Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/75/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015893073 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015893073.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 35 702 982, zast.: JUDr. Paulína Ondrášiková, PhD., advokátka, Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Súkromné gymnázium MERCURY, Zadunajská 27, 851 01 Bratislava, IČO: 30 843 201, zast.: JUDr. Milan Škultéty, advokát, Hlavačikova 43, 841 05 Bratislava a JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, o zaplatenie 18.081,89 eur (544.734,90 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25 Cb/82/1998 - 416 zo dňa 28.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25 Cb/82/1998 - 416 zo dňa 28.11.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 18.081,89 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania žalobcu vo výške 1.079,92 eur. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca sa domáhal, aby žalovaný zaplatil istinu vyplývajúcu z faktúry č. 82/96 v sume 18.081,89 eur (544.734,90 Sk) so 17,6 % úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % denne od 24.09.1996 do zaplatenia, a to na základe Zmluvy o dielo č. 09/96-V v znení dodatkov. V časti zmluvnej pokuty zobral svoj návrh späť. 2. Žalovaný sa bránil tým, že pôvodný žalobca sa Zmluvou o dielo č. 09/96-V zaviazal dielo - generálna oprava, rekonštrukcia a prístavba budovy W. na J. F.. Č.. XX Z. K. - ukončiť dňa 31.10.1996, čo nedodržal a spôsobil tým žalovanému veľké ťažkosti s chodom školy, preto žalovaný od uvedenej zmluvy odstúpil a rekonštrukciu dokončila iná firma. Tiež uviedol, že predmetnou faktúrou č. 82/96 si pôvodný žalobca vykazoval odvoz sute a búracie práce, ktoré ale vykonali väzni - zverenci NVÚ, s ktorými mal žalovaný uzatvorenú zmluvu. Pôvodný žalobca o vykonaní prác nepredložil potvrdenie. Stavebné práce vykonal nekvalitne a počas ich vykonávania došlo ku krádeži v sklade školského majetku, pričom pôvodný žalobca túto stratu žalovanému nepreplatil. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou TOPSTAV spol. s r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo dňa 21.06.1996 k uzatvoreniu Zmluvy o dielo č. 09/96-V, v znení jej Dodatku č. 01 zo dňa 20.08.1996. V zmysle predmetnej zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre objednávateľa dielo - „generálna oprava, rekonštrukcia podkrovia a prístavba budovy W. - J. F. Č.. XX“ s termínom začatia výstavby dňa 01.07.1996 a ukončením výstavby dňa 31.10.1996, ktorý bol v zmysle Dodatku č. 01 k zmluve predĺžený do dňa 15.11.1996. Zhotoviteľ a objednávateľ sa v zmysle čl. V ods. 1 a 2 zmluvy dohodli, že zrealizované stavebnomontážne práce a dodávky budú vykazovať mesačne formou mesačných faktúr a odsúhlasených zisťovacích protokolov stavebných prác schválených TDI investora a zhotoviteľom, pričom úhrada faktúr bude vykonávaná do 14 dní odo dňa doručenia faktúry. Žalovaný dňa 18.11.1996 odstúpil od predmetnej Zmluvy o dielo z dôvodu nedodržania dohodnutých termínov zo strany žalobcu. Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu. Pred rozhodnutím vo veci samej bolo úlohou súdu vysporiadať sa s otázkou platnosti odstúpenia od Zmluvy o dielo. 4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že hoci medzi stranami sporu nebola sporná existencia samotného úkonu odstúpenia od zmluvy zo dňa 18.11.1996, žiadna zo strán predmetné odstúpenie od zmluvy počas celého konania súdu nepredložila, a preto súd pri posudzovaní platnosti odstúpenia od zmluvy vychádzal len zo skutočností uvádzaných stranami. Žalovaný uviedol, že odstúpil od predmetnej Zmluvy o dielo z dôvodu nedodržania termínov zo strany spoločnosti TOPSTAV. Konajúci súd mal za to, že nedodržanie termínu vykonania diela, ktorého ukončenie bolo v zmysle Zmluvy o dielo v znení jej Dodatku č. 01 dojednané na 15.11.1996 o tri dni, nemožno v zmysle § 341 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka považovať za podstatné porušenie zmluvy. Z dôvodu absencie listinného dôkazu preukazujúceho odstúpenie žalovaného od Zmluvy o dielo, súd iné dôvody odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného neposudzoval a dospel k záveru, že odstúpenie od Zmluvy o dielo nebolo platné a zmluva nezanikla. 