Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/10/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200083 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200083.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej v právnej veci žalobcu: C., s.r.o., so sídlom Q., zastúpený: Advokátska kancelária A.. K. B. S., s. r. o., H.. Z.. Q.. Š. X, XXX XX R.Ľ., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, F. XX, XXX XX C. C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 16.11.2015, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Žalobca podal dňa 24.05.2012 riadne daňové priznanie - daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet vo výške XX.XXX,XX eur. 2/ Žalobca v zdaňovacom období jún 2012 vykonal nákup tovar (E. S. X/X K..) od dodávateľov: - S. O., K..Q..X.. H., za ktorý vystavil fa. č. 121000145 z 05.06.2012, fa. č. 121000151 z 11.06.2012, - F. SK, K..Q..X.. S., za ktorý vystavil faktúry FV-37/2012 z 05.06.2012, FV-38/2012 z 06.06.2012, FV-40/2012 z 07.06.2012, FV-41/2012 z 08.06.2012, FV-43/2012 z 12.06.2012, FV- 42/2012 z 11.06.2012, FV-44/2012 z 13.06.2012, FV-45/2012 z 18.06.2012, FV-46/2012 z 18.06.2012, FV-47/2012 z 20.06.2012, FV-48/2012 z 29.06.2012, - K. SK, K..Q..X.. R., za ktorý vystavil faktúry č. 811205212 z 01.06.2012, 811205404 z 06.06.2012, 811205453 z 08.06.2012, 811205772 z 15.06.2012, 811205771 z 15.06.2012, - K.-D. K..Q..X.. E. (do 26.03.2013 K. -Z. K..Q..X.. C.). 3/ Žalobca v priebehu zdaňovacieho obdobia jún 2012 dodal do iného členského štátu - Č. republika tovar odberateľovi R. L., K..Q..X.. - fa. č. 1206042 (množstvo XXXX E.), odberateľovi U. U. Z. K.. Q.. X.. X. - Z. X. (od 05.05.2007 do 10.05.2013 U. &. K. K.. Q.. X..) 4/ Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Hav zo dňa 31.03.2014, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 03.06.2014. Na základe výsledkov kontroly uvedených v protokole a na základe vyhodnotenia pripomienok predložených žalobcom vo vyjadrení k protokolu, vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Hav zo dňa 17.07.2014, ktorým v zmysle § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil daň v sume XX.XXX,XX eur, t.j. určil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur, z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca podal proti rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 06.11.2014 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie 17.07.2014 zrušilo a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní, v ktorom vykonal ďalšie dokazovanie. Na základe výsledkov doplneného dokazovania vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX/XXXXXX/Maču zo dňa 04.08.2015, ktorým v zmysle § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX eur, t. j. určil rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur, z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 8 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. 5/ Správca dane pri kontrole predložených dokladov zistil, že žalobca si v zdaňovacom období jún 2012 uplatnil odpočítanie dane z nákupu tovaru od dodávateľa S. O. K..Q..X.. Zamestnanci Daňového úradu H. (dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Hav z 15.05.2013) vypočuli splnomocneného zástupcu p. A. O., ktorý správcovi dane poskytol doklady a vyjadrenia z ktorých vyplynulo, že: - faktúry č. 121000145, 121000151 vyhotovené daňovým subjektom S. O., K..Q..X.. za dodanie tovaru (E. S. X/X K..) boli uhradené vzájomným zápočtom na základe Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 29.06.2012 - daňový subjekt S. O., s.r.o. predmetný tovar (E. S. X/X K..) aj nakúpil od daňového subjektu C., s.r.o. na základe faktúry č. 1205057 zo dňa 31.05.2012 v celkovej sume XX.XXX,XX eur, ktorý tento tovar nadobudol od daňového subjektu F. SK K..Q..X.., D. XXXX/XX, XXX XX S., IČO XX XXX XXX, DIČ XXXXXXXXXX, P. M.: K. (faktúra č. 101436 zo dňa 31.5.2012, E. S. X/X K.. v celkovej sume XX.XXX,XX eur) - tovar bol uskladnený v priestoroch Z. a.s. K. - preprava tovaru sa neuskutočnila, nakoľko obidve spoločnosti S. O., s.r.o. aj C., s.r.o. majú prenajatý sklad v tom istom objekte Z. a.s. K.X. na E. V. Č..XXXX N. K., čiže došlo len k presunu tovaru na spoločnosť C., s.r.o. Daňový subjekt S. O., s.r.o. neposkytol žiadne iné overiteľné informácie týkajúce sa pôvodu tovaru, konečného spotrebiteľa, kvality tovaru alebo iných podstatných skutočností. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania vypočul dňa 16.03.2015 svedka ktorý uviedol, že spoločnosť S. O., s.r.o. v roku 2012 spolupracovala so spoločnosťou C. s.r.o., pričom predmetom vzájomnej obchodnej spolupráce bol nákup a predaj tovaru, konkrétne Z.. Svedok nevedel uviesť, či obchodná spolupráca so žalobcom mala zmluvný základ, nevedel sa vyjadriť k pôvodu fakturovaného tovaru, spôsobu prepravy a skladovania nadobudnutého tovaru a k obchodnému vzťahu s dodávateľom predmetného fakturovaného tovaru a ani k ostatným dodávateľom a odberateľom predmetného tovaru za zdaňovacie obdobie jún 2012, nakoľko nemal k dispozícii dokumentáciu spoločnosti S. O. s.r.o. Ďalej uviedol, že spoločnosť S. O. s.r.o. mala v predmetnom období prenajatý sklad v spoločnosti Z. a.s., K. a kontrolu vykonávali jej zamestnanci. Ďalej k predaju predmetného tovaru svedok uviedol, že nakoľko aj žalobca mal prenajatý skladový priestor v spoločnosti Z. a.s. K., nešlo v tomto prípade o prepravu, ale o presun tovaru v rámci skladu, ktorý zabezpečili zamestnanci spoločnosti Z. a.s. a na základe dokladov poslaných spoločnosťou Z. a.s. K. zamestnanec spoločnosti S. O., s.r.o. vystavil faktúru odberateľovi - žalobcovi. Spoločnosť S. O., s.r.o. bola zaregistrovaná na príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v H. a v O. ako spracovateľ alebo distribútor produktov živočíšneho pôvodu - Z. (E. S. K. Z., E. S. H.). Na základe výzvy správcu dane o poskytnutie informácií č. XXXXXX/XXXX/XXXXXXX/Maču z 23.04.2015 o registrácii spoločnosti S. O., s.r.o. Regionálna veterinárna a potravinová správa O. zaslala odpoveď, z ktorej vyplýva, že spoločnosť S. O., s.r.o. bola registrovaná od 07.11.2012 v sklade M. s.r.o., E. XXX, K. a svoju činnosť ukončila v júni 2014 a nezaslala do elektronického systému v rokoch 2011-2012 žiadne hlásenia o príchode zásielky - produktov živočíšneho pôvodu z iného členského štátu Európskej únie. 6/ Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že dodávateľ F. SK K..Q..X.. S. uskutočnil so žalobcom zdaniteľné obchody a uplatnil si odpočítanie dane z nákupu tovaru na základe faktúr č. FV-37/2012, FV-38/2012, FV-40/2012, FV-41/2012, FV-42/2012, FV-43/2012, FV-44/2012, FV-45/2012, FV-46/2012, FV-47/2012, FV-48/2012. Zamestnanci Daňového úradu R., pobočka S.H. spísali dňa 17.06.2013 so splnomocneným zástupcom daňového subjektu F. SK s.r.o. p. Z. Z.Š. Zápisnicu o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Bri, ktorý poskytol správcovi dane vyjadrenia a účtovné doklady z ktorých vyplývalo, že: - spoločnosť F. SK s.r.o. nakúpila tovar (Z.) od spoločnosti K. - Z. K..Q..X.., C.E. X/A, XXX XX C., P. XXXXXXXX, M. XXXXXXXXXX, IČ DPH: K., ktorý následne predala spoločnosti C., s.r.o. - preprava tovaru sa uskutočnila priamo od spoločnosti K.-Z. s.r.o. k odberateľovi tzn. spoločnosti C., s.r.o. do skladových priestorov Z. a.s. K. na E.R. V. Č..XXXX N. K. - podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu spoločnosti F. SK s.r.o. krajiny pôvodu Z. sú C., Z., S., C. a pod. - splnomocnený zástupca spoločnosti F. SK s.r.o. pán Z. Z. prvý kontaktoval spoločnosť K.