Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/334/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202186 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015202186.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Bratislavský samosprávny kraj, Sabinovská 16, P.O.BOX 106, 820 05 Bratislava, IČO: 36 063 606, zastúpený advokátskou kanceláriou: BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, P.O.Box 58, 820 04 Bratislava 24, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2468-7000/2015-OK/5, 2469-7000/2015-OK/5 zo dňa 14.07.2015 a Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2468-7000/2015-OK/10, 2469-7000/2015-OK/10 zo dňa 03.11.2015, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou podanou na tunajšom správnom súde dňa 30.12.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2468-7000/2015-OK/5, 2469-7000/2015-OK/5 zo dňa 14.07.2015 (ďalej aj ako „Protokol“) a Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2468-7000/2015-OK/10, 2469-7000/2015-OK/10 zo dňa 03.11.2015 (ďalej aj ako „Zápisnica“) s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. 2. Ku skutkovým okolnostiam prípadu žalobca uviedol, že žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu dodržiavania zákona č. 25/20006 Z. z. o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákaziek uskutočnených v roku 2013 a 2014: 1. „Spracovanie kreatívy pre marketingové výstupy pre projekt DESTINATOUR 2013“ a 2. „Informačná kampaň k interaktivite a udržateľnej aktualizácii on-line odborného fóra a databáz cestovného ruchu a regionálnych podujatí pre potreby projektu DESTINATOUR 2013“. 3. Kontrola začala Oznámením o začatí výkonu kontroly po uzavretí zmluvy zo dňa 30.03.2015 č. 2468-7000/2015-OK/2, 2469-7000/2015-OK/2 a jej výsledkom bol Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 14.07.2015 č. 2468-7000/2015-OK/5, 2469-7000/2015-OK/5 a Zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní zo dňa 03.11.2015 č. 2468-7000/2015-OK/10, 2469-7000/2015-OK/10. Prerokovaním Protokolu bola kontrola skončená. Žalobca podanou žalobou napadol v celom rozsahu postup žalovaného - vypracovanie Protokolu po zákonom ustanovenej lehote a rozhodnutia žalovaného - Protokol a Zápisnicu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nedodržal zákonnú lehotu na vypracovanie protokolu a Protokol vyhotovil 8 dní po zákonnej lehote. 4. Žalobca mal za to, že Protokol a Zápisnica sú rozhodnutiami vydanými v správnom konaní. Argumentoval tým, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie NS SR zo dňa 25.08.2011 sp. zn. 5Sžf/31/2011) považuje protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 25/20006 Z. z. o verejnom obstarávaní a zápisnicu o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona č. 25/20006 Z. z. o verejnom obstarávaní za rozhodnutia v správnom konaní, ktoré môžu byť predmetom preskúmavania súdom. Uvedené podľa názoru žalobcu vyplýva najmä zo skutočnosti, že protokol po jeho prerokovaní je pre žalovaného záväzným podkladom pre začatie a vedenie správneho konania o uložení pokuty a vydanie rozhodnutia o uložení pokuty kontrolovaného subjektu. S ohľadom na účinky protokolu o výsledku kontroly a zápisnice o prerokovaní protokolu vo vzťahu k právnemu postaveniu kontrolovaného subjektu je teda potrebné tieto považovať za tzv. fiktívne rozhodnutia v rozsahu konštatovaných porušení zákona a v rozsahu vysporiadania sa s námietkami kontrolovaného subjektu uvedenými vo vyjadrení k protokolu. 5. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutia žalovaného nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Z obsahu Protokolu vyplýva, že žalovaný dospel k záveru, že posudzované zákazky spolu časovo, funkčne a miestne súvisia, v dôsledku čoho mal žalobca postupovať v rozpore so zákonom, keď ich neobstaral ako jednu zákazku. Žalobca mal za to, že predmetné zákazky spolu časovo ani funkčne nesúviseli, preto nebolo ani možné ich spoločne obstarávať. Predmety posudzovaných zákaziek boli natoľko funkčne odlišné, že ich obstaranie z jedného zdroja by nebolo v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania uvedenými v zákone, najmä princípom hospodárnosti a efektívnosti. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zo dňa 16.03.2016 navrhol žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie zastaviť, prípadne žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú zákonné. Vyslovil pochybnosť, že žalobca spĺňa definičné znaky aktívne legitimovaného subjektu, keď v žalobe neuviedol, ktoré jeho konkrétne práva alebo právom chránené záujmy a akým spôsobom boli Protokolom žalovaného dotknuté. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Namietal, že v konaní doposiaľ nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, keď táto nebola podložená žiadnym konkrétnym tvrdením žalobcu o ukrátení na jeho právach, ktorému by korešpondovali jeho subjektívne oprávnenia vychádzajúce z konkrétneho právneho predpisu, ktoré by ovplyvnilo právnu pozíciu žalobcu a zasiahlo do jeho právnej sféry alebo spôsobilo zmenu jeho právneho postavenia. Podľa názoru žalovaného sa Protokol nijakým spôsobom nedotkol žalobcových subjektívnych práv (žalobca ich v podanej správnej žalobe neuviedol), a preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. 