5. Žalobca si cenu diela za práce vykonané v mesiaci júl 1996 vyčíslil v sume 985.599,- Sk (32.715,89 eur) bez DPH, teda 1.044.734,90 Sk (34.678,84 eur) s DPH, čo vyplývalo zo zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach za mesiac júl 1996. Žalobca si pôvodne za vykonané práce vyčíslil sumu vo výške 1.195.814,40 Sk (39.693,76 eur), ktorá však bola zo strany O.. A. ako zástupcu objednávateľa, ktorý na stavbe vykonával v mene žalovaného stavebný dozor, znížená na sumu 985.599,- Sk (32.715,89 eur). Zisťovací protokol za mesiac júl 1996 bol zo strany O.. A. podpísaný dňa 08.09.1996. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že práce fakturované uvedenou faktúrou č. 82/96 skutočne vykonal, nakoľko nebol doložený súpis vykonaných prác. Žalovaný ďalej namietal, že časť prác, za ktoré si odmenu uplatnil žalobca, vykonávali väzni a rovnako, že práce vykonané žalobcom boli vykonané nekvalitne. Súd prvej inštancie mal z predložených denných záznamov stavby za mesiac júl 1996, rovnako zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX, ako aj z výpovede žalovaného na pojednávaní konanom dňa 21.05.2010 za to, že prvá faktúra vystavená žalobcom za mesiac júl 1996 bola za búracie práce a odvoz sute. Skonštatoval, že vady diela namietané žalovaným, ako aj zdokumentované Znaleckým posudkom č. X/XX zo dňa 11.08.1998 a Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 01.08.1998, ktoré boli v konaní predložené ako listinný dôkaz, sa na búracie práce nevzťahujú, preto dospel k záveru, že boli vykonané riadne a žalobcovi za ich vykonanie patrí dohodnutá odmena. 6. Ohľadom nepredloženia súpisu vykonaných prác konajúci súd poukázal na to, že v zmysle čl. V ods. 1 zmluvy sa zmluvné strany jednoznačne dohodli, že fakturácia bude prebiehať mesačne predložením faktúry a schváleného zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach, pričom predloženie súpisu vykonaných prác nebolo dojednané. Žalovaný tvrdenie, že žalobca si do faktúry započítal aj práce vykonané väzňami, nepreukázal. Poukázal na výpoveď svedka O.. Z. vykonanú na pojednávaní dňa 03.12.2010, ktorý uviedol, že technický dozor investora si sledoval výkazy prác, ktoré vykonával TOPSTAV a výkazy prác, ktoré vykonávali väzni, pričom to bolo zohľadnené i v zisťovacom protokole o vykonaných prácach, a preto je faktúra za mesiac júl 1996 vystavená výlučne za práce vykonané firmou TOPSTAV. Na záver poukázal na to, že dňa 18.09.1996 žalovaný uhradil faktúru č. 242/96/3 splatnú dňa 06.09.1996 na sumu 111.920,- Sk (3.715,06 eur), ktorá bola vystavená zo strany Zboru väzenskej a justičnej stráže za 3391,5 odpracovaných hodín v mesiaci júl 1996, kde rovnako neboli špecifikované konkrétne práce vykonané väzňami. Skutočnosť, že žalovaný zaplatil za vykonanie prác Zboru väzenskej a justičnej stráže neznamená, že nie je povinný plniť svoje povinnosti voči žalobcovi v zmysle Zmluvy o dielo. Žalovaný tiež nepreukázal, že mu žalobca sľúbil nahradiť škody, ktoré mu boli spôsobené pri krádeži v objekte školy. 7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná náhradu trov konania žalovanému. Poukázal na to, že súd sa nezaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu, pričom v spise sa nachádza len fotokópia Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.1999, ktorá nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná. Predmetná zmluva neobsahuje presnú špecifikáciu pohľadávky. Tiež poukázal na to, že aj zmluva o dielo bola predložená len vo fotokópii a nie je v nej presne definované, aké práce mala spoločnosť TOPSTAV, spol. s r.o. vykonať. Vo fotokópii bola tiež predložená faktúra a zisťovací protokol za mesiac júl 1996. Tento sa v spise nachádza iba ako jedna strana, neobsahuje žiadnu prílohu týchto údajne vykonaných prác. 8. Ďalej zdôraznil, že žalobca podrobne