-Z. s.r.o., za účelom dohodnutia obchodnej spolupráce týkajúcej sa nákupu tovaru (Z.) - spoločnosť F. SK, s.r.o. obchodovala s Z. od februára 2012 do augusta 2012 - spoločnosť F. SK s.r.o. nemá žiadne doklady (certifikáty, objednávky, osvedčenia) preukazujúce vykonávanie potravinového dozoru, posúdenia kvality Z. fakturovaného spoločnosti C., s.r.o. na základe vyhotovených faktúr odberateľovi. Nepreukázal ani neuviedol overiteľné informácie týkajúce sa pôvodu tovaru, konečného spotrebiteľa, kvality tovaru, prepravy tovaru alebo iných podstatných skutočností. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania vypočul svedka Z. Z. dňa 05.03.2015 ktorý uviedol, že spoločnosť F. SK s.r.o. v roku 2012 spolupracovala so žalobcom, pričom predmetom vzájomnej obchodnej spolupráce bolo obchodovanie s Z., Z. výrobkami a K.. Spoločnosť F. SK s.r.o. dodávala tovar žalobcovi na základe uzavretej zmluvy. Objednávky boli zadávané e-mailom, operatívne boli upravované telefonicky podľa možností dodávateľov. Svedok potvrdil vyhotovenie predložených odberateľských faktúr spoločnosťou F. SK s.r.o. a uviedol, že dodávateľom tovaru, ktorý je predmetom odberateľských faktúr pre žalobcu bola spoločnosť K. - D. s.r.o. K pôvodu tovaru sa svedok vyjadriť nevedel, ostatné dokumenty o pôvode tovaru boli súčasťou obalu tovaru a kontrolovali ich zamestnanci Z. K., ktorí potvrdzovali množstvo, kvalitu a pôvod tovaru uvedeného na objednávke a dodacom liste. Na otázku správcu dane, ako vznikol kontakt spoločnosti F. SK s.r.o. a K.-Z. s.r.o. svedok odpovedal, že hľadal na internete v registri firiem, ktoré obchodujú s komoditou Z.. Za spoločnosť K.-Z. s.r.o. jednal konateľ spoločnosti S. Y.. Ďalej uviedol, spolupracovali na základe zmluvy o obchodnej spolupráci približne rok a pol. Tiež spoločnosť nikdy nebola vlastníkom a ani nájomcom skladových priestorov, tovar nikdy neskladovala, tovar bol vždy nakupovaný od spoločnosti K.-Z. s.r.o., v cene tovaru bola zarátaná aj preprava zo spoločnosti K.-Z. s.r.o. do spoločnosti Z. B..K.. K.. Tovar sa nikdy neprepravoval zo spoločnosti F. SK s.r.o. Zamestnanci spoločnosti Z. B..K.. K. zodpovedali za kvalitu a množstvo tovaru dodaného spoločnosťou K.-Z. s.r.o., následne po prevzatí tovaru od spoločnosti K.-Z. s.r.o. potvrdili žalobcovi prevzatie tovaru v objednanom množstve a kvalite a žalobca poslal poštou a e-mailom dodacie listy spoločnosti F. SK s.r.o. Správca dane zaslal Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe S. výzvu zo dňa 19.03.2015, v ktorej žiadal o poskytnutie informácií, či bola spoločnosť F. SK, s.r.o. v rokoch 2011 a 2012 zaregistrovaná, resp. zaevidovaná ako spracovateľ alebo distribútor produktov živočíšneho pôvodu - Z. (E. S. K. Z., E. S. H.) a či evidovala v rokoch 2011, 2012 hlásenia predmetnej spoločnosti o príchode zásielky produktov živočíšneho pôvodu z iného členského štátu Európskej únie, mieste jej určenia, krajine pôvodu zásielky a jej množstva. Z jej odpovedi vyplynulo, že nemá zaregistrovanú spoločnosť F. SK s.r.o. 8/ Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si z zdaňovacom období jún 2012 uplatnil odpočítanie dane z nákupu tovaru od dodávateľa K. SK s.r.o. R. na základe fa. č. 811205212, 811205404, 811205453, 811205772, 811205771. Zamestnanci Daňového úradu Ž., pobočka Z. spísali dňa 05.06.2013 s konateľom daňového subjektu K. SK, s.r.o. p. Z. K. Zápisnicu o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Cg zo dňa 05.06.2013, ktorej predmetom bolo preverenie uskutočnenia zdaniteľných obchodov medzi daňovými subjektmi K. SK, s.r.o. (dodávateľ) a žalobcom (odberateľ), ktorý poskytol správcovi dane účtovné doklady a vyjadrenia, z ktorých vyplývalo, že: - spoločnosť K. SK, s.r.o. nakúpila predmetný tovar - E. S. od spoločnosti K.-Z. s. r. o., C.E. X/A, XXX XX C., P. XXXXXXXX, M. XXXXXXXXXX, P. M.: K. - podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti prepravu zabezpečovala spoločnosť K.-Z. s.r.o., ktorá ho prepravovala priamo do skladov spoločnosti C., s.r.o. v K. a žiadne doklady ohľadne prepravy tovaru sa v spoločnosti K. SK, s.r.o. nenachádzajú - tovar nebol skladovaný v spoločnosti K. SK, s.r.o., nakoľko bol prepravený dodávateľom K.-Z. s.r.o. priamo do skladov odberateľa C., s.r.o. - všetky faktúry vyhotovené daňovým subjektom K. SK, s.r.o. pre žalobcu boli uhradené v plnom rozsahu formou faktoringu (odkúpením pohľadávok) cez R. C., a.s. Daňový subjekt K. SK, s.r.o. nepreukázal ani neuviedol overiteľné informácie týkajúce sa pôvodu, konečného spotrebiteľa, kvality tovaru, prepravy tovaru alebo iných podstatných skutočností. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania zaslal Daňovému úradu Ž., pobočka Z. dožiadanie zo dňa 22.12.2014 vo veci preverenia uskutočnenia a rozsahu zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach č. 811205212, 811205404, 811205453, 811205772, 811205771, ktorý vykonal v dňoch 18.02.2015 a 09.06.2015 výsluch svedka, pána Q. E. - konateľa spoločnosti K. SK, s.r.o. Dňa 18.02.2015 sa svedok uviedol, že spoločnosť K. SK, s.r.o. v roku 2012 obchodovala so žalobcom a predmetom vzájomného obchodu bol mrazený potravinársky tovar. Zmluvu o obchodnej spolupráci neuzavreli, zmluva bola vystavená a zaslaná žalobcovi, ktorý podpísanú zmluvu nevrátila späť spoločnosti K. SK, s.r.o. Ohľadom prepravy a skladovania tovaru sa svedok vyjadril, že ak tovar išiel fyzicky cez sklad spoločnosti K. SK, s.r.o., tak bol skontrolovaný a v prípade, že tovar išiel priamo k odberateľovi, tak odberateľ vždy potvrdil dodanie tovaru telefonicky a následne uhradil faktúru. Svedok sa v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 09.06.2015 vyjadril, že faktúry vystavené spoločnosťou K. SK, s.r.o. pre žalobcu slúžia zároveň ako dodacie listy, čo je na faktúrach aj uvedené. Tovar nebol skladovaný v skladoch spoločnosti K. SK, s.r.o. okrem tovaru uvedeného na faktúre č. 120100120. Jednalo sa o menšie množstvo tovaru, ktorý si bol žalobca prevziať priamo v sklade spoločnosti K. SK, s.r.o. v R.. S dodávateľmi sa spoločnosť K. SK, s.r.o. dohodla, aby tovar dodávali priamo odberateľom spoločnosti K. SK, s.r.o., v prípade žalobcu bolo ako miesto vykládky určené Z. K.. Doklady o pohybe tovaru sa podľa vyjadrenia svedka nachádzajú v Z. K.. Správca dane zistil, že v prípade dodávateľskej faktúry č. 120100124 bol spoločnosti K. SK, s.r.o. tovar v množstve XX XXX kg dodaný dňa 08.06.2012 a spoločnosť K. SK, s.r.o. tento tovar predala v rovnakom množstve žalobcovi odberateľskou faktúrou č. 811205453 už dňa 07.06.2012, t. j. o deň skôr, ako ho kúpila. Podľa predložených dodávateľských faktúr kúpila spoločnosť K. SK, s.r.o. predmetný tovar od spoločnosti K. Z. s.r.o. Svedok nevedel uviesť, či mala v roku 2012 uzavretú zmluvu so spoločnosťou K. Z. s.r.o. na dodávku predmetného tovaru. Dodatočne svedok doručil Rámcovú zmluvu o dodávke výrobkov, tovaru a služieb medzi spoločnosťou K. SK K..r.o. a K. Z. s.r.o. Kontrola tovaru bola vykonávaná tak, že odberateľ spoločnosti K. SK, s.r.o. potvrdil správnosť a kvalitu dodaného tovaru. Tovar nevideli, lebo ho videl odberateľ, ktorý ho potvrdil. Na otázku správcu dane ohľadne ďalších dôkazov potvrdzujúcich dodanie tovaru od spoločnosti K. Z., s.r.o. svedok uviedol, že od spoločnosti K. Z., s.r.o. má dodacie listy o potvrdení dodávky tovaru, ktoré následne potvrdzuje odberateľ spoločnosti K. SK, s.r.o. a úhrady faktúr z bankového účtu. Preprava tovaru bola v cene tovaru. Vykládka tovaru bola v danom prípade v spoločnosti Z. a.s. K. a v skladoch K. SK R.. 9/ Správca dane pri preverovaní dodávok od spoločnosti K.-D. s.r.o. (od: 22.11.2011 do 26.03.2013 K.