Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200011 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200011.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, odvolací disciplinárny senát, Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: C.. S. D., D. R., R. Ú. D., B. XX, D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. ODK 26/2015 zo dňa 01.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, odvolací disciplinárny senát č. k. ODK 26/2015 zo dňa 01.10.2015 v spojení s rozhodnutím Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. DK 4/2013 zo dňa 10.07.2013 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. DK - 4/2013 zo dňa 10.07.2013 bolo disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi C.. S. D., R. Ú. D., B. XX, D. uložené podľa § 221 ods. 1 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len exekučný poriadok) disciplinárne opatrenie peňažná pokuta v sume 330,- eur za skutky, ktorých sa dopustil v exekučnom konaní EX 206/2011 tým, že 1. neupovedomil povinného o začatí exekúcie, o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie a taktiež nevyzval povinného, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky, 2. dňa 04.06.2012 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a to pred uplynutím lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii, a týmto konaním podľa bodu 1./ porušil ust. § 47 ods. 1 a § 49 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa bodu 2./ porušil ust. § 47 ods. 2 a § 52 ods. 1 Exekučného poriadku, a dopustil sa zavineného porušenia povinností pri výkone činnosti exekútora, a teda sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 221 ods. 1 Exekučného poriadku. Za skutky, ktorých sa mal dopustiť v exekučnom konaní EX 206/2011 tým, že pri výkone exekúcie 3. exekučným príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo 04.06.2012 prikázal banke odpísať istinu z účtov povinného a pripísať ju na účet súdneho exekútora, pričom nemal písomný súhlas oprávneného na takýto postup, 4. exekučným príkazom na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností zo 4.6.2012 zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach povinného - k. ú. D., LV č. XXXX, celkovo 11 nehnuteľností, pričom vymáhaná istina bola 619,08 eur disciplinárne opatrenie neuložil, pretože konaním podľa bodu 3./ neporušil ust. § 96 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa bodu 4./ neporušil ust. § 61b Exekučného poriadku a teda sa nedopustil disciplinárneho previnenia podľa ust. § 220 Exekučného poriadku a nedopustil sa zavineného porušenia povinností exekútora vyplývajúcich z Exekučného poriadku. Disciplinárne obvinenému bola uložená povinnosť zaplatiť trovy disciplinárneho konania vo výške 452,53 eura a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Slovenskej komory exekútorov vedený v Prima banke Slovensko, a.s. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, zotrval na svojom návrhu zo dňa 17.01.2013 v bode 4) a navrhol uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku, peňažnú pokutu v sume 550 eur. Odvolací disciplinárny senát po oboznámení sa s disciplinárnym spisovým materiálom, návrhom na začatie disciplinárneho konania, sťažnostným spisom dospel k záveru o vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia a preto Rozhodnutím Odvolacieho disciplinárneho senátu, Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. ODK 26/2015 zo dňa 01.10.2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. k. DK 4/2013 zo dňa 17.07.2013 potvrdil. 3. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na znenie ust. § 61b Exekučného poriadku, pričom na podklade komentárov a výkladu tohto ustanovenia mal za to, že vykonaním exekúcie niektorým zo spôsobov podľa ust. § 63 Exekučného poriadku, možno postihnúť majetok povinného len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie. Zastával názor, že exekúciou je možné postihnúť práva alebo veci, ktorých realizácia presiahne výšku dlhu. Poukázal na to, že tieto prípady vymenúva ust. § 61b, časť vety za bodkočiarkou. Teda realizovať exekúciu na veci alebo práva v zmysle uvedeného však predpokladá že: povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, ide o hnuteľnú nedeliteľnú vec, ide o predaj nehnuteľnosti. Aby mohol exekútor pristúpiť k realizácii predaja nedeliteľnej veci, alebo nehnuteľnosti, musí vopred urobiť šetrenie na existenciu iného majetku povinného. V zmysle uvedeného zastával žalovaný názor, že disciplinárne obvinený nerealizoval výkon exekučného záložného práva t. j. zriadením exekučného záložného práva nebola vykonaná exekúcia predajom nehnuteľnosti povinného. Disciplinárne obvinený nevydal Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti a ani ďalšie úkony ako ocenenie nehnuteľností znalcom a vydanie Exekučného príkazu na predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. D. s celkovým počtom 11 nehnuteľností (11 parcelných čísiel). 