nešpecifikoval, v akom rozsahu a aké práce za dané obdobie pre objednávateľa vykonal aj napriek odkazu v uvedenej faktúre na súpis prác, ktorý súdu navyše nepredložil. Žalobca preukázal iba „Zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach“ za mesiac júl 1996, tento však bol zo strany zástupcu objednávateľa podpísaný až 08.09.1996, teda až po vystavení predmetnej faktúry. Žalovanému ani súdu tak nebolo známe, z čoho fakturované sumy vychádzali a presne akých prác sa týkali. Poukázal na to, že nepreukázanie opodstatnenosti uvedenej faktúry súvisí s tým, že časť uvedených fakturovaných prác bola vykonaná väzňami zabezpečenými a financovanými žalovaným prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej stráže SR (ďalej len „ZVaJS SR“), čo žalovaný žalobcovi oznámil a u neho aj ústne okamžite po doručení faktúry rozporoval (s tým, že súčasne žiadal preukázať, kam mala byť suť odvezená a v akom množstve). Žalovaný poukázal predovšetkým na faktúru č. 242/96/3 zo dňa 23.08.1996 vystavenú ZVaJS SR, ktorú za práce väzňov aj uhradil. Prítomnosť väzňov a ich prácu v mesiaci júl 1996 potvrdzuje nielen predmetná faktúra ZVaJS SR, ale predovšetkým stavebný denník (podľa záznamov z každého júlového pracovného dňa bolo na mieste prítomných 20 a viac brigádnikov) a ich prítomnosť potvrdil aj samotný svedok O.. Z.. Skutkovým podkladom fakturácie sa súd nerozoberal a túto ani nijako odborne nepreskúmal (napr. či žalobca mohol sám uskutočniť toľko búracích prác alebo či a kde mal stavebnú suť odviesť a ako to vie preukázať). 9. Ďalej poukázal na to, že nie je pravdou, že faktúru akceptoval. Spornú faktúru žalovaný ihneď reklamoval ústne a následne aj listom zo dňa 07.10.1996, pričom v ďalších listoch zo dňa 29.10.1996 a 31.10.1996 žalobcu upozorňoval už aj na vznikajúce škody. Žalobca vytkol súdu prvej inštancie tiež to, že sa nezaoberal kvalitou práce žalobcu, ani spôsobom, akým pre žalovaného dielo realizoval. Vyjadrenia O.. Z. nepovažoval za hodnoverné, nakoľko ich nielenže ako odborne spôsobilá a na diele prítomná osoba nijako nepreukázal (ani on nevysvetlil podstatu faktúry č. 82/96 napriek svojej vedomosti o prítomnosti väzňov na stavenisku), ale možno ich považovať aj za zaujaté. 10. Na záver uviedol, že súd v rozsudku žiadnym spôsobom nešpecifikoval, ako došiel k záveru úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne (okrem odvolávania sa na zákonné ustanovenia) a rovnako nedostatočne špecifikoval údajný ušlý zisk konateľa žalobcu ako náhradu za stratu jeho času (nevedno, o aký príjem 24.625,41 eur ide). Napokon zdôraznil, že žalobca sa pričinil o spôsobenie závažných prieťahov v konaní, čo bezprostredne súvisí s tým, že žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie úroku z omeškania počas 14 rokov, čo je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. 11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. V prvom rade uviedol, že je bežnou praxou v konaniach pred súdom, že sporové strany predkladajú na preukázanie svojich tvrdení fotokópie listinných dôkazných prostriedkov a originály listín sa predkladajú súdu iba výnimočne, a to iba k nahliadnutiu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 61/2009, zo dňa 25.11.2010. Ďalej mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky spĺňa všetky hmotnoprávne náležitosti, ktoré od nej zákon vyžaduje a to písomná forma, spôsobilý predmet postúpenia, oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi, pričom špecifikuje určite a zrozumiteľne výšku postúpenej pohľadávky v sume 544.734,90 Sk (18.081,89 eur) s prísl. a z tohto dôvodu nemôže byť neplatná. Námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považoval za čisto účelovú. Tiež nesúhlasil s názorom, že Zmluva o dielo je neplatná z dôvodu neurčitosti prác, ktoré mal pôvodný žalobca vykonať a neuvedenia presných údajov o objekte, mieste, kde sa malo dielo vykonať. V ust. čI. II Zmluvy o dielo sú presne špecifikované konkrétne stavebnomontážne práce v delení SO 01 - 06 ako Generálna oprava budovy, Rekonštrukcia podkrovia