- Z. K..Q..X.., C. X/A, C.), Q. XX/XX, E. zistil, že bol hlavným dodávateľom tovaru pre subjekty, od ktorých nakúpil žalobca prevažné množstvo fakturovaného tovaru za zdaňovacie obdobie jún 2012. Z dôvodu prekážok zo strany preverovaného subjektu K. - D. s.r.o. nespolupráce, vyhýbaniu sa povinnostiam vo vzťahu k správcovi dane, nebolo možné preveriť požadované skutočnosti týkajúce sa uskutočneniu zdaniteľných obchodov, nakoľko daňový subjekt K. - D. s.r.o. je nekontaktný. Vo vyrubovacom konaní správca dane zaslal Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Bratislava výzvu zo dňa 19.03.2015, v ktorej žiadal o poskytnutie informácií, či spoločnosť K. - Z. s.r.o., Bratislava v rokoch 2011 a 2012 evidovala hlásenia uvedenej spoločnosti o príchode zásielok produktov živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EÚ, mieste jej určenia, krajine pôvodu zásielky a jej množstve, odpoveď bola záporná. 10/ Správca dane preveroval žalobcom podaný súhrnný výkaz za zdaňovacie obdobie jún 2012, podľa ktorého dodal žalobca tovar do Č. republiky v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur odberateľovi s identifikačným číslom pre daň L.XXXXXXXX, preto dňa 23.05.2013 zaslal Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Hav, ktorá sa týkala preverenia vyhotovenej faktúry č. 1206042 zo dňa 26.06.2012 za dodanie tovaru z tuzemska do Č.G. republiky odberateľovi R. L.. s.r.o., S. XX, XXX XX E., P. M.: L.XXXXXXXX. Z odpovede na uvedenú žiadosť vyplýva, že spoločnosť R. L.. s.r.o. má daňový doklad č. XXXXXXX zaevidovaný v účtovníctve. Tovar na základe faktúry č. 1206042 (množstvo XXXX kg) bol prepravený zo Slovenska do Č. republiky na základe medzinárodného nákladného listu č. XXXXXXX. Tovar bol predaný spoločnosti S. K.. Q.. X.., M.: L.. Správca dane vo vyrubovacom konaní zaslal do Č. republiky žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Maču za účelom preverenia zdaniteľných obchodov uzavretých žalobcom so spoločnosťou U. U. Z. s.r.o., N. XXXX/X, XXX XX X. - Z. X., (od 05.05.2007 do 10.05.2013 U. &. K. s.r.o.). V odpovedi bolo uvedené, že spoločnosť U. U. Z. s.r.o. deklarovala nákupy tovaru od žalobcu a jeho následný predaj odberateľovi E. S., s.r.o., S. XX, XXX XX E.. Tento tovar bol obratom vyvážaný späť do Slovenskej republiky na okruh daňových subjektov okolo žalobcu. Spoločnosť U. U. Z. s.r.o. je nekontaktná a rovnako ako aj bývalý konateľ E. N.. Spoločnosť U. U. Z. s.r.o. bola prevedená na nekontaktné subjekty B. s.r.o., Z. H. N. X, XXX XX Z. H. N., P.: XX XXX XXX B. G. Q. K..Q..X.., Z. H. N. X, XXX XX Z. H. N., P.: XX XXX XXX a účtovné doklady odvezené na Slovensko. Viac informácii sa nepodarilo Č. daňovej správe získať. Správca dane vypočul svedka Z. Z., ako osobu oprávnenú konať v mene spoločností B. s.r.o. a G. Q. s.r.o., ktoré sú spoločníkmi spoločnosti U. U. Z. s.r.o. Svedok Z. dňa 27.05.2015 odpovedal na otázku správcu dane, či spoločnosť U. U. Z. s.r.o. obchodovala v roku 2012 so žalobcom, že obchodné podiely spoločnosti U. U. Z. s.r.o. boli nadobudnuté za účelom výmazu z Obchodného registra a o činnosti spoločnosti nemá informácie. Správca dane zaslal E. N. - bývalému konateľovi spoločnosti U. U. Z. s.r.o. predvolanie na výsluch svedka v súvislosti s vyrubovacím konaním u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2012. Svedok sa v stanovenom a ani v náhradnom termíne na ústne pojednávanie nedostavil. 11/ Správca dane na základe preukázaných zistení dospel k záveru, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v sume XXX.XXX,XX eur z dodávateľských faktúr čím porušil § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a zákona o DPH. 12/ Žalobca proti rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXX/XXXX/XXXXXXX/Maču zo dňa 04.08.2015 podal odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 16.11.2015 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že na základe zistených skutočností dospel k záveru, že správca dane pri výkone daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní postupoval v zmysle platných právnych predpisov, zisťoval nezrovnalosti skutkového stavu s údajmi uvedenými v daňovom priznaní, pričom vychádzal aj z účtovných a daňových dokladov predložených žalobcom ako aj z jednotlivých ustanovení zákona o DPH a Daňového poriadku, rozsudok ESD zo dňa 21.02.2006 L. Správca dane pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2012 skúmal splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane a zistil, že tieto zo strany žalobcu pri zdaniteľných obchodoch fakturovaných dodávateľmi S. O. K..Q..X.., K. SK K..Q..X.., F. K..Q..X.. B. K. - D. s.r.o. neboli splnené a tým mu nevzniklo právo na odpočítanie DPH. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 13/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 16.11.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. XXXXXXX/XXXX/XXXXXX/Z. zo dňa 04.08.2015, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume XXX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie jún 2012. Nesprávnosť rozhodnutia žalovaného vychádza z nesprávneho a výlučne jednostranného hodnotenia dôkazov žalovaným a taktiež správcom dane a nesprávneho právneho posúdenia veci. 14/ Správca dane vykonal u žalobcu kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január - august 2012, ktorá sa začala 24.09.2012 a bola ukončená 31.03.2014 podpisom protokolu o výsledku zistenia č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/Hav. Správca dane vydal dňa 04.08.2015 rozhodnutie číslo XXXXXXX/XXXX/XXXXXX/ Maču, ktorým v zmysle § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil daň v sume XXX.XXX,XX eur, t.j. určil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX eur. 15/ Žalobca uviedol, že vykonával hlavne veľkoobchodnú činnosť a to nákup a predaj potravín, ktoré podľa objednávok dodával ako veľkoobchod viacerým subjektom. Žalobca skladoval tovar u spoločnosti Z. a.s., K.Č., v cene skladovania bola aj manipulácia s tovarom a evidencia, ktoré jej boli poskytované na základe zmluvy o skladovaní, zmrazovaní a službách č. K. XX/XXXX a ktoré jej boli pravidelne mesačne fakturované. Za mesiac jún 2012 boli žalobcovi tieto služby fakturované fa. č. 34120422 zo dňa 02.07.2013 v sume X.XXX,XX eur. Za mesiac jún 2012 bolo celkovo prijatých XXX paliet tovaru a vydaných XXX paliet tovaru. V priebehu vyrubovacieho konania navrhol žalobcu vypočuť zástupcov spoločnosti Z. B..K.., K., ktorý by túto skutočnosť potvrdili. Žalobca tento dôkaz navrhol aj v rámci daňovej kontroly, aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, čo daňové orgány nevykonali. 16/ Sklad spoločnosti Z. B..K.., K. je registrovaný u Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy O. taktiež je tam registrovaný žalobca, preto tvrdenie daňových orgánov, že žalobca nedodržiava ustanovenia zákona č. 152/1995 Z. z. sa nezakladá na žiadnom relevantnom podklade. Z toho dôvodu vyjadrenie Regionálnej a potravinovej správy C. - mesto je bezpredmetné. 17/ Žalobca k jednotlivým jeho dodávateľom, u ktorých správca dane neuznal žalobcovi prijatie zdaniteľného plnenia za obdobie jún 2012 uviedol: 1/ K. S. O., s.r.o. potvrdila dodanie tovaru a predložila doklady preukazujúce jej dodanie. Správcovi dane v priebehu kontroly boli predložené kompletné zoznamy vydaných faktúr preukazujúcich predaj dodaného tovaru jednotlivým odberateľom. Od koho spoločnosť S. O. tovar nakupovala žalobcu nezaujímalo a nie je povinnosťou žalobcu skúmať a preverovať dôveryhodnosť jeho dodávateľov. Tovar bol skladovaný v sklade Z. B..K.., K.M., kde skladoval tovar aj žalobca preto doprava tovaru nebola potrebná, došlo len k zmene vlastníka tovaru na skladových kartách u žalobcovho skladovateľa Z. B..K.., K.. Žalobca nesúhlasí s tvrdením daňových orgánov, že spoločnosť S. s.r.o. nepreukázala ani neuviedla overiteľné informácie týkajúce sa pôvodu tovaru, konečného spotrebiteľa, kvality tovaru, prepravy tovaru alebo iných podstatných skutočností, nie sú ničím podložené. Spoločnosť S. O., s.r.o. uviedla dodávateľa tovaru a skladovateľa čo si správca dane mohol preveriť u spoločnosti Z. a.s., kedy bol tovar prijatý na sklad. Spoločnosť S. O., s.r.o. bola zaregistrovaná v roku 2011 na Q. H. pre druh činnosti: sprostredkovateľ, prepravca. 