Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200159 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200159.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: V.. W.. O. Z., advokát, R.: 37977091, so sídlom v Žiline, Námestie M. R. Štefánika 1, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, IČO: 30798841, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10403/2015-PO-JU, R.z.: 81026/2015 zo dňa 8.1.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. 10403/2015-PO-JU, R.z.: 81026/2015 zo dňa 8.1.2016 a rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. 10403/2015-PO-JU, R.z. 76572/2015 zo dňa 10.12.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, rozhodnutím sp. zn. 9184/2013 zo dňa 25.11.2013 priznalo W. N., rod. N., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v E., K. XX, nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 327/2005 Z.z.) a určil jej advokáta V.. W.. O. Z., so sídlom v E., M. R. O. 1 (t.j. žalobcu), na zastupovanie v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/61/2013 a týkajúcom sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, č. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2013/6050 zo dňa 22.4.2013. 2. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 20S/61/2013-38 zo dňa 18.3.2014 žalobu W. N. zamietol a nepriznal jej náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016. Najvyšší súd SR konajúc o odvolaní W. N. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Žiline a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/45/2014 zo dňa 17.6.2015). 3. Žalobca v podaní zo dňa 17.8.2015, doručenom Centru právnej pomoci (ďalej aj len Centrum) dňa 24.8.2015, špecifikoval trovy za právne zastúpenie W. N. vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/61/2013 a na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 10Sžso/45/2014 v sume XXX,XX €, a to za štyri úkony právnej služby a XXX,- € (prevzatie a prvá porada s klientom dňa 23.12.2013, účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 18.3.2014, písomné odvolanie zo dňa 11.4.2014 proti rozsudku krajského súdu a ďalšia porada s klientom dňa 9.4.2014) a režijný paušál (1 x 7,81 € v roku 2013; 3 x 8,04 € v roku 2014). V špecifikácii trov uviedol, že ide o mimoriadne náročnú a skutkovo zložitú vec a navrhol v súlade s § 14b ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) zvýšenie odmeny o 100% na sumu 260,- € za jeden úkon právnej služby. 4. Centrum právnej pomoci ako prvostupňový správny orgán podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok), podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. a vyhlášky rozhodnutím č. 10403/2015-PO-JU, R.z. 76572/2015 zo dňa 10.12.2015 priznalo žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 421,93 € za zastupovanie W. N. v konaní pred súdom o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza: „Centrum konštatuje, že vyúčtovanie trov právneho zastúpenia je v súlade s vyhláškou a priznáva advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 421,93 €. Ust. § 14b ods. 2 vyhlášky umožňuje Centru zvýšiť odmenu advokáta, ide o oprávnenie Centra, nie jeho povinnosť. V zmysle uvedeného, po preštudovaní špecifikácie trov právneho zastúpenia, vyjadrenia advokáta, počet úkonov právnej služby a úspešnosť v konaní rozhodlo advokátovi priznať 100% z odmeny podľa ust. § 14a vyhlášky. V spise sú založené listiny preukazujúce druh a rozsah poskytnutej právnej pomoci. V nadväznosti na vyššie uvedené, centrum rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie podpísala JUDr. I. V., vedúca právneho odboru žalovaného. 