Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200147 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200147.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci žalobkyne: I.. J. B., L. XXX/XX, XXX XX R. C., zastúpenej advokátom: Mgr. Richard Trusina, Hálkova 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48949/2015/153-II zo dňa 24.11.2015 takto: r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalobkyni súd náhradu trov konania proti žalovanému n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Žalobkyňa Žiadosťou o sprístupnenie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon“ alebo „zákon o prístupe k informáciám“) zo dňa 24.08.2015 žiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o sprístupnenie informácií týkajúcich sa zoznamu znalcov a znaleckých inštitúcií, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. 2. V žiadosti uviedla, že informácie sa týkajú: 1. Znalecký ústav - Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave pod evidenčným číslom znalcov 900007, so sídlom Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava, 2. Znalecká organizácia - Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave pod evidenčným číslom znalcov 900216, so sídlom Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava. 3. Svoju žiadosť sformulovala tak, že žiadala: „o sprístupnenie informácií, či uvedené znalecké inštitúcie sú zapísané v zozname znalcov a znaleckých inštitúcií, pokiaľ nie, žiadam o dátum ich vymazania a dôvod, pre ktorý boli vymazané, resp. im bola pozastavená činnosť“. Žalobkyňa súčasne požiadala, aby jej uvedené informácie boli zaslané písomne na adresu uvedenú v žiadosti. 4. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, právna sekcia, referát právnych činností listom označeným ako Odpoveď na žiadosť o informácie číslo 732/2015-143-I zo dňa 09.09.2015 žalobkyni odpovedalo, že: „V zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, v oddieli pre zápis znalcov, je zapísaná Slovenská technická univerzita v Bratislave (IČO: 00 397 687) historicky od jej prvotného zápisu uskutočneného už dňa 30.06.1972. V tom čase bol zápis vykonaný podľa v tom čase platného a účinného § 21 zákona č.36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v čase, keď všetky fakulty ešte mali vlastnú právnu subjektivitu. Tú nadobudnutím účinnosti zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách fakulty stratili vzhľadom na § 111 ods. 5 zákona, ktorý ustanovuje: „Práva a záväzky fakúlt, ktoré sú k 1. aprílu 2002 súčasťou vysokých škôl uvedených v prílohe 1, prechádzajú na vysokú školu." Ministerstvo preto cez jednostrannú právnu formu činnosti ministerstva ako súčasti verejnej správy, ktorá je právne relevantná, ale bezprostredne nezakladá, neruší, nemení a ani deklatórne nepotvrdzuje správnoprávne vzťahy, v priebehu roku 2014 vykonalo opatrenia spočívajúce v odstránení historicky pridaných dodatočných slov z názvu právnickej osoby, ktorými bola táto obohatená v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedeného ministerstvom a zároveň nahradilo viaceré evidenčné čísla historicky pridelené tejto právnickej osobe pre jej jednoznačnú identifikáciu jedným prideleným identifikačným číslom organizácie (IČO: 00 397 687 pridelené je podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov)." 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa rozklad, v ktorom namietala nepreskúmateľnosť a fikciu rozhodnutia. Rozkladu bolo vyhovené rozhodnutím ministra spravodlivosti SR č.: 47487/2015-153- II zo dňa 16.10.2015, ktorým bolo zrušené napadnuté rozhodnutie MS SR, právnej sekcie, referátu právnych činností, č.732/2015-143-1 zo dňa 09.09.2015 a vec mu bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. 6. Následne prvostupňový správny orgán Ministerstvo spravodlivosti SR, právna sekcia, referát právnych činností, rozhodnutím č. 732/2015-143-I zo dňa 26.10.2015 (listom označeným ako Odpoveď na žiadosť o informácie) žalobkyni oznámilo okrem iného, že: „Zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov obsahoval a obsahuje v oddieli pre zápis znalcov, časť právnické osoby či už ako znalecký ústav alebo znaleckú organizáciu Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave pod ev. č. 900007 a ev. č. 900216, ide ale de facto o zápis Slovenskej technickej univerzity." V ďalšom bližšie ozrejmovala vzniknutú situáciu a jej okolnosti (v zásade ale bez relevancie k meritu veci - pozn. súdu). 7. Aj proti tomuto rozhodnutiu opätovne podala rozklad, o ktorom rozhodol minister spravodlivosti SR napadnutým rozhodnutím (listom) č. 48949/2015-153-II zo dňa 24.11.2015 s tým, že jej podanie (Odvolanie - rozklad) nepovažuje za opravný prostriedok, nakoľko požadované informácie jej boli v zákonom stanovenej lehote v potrebnom rozsahu poskytnuté. Žalobkyni bolo rozhodnutie doručené dňa 04.12.2015. II. Žaloba 8. Žalobkyňa včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 04.02.2016 sa domáhala zrušenia listu ministra spravodlivosti č. 48949/2015-153-II zo dňa 24.11.2015, ktoré považuje za rozhodnutie v správnom konaní podliehajúce súdnemu prieskumu správneho súdu. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože žalovaný ním neodstránil nezrozumiteľnosť a nejasnosť prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26.10.2015 jej bola poskytnutá v podstate rovnaká odpoveď akú obsahovalo rozhodnutie zo dňa 09.09.2015, doplnená len o jednu vetu: „Zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov obsahoval a obsahuje v oddieli pre zápis znalcov, časť právnické osoby či už ako znalecký ústav alebo znaleckú organizáciu Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave pod ev. 900007 a ev. č. 900216, ide ale de facto o zápis Slovenskej technickej univerzity.“ Takúto informáciu v kontexte k obsahu jej žiadosti o podanie informácie zo dňa 24.08.2015 ona považuje za nezrozumiteľnú, nejasnú a zmätočnú. Takáto informácia je podľa jej názoru vyhýbavá, hmlistá, nekonkrétna a postráda jednoznačnú informáciu na ňou predloženú konkrétnu a individuálne identifikovateľnú žiadosť o poskytnutie informácií. 9. Na základe uvedeného navrhla, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie ministra spravodlivosti SR č. 48949/2015/153-11 zo dňa 24.11.2015 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 15.03.2016 žiadal konanie zastaviť, resp. aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že po tom, čo bolo rozhodnutie zo dňa 09.09.2015 zrušené a vrátené prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, rozhodnutím žalovaného č. 47487/2015-153-II zo dňa 16.10.2015 sa žalovaný opätovne v novom konaní zaoberal žalobkyninou žiadosťou, vybavil ju listom zo dňa 26.10.2015 sprístupnením požadovaných informácií. Uviedol, že podstatou požiadavky žalobkyne bolo, či sú zapísané v zozname znalcov a znaleckých inštitúcii označené znalecké inštitúcie. Požiadavka na sprístupnenie ďalších informácií (dátum ich vymazania a dôvod, pre ktorý boli vymazané, resp. či im bola pozastavená činnosť) prichádzalo do úvahy len pri zápornej odpovedi na prvú otázku žiadosti. Keďže na prvú otázku žalovaný odpovedal kladne, nebolo ani potrebné sprístupňovať ďalšie informácie, respektíve nebolo ani čo sprístupniť. Pri sprístupnení požadovaných informácií žalovaný ale musel žalobkyni vysvetliť i okolnosti zápisu Znaleckého ústavu elektrotechniky a informatiky FEI STU ako znaleckého ústavu i znaleckej organizácie, aby nedošlo k nesprávnej interpretácii sprístupnených informácií. Napriek jednoznačnému a jasnému sprístupneniu požadovaných informácií na žiadosť, či „sú zapísané v zozname znalcov a znaleckých inštitúcií“ žalovaný ako povinná osoba uviedol, že „zoznam znalcov ... obsahoval a obsahuje v oddieli pre zápis znalcov, časť právnické osoby či už ako znalecký ústav alebo znaleckú organizáciu Znalecký ústav..." žalobkyňa žalovanému dňa 10.11.2015 doručila podanie zo dňa 06.11.2015 označené ako Odvolanie - rozklad. 11. Poukázal, že žalovaný ako druhostupňový orgán v súvislosti s podaním žalobkyne zo dňa 06.11.2015 vec opätovne preskúmal a dospel k záveru, že došlo k sprístupneniu požadovaných informácií postupom a spôsobom podľa § 18 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., t. j. k vydaniu rozhodnutia o sprístupnení, proti ktorému z logických dôvodov i podľa § 18 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. nie je možné podať opravný prostriedok. Preto podanie žalobkyne zo dňa 06.11.2015 označené ako Odvolanie - rozklad, doručené žalovanému dňa 10.11.2015, nebolo možné vyhodnotiť ako opravný prostriedok, ktorý zákon nepripúšťa. 12. Uviedol, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), ktorý sa v danom konaní subsidiárne aplikuje pre postup správneho orgánu v prípade podania opravného prostriedku, ktorý zákon nepripúšťa, neobsahuje výslovnú úpravu, preto žalovaný na podanie žalobkyne zo dňa 06.11.2015 reagoval neformálnym listom zo dňa 24.11.2015 (č. 48949/2015/153-H), ktorým jej boli vyššie uvedené závery ozrejmené a v stručnosti došlo i k vysvetleniu dôvodov sprístupnenia požadovanej informácie s doplňujúcimi informáciami vo vzťahu k námietkam žalobkyne. Žalobkyňa teda v súvislosti s jej žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 24.08.2015 nebola žiadnym spôsobom ukrátená na svojich právach. Postup žalovaného bol súladný so zákonom a viedol k riadnemu sprístupneniu požadovaných informácií. IV. Replika žalobkyne 13. Žalobkyňa v replike zo dňa 15.02.2017 nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že jej boli požadované informácie poskytnuté, nakoľko rozhodnutia žalovaného sú nejasné, nezrozumiteľné, bez akejkoľvek nadväznosti a logického prepojenia na ňou požadované informácie, ktoré vlastne „neobdržala“. Celú odpoveď považuje za nejasnú a nezrozumiteľnú, informácie podané žalovaným sú vyhýbavé, hmlisté, nekorektné a v odpovedi chýba informácia na ňou predloženú konkrétnu žiadosť. Napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 21.11.2015 nebola odstránená nezrozumiteľnosť a nejasnosť prvostupňového rozhodnutia. 