2/ Spoločnosť F. SK, s.r.o. potvrdila dodanie tovaru a predložila doklady preukazujúce jej dodanie. Správcovi dane v priebehu kontroly boli predložené kompletné zoznamy vydaných faktúr preukazujúcich predaj dodaného tovaru jednotlivým odberateľom. Od koho spoločnosť F., s.r.o. tovar nakupovala žalobcu nezaujímalo a nie je povinnosťou žalobcu skúmať a preverovať dôveryhodnosť jeho dodávateľov. Z dokladov, ktoré žalobca predložil (dodávateľských a odberateľských faktúr) jednoznačne vyplýva prevzatie tovaru žalobcom, ktorý ho výlučne použil na uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Z výpisov z účtu žalobcu bolo preukázané zaplatenie tovaru. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a v odvolaní navrhol vypočuť zamestnancov spoločnosti Z. a.s., ktorí by potvrdili prevzatie a následné vyskladnenie tovaru. Správca dane návrh žalobcu ignoroval. 3/ Spoločnosť K. SK, s.r.o. potvrdila dodanie tovaru a predložila doklady preukazujúce jej dodanie. Správcovi dane v priebehu kontroly boli predložené kompletné zoznamy vydaných faktúr preukazujúcich predaj dodaného tovaru jednotlivým odberateľom. Od koho spoločnosť K. SK, s.r.o. tovar nakupovala žalobcu nezaujímalo a nie je povinnosťou žalobcu skúmať a preverovať dôveryhodnosť jeho dodávateľov. Z dokladov, ktoré žalobca predložil (dodávateľských a odberateľských faktúr) jednoznačne vyplýva prevzatie tovaru žalobcom, ktorý ho výlučne použil na uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Z výpisov z účtu žalobcu bolo preukázané zaplatenie tovaru. Spoločnosť K. SK, s.r.o. potvrdila uskutočnenie zdaniteľného plnenia. 4/ Spoločnosť K.-D. s.r.o. (predtým K.-Z. s. r. o.) ním dodaný tovar použil žalobca výlučne na uskutočnenie jeho zdaniteľných plnení a to formou dodávok viacerým subjektom. Správca dane mal pri kontrole kompletný zoznam vydaných faktúr preukazujúcich dodanie tovaru spoločnosťou K.-D. s. r. o., ktorý bol predaný jednotlivým odberateľom. Od koho spoločnosť K.-D. s. r. o. tovar nakupovala žalobcu nezaujímalo a nie je povinnosťou žalobcu skúmať a preverovať dôveryhodnosť jeho dodávateľov, pokiaľ bol tovar žalobcovi dodaný. Z dokladov, ktoré žalobca predložil (dodávateľských a odberateľských faktúr) jednoznačne vyplýva prevzatie tovaru žalobcom, ktorý ho výlučne použil na uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Z výpisov z účtu žalobcu bolo preukázané zaplatenie tovaru. Skutočnosť, že spoločnosť K.-Z. s.r.o. od 26.03.2013 (t. j. viac ako pol roka po dodávkach) zmenila obchodné meno, sídlo a konateľa, s ktorým nie je možné sa skontaktovať, nič nevypovedá o tom, že spoločnosť žalobcovi tovar nedodala a nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, že žalobca tovar v júni 2012 od nej prevzal. Dodanie tovaru od uvedenej spoločnosti môžu potvrdiť zamestnanci spoločnosti Z. a.s., ktorých žalobca navrhol vypočuť. Žalobca navrhol vypočuť p. S. Y., ktorý bol v čase obchodnej spolupráce súčasne konateľom v spoločnostiach K.-D. K..Q..X.. B. K. SK s.r.o., ktorý by mal relevantné údaje o vykonaných obchodoch v mesiaci jún 2012. 5/ Spoločnosť U. U. Z. s.r.o. správca dane spochybnil žalobcove obchody s touto spoločnosťou, pretože tomuto partnerovi mali byť ďalej predané spoločnosti E. S., s.r.o. a tovar následne vyvážaný späť do Slovenskej republiky na okruh daňových subjektov okolo spoločnosti C., s.r.o. Konateľ spoločnosti U. U. Z. s.r.o. p. E. N., v iných konaniach kde bol vypočutý potvrdil dodanie tovaru. Správca dane mal k dispozícii vystavené faktúry, dodacie listy, doklady o doprave, výdajky zo skladu a CMR. Tovar bol doručený do skladu E. Č.. XXXX, Č. republika. Dopravu tovaru na základe žalobcovej objednávky realizovala spoločnosť L.-D. s.r.o., C.. Z jednotlivých dokladov sú zrejmé evidenčné čísla vozidiel a návesov, ktoré dopravu realizovali. Žalobca na preukázanie dodania tovaru odberateľovi U. U. Z. s.r.o. navrhol vypočuť vodičov kamiónov. Spätná dodávka tovaru na Slovensko nebola ničím potvrdená a v tejto časti je rozhodnutie správcu dane nepreskúmateľné. O tom komu tento odberateľ dodával tovar, ktorý kúpil od žalobcu, nemali vedomosť a táto by ho ani žiadnym spôsobom neoprávňovala jej dodávateľov akýmkoľvek spôsobom spochybňovať. Z pohľadu zákona o DPH bolo pre žalobcu rozhodujúce, že tovar odberateľovi spoločnosti U. U. Z. s.r.o. dodal a tieto dodávky správne vykázal v daňovom priznaní a zo strany odberateľa boli jeho dodávky zaplatené. 18/ Žalobca nesúhlasí s tvrdením dňových orgánov, že bol zapojený do reťazových obchodov, ktoré predstavujú zneužitie práva, nie je žiadnym spôsobom preukázané a z vykonaných dôkazov žiadnym spôsobom nevyplýva, preto nesúhlasí s vyhodnotením dôkazov daňovými orgánmi. Žalobca tvrdí, že správca dane ako aj žalovaný porušili ust. § 3 ods. 1, 3 a § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5 daňového poriadku. Daňové orgány vôbec neprihliadali na žalobcom preukazované skutočnosti a vzájomné súvislosti medzi vykonanými dôkazmi a taktiež záver, že žalobca bol zapojený do karuselového obchodu nie je pravdivý a ani nebol preukázaný. III. Vyjadrenie žalovaného 19/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane, vykonal u žalobcu kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie jún 2012. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Hav zo dňa 31.03.2014, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XX/Hav zo dňa 28.05.2014 doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 03.06.2014. V zákonom stanovenej lehote v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku žalobca predložil vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane určil termín prerokovania pripomienok dňa 09.07.2014. Dňa 09.07.2014 konateľka žalobcu, pani Z. R., telefonicky oznámila správcovi dane, že sa ani ona, ani splnomocnený zástupca, nezúčastnia ústneho pojednávania. Na základe výsledkov kontroly uvedených v protokole a na základe vyhodnotenia pripomienok predložených kontrolovaným daňovým subjektom vo vyjadrení k protokolu, vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/D. zo dňa 17.07.2014, ktorým v zmysle § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume XX XXX,XX eur a vyrubil daň v sume XX XXX,XX eur, t.j. určil rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eur, z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) tým, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, ktorých reálne uskutočnenie nebolo preukázané. Žalobca proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/ XXXX zo dňa 06.11.2014 odvolaním napadnuté rozhodnutie zo dňa 17.07.2014 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že okolnosti, na základe ktorých správca dane rozhodoval bez ich ďalšieho doplnenia a zhodnotenia, nie sú postačujúce na prijatie ním uvedeného záveru, ako aj z dôvodu nedodržania zákonnej jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. 