7. Žalovaný ďalej namietal, že Protokol a Zápisnica, ktoré žalobca napadol správnou žalobou, nepodliehajú súdnemu prieskumu, nakoľko nezasiahli do žalobcových práv alebo právom chránených záujmov. Kontrola postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, avšak zároveň predstavuje diametrálne odlišný dohľadový postup žalovaného ako konanie o námietkach, resp. správne konanie o uložení pokuty, ktoré majú povahu rozhodovacích procesov vo verejnej správe. V Protokole sa žalobcovi neukladajú žiadne povinnosti, jeho obsahom sú len kontrolné zistenia a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam, pričom ale jeho výsledkom by nebolo založenie subjektívnych práv, ale len korekcia Protokolu jeho dodatkom a vypustenie niektorého kontrolného zistenia v prípade akceptovania argumentácie žalobcu žalovaným. Protokol a Zápisnica predstavujú len jeden z podkladov pre meritórne rozhodnutie. Existencia protokolu automaticky neprejudikuje aj uloženie sankcie, ale je možné ju považovať iba za skutkovú okolnosť potenciálne spôsobilú inicializovať správne konanie a následne byť v ňom jedným z dôkazov. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o absencii diskrečnej právomoci pri ukladaní pokút podľa § 149 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko by sa popieral zmysel vedenia správneho konania a jeho základnej zásady - povinnosti vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ktorej sa v žalobe dovoláva aj sám žalobca. Mal za to, že činnosť kontroly je diametrálne odlišná od správneho konania. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že skutkové zistenia a právna kvalifikácia identifikovaná v režime kontroly sa musí zhodovať so zisteniami a právnou kvalifikáciou verifikovanou správnym konaním. Potvrdenie týchto názorov by znamenalo, že žalovaný nemôže voľne hodnotiť dôkazy a vec správne právne kvalifikovať. Protokol, ktorý obsahuje preukázané kontrolné zistenia, je jedným z podkladov na začatie správneho konania, avšak nelimituje žalovaného v akomkoľvek rozhodovaní, či už procesnom alebo právno-aplikačnom. V rovine dokazovania a právnej kvalifikácie je iba jedným z dôkazov, ktoré správny orgán objektívne hodnotí. 8. Žalovaný dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012, v zmysle ktorého „Najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica o prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu...“. Podporne tiež poukázal na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu (uznesenie č. k. 5S/204/2013-127 zo dňa 17.03.2015, uznesenie č. k. 5S/201/2014-50, 5S/284/2014 zo dňa 13.10.2015, uznesenie č. k. 5S/47/2015-91 zo dňa 01.12.2015) a tiež na obdobnú aplikačnú prax posudzovania preskúmateľnosti protokolov z kontroly v Českej republike (napr. rozsudok Městského soudu v Prahe sp. zn. 5A 134/2010 zo dňa 26.08.2014). 9. K námietke žalobcu, že žalovaný nedodržal zákonnú lehotu na vyhotovenie protokolu, v dôsledku čoho je Protokol v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, žalovaný uviedol, že zákonná 90-dňová lehota má výlučne poriadkový charakter. Nedodržanie tejto poriadkovej lehoty v zásade nemá vplyv na práva kontrolovaného subjektu, vplyv na priebeh ani výsledok kontroly. 10. Žalovaný považoval dôvody uvedené v žalobnom návrhu za nesprávne, účelové, neodôvodnené, ktoré nezodpovedajú ani súčasnej normatívnej úprave. Mal za to, že postupoval zákonne, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a napadnuté výsledné materiály z vykonanej kontroly vydal v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. 11. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 27.02.2015 bol žalovanému doručený podnet Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na vykonanie kontroly postupu verejného obstarávateľa - žalobcu pri zadávaní zákaziek uskutočnených v rokoch 2013 a 2014: 1. „Spracovanie kreatívy pre marketingové výstupy pre projekt DESTINATOUR 2013“ a 2. „Informačná kampaň k interaktivite a udržateľnej aktualizácii on-line odborného fóra a databáz cestovného ruchu a regionálnych podujatí pre potreby projektu DESTINATOUR 2013“. 12. Žalovaný listom č. 2468, 2469-7000/2015-OK/2 zo dňa 30.03.2015 oznámil žalobcovi začatie výkonu kontroly po uzavretí zmluvy, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.04.2015. Kontrola prebiehala v čase od 07.04.2015 do 14.07.2015. Následne kontrolná skupina vypracovala na základe kontrolných zistení ako výsledný materiál z výkonu kontroly Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 2468, 2469-7000/2015-OK/5 zo dňa 14.07.2015. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 16.07.2015. Žalobca zaujal k Protokolu dňa 18.08.2015 písomné stanovisko, v ktorom uviedol svoje námietky proti záverom žalovaného. K námietkam žalobcu vypracoval žalovaný dňa 28.09.2015 písomné vyjadrenie, v ktorom zotrval na kontrolných zisteniach a záveroch uvedených v Protokole. Dňa 03.11.2015 došlo k prerokovaniu Protokolu za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu i žalovaného, z ktorého bola spísaná Zápisnica. 13. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého Protokolu a Zápisnice. 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 20. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 21. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 22. Žaloba bola doručená tunajšiemu správnemu súdu za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („O.s.p.“), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. S účinnosťou od 01.07.2016 bol tento zákon v časti týkajúcej sa správneho súdnictva nahradený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správnym súdnym poriadkom („SSP“). Obidva zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí orgánov verenej správy, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na základe žaloby účastníka správneho konania. 23. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., resp. s účinnosťou od 01.07.2016 § 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. 24. Žalovaný v prejednávanej veci vykonal v rámci dohľadu nad procesom verejného obstarávania u žalobcu kontrolu postupu zadávania predmetnej zákazky po uzavretí zmluvy v súlade s § 146 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní a nakoľko kontrolou zistil porušenia zákona, o výsledku kontroly spracoval Protokol, ku ktorému umožnil žalobcovi sa písomne vyjadriť a ktorý so splnomocneným zástupcom žalobcu aj ústne prerokoval. 25. Správny súd konštatuje, že zo žaloby nevyplýva, na akých konkrétnych subjektívnych právach bol žalobca opatreniami, resp. postupom žalovaného ukrátený. V Protokole zo dňa 14.07.2015 nebola žalobcovi uložená žiadna povinnosť, jeho obsahom je len kontrolné zistenie, ktoré viedlo žalovaného k záveru o porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa a oprávnenie žalobcu vyjadriť sa ku kontrolnému zisteniu, pričom pre žalobcu z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti. 26. Podľa názoru krajského súdu Protokol ani Zápisnica o jeho prerokovaní nie sú rozhodnutiami ani opatreniami orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré by zakladali, menili, rušili alebo deklarovali práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkali. Ide o opatrenia predbežnej povahy, ktoré samy osobe nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože slúžia len ako prípadný podklad pre ďalší postup žalovaného, ktorý na základe zistených porušení zákona mohol voči žalobcovi začať správne konanie o uloženie pokuty podľa § 149 zákona o verejnom obstarávaní. Uloženie pokuty by nepochybne bolo zásahom do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov či povinností. K takémuto zásahu však nemôže dôjsť už vydaním samotného Protokolu o výsledkoch kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní ani Zápisnicou o jeho prerokovaní, ktoré nemajú povahu rozhodnutí alebo opatrení týkajúcich sa práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, ktoré by nepriaznivo zasahovali do jeho právnej sféry. Preto sú zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené. Ak by došlo na základe Protokolu k vydaniu rozhodnutia žalovaného o uložení pokuty pre zistené porušenie zákona o verejnom obstarávaní, takéto rozhodnutie sa môže nepriaznivo prejaviť v právnej sfére žalobcu a možno ho na základe žaloby podrobiť súdnemu preskúmaniu v správnom súdnictve. 27. Vzhľadom na to, že Protokol sa priamo nedotýka práv a právom chránených záujmov žalobcu, nemôže mať za následok ujmu na jeho subjektívnych právach, a preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. Tento záver by v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3. Podľa Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p., je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutých opatrení správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnuté správne akty žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Opäť pritom zdôrazňuje, že aplikácia SSP v predmetnej veci nemohla byť v neprospech žalobcu, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy by konanie muselo byť zastavené. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolného zistenia uvedeného v Protokole, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Protokolu vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 28. Je potrebné dodať, že súdna prax v minulosti pripustila i súdne preskúmanie protokolu Úradu pre verejné obstarávanie o kontrole dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 5Sžf/26/2012), avšak za situácie, keď úrad uložil kontrolovanému v záveroch protokolu povinnosť uviesť zistené nedostatky do súladu so zákonom (priamo zasiahol do právnej sféry kontrolovaného) a kontrolovaný nemal k dispozícii žiaden iný prostriedok ochrany svojich práv v rámci správneho súdnictva, pretože úrad nevyvodil voči kontrolovanému deliktuálnu zodpovednosť za zistené porušenia zákona a poskytovateľ finančného príspevku bez ďalšieho odmietol akceptovať výsledky verejného obstarávania a bez rozhodnutia podľa zákona č. 528/2008 Z. z. odstúpil od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. 29. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.