5. Žalobca sa proti rozhodnutiu uvedenému v predchádzajúcom odseku odvolal, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (odvolanie zo dňa 22.12.2015, doručené žalovanému dňa 30.12.2015). Namietal, že rozhodnutie nemá náležitosti podľa § 47 SP, pretože vo výroku ani v odôvodnení nie je uvedené, za aké konanie a aké úkony právnej služby mu boli priznané trovy právneho zastúpenia. Predpokladá, že napadnuté rozhodnutie sa týka jeho podania nazvaného „špecifikácia trov právneho zastúpenia“ zo dňa 17.8.2015, sp. zn. 9184/2013. Centrum mu priznalo náhradu trov právneho zastúpenia len v sume 421,93 € bez bližšieho odôvodnenia, prečo mu zvyšok nepriznalo (uplatňoval si ich v sume 551,93 €); podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie v rozpore s čl. 2 ods. 2, čl. 20 Ústavy SR, § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 32 ods. 1, ods. 2, § 46, § 47 ods. 2 a ods. 3 SP. 6. Dňa 16.12.2014 zasadal právny odbor Centra ako odvolací útvar podľa § 58 ods. 2 SP a Štatútu Centra právnej pomoci v zložení W.. Y. V. a W.. I. V.; zápisnica je datovaná dňom 8.1.2015. Právny odbor žalovaného na zasadnutí prerokoval odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 10403/2015-PO-JU, R.z. 76572/2015 zo dňa 10.12.2015, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené a náhrada trov právneho zastúpenia bola žalobcovi priznaná v správnej sume. Odvolací útvar podľa § 59 ods. 2 SP navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť a potvrdiť napadnuté prvostupňové rozhodnutie. 7. Centrum právnej pomoci, odvolací útvar podľa § 58 ods. 2 SP, rozhodnutím č. 10403/2015-PO-JU, R.z. 81026/2015 zo dňa 8.1.2016 (ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.1.2016) zamietol „odvolanie žalobcu a rozhodnutie zo dňa 10.12.2015, sp. zn. 10403/2015-PO-JU, r.z. 76572/2015 o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 421,93 eur za zastupovanie oprávnenej osoby: W. N., v konaní pred súdom v právnej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US7/GRPRZAPPK/BEZ/2013/6050 zo dňa 22.4.2013, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/61/2013-38 zo dňa 18.marca 2014“ potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že právny odbor Centra ako útvar príslušný na rozhodovanie o náhrade trov právneho zastúpenia, priznal žalobcovi „zvýšenie odmeny podľa § 14a ods. 1 vyhlášky a nie zvýšenie odmeny podľa § 14a ods. 1 v spojení s § 14a ods. 3 vyhlášky“, teda mu priznal 100% odmeny len za prvostupňové konanie a nie za odvolacie konanie (551,93 € - 130,- € = 421,93 €). Odvolací útvar sa plne stotožnil s právnym názorom a správnou úvahou prvostupňového orgánu, pretože advokát nebol v konaní pred Krajským súdom v Žiline sp. zn. 20S/61/2013 úspešný. Nepriznanie zvýšenia odmeny zo 130,- € na 260,- € za každý úkon právnej služby sa odvolaciemu útvaru zdalo adekvátne. Na druhostupňovom rozhodnutí sa uvádza meno riaditeľky Centra JUDr. I. I. bez jej podpisu, ďalej V.. I. V., vedúcej právneho odboru Centra na základe poverenia zo dňa 21.12.2015 s jej podpisom a Ing. X. L., vedúcej sekretariátu / pov. ved. OPF Centra na základe poverenia zo dňa 21.12.2015 s jej podpisom. II. Žaloba a jej dôvody 8. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odvolacieho útvaru žalovaného č. 10403/2015-PO-JU, R.z. 81026/2015 zo dňa 8.1.2016, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie majú hmotnoprávne, procesné a formálne pochybenia. Druhostupňové rozhodnutie nie je podpísané riaditeľkou Centra právnej pomoci JUDr. I. I., čo je v rozpore s § 46 ods. 5 SP. Odvolací útvar sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní. Tvrdenie druhostupňového orgánu, že mu nebolo priznané navýšenie odmeny pre zložitosť a náročnosť sporu z dôvodu neúspechu v konaní pred krajským súdom a najvyšším súdom je nedôvodné, pretože nikto na 100% nevedel, ako rozhodne Najvyšší súd SR o odvolaní jeho klientky, ktorá na odvolaní trvala. Prvostupňový správny orgán vôbec neuviedol, prečo mu priznal len náhradu trov právneho zastúpenia v sume 421,93 € a nie v sume 551,93 €, neuviedol, za zastupovanie v akom súdnom konaní mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia, za aké úkony právnej služby a prečo mu nepriznal za odvolacie konanie zvýšenie o 100 %, t.j. 130,- €. Ako sa mohol druhostupňový orgán stotožniť s právnym názorom prvostupňového orgánu, keď tento ho v rozhodnutí neuviedol. Okrem toho, prvostupňový správny orgán pri § 14a vyhlášky neuviedol príslušný odsek, podľa ktorého mu priznal náhradu trov, pričom § 14a má tri odseky. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a žiadnemu z účastníkov nepriznať právo na náhradu trov konania. V celom rozsahu sa pridržiava tvrdení uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 11. Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 15.2.2017 podľa § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). Žalovaný súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a žalobca doručil súdu podmienený súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Žiadal, aby mu súd zaslal vyjadrenie žalovaného a pokiaľ z neho usúdi, že jeho účasť na verejnom pojednávaní nie je nutná a žalovaný bude súhlasiť s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, potom aj on písomne súdu oznámi, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Súd žalobcovi zaslal vyjadrenie žalovaného podľa § 106 ods. 1 SSP, no žalobca sa k nemu nevyjadril. Keďže súhlas žalobcu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania bol podmienený, súd naň neprihliadol (m.m. R 12/1992) a vychádzal z toho, že žalobca výslovne nevyjadril nesúhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 12. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení § 46, § 47 SP, zákona č. 327/2005 Z.z. a vyhlášky, preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V. Relevantná právna úprava 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 14. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2). 15. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne. 16. Podľa § 14a ods. 1 vyhlášky ak ďalej nie je uvedené inak, odmena je 130 eur. 17. Podľa § 14b ods. 2 vyhlášky ak oprávnenú osobu zastupoval advokát v mimoriadne náročnej alebo skutkovo zložitej veci, Centrum právnej pomoci môže zvýšiť odmenu najviac o 100%. 18. Podľa § 14c vyhlášky ustanovenia § 14a a 14b sa nepoužijú, ak náhradu trov advokátovi priznáva súd ako zástupcovi určenému Centrom právnej pomoci. 19. Podľa § 15 písm. a/ vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy. 20. Podľa § 6 ods. 2 SP ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. 21. Podľa čl. 3 ods. 3 písm. h/ Štatútu Centra právnej pomoci, ktorý bol vyhlásený vo forme oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR č. 37828/2014/110 zo dňa 9.5.2014 o vydaní Štatútu Centra právnej pomoci v Zbierke inštrukcií a oznámení Ministerstva spravodlivosti SR č. 5/2014, účinného od 15.5.2014 (ďalej len Štatút) Centrum najmä rozhoduje o odmene advokátov a mediátorov za podmienok ustanovených zákonom. 22. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. a/ Organizačného poriadku Centra právnej pomoci zo dňa 26.5.2014 (ďalej len Organizačný poriadok) do právneho odboru je začlenený referát trov, ktorý najmä vykonáva činnosť a rozhoduje o náhrade trov právneho zastúpenia podľa § 15 zákona ako správny orgán v prvom stupni. 23. Podľa § 58 ods. 2, ods. 3 SP o odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil (ods. 2). Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (ods. 3). 24. Podľa čl. 5 ods. 5 Štatútu ak zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom centra v zmysle osobitného predpisu (ktorým je § 58 ods. 2 SP) je riaditeľ. V odvolacom konaní rozhoduje riaditeľ na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. 25. Podľa čl. 3 ods. 2 písm. g/ Organizačného poriadku riaditeľ rozhoduje v odvolacom konaní podľa osobitného predpisu (ktorým je § 58 ods. 2 SP) na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie, ak zákon č. 327/2005 Z.z. neustanovuje inak. 26. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. a/ Organizačného poriadku výlučné podpisové oprávnenie na podpisovanie všetkých písomností v mene centra má riaditeľ, ak zákon, štatút alebo tento organizačný poriadok neustanovuje inak. Riaditeľ podpisuje najmä rozhodnutia v odvolacom konaní, ak plní funkciu odvolacieho orgánu. 27. Podľa čl. 6 ods. 2 písm. c/ Organizačného poriadku riaditeľ zriaďuje podľa potreby ďalšie poradné orgány, komisie a pracovné skupiny, najmä komisiu podľa čl. 5 ods. 5 Štatútu. 28. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 29. Podľa § 47 ods. 3 SP v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 30. Podľa § 47 ods. 5 SP v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. VI. Závery správneho súdu 31. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, či napadnuté rozhodnutie žalovaného podpísala oprávnená osoba a či orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, bol na to funkčne príslušný; z tohto pohľadu skúmal aj prvostupňové rozhodnutie. 32. Centrum právnej pomoci je právnickou osobou a štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa tohto zákona svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi; jeho zriaďovateľom je Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 5 ods. 1, ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z.). Jeho pôsobnosť sa vzťahuje na celé územie SR. 33. Centrum je vecne príslušné na rozhodovanie o náhrade trov konania advokátom, ktorých určil osobám žiadajúcim o poskytnutie právnej pomoci podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. a § 6 SP. Keďže Centrum sa vnútorne člení na organizačné útvary, ktorými sú odbory (právny odbor, odbor podpory a financií, kancelária riaditeľa a kancelária Centra) a referáty (konzultačné pracoviská Centra), je potrebné postupom podľa § 6 ods. 2 SP určiť útvar, ktorý bude konať a rozhodovať vo veci v prvom stupni. Zákon č. 327/2005 Z.z. túto situáciu nerieši, preto je nevyhnutné vychádzať zo Štatútu a Organizačného poriadku, v zmysle ktorých v prvom stupni rozhoduje o náhrade trov právneho zastúpenia podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. právny odbor Centra, ktorý má postavenie prvostupňového správneho orgánu (čl. 10 ods. 2 písm. a/ Organizačného poriadku v spojení s čl. 4 ods. 6 Štatútu); prvostupňové rozhodnutie podpisuje vedúci právneho odboru podľa čl. 5 ods. 4 Organizačného poriadku. Tieto skutočnosti musia byť premietnuté aj v prvostupňovom rozhodnutí v intenciách ustanovenia § 47 ods. 5 SP a správny orgán prvého stupňa mal byť v tejto veci označený ako: „Centrum právnej pomoci, právny odbor, ako príslušný správny orgán podľa ...“. (Obdobne je to aj v prípade inšpektorátov Slovenskej obchodnej inšpekcie a Regionálnych veterinárnych a potravinových správ, ktoré konajú a rozhodujú v prvom stupni podľa zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, § 8 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, § 3 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ako prvostupňový orgán sú potom označené aj v rozhodnutí. Princíp určovania ich príslušnosti je totožný ako v predmetnej právnej veci a nič na ňom nemení, že príslušnosť Inšpektorátov Slovenskej obchodnej inšpekcie a Regionálnych veterinárnych a potravinových správ určuje zákon a príslušnosť právneho odboru Centra interný predpis - Štatút.) V predmetnej právnej veci však v prvostupňovom rozhodnutí takéto označenie kompetentného prvostupňového orgánu absentuje, pretože ako orgán rozhodujúci o náhrade trov konania podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. je označené len Centrum bez právneho odboru. Právnu subjektivitu má síce Centrum, no nedostatok funkčnej príslušnosti má rovnaké dôsledky ako pri rozhodovaní vecne nepríslušného orgánu a vedie k nulite rozhodnutia. Označenie prvostupňového správneho orgánu v rozhodnutí je podstatnou formálnou náležitosťou rozhodnutia. Preto bolo potrebné označiť prvostupňový správny orgán dôsledne podľa Správneho poriadku, Štatútu a Organizačného poriadku v záujme vyvarovania sa zmätočnosti v ďalšom inštančnom postupe. Príslušnosť prvostupňového správneho orgánu nemožno dedukovať až z uvedenia oprávnenej osoby v závere rozhodnutia, pretože takéto označenie nespĺňa požiadavku vyplývajúcu z § 47 ods. 5 SP jasne a presne označiť orgán, ktorý vo veci rozhodol. 34. V druhom stupni administratívneho konania má rozhodovať riaditeľ Centra na základe stanoviska ním zriadenej osobitnej komisie podľa § 58 ods. 2 SP v spojení s čl. 5 ods. 6 Štatútu a čl. 5 ods. 1 písm. a/ Organizačného poriadku. V predmetnej veci sa tak nestalo. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že odvolanie žalobcu prerokoval právny odbor Centra (ktorý mal rozhodovať aj v prvom stupni), ktorý sa označil za odvolací útvar podľa § 58 ods. 2 SP. Podľa názoru správneho súdu právny odbor ako odvolací útvar nebol kompetentný prerokovať odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, pretože mu to neumožňuje § 58 ods. 2 SP ani Štatút a Organizačný poriadok. Štatút a Organizačný poriadok rozlišujú medzi odbormi Centra ako organizačnými útvarmi (čl. 5 ods. 1 Štatútu, druhá časť Organizačného poriadku) a osobitnou komisiou, ktorú zriaďuje riaditeľ za účelom prerokovania podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému právnym odborom Centra o priznaní alebo nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia (čl. 5 ods. 5 Štatútu, čl. 6 ods. 2 písm. c/ Organizačného poriadku). Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu má teda nepochybne prerokovať osobitná komisia zriadená riaditeľom Centra, a nie správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, tak ako tomu je v predmetnej právnej veci. Za osobitnú komisiu nemožno považovať právny odbor Centra, pretože ide o permanentný útvar a nie o ad hoc vymenovanú osobitnú komisiu; v administratívnom spise sa nenachádza žiaden listinný dôkaz o zriadení osobitnej komisie podľa čl. 5 ods. 5 Štatútu a čl. 6 ods. 2 písm. c/ Organizačného poriadku. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutiu o odvolaní predchádzalo prerokovanie odvolania nekompetentným orgánom a táto vada má negatívny vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 35. Navyše, zo zápisnice zo zasadnutia právneho odboru označeného ako odvolacieho útvaru vyplýva, že odvolanie žalobcu prerokoval dňa 16.12.2014 (prvá strana zápisnice), no na poslednej strane zápisnice sa uvádza dátum 8.1.2015. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo pritom Centru doručené až dňa 30.12.2015, teda v dňoch 16.12.2014 ani 8.1.2015 nemohlo byť prerokované právnym odborom; nie je zrejmé, aké odvolanie a v akej veci právny odbor v uvedených dňoch prerokoval. 36. O odvolaní mala po jeho prerokovaní osobitnou komisiou rozhodnúť riaditeľka Centra, čo sa nestalo. V napadnutom rozhodnutí sp. zn. 10403/2015-PO-JU, R.z.: 81026/2015 zo dňa 8.1.2016 je ako odvolací orgán označený „odvolací útvar podľa ustanovenia § 58 ods. 2“ SP (a nie riaditeľka Centra), ktorý rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie „zo dňa 10.12.2015, sp. zn. 10403/2015-PO-JU, r.z. 76572/2015 o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 421,93 eur za zastupovanie oprávnenej osoby: Mária Kadová, v konaní pred súdom v právnej veci o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US7/GRPRZAPPK/BEZ/2013/6050 zo dňa 22.4.2013, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/61/2013-38 zo dňa 18.marca 2014“. Ustanovenie § 58 ods. 2 SP reaguje na prípady, kedy osobitné zákony zverujú rozhodovanie o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy právnickým osobám alebo fyzickým osobám. Odvolací orgán možno v tomto prípade určiť primárne podľa zákona alebo podľa interného predpisu upravujúceho štruktúru orgánov právnickej osoby (napríklad štatút alebo organizačný poriadok). Ak by nebolo možné určiť odvolací orgán niektorým z uvedených spôsobov, o odvolaní bude rozhodovať orgán, ktorý právnickú osobu zriadil. V predmetnej veci zákon č. 327/2005 Z.z. neoznačuje odvolací orgán v konaní podľa § 15, preto je potrebné vychádzať zo Štatútu a Organizačného poriadku, ktoré jednoznačne určujú, že odvolacím orgánom je riaditeľ Centra, ktorý rozhoduje na základe stanoviska ním zriadenej osobitnej komisie. V predmetnej veci však nerozhodol riaditeľ Centra, ale odvolací útvar, ktorý je označený v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí a ktorým je podľa zápisnice z 8.1.2015 právny odbor Centra v zložení Mgr. Lenka Janatová a Mgr. Natália Jurášová, teda nekompetentný orgán, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. 37. Okrem toho, zo zákona sú vylúčení z rozhodovania o odvolaní tí zamestnanci žalovaného, ktorí rozhodovali vo veci v prvom stupni (§ 9 ods. 2 SP). Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 10.12.2015 podpísala Mgr. Natália Jurášová, ktorá tiež prerokovala odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu ako členka právneho odboru označeného ako odvolací útvar dňa 16.12.2014, resp. 8.1.2015, a napokon aj podpísala druhostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 8.1.2016 napadnuté žalobou. Tento postup je absolútne v rozpore s § 9 ods. 2 SP a tiež vedie k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a jeho zrušeniu podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože vo veci v druhom stupni rozhodoval zamestnanec, ktorý mal byť vylúčený. 38. Odhliadnuc od uvedených záverov, ktoré vedú k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, správny súd považuje za potrebné zdôrazniť aj meritórnu nepreskúmateľnosť rozhodnutí oboch stupňov pre nedostatok dôvodov. Prvostupňové rozhodnutie neobsahuje označenie veci, v ktorej mal žalobca zastupovať svoju klientku a v ktorej mu Centrum priznáva náhradu trov právneho zastúpenia. Tento nedostatok nemožno zhojiť potvrdzujúcim druhostupňovým rozhodnutím, v ktorom je konanie už špecifikované. V takom prípade malo prísť k zmene prvostupňového rozhodnutia v časti označenia konania, v ktorom sa žalobcovi priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, a nie k jeho potvrdeniu z dôvodu vecnej a právnej správnosti. Prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože z neho nevyplýva, za aké jednotlivé úkony právnej služby a v akej výške mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia a režijný paušál, prečo nezvýšil odmenu za úkony právnej služby o 100%, prečo podľa jeho názoru nešlo o náročnú a zložitú vec, prečo odrátal z odmeny 130,- € a či v tej súvislosti odrátal aj režijný paušál. Prvostupňový správny orgán len všeobecne odkázal na listiny založené v administratívnom spise bez akéhokoľvek ich popisu, čo nemožno považovať za dostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Ide o základné nedostatky rozhodnutia, ktoré spôsobujú jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Druhostupňový správny orgán potom nemohol preskúmať nepreskúmateľné prvostupňové rozhodnutie a vyhodnotiť ho ako súladné so zákonom. Druhostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí neodstránil nedostatok dôvodov prvostupňového rozhodnutia, pretože len stroho konštatoval, že sa plne stotožnil s právnym názorom a správnou úvahou prvostupňového orgánu a nezvýšenie odmeny o 100 % sa mu zdá adekvátne; obmedzil sa len na numerické vysvetlenie sumy priznanej náhrady trov právneho zastúpenia (551,- € - 130,- € = 421,93 €) bez bližšieho odôvodnenia. Takéto závery druhostupňového správneho orgánu však nevedú k odstráneniu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a uvedenou vadou trpí aj žalobou napadnuté rozhodnutie. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd zrušil druhostupňové rozhodnutie aj podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 39. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP). Žalovaný sa v ďalšom konaní zameria na to, aby v prvom a prípadne aj v druhom stupni administratívneho konania rozhodoval kompetentný orgán podľa Správneho poriadku, Štatútu a Organizačného poriadku a riadne ho v rozhodnutí označí. Zameria sa aj na to, aby druhostupňovému rozhodnutiu predchádzalo prerokovanie odvolania riadne ustanovenou osobitnou komisiou podľa čl. 5 ods. 5 Štatútu. Následne vec opäť právne posúdi, rozhodnutie vo veci samej uvedie vo výroku a rozhodnutie odôvodní podľa § 47 ods. 3 SP a § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. tak, aby z neho bolo jasné, ku ktorému konaniu sa priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vzťahuje, za aké jednotlivé úkony právnej služby priznáva náhradu, v akej výške, za ktoré úkony odmenu nepriznáva a prečo, či priznáva aj režijný paušál. Odôvodní tiež, prečo nezvýšil odmenu za úkony právnej služby o 100%, prečo podľa jeho názoru nešlo o náročnú a zložitú vec. 40. O nároku účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).