20/ Správca dane pokračoval vo vyrubovacom konaní, v ktorom vykonal ďalšie dokazovanie. Na základe výsledkov doplneného dokazovania vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/XXXX/XXXXXX/Maču zo dňa 04.08.2015, ktorým v zmysle § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2012 v sume XX XXX,XX eur a vyrubil daň v sume XXX XXX,XX eur, t. j. určil rozdiel dane v sume XXX XXX,XX eur, z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 8 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Rozdiel dane pozostával z nepriznaného práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených tuzemskými dodávateľmi S. O. K..Q..X.., K. SK K..Q..X.., F. SK K..Q..X.. B. K. - D. K..Q..X.. (do 26.03.2013 K.-Z. K..Q..X..), predmetom ktorých bola dodávka tovaru - Z. v celkovej výške odpočítanej 20% DPH XXX XXX,XX eur. Správca dane nárok na odpočítanie dane žalobcovi nepriznal z dôvodu, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, t. j. dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované na predmetných faktúrach, resp. nepreukázal, že prijatý tovar použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, čím nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na odpočítanie dane uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 zákona o DPH, na ktorých bezpodmienečné splnenie sa nárok na odpočítanie dane viaže. Nakoľko nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane pri kúpe tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť čím porušil ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. 21/ Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 16.11.2015 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 04.08.2015, nakoľko mal zo spisového materiálu a dôkazov v ňom uvedených za preukázané, že správca dane zadovážil dostatok dôkazov na prijatie ním uvedeného záveru. 22/Žalovaný sa s právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe nestotožňuje a trvá na svojom závere a argumentoch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. K žalobným dôvodom žalovaný uviedol, že sú obsahovo a vecne identické s dôvodmi, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a podaná žaloba je takmer doslovným opisom odvolania (bod IV. žaloby).V žalobou napadnutom rozhodnutí sa žalovaný so všetkými v odvolaní namietanými skutočnosťami vysporiadal a skutkovo a právne ich žalobcovi osvetlil. Žalobca zhodne s podaným odvolaním v žalobe uviedol len svoje domnienky a subjektívne presvedčenie, že správca dane nekonal v súlade so základnými zásadami správy daní, nesprávne a jednostranne vyhodnotil dôkazy, nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, neprihliadol na vzájomné súvislosti medzi vykonanými dôkazmi a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom majúcim podobu faktu - nekonkretizoval, ktoré dôkazy správca dane vyhodnotil jednostranne a nesprávne a v čom spočívala táto nesprávnosť, ktorými dôkazmi sa nezaoberal, ktoré vykonané dôkazy nehodnotil vo vzájomných súvislostiach a v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný všetky svoje závery a zistenia podložili relevantnými dôkazmi, ktoré majú reálny podklad vo vykonanom dokazovaní a sú súčasťou priloženého spisového materiálu. 23/ Žalovaný zastáva názor, že z administratívneho spisu a dôkazov v ňom priložených jednoznačne vyplýva, že šetrením správcu dane bolo preukázané, že k reálnym dodávkam tovaru (Z.) v obchodnom reťazci, ktorého súčasťou bol aj žalobca (K. - D. K..Q..X.. ›.›K. SK, K..Q..X.. B. F. SK K..Q..X. ›.›., K..Q..X.. ›.›., Č.) nedošlo, t.j. zdaniteľný obchod sa neuskutočnil. Správcu dane reálne dodanie tovaru deklarované na faktúrach vystavených žalobcovi dodávateľmi S. O., K..Q..X.., K. SK, K..Q..X.., F. SK K..Q..X.. B. K. - D. K..Q..X.. nebolo preukázané. Z predložených dokladov, vyjadrení zástupcov zúčastnených spoločností a zistení správcu dane vyplynuli nasledovné skutočnosti: - obchodovanie s predmetným tovarom (Z.) prebiehalo v rámci umelo vytvoreného obchodného reťazca viacerých spoločností z tuzemska i zahraničia (Č. republika), - predmetný tovar sa v rámci vytvoreného obchodného reťazca posúval len fakturačne, pričom na začiatku obchodného reťazca i jeho konci bol nekontaktný daňový subjekt (reťazec K. - D. K..Q..X.. ›.›K. SK, K..Q..X.. B. F. SK K..Q..X. ›. C., K..Q..X.. ›.›., Č.), resp. sa tovar fakturačne opätovne vracal k subjektu, ktorý ho už raz nakúpil a predal - tzv. karuselový (reťazový) obchod, predstavujúci zneužitie práva ( C., K..Q..X.. ›.›. O., K..Q..X.. ›.›., K..Q..X..), - na jednotlivých stupňoch obchodného reťazca nebola vykonaným šetrením preukázaná reálna existencia tovaru, nebol zistený jeho pôvod, výrobca, dovozca a ani jeho konečný spotrebiteľ, - tovar bol uskladnený na jednom mieste, nedochádzalo k jeho preprave, presúval sa len fakturačne v rámci jedného skladu patriaceho spoločnosti Z. a.s. K., - žalobca ani žiaden jeho obchodný partner, či už dodávateľ alebo odberateľ, nepreukázali pôvod ani kvalitu tovaru, s ktorým mali obchodovať, nepreukázali, že predmetný tovar bol v čase obchodovania vhodný na humánnu, veterinárnu alebo akúkoľvek inú spotrebu a že spĺňal akékoľvek požiadavky na vysledovateľnosť podľa potravinového práva v súvislosti s potravinami živočíšneho pôvodu, - žalobca ani žiaden jeho obchodný partner, či už dodávateľ alebo odberateľ, nepreukázali realizovanie žiadnych marketingových aktivít v snahe získať dodávateľa a následne i odberateľa predmetného tovaru (t.j. nevyvíjali žiadne sprievodné obchodné aktivity), - úhrady faktúr za dodávku tovaru na jednotlivých stupňoch obchodného reťazca boli preukazované formou zápočtov alebo faktoringu, žiadne reálne toky peňazí preukázané neboli, - žalobca ani žiaden jeho obchodný partner, či už dodávateľ alebo odberateľ, nepreukázali žiadne skutočnosti týkajúce sa dohodnutého spôsobu v prípade reklamácie daného tovaru, dodávaný tovar žiadnym spôsobom nepreberali ani nekontrolovali, čo je v bežnom obchodnom styku a tzv. poctivom obchodnom styku úplnou samozrejmosťou, - prvý dodávateľ v reťazci, spoločnosť K. - D. s.r.o., ktorý bol jediným dodávateľom Z. ďalším článkom v obchodnom reťazci bol nekontaktný, na adrese zapísanej v obchodnom registri sa nenachádzal, na dome nemal žiadne označenie ani poštovú schránku, išlo o virtuálnu adresu. Takéto sídlo spoločnosti nemožno považovať za miesto výkonu ekonomickej (hospodárskej) činnosti spoločnosti, nakoľko pod pojmom „sídlo ekonomickej činnosti“ sa na účely dane z pridanej hodnoty považuje stále miesto vykonávania samostatnej a nezávislej ekonomickej činnosti, z ktorej sa dosahuje príjem a ktoré disponuje na jednej strane materiálnym vybavením (napr. kancelárske priestory) potrebným na vykonávanie ekonomickej činnosti z tohto miesta a na strane druhej personálnym vybavením (zamestnancami) potrebným na vykonávanie uvedenej ekonomickej činnosti z tohto miesta. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku ESD L., v zmysle ktorého sa za sídlo ekonomickej činnosti spoločnosti považuje miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia riadiaceho orgánu spoločnosti a kde sa uskutočňujú úlohy ústredia tejto spoločnosti. Fiktívne usadenie sa (virtuálne sídlo), nie je možné kvalifikovať ako sídlo ekonomickej (hospodárskej) činnosti spoločnosti. V zmysle záveru predmetného rozsudku, ak sídlo spoločnosti nezodpovedá sídlu jej ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité daňové dôsledky. V iných konaniach (zdaňovacie obdobie august 2012) sa podarilo správcovi dane vypočuť ako svedka bývalého konateľa spoločnosti K. - D. s.r.o. p. S. Y.. Menovaný nevedel uviesť a ani preukázať od koho spoločnosť predmetný tovar (mäso) nakúpila, pritom sa nejednalo o jednorázovú dodávku tovaru, ale o dodávky opakované a značnej finančnej hodnoty. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na rozsudok NS SR č. 8 Sžf/51/2010 z 8.12.2011 v spojení s Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS504/2012-9 z 9.10.2012, kde okrem iného súd zdôraznil, že cit. „ ... zákonnú ochranu požíva len poctivý obchodný styk, ktorý vyžaduje, aby štatutárny orgán mal vedomosti nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými napĺňa znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí (§ 264 Obchodného zákonníka)...“ , „ Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona o správe daní oprávnené“. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že obchody s Z. deklarované spoločnosťou K. - D. s.r.o. vystupujúcej na začiatku obchodného reťazca neboli reálne preukázané a boli fiktívne. Tento záver potvrdzuje aj vyjadrenie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (ďalej len „RVPS“) C. - mesto, v ktorom potvrdila, že menovaná spoločnosť nebola ani evidovaná v registri prevádzkovateľov potravinárskych podnikov obchodujúcich s potravinami živočíšneho pôvodu ako predajca, sprostredkovateľ alebo prepravca, - nakúpený tovar žalobca deklaroval ako intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu EU, konkrétne do Č. republiky spoločnosti U. U. Z. s.r.o. (ďalej len „FFM, ČR“). Šetrením českej finančnej správy sa dodanie tovaru menovanej spoločnosti nepotvrdilo. Bolo zistené, že menovaná spoločnosť je nekontaktná a rovnako aj jej bývalý konateľ E. N., spoločnosť bola prevedená na nekontaktných spoločníkov B. s.r.o. a G. Q. s.r.o., neboli predložené žiadne doklady preukazujúce jej reálnu hospodársku činnosť. Č. finančná správa ďalej zistila, že obchody spoločnosti U., Č. boli poznačené podvodom, boli predmetom šetrenia Polície Č. a tovar, ktorý mala nakúpiť od spoločnosti C., s.r.o. bol obratom vyvážaný späť na územie Slovenskej republiky na okruh slovenských daňových subjektov okolo spoločnosti C., s.r.o. Ďalším šetrením správcu dane bolo zistené, že obchodné podiely spoločnosti U., Č. boli nadobudnuté slovenskými spoločnostiami B. K..Q..X.. B. G. Q. s.r.o len za účelom výmazu menovanej spoločnosti z Obchodného registra. Túto informáciu poskytol správcovi dane svedok - p. Z. Z., oprávnený konať za spoločnosť B. s.r.o. Uviedol tiež, že o činnosti spoločnosti U. Č. nemá žiadne informácie a nedisponuje ani žiadnymi dokladmi tejto spoločnosti. 24/ Žalovaný zastáva názor, že nebola preukázaná materiálna existencia deklarovaných zdaniteľných plnení, t.j. nebol preukázaný predmet dane (existencia tovaru, s ktorým sa malo obchodovať) a doklady, ktoré tento predmet dane deklarovali, boli vystavené len formálne, bez materiálneho základu. 25/ Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že predložením dodávateľských a odberateľských faktúr, resp. vyjadrením dodávateľov jednoznačne preukázal prevzatie tovaru a tento výlučne použila na ňou uskutočnené zdaniteľné plnenia. Žalovaný dodal, že sama skutočnosť, že si žalobca splnil povinnosť predložiť doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je sama o sebe postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia hospodárskych operácií. Podmienkou priznania nároku na odpočítanie dane u daňového subjektu nie sú dodávateľské faktúry alebo iné listinné doklady, ale reálne uskutočnenie nákupu tovarov a služieb a preukázanie ich použitia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Samotná existencia faktúry alebo iného dokladu, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. 26/ Žalovaný poukázal na ust. § 19 a § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH z ktorých vyplýva, že základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane z faktúry, je preukázanie vzniku daňovej povinnosti, t.j. preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom na nej uvedeným. Pokiaľ nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti (t. j. uskutočnenie zdaniteľného obchodu), nie je možné uplatniť právo na odpočítanie dane. Ďalším zákonným predpokladom pre uplatnenie odpočítania dane z faktúry je preukázanie skutočnosti, že platiteľ prijaté plnenie, z ktorého si uplatňuje odpočítanie dane, použije na uskutočňovanie svojich zdaniteľných obchodov. Tieto hmotnoprávne podmienky musia byť splnené súčasne a v daňovom konaní samostatne preukázané. Ich splnenie preukazuje daňový subjekt. Pri zdaniteľných obchodoch deklarovaných na uvedených faktúrach žalobca splnenie týchto zákonom stanovených podmienok nepreukázal, a preto mu nemohol byť nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr uznaný ako oprávnený. 27/ Žalovaný k vyjadreniam žalobcových dodávateľov uviedol, že tovar žalobcovi dodali, ale vierohodnosť a pravdivosť ich vyjadrení nebola v rámci vykonaného rozsiahleho šetrenia správcu dane preukázaná. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukazuje na skutočnosť, že v daňovom konaní nie je možné určitú skutočnosť len tvrdiť, ale je potrebné vedieť tvrdenú skutočnosť aj preukázať. Zo strany účastníkov konania nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie tvrdenej skutočnosti. Preto žalovaný uvedené tvrdenia považoval za irelevantné, nakoľko uskutočnenie zdaniteľných obchodov bolo potvrdené iba vyjadreniami dodávateľov. 28/ Žalovaný k námietke žalobcu o predložení dodávateľských a odberateľských faktúr ako dôkazu vo vzťahu k uplatneniu práva na odpočítanie dane, s týmto sa žalovaný vysporiadal na str. 8 žalobou napadnutého rozhodnutia a na svojom stanovisku zotrváva. Pod uskutočnením zdaniteľného obchodu totiž zákon o DPH chápe stav faktický a nie stav formálne vykázaný. Preto bolo na žalobcovi, aby v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal, že zdaniteľný obchod, z ktorého si uplatňoval odpočítanie dane, sa reálne uskutočnil, čo sa podľa žalovaného nestalo. Jednoduché spoliehanie sa žalobcu na to, že predložením dodávateľských a odberateľských faktúr správcovi dane preukáže reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov na uvedených faktúrach, neobstojí. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 24 daňového poriadku v spojení s § 49 a § 51 zákona o DPH). Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/81/2013). Žalobcovi bol poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení a reálna možnosť predkladania dôkazov, preukazujúcich jeho tvrdenia o reálnom uskutočnení sporných zdaniteľných obchodov mu zo strany správcu dane nebola upretá. 29/ K tvrdeniu žalobcu, že správca dane nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom žalovaný na viac uvádza, že správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015) Na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane dospel k názoru, že vzhľadom na dôkazy, ktoré už mal k dispozícii, by vypočutie zamestnancov Z. a.s. K. nebolo účelné ani hospodárne, nakoľko by nemohlo vo veci priniesť pre žalobcu priaznivejší výsledok. Žalovaný sa s jeho názorom plne stotožnil. Žalovaný má za to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca bol súčasťou reťazových (karuselových) obchodov predstavujúcich zneužitie práva tak, ako uvádza ESD v rozsudku L. zo dňa 21.2.2006. V posudzovanom prípade žalovaný tak ako aj správca dane dospel k zhodnému záveru, že celkový obraz vytvorený zo zistených skutočností bol dostatočným podkladom na vyvodenie záveru, že jednotlivé subjekty, ktoré boli súčasťou obchodného reťazca vrátane žalobcu len predstierali nákup a následný predaj tovaru (Z.) a táto ich činnosť nespĺňala atribúty ekonomickej (hospodárskej) činnosti v zmysle § 3 zákona o DPH. V rámci dokazovania nebola preukázaná existencia tohto tovaru a to ani na začiatku obchodného reťazca a ani na jeho konci. Zo strany subjektov zapojených do tohto reťazca išlo len o vystavovanie fiktívnych faktúr, ktoré sa neviazali k žiadnym reálnym zdaniteľným obchodom. Správca dane sledoval pôvod a následnosť reťazca, ekonomickú zmysluplnosť správania sa jeho členov, čo viedlo k zisteniu o zneužití práva vo vzťahu k DPH. Žalobca napr. nevykonával dodania tovarov konečnému spotrebiteľovi, tovar smeroval fakturačne zo SR do Č. nekontaktným subjektom a následne sa opätovne vracal späť do SR - typický karuselový (kolotočový) obchod predstavujúci zneužitie práva. 