p. prihliada dovolací súd nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (ex offo) zisťuje jej existenciu bez zreteľa na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo netvrdil. Ak zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí takouto vadou, toto rozhodnutie zruší. Občiansky súdny poriadok ukladá dovolaciemu súdu povinnosť z úradnej povinnosti skúmať, či v konaní došlo k niektorej z vád taxatívne ustanovených v § 237 O.s.p. V konaniach, v ktorých zákon ukladá súdu z úradnej povinnosti zisťovať skutočnosti potrebné pre zistenie skutkového stavu, resp. tiež vykonať dokazovanie nad rozsah návrhov účastníkov konania (§ 120 ods. 2 O.s.p., § 242 ods. 1 O.s.p.), je zrejmá bezúspešnosť, osobitne tak, ako je zadefinovaná v § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci, povahou veci vylúčená. Ide totiž o konania v tak citlivých veciach, že zákonodarca považoval za potrebné poskytnúť účastníkom širšiu ochranu ich práv tým, že uložil súdu povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti a dôkazné prostriedky nad rámec návrhov účastníkov, ktorí by inak, napríklad z dôvodu neznalosti práva alebo faktickej či právnej nemožnosti určitý dôkaz obstarať, boli na svojich právach a právom chránených záujmoch poškodení. Pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci (rozsudok Najvyšší súd SR pod sp. zn. 5Sžo/55/2013 zo dňa 31.10.2013). Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa citovaného zákona predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy SR tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Súd má za to, že odporca v danom prípade konal nad rámec svojich právomocí keď hodnotil, či sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť sporu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci úspešnému navrhovateľovi priznal uplatnené poštovné za podané odvolanie zo dňa 27.12.2015 v sume 1,15 eur a vyjadrenie zo dňa 22.03.2016 v sume 1,15 eur, t.j. 2,30 eur. Aj napriek úspechu v konaní súd nepriznal navrhovateľovi uplatnenú náhradu za stratu času z dôvodu účelného bránenia svojho práva pred súdom v rozsahu 4 hodiny x 8,66 eur, t.j. 34,64 eur, nakoľko nebol právne zastúpený a teda mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).