a prístavba budovy, Vonkajšia kanalizácia, Vonkajší vodovod, Oplotenie, Komunikácie a Športové plochy. Poukázal na to, že v minulosti (Zmluva o dielo bola zmluvnými stranami podpísaná v roku 1996, t.j. pred takmer 20 rokmi) bolo bežnou praxou, že sa stavebné objekty špecifikovali iba uvedením názvu objektu a uvedením miesta (ulice), kde sa stavebný objekt nachádza. Túto skutočnosť preukazuje aj špecifikácia objektu v znaleckých posudkoch vyhotovených na základe objednávky žalovaného, kde v Znaleckom posudku č. XX/XXXX, vyhotovenom znalcom O.. T.. B. J., V.., zo dňa 01.08.1998 a v Znaleckom posudku č. X/XX vyhotovenom znalcom T.. M. Š., R.., zo dňa 11.08.1998 je taktiež stavebný objekt charakterizovaný iba názvom a miestom, kde sa stavebný objekt nachádza, nakoľko v minulosti sa neuvádzalo pri špecifikácii nehnuteľnosti súpisné číslo stavby, číslo parcely pozemku a číslo listu vlastníctva, pokiaľ to nebolo nevyhnutné. 12. Ohľadom námietky, že žalobca nepredložil špecifikáciu, v akom rozsahu a aké práce za dané obdobie pre objednávateľa vykonal, uviedol, že zhotoviteľ nebol povinný predložiť žalovanému spolu s faktúrou súpis vykonaných prác, nakoľko v zmysle ust. čl. V bod 1 Zmluvy o dielo zhotoviteľ a objednávateľ sa dohodli, že zrealizované stavebnomontážne práce a dodávky sa budú vykazovať mesačne formou mesačných faktúr a odsúhlasených zisťovacích protokolov stavebných prác schválených TDI investora a zhotoviteľom, pričom predloženie súpisu vykonaných prác medzi zmluvnými stranami dojednané nebolo. 13. Žalovaný ďalej mal za to, že skutočnosť, že žalovaný uhradil odmenu za vykonanie prác Zboru väzenskej a justičnej stráže neznamená, že nie je povinný uhradiť odmenu (cenu diela) za vykonané práce žalobcovi. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že časť uvedených fakturovaných prác žalobcu bola vykonaná väzňami. Tiež podotkol, že žalovaný uhradil Zboru väzenskej a justičnej stráže faktúru č. 242/96/3 za vykonané práce za mesiac júl 1996, hoci vo faktúre, tak ako v prípade žalobcu, taktiež neboli špecifikované konkrétne práce vykonané väzňami. 14. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú kvalitu prác vykonanú zhotoviteľom, k tejto skutočnosti uviedol, že z technického hľadiska nie je možné posudzovať kvalitu búracích a demontážnych prác, ktoré sú predmetom tohto konania a je vecou žalovaného, že si nárok zo zodpovednosti za vady diela (pokiaľ bol toho názoru, že práce boli vykonané s vadami) neuplatnil v inom súdnom konaní. Ďalej uviedol, že výsluchom svedka O.. Z. bolo preukázané, že na to, aby prebehla rekonštrukcia, resp. bola uzavretá Zmluva o dielo, medzi účastníkmi konania museli byť dodržané dve podmienky: 1) rekonštrukčné práce mali byť vykonané za 4 mesiace a 2) financovanie prác malo začať od augusta 1996. Bolo to z toho dôvodu, že zriaďovateľka žalovaného O.. K. mala budovu nadobudnúť do vlastníctva a následne si zobrať úver na rekonštrukciu budovy. Keďže O.. K. v tom čase úver nezískala, nakoľko nebol odsúhlasený predaj budovy v jej prospech, bolo len prejavom dobrej vôle spoločnosti TOPSTAV spol. s r.o. prefinancovať rekonštrukčné práce, nakoľko tie boli hotové už na 90 %. 15. K vyjadreniu žalobcu zaslal písomnú repliku žalovaný. Pokiaľ ide o originály dokumentov, uviedol, že žalobca nijako nevysvetľuje, kde sa tieto nachádzajú, nepreukazuje, že sú zhodné s kópiami predloženými v konaní a dohodu o ich obsahu súčasne nepreukazuje inými dôkazmi. Žalobca nedokáže preukázať skutkový podklad nároku. Stále zotrval na názore, že pohľadávka, ktorá mala byť predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky, je absolútne neurčitá a tiež z textu Zmluvy o dielo sa nedá špecifikovať, v akom rozsahu a aké práce mal zhotoviteľ vykonať. Zásadne nesúhlasil s tým, aby povinnosť žalovaného sa odvíjala iba od existencie faktúry bez opodstatnenosti súpisu a preukázania skutočne vykonaných prác. Zdôraznil, že preukázal, že v rozhodnom období preňho vykonávali práce na stavbe väzni ZVaJS. Zisťovací protokol za mesiac júl 1996 nebol zo strany žalobcu predložený súdu v celosti, v súdnom spise sa nachádza iba jedna strana vo fotokópii. Opätovne uviedol, že zisťovací protokol nebol schválený ani podpísaný jeho oprávneným zástupcom. 