30/ Žalovaný do pozornosti súdu skutočnosť, že daňová kontrola bola u žalobcu vykonaná na podnet Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Bratislava z dôvodu podozrenia, že konaním žalobcu a ďalších spoločností v reťazci obchodujúcich s predmetným tovarom môže dochádzať k finančným machináciám. Vlastným šetrením ŠVPS bolo zistené, že preverované zásielky Z. neboli vopred nahlásené v mieste určenia podľa § 7 ods. 3 zákona č.152/1995 Z. z. a boli presúvané len fakturačne medzi slovenskými firmami. 31/ Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že správca dane i žalovaný nekonali v súlade so základnými zásadami správy daní, jednostranne vyhodnotili dôkazy, nevykonali dôkazy navrhnuté žalobcom a vec nesprávne právne posúdili. Žalovaný má za to, že ide o subjektívne tvrdenie žalobcu, ktoré nemá reálny podklad a žalobca ho nepreukazuje žiadnym dôkazom, majúcim podobu faktu. K nevykonaniu dôkazu sa žalovaný vyjadril v tejto žalobe už vyššie. Čo sa týka ostatných námietok žalovaný uvádza, že v rámci odvolacieho konania prešetril celý postup správcu dane v rámci daňovej kontroly i vyrubovacieho konania a nezistil žiadne porušenie procesných postupov zo strany správcu dane. Správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval objektívne, bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu (zásada ekonomického dosahu právneho úkonu na daň), aby nedošlo k zastretým právnym úkonom. Žalovaný má za to, že správca dane pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu bral na zreteľ svoju povinnosť obstarať si potrebné doklady a dôkazy. Zo spisového materiálu je ľahko overiteľné, že pri preverovaní uskutočnenia sporných zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach špecifikovaných v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane dôkazné bremeno znášal správca dane, ktorý zistil a preukázal existenciu zneužívajúcich okolností, ktoré smerovali zo strany žalobcu k získaniu daňovej výhody. Na základe uvedeného žalovaný zotrváva na svojom tvrdení, že správca dane v daňovom konaní postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránil záujmy štátu a dbal na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Rovnako správca dane zachovával aj ostatné zásady daňového konania, ako zásadu zákonnosti, súčinnosti, voľného hodnotenia dôkazov a rovnosti. Správca dane použil len zákonné prostriedky, ktoré boli nevyhnutné na dosiahnutie účelu a preukázanie rozhodujúcich skutočností a v žiadnom prípade nepožadoval od žalobcu, aby predkladal o svojich obchodných partneroch informácie, ktoré sú v rozpore s obchodnými zvyklosťami ako uvádza žalobca v podanej žalobe. 32/ Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného právne neobstojí z dôvodu, že závery správcu dane i žalovaného v ňom uvedené sú nepreskúmateľné a jedná sa len o konštatovania bez reálneho podkladu. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného, ako aj správcu dane, vychádzali z riadne zisteného skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového poriadku a tvrdenie žalobcu nie je dôvodné. Všetky svoje závery a zistenia podložili dôkazmi, ktoré sú súčasťou priloženého administratívneho spisu. Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. IV. Relevantné právne predpisy 33/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 34/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 35/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 36/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z. z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 37/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 38/ Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 39/ Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 40/ Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 41/ Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 42/ Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 43/ Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 44/ Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 45/ Podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 46/ Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 47/ Podľa § 24 ods. 2, 3 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 48/ Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 49/ Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 50/ Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 51/ Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 52/ Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 53/ Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. V. Posúdenie veci správnym súdom 54/ Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 55/ Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona čo DPH vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 56/ Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 57/ Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach L. a Q.; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, R., ako aj zo dňa 21.12.2011, N.). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach L.). 58/ Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). 59/ Správny súd z predložených písomných dokladov zistil, že žalobca si uplatnil nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 z nákupu tovaru od dodávateľa S. O. s.r.o. z predaja Z. (E. S. X/X) na základe fa. č. 121000145 z 05.06.2012 a č. 121000151 z 1106.2012. Uvedené faktúry boli uhradené vzájomným zápočtom na základe Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 29.06.2012. Daňový subjekt S. O. s.r.o. uvedený tovar (E. S. X/X K..) nakúpil aj od žalobcu na základe fa. č. 1205057 zo dňa 31.05.2012 v celkovej sume XX.XXX,XX eur, ktorý tento tovar nadobudol od daňového subjektu F. SK s.r.o. fa. č. 101436 zo dňa 31.05.2012, E. S. X/X K.. v sume XX.XXX,XX eur. Tovar bol uskladnený v spoločnosti Z. a.s., K.. Spoločnosť S. O. s.r.o. a žalobca mali prenajatý sklad v objekte Z. a.s., K. a preto sa preprava tovaru neuskutočnila. Správca dane zistil, že spoločnosť S. O. s.r.o. bola registrovaná na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe O. a z jej odpovede vyplynulo, že táto spoločnosť nezaslala do elektronického systému v rokoch 2011-2012 žiadne hlásenia o príchode zásielok - produktov živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EÚ. 60/ Správny súd zistil, že žalobcovi v uvedenom zdaňovacom období dodávala tovar (E. S. Z.. K. C., E. S. H. C., C. E. C..E.. Z.. D., K. R. R.) spoločnosť F. SK s.r.o. S.Á. na základe fa. č. FV-37/2012, FV-38/2012, FV-40/2012, FV-41/2012, FV-42/2012, FV-43/2012, FV-44/2012, FV-45/2012, FV-46/2012, FV-47/2012, FV-48/2012. Spoločnosť F. K..Q..X.. nakúpila tovar od spoločnosti K. - Z. s.r.o., C., ktorá uskutočnila aj prepravu tovaru pre žalobcu do skladových priestorov Z. B..K.., K.. Tovar podľa vyjadrenia zástupcu uvedenej spoločnosti pochádzal z krajiny pôvodu C., Z., S., C. a tiež uviedol, že nemá žiadne doklady preukazujúce vykonávanie potravinového dozoru podľa nariadenia vlády SR č. 292/2003 Z. z. a zákona č. 39/2007 Z. z. Regionálna veterinárna a potravinová správa Prievidza v odpovedi správcovi dane uviedla, že nemá registrovanú spoločnosť. 