4. Žalovaný ďalej na základe výkladu ust. § 167 Exekučného poriadku nepovažoval zriadenie exekučného záložného práva za vlastný spôsob výkonu exekúcie podľa ust. § 63 Exekučného poriadku, preto takýto zabezpečovací úkon súdneho exekútora nemožno vykladať v spojení a v zmysle ust. § 61b Exekučného poriadku, ktorý pojednáva o vykonaní exekúcie. Ide o zriadenie zabezpečenia vykonateľnej pohľadávky. Práve z tohto dôvodu sa k zriadeniu exekučného záložného práva vyžaduje výslovný návrh oprávneného. Oprávnený totiž musí mať o zriadenie zabezpečenia svojej pohľadávky záujem. V takomto prípade súdny exekútor pohľadávku vymáha a súčasne sa pohľadávka nehnuteľnosťou zabezpečí. Exekučné záložné právo zriaďuje súdny exekútor príkazom na zriadenie exekučného záložného práva. Disciplinárne obvinený exekučné záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve povinného zapísaného na LV č. XXXX k. ú. D., zriadil na návrh oprávneného t. j. v súlade s ust. § 167 ods. 2 Exekučného poriadku. II. Žaloba 5. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.01. 2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ODK 26/2015 zo dňa 01.10.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. DK - 4/2013 zo dňa 10.07.2013 a navrhol, aby súd v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 6. Žalobca v žalobe poukázal na to, že exekučné záložné právo nie je spôsobom vykonania exekúcie. Zastával názor, že exekučné záložné právo má predovšetkým zaisťovaciu funkciu, zabezpečuje pohľadávku oprávneného už od okamihu svojho vzniku, vedie dlžníka k tomu, aby pohľadávku oprávneného splnil, a oprávnenému poskytuje istotu, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohy, ak nebude jeho pohľadávka riadne splnená. V súlade s ust. § 167 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladom zriadenia exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností je návrh oprávneného, jeho zriadenie však nie je vlastným spôsobom výkonu rozhodnutia, ide len o zriadenie zabezpečenia vykonateľnej pohľadávky, má teda zabezpečovaciu funkciu, neobmedzuje povinného v nakladaní s nehnuteľnosťou, na ktorej bolo zriadené, avšak v prípade prevodu ostáva exekučné záložné právo zachované. Žalobca v zmysle ust. § 62 a § 64 Exekučného poriadku konštatoval, že exekúciu možno vykonať iba spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, pričom spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak teda zákon neustanovuje inak. Zákon umožňuje, aby bola exekúcia uskutočnená súčasne viacerými spôsobmi exekúcie, pričom spôsob vykonania je na exekútorovi, ktorý však v niektorých prípadoch potrebuje súhlas, resp. návrh oprávneného. V rámci exekúcie môže exekútor zriadiť exekučné záložné právo. Exekútor je však pri voľbe spôsobu exekúcie obmedzený ust. § 61b Exekučného poriadku, pretože exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie. Ak by zvolený spôsob exekúcie nezodpovedal jej rozsahu a výťažok by výrazne prevýšil vymáhanú pohľadávku, tento spôsob exekúcie by nebolo možné uskutočniť. S poukazom na zvolenie vhodného spôsobu exekúcie, aby výťažok výrazne neprevýšil vymáhanú pohľadávku, považoval za potrebné poukázať na zásadu povinnosti zvolenia vhodného rozsahu pohľadávky oprávneného a s tým spojených vzniknutých trov exekúcie. 7. Žalobca skonštatoval, že záujmom oprávneného je uspokojenie jeho pohľadávky, povinnosťou exekútora je zabezpečiť realizáciu uspokojenia pohľadávky oprávneného povinným. V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Exekútor je verejným činiteľom a zodpovedá za to, že exekúcia bude vykonaná v súlade so zákonom, v rozsahu stanovenom exekučným titulom a tak, že neobmedzí povinného pri jeho ďalšej existencii. Uviedol, že je povinnosťou exekútora konať tak, aby nevznikol zjavný nepomer medzi vymáhanou pohľadávkou a hodnotou vecí, ktoré mieni exekvovať alebo ktoré za týmto účelom zabezpečuje. Konanie v rozpore s vyššie uvedenou zásadou môže založiť prípadnú zodpovednosť za škodu spôsobenú exekútorom a tiež disciplinárnu zodpovednosť exekútora. Podľa názoru žalobcu zriadenie exekučného záložného práva na 11 nehnuteľností, pričom vymáhaná istina bola 619,08 eura, je zjavne v rozpore so zásadou primeranosti, účelnosti a efektívnosti exekučného konania, pričom exekútor už 10.05.2012 vykonal blokáciu nákladného prívesu EČ J. a od 22.05.2012 blokoval aj finančné prostriedky na účte v banke. 