16. K písomnej replike žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že preukázal, že Zmluva o dielo obsahovala všetky podstatné náležitosti a presné stanovenie prác, ktoré mal byť vykonané. Žiadne ustanovenia neukladá strane povinnosť predložiť dôkazy len v originálnych vyhotoveniach. Predložené kópie sú zhodné s originálom, sú jasne čitateľné a zrozumiteľné. Vo vzťahu k námietke aktívnej legitimácie dodal, že zmenu účastníka žalovaný do dnešného dňa nenamietal. Ďalej dal súdu do pozornosti, že faktúra 242/96/3 zo dňa 06.09.1996 vystavená ZVaJS žalovanému obsahuje len jednoduchú vetu: „fakturujeme Vám za vykonané práce v mesiaci júl 1996 v čiastke 111.920 Sk“. Fakturačným podkladom je oznámenie zo dňa 21.08.1996 o počte odpracovaných hodín, ktoré rozsah prác, za ktoré sa fakturuje, neobsahuje. Aké práce boli vykonané z predloženej faktúry zrejmé nie je. Okrem toho aj tieto podklady predložil žalovaný len vo fotokópii. Uviedol, že žalovaný nepredložil jediný relevantný dôkaz, o ktorý by oprel svoje tvrdenie, že žalobca si započítal práce vykonané väzňami vo faktúre č. 82/1996. K zisťovaciemu protokolu uviedol, že tento je riadne podpísaný T.. B. A., ktorý vykonával stavebný dozor, čo potvrdila aj O.. K. vo svojej svedeckej výpovedi. Pokiaľ pán A. konal nad rámec svojej pôsobnosti, toto je vec interná medzi ním a žalovaným, čiže ak chce žalovaný tvrdiť, že O. A. nebol oprávnený podpisovať zisťovacie protokoly, mal na to upozorniť žalobcu včas, prípadne vzniknutú škodu si mal včas vymáhať od pána A.. Napokon uviedol, že žalovaný nepreukázal dôvody podania odvolania. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania a vyjadreniami sporových strán, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 18. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 19. Odvolacie námietky žalovaného možno zhrnúť do troch základných okruhov, a to nepredloženie originálov a obsahové spochybnenie dokumentov, neexistencia aktívnej legitimácie žalobcu, neunesenie dôkazného bremena žalobcu nepreukázaním rozsahu vykonaných prác. 20. Ohľadom námietky týkajúcej sa nepredloženia originálov faktúry, zmluvy o dielo, zaisťovacieho protokolu a zmluvy o postúpení pohľadávky, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 3 Obo 61/2009, ktorý vyslovil názor, že pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (po novej právnej úprave ani CSP) v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá v rámci hodnotenia dôkazov, t. j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz. V prípade vykonania dôkazu fotokópiou listiny možno len zvážiť jeho dôkaznú silu. 21. Žalovaný nespochybňoval, že bola uzavretá Zmluva o dielo s obsahom rovnakým ako má fotokópia predložená súdu. Navyše túto skutočnosť nepriamo sám potvrdil tým, že sa odvolával na neurčitosť predmetu plnenia definovaného zmluvou a nedostatočnú špecifikáciu miesta vykonania prác. Počas celého konania pred súdom prvej inštancie žalovaný ani raz nenamietal, že by fotokópie predložených dôkazov nemali zodpovedať ich originálnym vyhotoveniam. Odvolací súd zdôrazňuje, že pred vyhlásením dokazovania za skončené obe sporové strany uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie, a teda žalovaný nenavrhoval predložiť originály listín ani nespochybňoval pravdivosť kópií. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v odvolacom konaní platí systém neúplnej apelácie, ktorý možno charakterizovať tak, že odvolateľ až na zákonom uvedené taxatívne výnimky nesmie v odvolaní uvádzať nové skutočnosti a dôkazy (tzv. novoty) a že nemožno prihliadať v odvolacom konaní k novým skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli stranami navrhnuté. Odvolací súd preto považoval tieto námietky žalovaného za bezpredmetné. 22. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že v Zmluve o dielo nebol dostatočne určitý predmet plnenia, na tomto mieste odvolací súd tiež poukazuje na to, že ide o nové skutočnosti, ktoré žalovaný namieta až v odvolacom konaní. Odvolací súd však považuje za potrebné dodať, že Zmluva o dielo č. 09/96-V zo dňa 21.06.1996 obsahuje všetky podstatné náležitosti - určenie zmluvných strán, záväzok zhotoviteľa k vykonaniu diela, záväzok objednávateľa k zaplateniu ceny za jeho vykonanie, vymedzenie predmetu diela a cenu za dielo. 23. Podľa čl. II Zmluvy o dielo sa zmluvné strany dohodli, že predmetom plnenia tejto Zmluvy bola „Generálna oprava, rekonštrukcia podkrovia a prístavba“ budovy W. - J. F.. Č.. XX, pričom predmet plnenia obsahuje vykonanie stavebnomontážnych prác a dodávok na hore uvedenej stavbe, vypracovaného na základe objemovej štúdie a projektu na stavebné povolenie vypracovaného archit. ateliérom T.. Q.. V., W. F.. Č.. XX. V delení: SO 01 Generálna oprava budovy SO 02 Rekonštrukcia podkrovia a prístavba budovy SO 03 Vonkajšia kanalizácia SO 04 Vonkajší vodovod SO 05 Oplotenie SO 06 Komunikácie a športové plochy 24. V zmysle citovaného sú presne špecifikované konkrétne stavebnomontážne práce v delení SO 01 - 06 ako Generálna oprava budovy, Rekonštrukcia podkrovia a prístavba budovy, Vonkajšia kanalizácia, Vonkajší vodovod, Oplotenie, Komunikácie a Športové plochy, a teda námietka o neurčitosti rozsahu prác, ktoré mali byť vykonané v zmysle zmluvy o dielo, je neopodstatnená. Špecifikácia predmetu zmluvy je dostatočne určitá a zrozumiteľná a takisto je určiteľný objekt, kde sa dielo malo vykonať. Na tomto mieste odvolací súd rovnako poukazuje na to, že nebol dôvod pochybovať o tom, vo vzťahu k akému objektu sa mali práce vykonať, pretože počas konania nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by vzbudzovali pochybnosti o tom, čo bolo vôľou zmluvných strán. 25. V súvislosti s námietkou, že žalobca nepredložil súpis prác, odvolací súd konštatuje, že v zmysle čl. V ods. 1 Zmluvy o dielo sa zmluvné strany jednoznačne dohodli na tom, že fakturácia bude prebiehať mesačne predložením faktúry a schváleného zisťovacieho protokolu o vykonaných stavebných prácach, pričom predloženie súpisu vykonaných prác dojednané nebolo. Zo strany žalobcu boli tieto zmluvné podmienky splnené a zástupca žalovaného svojím podpisom na zisťovacom protokole schválil jednak rozsah vykonaných prác, ako aj ich cenu. Žalobca nespochybňoval, že na prácach sa podieľali aj väzni. Skutočnosť, že vykonávali na stavbe určité práce však neznamená, že sa podieľali aj na prácach, ktoré sú predmetom faktúry žalobcu. Práce, ktoré vykonali väzni, boli vyúčtované na základe samostatnej faktúry. Žalovaný nepreukázal, že práce, ktorý boli fakturované žalobcom, mal vykonať aj ďalší subjekt. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočne riadne odôvodnil preukázanie nároku žalobcu. 26. Na záver odvolací súd dodáva, že neakceptoval ani námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. V prvom rade odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že túto námietku žalovaný vzniesol až v odvolacom konaní. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia však odvolací súd podrobil prieskumu, či je dojednanie postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, dostatočne určité. V zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.01.1999 postupca postúpil na žalobcu pohľadávku vo výške 544.734,90 Sk s príslušenstvom, pričom je tiež uvedené, že táto pohľadávka je predmetom súdneho sporu. Vôľa strán previesť pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, je tiež zrejmá zo skutočnosti, že zmluvné strany sa dohodli, že postupník vstupuje do práv a povinností na strane zhotoviteľa v Zmluve o dielo č. 09/96-V zo dňa 21.06.1996. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje pochybnosť o tom, čo bolo prejavom vôle postupcu a postupníka, nakoľko je jednoznačné že pohľadávka v uvedenej výške vyplývala zo zmluvy o dielo, ktorej sa spor týka. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 31. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).