14. Ďalej uviedla, že zoznam JASPI, ktorý vedie, udržiava a aktualizuje Ministerstvo spravodlivosti SR je jediná možnosť ako získať informácie o znalcoch. Ministerstvo spravodlivosti SR urobilo v roku 2014 zmenu, ktorá je nezrozumiteľná a na jej základe „zmizli“ zo zoznamu znalcov Znalecký ústav FEI STU evidenčné číslo 900007 a Znalecký ústav FEI STU evidenčné číslo 900216 bez vyčiarknutia zo zoznamu znalcov. Svedčia o tom aj vyjadrenia dekanátu fakulty FEI STU s tým, že znalecký ústav STU nie je ich nástupcom, pričom ministerstvo spravodlivosti tvrdí niečo iné. Žalovaný nemôže preto tvrdiť, že znalci boli vyčiarknutí zo zoznamu (aj keď zmizli), pričom je tam uvedené identifikačné číslo - IČO organizácie a tvrdiť, že ide o de facto zápis požadovaných znalcov. V. Právne posúdenie veci 15. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s poukazom na ust. § 491 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie - list žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe na pojednávaní konanom dňa 06.04.2017 a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd nemal pritom pochybnosti v tom, že sa jedná o spôsobilý predmet preskúmania. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2). 18. Rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka (§ 3 ods. 1 písm. b/ SSP). 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. V zmysle nálezov Ústavného súdu SR, ako i rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (pozri, napríklad nález Ústavného súdu SR zo dňa 22.01.2007 spisová značka I.ÚS 354/08-50, rozsudok NS SR zo dňa 29.04.2002 spisová značka 6Sž/196/01) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo, ak sa môžu dotknúť práva a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. 20. Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno - aplikačné akty správnych orgánov uvedené v citovanom ustanovení § 3 ods. 6 Správneho poriadku. Aj keď na proces vydania týchto aktov výslovne sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, avšak v zmysle § 3 ods. 6 tohto zákona, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania, bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých výborom ministrov na pôde Rady Európy) platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odseku 1 až 5 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. 21. Iba ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe (nejedná sa o individuálny správny akt), takýto úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom takéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overenia a podobne. Klasifikácia takýchto úkonov je vecou konkrétnej súdnej praxe a vzhľadom na variabilitu býva niekedy problematické bližšie vymedziť znaky úkonov a postupov, ktoré im predchádzajú. 22. Vzhliadnuc na okolnosti danej preskúmavanej veci to znamená, že aj označená odpoveď žalovaného na odvolanie - rozklad proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č.: 732/2015-143-I zo dňa 26.10.2015 podlieha súdnemu prieskumu podľa prvej hlavy tretej časti SSP. 23. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. 24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. 25. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 177 ods. 1 SSP) sa postupuje v zmysle ustanovení 3 časti S. s. p. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (článok 46 ods. 2 Ústavy SR). 26. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 27. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 28. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 29. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. 30. Podľa § 16 ods. 1 zákona, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 31. Podľa § 18 ods. 1 zákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 32. Podľa § 19 ods. 1 zákona, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. 33. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 34. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 35. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). 36. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1), podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 zákona o prístupe k informáciám). Osobami povinnými podľa tohto zákona o sprístupňovaní informácií sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 zákona o prístupe k informáciám). 37. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.: 48949/2015-153-II zo dňa 24.11.2015 vydaného listom, ktorým bolo žalobkyni oznámené, že jej podanie (Odvolanie - rozklad) sa nepovažuje za opravný prostriedok, nakoľko požadované informácie jej boli poskytnuté v požadovanom rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, podľa § 18 ods. 1 druhá veta zákona o slobode informácií, preto proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že v predmetnom konaní o sprístupnenie informácií nebolo vydané rozhodnutie, proti ktorému by bol prípustný opravný prostriedok, je podanie žalobkyne zo dňa 06.11.2015 označené ako odvolanie - rozklad nemožné vybaviť inak ako týmto listom, ktorým sú jej tieto skutočnosti oznámené. 38. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby vyplynulo zo zistení a súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného sú v súlade so zákonom. Je nesporné, že žalobkyňa žiadala od povinnej osoby, ktorou je Ministerstvo spravodlivosti SR, sprístupniť informácie, či znalecké inštitúcie: 1. Znalecký ústav - Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave pod evidenčným číslom znalcov 900007, so sídlom Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava a 2. Znalecká organizácia - Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky Fakulta elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave pod evidenčným číslom znalcov 900216, so sídlom Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava sú zapísané v zozname znalcov a znaleckých inštitúcií. Pokiaľ nie, žiadala o dátum ich vymazania a dôvod, pre ktorý boli vymazané, resp. im bola pozastavená činnosť. 39. Z formulácie otázky žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa žiadala oznámiť, či predmetné znalecké inštitúcie pod evidenčným číslom znalcov 900007 a č. 900216 sú zapísané v zozname znalcov a znaleckých inštitúcií. Formulácia tejto otázky podľa názoru súdu bola jednoznačná, s dôrazom na skutočnosť, či v čase vydania rozhodnutia boli tieto znalecké inštitúcie zapísané v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR. 40. Účelom sprístupňovania informácií v režime zákona č. 211/2000 Z. z. je umožnenie verejnosti získavať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponujú povinné osoby a podieľať sa tak na spoločenskej kontrole výkonu verejnej moci. Nakoľko informácie uvedené v bodoch 1 a 2 žiadosti boli žalobkyni v pokračujúcom administratívnom konaní sprístupnené dňa 26.10.2015, bola podľa konajúceho súdu žiadosť žalobkyne vybavená postupom podľa § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. 41. I podľa názoru súdu žalovaný správny orgán jednoznačne žiadosti žalobkyne o sprístupnenie požadovaných informácií vyhovel, keď ňou požadované informácie jej sprístupnil podľa § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám oznámením (prvostupňovým rozhodnutím) zo dňa 26.10.2015, že zoznam znalcov, tlmočníkov a prekladateľov obsahoval a obsahuje v oddiele pre zápis znalcov, časť právnické osoby či už ako znalecký ústav alebo znaleckú organizáciu Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave pod ev. 900007 a ev. č. 900216. Správny orgán žalobkyni sprístupnil požadovanú informáciu v rozsahu a spôsobom podľa § 16 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v stanovenej lehote. Dovetok, že ide ale de facto o zápis Slovenskej technickej univerzity, nemôže mať za následok nesprístupnenie požadovanej informácie. Za nesprístupnenie informácie tiež nie je možné považovať skutočnosť, ak sprístupnená informácia nespadá presne do predstáv a očakávaní žalobkyne. V tejto súvislosti krajský súd dáva do povšimnutia napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 184/03 z 01.10.2003, podľa ktorého obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo sťažovateľa dostávať informácie podľa jeho predstáv a očakávaní. Ak žalobkyňa nebola spokojná s odpoveďou žalovaného a domáhala sa zverejnenia aj iných informácií, mala tieto konkretizovať v predmete žiadosti a svoju otázku formulovať spôsobom, aby nemohli z jej pohľadu vzniknúť pochybnosti o vyčerpávajúcej odpovedi na požadovanú informáciu, ale tak neurobila. V tejto súvislosti možno len skonštatovať, že žalobkyni nič nebráni obrátiť sa na žalovaného s novou žiadosťou o sprístupnenie informácie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a svoje ďalšie požiadavky, resp. prípadnú doplňujúcu informáciu, ktorú žiada sprístupniť, presne a určitým spôsobom konkretizovať a formulovať tak, ako to urobila v predmete podanej žiadosti. V súvislosti so žiadosťou žalobkyne zo dňa 24.08.2015 súd považuje rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.10.2015 vydaným v pokračujúcom administratívnom konaní predmet konania za vyčerpaný. 42. Žalovaný preto postupoval správne, keď odvolanie - rozklad žalobkyne vyhodnotil ako neprípustný voči prvostupňovému rozhodnutiu podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyni požadovaná informácia správnym orgánom sprístupnená v plnom rozsahu. Pokiaľ žalovaný napadnutým rozhodnutím z 24.11.2015 (vydaným formou listu) žalobkyni oznámil, že opravný prostriedok je prípustný len proti rozhodnutiu o odmietnutí požadovanej informácie s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, jeho postup bol v súlade s ust. § 18 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 43. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalovaný po právnej stránke vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne odôvodnil. Nakoľko námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa ust. § 190 SSP a žalobu ako nedôvodnú zamietol. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a v konaní neúspešnej žalobkyni súd právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom priznania náhrady trov konania je vecný úspech v konaní. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.