8. Žalobca mal za to, že súdny exekútor sa v bode 4. návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 17.01.2013 dopustil skutku uvedeného v návrhu a že tento skutok napĺňa znaky disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto konštatoval, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 11.04.2015 na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe reagoval tak, že ide o jeho rozhodnutie ako správneho orgánu, a preto sa k žalobe vyjadrovať nebude. IV. Právna úprava 10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 12. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 16. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 17. Podľa § 228d ods. 1 Exekučného poriadku, pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo; neskoršia právna úprava sa použije, len ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie. Disciplinárne konanie nemožno skončiť zmierom. 18. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len "exekučná činnosť"). 19. Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. 20. Podľa § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. 21. Podľa § 61b Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. 22. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. 23. Podľa § 220 ods. 2 Exekučného poriadku, konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená. V. Závery správneho súdu 24. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. k. ODK 26/2015 zo dňa 01.10.2015 v spojení s rozhodnutím Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. k. DK 4/2013 zo dňa 10.07.2013 v intenciách námietok vznesených žalobcom. 25. Krajský súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu zistil, že súdnemu exekútorovi C.. S. D., Exekútorsky úrad D., B. XX, D. bolo podľa § 221 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku uložené disciplinárne opatrenie peňažná pokuta v sume 330,- eur za skutky, ktorých sa dopustil v exekučnom konaní EX 206/2011 tým, že neupovedomil povinného o začatí exekúcie, o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie a taktiež nevyzval povinného, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky, a dňa 04.06.2012 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a to pred uplynutím lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii, a týmto konaním podľa bodu 1./ porušil ust. § 47 ods. 1 a § 49 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa bodu 2./ porušil ust. § 47 ods. 2 a § 52 ods. 1 Exekučného poriadku, a dopustil sa zavineného porušenia povinnosti pri výkone činnosti exekútora, a teda sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 221 ods. 1 Exekučného poriadku. Za skutky, ktorých sa mal dopustiť v exekučnom konaní EX 206/2011 tým, že pri výkone exekúcie exekučným príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo 04.06.2012 prikázal banke odpísať istinu z účtov povinného a pripísať ju na účet súdneho exekútora, pričom nemal písomný súhlas oprávneného na takýto postup, exekučným príkazom na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností zo 04.06.2012 zriadil exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach povinného - k. ú. D., LV č. XXXX, celkovo 11 nehnuteľností, pričom vymáhaná istina bola 619,08 eura disciplinárne opatrenie žalovaný neuložil, pretože konaním podľa bodu 3./ neporušil ust. § 96 ods. 3 Exekučného poriadku, podľa bodu 4./neporušil ust. § 61b Exekučného poriadku a teda sa nedopustil disciplinárneho previnenia podľa ust. § 220 Exekučného poriadku a nedopustil sa zavineného porušenia povinnosti exekútora vyplývajúcich z Exekučného poriadku. 26. Prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní EX 206/2011 oprávnený Mesto Senec podal u disciplinárne obvineného návrh na vykonanie exekúcie vo veci povinného W. V., ul. L. XX, G. na podklade exekučného titulu - platobného výmeru, kde povinný je označený ako W. V., L. XX, G.. Disciplinárne obvinený vydal dňa 11.05.2012 upovedomenie o začatí exekúcie, kde povinného označil ako W. V., r. č. X., W. XXX XXX XX, L. XX, G., pričom upovedomenie zaslal povinnému poštou úradnou zásielkou. Predmetná zásielka adresovaná povinnému W. V., nar. XXXX, L. XX, G., sa vrátila súdnemu exekútorovi z dôvodu: „adresát neznámy“. Disciplinárne obvinený následne uplatnil na túto písomnosť fikciu doručenia v zmysle ust. § 49 ods. 2 Exekučného poriadku a upovedomenie o začatí exekúcie považoval za doručené povinnému, aj keď sa povinný o tom nedozvedel. 27. Ďalej bolo v konaní zistené, že disciplinárne obvinený vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke dňa 04.06.2012, napriek tomu, že upovedomenie o začatí exekúcie a o spôsobe vykonania exekúcie nebolo povinnému doručené. 