61/ Správny súd zistil, že v zdaňovacom období jún 2012 mal žalobca ďalšieho dodávateľa spoločnosť K. SK K..Q..X.. R. a uplatnil si daň z nákupu tovaru kV. C. H. na základe faktúr č. 811205212, 811205404, 811205453, 811205772, 811205771 Spoločnosť K. SK s.r.o. nakúpila uvedený tovar od spoločnosti K. - Z. s.r.o., ktorá zabezpečovala prepravu tovaru do skladu žalobcu v K.. Faktúry boli uhradené v plnom rozsahu formou faktoringu (odkúpenie pohľadávok) cez R. C. a.s. z predložených dokladov. 62/ Správca dane zistil, že hlavným dodávateľom tovaru žalobcovi bola spoločnosť K. - D. K..Q..X.. C. (do 26.03.2013 K. - Z. s.r.o., C.). Z preverovania uvedenej spoločnosti správcom dane bolo zistené, že sídlom spoločnosti je bytový dom cs centrálnym vchodom pričom pri vchode do budovy, pri dverách bytov ani na zvončekoch nebol uvedený obchodný názov spoločnosti K. - D. s.r.o., spoločnosť je nekontaktná. Regionálna veterinárna a potravinová správa C. - mesto poskytla správcovi dane písomné vyjadrenie z ktorého vyplýva, že žalobcovu maloobchodnú prevádzkareň alebo veľkoobchodný sklad neregistruje. 63/ Správny súd ďalej z predložených dokladov zistil, že žalobca dodal tovar do Č. republiky avšak spornými zostali iba dodávky tovaru žalobcu spoločnosti U. U. Z. s.r.o., X., ktoré tento predal spoločnosti E. S. s.r.o. E., ktorá tento tovar následne vyviezla späť na K.. 64/ Správny súd mal na základe vykonaného dokazovania a dokladov založených v spise pochybnosti o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia, pretože nebola preukázaná existencia tovaru, s ktorým obchodoval pretože zástupcovia dodávateľov nemali o dodanom tovare žiadnu vedomosť, nevedeli preukázať pôvod tovaru, výrobcu ani dovozcu tovaru, tovar nepreberali ani ho žiadnym spôsobom nekontrolovali. Pri takomto druhu tovaru sú dodávatelia povinní postupovať podľa zákona o potravinách a zákona o veterinárnej starostlivosti a predkladať inšpektorom veterinárnej a potravinovej správy hodnoverné doklady na preukázanie vysledovanosti potravín. Každá spoločnosť (sprostredkovateľ, alebo distribútor) je povinná pri úradnej kontrole v administratívnych priestoroch vykonanej podľa zákona o potravinách, alebo zákona o veterinárnej starostlivosti pri obchodovaní s potravinami predkladať inšpektorom hodnoverné doklady k preukázaniu vysledovateľnosti potravín. Prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov musia byť schopní identifikovať akúkoľvek osobu, ktorá im dodáva potraviny, krmivo, zviera určené na produkciu potravín alebo akúkoľvek látku, ktorá je určená na pridávanie do potravín alebo krmív, alebo o ktorej sa predpokladá, že sa bude pridávať do potravín alebo krmív. Pri obchodovaní so štátmi EÚ od 01.11.2011 podľa § 7 zákona o potravinách, príjemca zásielky, produktov živočíšneho pôvodu, nespracovanej zeleniny a ovocia v mieste určenia, je povinný elektronicky, najneskôr 24 hodín vopred nahlásiť príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, príchod zásielky živočíšneho pôvodu nespracovanej zeleniny a ovocia, miesto jej určenia, krajinu pôvodu zásielky, druh zásielky a jej množstvo. Povinnosť vopred hlásiť zásielky vyplýva aj z ust. § 33 zákona o veterinárnej starostlivosti, kde v odseku 3 sa uvádza, že príjemcovia v miestach určenia zásielok produktov živočíšneho pôvodu z iných členských štátov musia vopred nahlásiť príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe, príchod zásielky produktov živočíšneho pôvodu, miesto jej určenia, krajinu pôvodu zásielky, druh zásielky produktov živočíšneho pôvodu, a jej množstvo. Z odpovedí príslušných regionálnych veterinárnych a potravinových správ doručených správcovi dane bolo preukázané, že dodávatelia žalobcu v mesiaci jún 2012 nepodali hlásenia o príchode zásielok živočíšneho pôvodu do miesta určenia, aby mohla byť vykonaná kontrola (dokladová, fyzická, ako aj identifikačná) zásielky v mieste určenia. 65/ Správny súd skonštatoval nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, §194 Obchodného zákonníka pri výbere obchodných partnerov s ktorými obchodoval. Žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojich dodávateľov a preto následky svojho konania spočívajúce v existencii dodaného tovaru musí znášať sám. 66/ Na dôvažok správny súd dodáva, že reálne dodanie tovaru deklarované na faktúrach vystavených žalobcovi dodávateľmi S. O., s.r.o., K. SK, s.r.o., F. SK s.r.o. a K. - D. s.r.o. preukázané nebolo. Bolo zistené, že obchodovanie s daným tovarom (mäsové produkty) prebiehalo v rámci umelo vytvoreného obchodného reťazca viacerých spoločností nielen v tuzemsku, ale aj v rámci EÚ (Č. republika). Z dokladov získaných v rámci daňovej kontroly vyplynulo, že uvedený tovar, s ktorým jednotlivé spoločnosti v rámci vytvoreného obchodného reťazca mali obchodovať, sa posúval medzi viacerými tuzemskými i zahraničnými spoločnosťami, pričom na začiatku obchodného reťazca i jeho konci bol nekontaktný daňový subjekt (reťazec K. - D. K..Q..X.. ›.›K. SK, K..Q..X.. B. F. SK K..Q..X. ›.›., K..Q..X.. ›.›., Č.), resp. sa tovar opätovne vracal k subjektu, ktorý ho už raz nakúpil a predal - tzv. karuselový (reťazový) obchod, predstavujúci zneužitie práva ( C., K..Q..X.. ›.›. O., K..Q..X.. ›.›., K..Q..X..). Ten istý tovar koloval medzi týmito spoločnosťami len fakturačne, pričom nebola preukázaná jeho reálna existencia, nebol zistený jeho pôvod, výrobca, dovozca a ani jeho konečný spotrebiteľ, tovar bol uskladnený na jednom mieste, nedochádzalo k jeho preprave, presúval sa len fakturačne v rámci jedného skladu patriaceho spoločnosti Z. a.s. K.. Prvotný dodávateľ v reťazci, spoločnosť K. - D. s.r.o., ktorý bol jediným dodávateľom mäsa ďalším článkom v obchodnom reťazci, bol nekontaktný daňový subjekt. Čo sa týka preverenia intrakomunitárneho dodania tovaru spoločnosti U., Č. medzinárodným šetrením bolo zistené (odpoveď Finančnej správy Č.), že menovaná spoločnosť aj jej konateľ je nekontaktná, bola prevedená na nekontaktných spoločníkov, neboli predložené žiadne doklady preukazujúce jej reálnu hospodársku činnosť. Č. finančná správa ďalej oznámila, že obchody spoločnosti U. U. Z. s.r.o., Č. boli poznačené podvodom, boli predmetom šetrenia Polície Č.. 67/ Správca dane po predložení listín zo strany žalobcu a po zistení, že uvedený tovar neexistoval postupoval správne a začal preverovať reálnosť vykonaných dodávok tovaru (ich rozsah, obdobie a subjekt, ktorý ho dodal) a v rámci svojho dôkazného bremena preveroval vyššie uvedené skutočnosti výsluchom svedkov, dožiadaním aj medzinárodnou výmenou informácií. Správca dane správne vyžadoval predloženie ďalších dôkazov, o pretože faktúry, preukazovali len formálnu stránku obchodného vzťahu, nie aj jeho materiálnu časť (reálne dodanie tovaru). Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne, ak si daňový subjekt chce úspešne uplatniť nárok na odpočet DPH. 68/ Žalobca v priebehu celého daňového konania tieto dôkazy daňovým orgánom nepredložil, preto neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na dopočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona o DPH. K tomuto záveru prispieva aj skutočnosť, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné a dôvodné od neho požadovať, na zabezpečenie, aby jeho plnenie nebolo poznačené podvodom, čím riskoval stratu svojho práva na odpočet DPH, ku ktorej napokon aj došlo. Správca dane aj žalovaný postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH a zákonnými dôkaznými prostriedkami dospeli k záveru, že existuje zákonný dôvod na nepriznanie nadmerného odpočtu DPH žalobcovi. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 69/ O trovách konania súd rozhodol tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 SSP. 70/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.