28. Taktiež bolo zistené, že disciplinárne obvinený exekútor sa písomne dohodol na základe Zmluvy o vykonávaní exekučnej činnosti zo dňa 05.10.2004 s Mestom Senec - oprávneným na vymáhaní pohľadávky na účet exekútora. 29. Napokon disciplinárne obvinený vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností dňa 04.06.2012 v exekučnom konaní EX 206/2011 na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 619,08 eura a trov exekúcie s DPH v sume 226,06 eura. Predmetným exekučným príkazom nariadil na návrh oprávneného zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. D., celkovo 11 nehnuteľností. 30. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že exekútor je osoba splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí t. j. exekučnú činnosť, pričom túto vykonáva nestranne a nezávisle. Výkon exekučnej činnosti možno chápať v širšom slova zmysle nie len ako spôsob vykonávania exekúcie, ale možno ním označiť exekučnú činnosť ako takú. Nezávislosť exekútora vyjadruje predovšetkým to, že exekútor je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a rozhodnutiami súdov patriacich do sústavy exekučných orgánov. Inak je nezávislý. Rozhoduje slobodne a samostatne a nie je viazaný rozhodnutiami iných štátnych orgánov, okrem rozhodnutí súdov. Exekútor podlieha štátnemu dohľadu vykonávanému Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. 31. Krajský súd sa vo vzťahu k žalobným námietkam na základe zisteného skutkového stavu plne stotožnil s právnym názorom žalobcu v tom smere, že súdny exekútor je pri voľbe spôsobu exekúcie obmedzený ustanovením § 61b Exekučného poriadku, pretože exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie. Z exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor musí rešpektovať princíp primeranosti pri samotnom výbere spôsobu vykonania exekúcie, ako aj pri zabezpečovaní (blokácii) majetku povinného v rámci zvoleného spôsobu. Z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu zákona je zrejmé, že účelom je na jednej strane zabrániť tomu, aby nedochádzalo k neprimeraným blokádam majetku povinného a na strane druhej umožniť, aby v každom prípade mohla byť pohľadávka oprávneného vymožiteľná. 32. Z uvedeného vyplýva, že samotné zriadenie exekučného záložného práva ako zabezpečovacieho úkonu súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky nesmie byť zjavne neprimerané. Zriadenie exekučného záložného práva nie je síce jedným zo spôsobov vykonania exekúcie upravených v § 62 a nasl., ale pri interpretácii § 61b exekučného poriadku, treba pojem „vykonať exekúciu“ vykladať v súlade s účelom a zmyslom predmetného ustanovenia t. j. v jeho širšom zmysle, kedy sa za výkon exekúcie považuje aj exekučná činnosť ako taká, teda i postup exekútora pri zabezpečovacích úkonoch smerujúcich k vymoženiu. 33. V predmetnej veci disciplinárne obvinený vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností dňa 04.06.2012 v exekučnom konaní EX 206/2011 na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 619,08 eura a trov exekúcie s DPH v sume 226,06 eura. Predmetným exekučným príkazom nariadil na návrh oprávneného zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. D. - celkovo 11 nehnuteľností. 34. Podľa názoru krajského súdu bolo povinnosťou exekútora konať tak, aby nevznikol zjavný nepomer medzi vymáhanou pohľadávkou a hodnotou vecí, ktoré mienil exekvovať, alebo ktoré za týmto účelom zabezpečil. Zriadenie exekučného záložného práva na 11 nehnuteľností, pričom vymáhaná istina bola 619,08 eura, bolo zjavne v rozpore so zásadou primeranosti, účelnosti a efektívnosti exekučného konania, pričom už 10. 05. 2012 vykonal exekútor blokáciu nákladného prívesu EČ J. a od 22. 05. 2012 blokoval aj finančné prostriedky na účte v banke. 35. Pokiaľ žalovaný neuložil disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi disciplinárne opatrenie za skutok špecifikovaný v bode 4. z dôvodu, že sa disciplinárneho previnenia nedopustil, keďže neporušil ustanovenie § 61b Exekučného poriadku vec nesprávne právne posúdil, keď síce aplikoval príslušné ustanovenia exekučného poriadku, avšak tieto nesprávne interpretoval. 36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a rozhodol v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 37. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a 169 SSP tak, že žalobcovi napriek jeho úspechu v konaní nepriznal náhradu trov konania, pretože mu v konaní žiadne trovy konania nevznikli a ani žalovanému, ktorý bol v konaní neúspešný rovnako ako aj pribratý účastník. 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.