Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200185 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200185.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Z.. W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, XXX XX U., občan SR, zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-109/2015/OPK zo dňa 09.12.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 187 zo dňa 18.08.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) bol pplk. Z.. W. G., nar. XX.XX.XXXX, osobné evidenčné číslo: XXXXXX, naposledy služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii starší vyšetrovateľ analytickoorganizačného odboru úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „žalobca“), podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, a to dňom doručenia rozhodnutia. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia žalobca dňa 21.06.2015 v čase mimo výkonu štátnej služby viedol súkromné osobné motorové vozidlo po ceste č. 1/6 v Brezne, pričom bol v čase o 02.25 hod. na križovatke ulíc Ladislava Novomeského a ulice Československej armády zastavovaný hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Brezno. Tejto na znamenie nezastavil, na základe čoho bol touto hliadkou prenasledovaný služobným motorovým vozidlom za použitia výstražných a zvukových znamení. Vozidlo zastavil až po 1 km na krajnici, kde bol hliadkou vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky. Po následnom podrobení sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov analyzátorom dychu typu Alcotest 7410, výrobné číslo prístroja ARFM 0146, bola u menovaného nameraná hodnota 1,25 miligramov alkoholu na liter vydýchnutého vzduchu (ďalej len „mg/l“). Pri opakovaných dychových skúškach v čase o 03.55 hod. bola nameraná hodnota 1,07 mg/l a v čase o 04.14 hod. bola nameraná hodnota 1,09 mg/l. Žalobca tak svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 22.08.2015. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 03.09.2015 rozklad, ktorý v súlade s 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. preskúmal Minister vnútra Slovenskej republiky ako orgán príslušný na rozhodnutie o rozklade podľa § 244 predmetného zákona. Rozklad žalobcu bol rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky č. KM-OLVS-109/2015/OPK zo dňa 09.12.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v súlade s § 243 ods. 4 predmetného zákona ako nedôvodný zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia preskúmaním predmetnej veci v rámci konania o rozklade nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne zisteného a preukázaného skutočného stavu veci a v konaní o rozklade neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14.12.2015. II. žaloba a námietky 3. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.02.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného o rozklade č. KM-OLVS-109/2015/OPK zo dňa 09.12.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 187 zo dňa 18.08.2015. Podľa názoru žalobcu bolo napadnuté rozhodnutie nezákonné, pretože ho ukracuje na jeho subjektívnych právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobcovi bola dňa 02.09.2015 na úrade kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru odovzdaná kópia prvostupňového rozhodnutia. Podľa ústneho vyjadrenia jeho bývalej bezprostredne nadriadenej pplk. Mgr. U. F. je toto prvostupňové rozhodnutie považované za doručené a súčasné právoplatné dňom 22.08.2015, a to na základe uplatnenia inštitútu náhradného doručenia. Podľa názoru žalobcu však neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie inštitútu náhradného doručenia. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovacia právomoc rozhodnúť o prepustení podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. patrí výlučne ministrovi vnútra SR. On je nadriadeným, ktorému začína plynúť dvojmesačná subjektívna lehota podľa § 192 ods. 5 predmetného zákona po predložení spracovaného návrhu na prepustenie príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dvojmesačná lehota na rozhodnutie a doručenie tohto rozhodnutia v predmetnej veci začala ministrovi vnútra SR plynúť odo dňa 17.08.2015. 4. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ak nie je možné doručiť odpis rozhodnutia policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“. Žalobca na základe odporučenia odborného ošetrujúceho lekára a s vedomím služobného lekára počas svojej práceneschopnosti dňa 19.08.2015 v čase o 06.30 hod. odcestoval do Banskej Bystrice, kde navštívil svojho brata a v podvečerných hodinách odcestoval do Podbrezovej. O zmene miesta pobytu počas práceneschopnosti žalobca formou doporučenej poštovej zásielky včas informoval úrad kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, preto poslednou známou adresou na doručenie odpisu personálneho rozkazu počas plynutia lehoty na jeho doručenie nebola adresa jeho trvalého bydliska (T. XX, U.), ale adresa T. rad XX, R., kde bol žalobca v tom čase podielovým spoluvlastníkom domu. Na uvedenej adrese v R. sa žalobca zdržiaval až do 27.08.2015. Rovnako o svojom návrate do miesta trvalého bydliska formou doporučenej zásielky upovedomil úrad kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru. 5. Podľa § 266 ods. 4 vety prvej a druhej zákona č. 73/1998 Z. z. povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Z uvedenej zákonnej úpravy podľa žalobcu vyplýva, že písomnosť určená do vlastných rúk policajta sa po dvoch bezúspešných pokusoch o doručenie uloží na pošte, pričom účinky náhradného doručenia nastanú na tretí deň od jej uloženia. Na vznik fikcie doručenia sa vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok, a síce: a) adresát sa v čase doručovania úradnej zásielky poštovým doručovateľom zdržuje v mieste doručovania, b) pri doručovaní úradnej zásielky sú vykonané dva pokusy o doručenie: pri prvom neúspešnom doručovaní poštový doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom (modrým oznamom „výzva“) upovedomí, kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), a ak poštový doručovateľ v uvedený deň a hodinu adresáta nezastihne, uloží úradnú zásielku na pošte a adresáta o tom upovedomí „oznámením o uložení zásielky“ (žltý oznam). Žalobcovi však bol pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia poštovým doručovateľom zanechaný len žltý oznam o uložení zásielky zo dňa 19.08.2015, na ktorom bola vyznačená odberná lehota na jej vyzdvihnutie v dĺžke štyroch kalendárnych dní, čo žalobca zistil až po svojom návrate z Podbrezovej. Cez web stránku Slovenskej pošty sa žalobca dozvedel, že uvedená zásielka bola podaná na pošte Bratislava 4 dňa 18.08.2015 o 14.27 hod., dňa 19.08.2015 o 06.26 hod. bola prevzatá na doručenie a toho istého dňa o 10.34 hod. bola uložená na pošte Bratislava 44, teda nebola opakovane doručovaná. Dňa 24.08.2015 bola táto úradná zásielka vrátená odosielateľovi. Podľa žalobcu v ust. § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. je upravený postup doručovania len vo všeobecnej rovine a absentujú v ňom zákonné podmienky pre naplnenie fikcie doručenia, ktoré špecifikuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ako „lex generalis“. Podľa žalobcu tak bez pokusu o opätovné doručenie predmetnej úradnej zásielky nemohlo dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia. 6. Žalobca sa v čase doručovania predmetnej úradnej zásielky nezdržiaval v mieste doručovania. Počas jeho pobytu v Podbrezovej a ani po odchode mu nebola poštou doručená žiadna úradná zásielka. Rovnako tak zo strany úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, ktorý zabezpečoval doručenie predmetného prvostupňového rozhodnutia, nebola počas jeho pobytu v Podbrezovej využitá ani možnosť priameho doručenia cestou Obvodného oddelenia PZ Podbrezová. 7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že pokus o priame doručenie prvostupňového rozhodnutia bol vykonaný nadriadenou ihneď po jeho vydaní dňa 18.08.2015 o 14.30 hod. v mieste trvalého bydliska žalobcu, pričom tento pokus o osobné doručenie bol neúspešný, pretože žalobca sa tam v tom čase nezdržiaval, keďže mal ošetrujúcim lekárom povolené vychádzky. O tomto pokuse o doručenie však žalobca nenašiel vo svojej poštovej schránke žiadny písomný odkaz od svojej nadriadenej a ani v tejto súvislosti nebol kontaktovaný a vyrozumený telefonicky. Napriek tomu, že nadriadená mala od ošetrujúcej lekárky informáciu, že sa žalobca mohol zdržiavať neobmedzene aj mimo miesta trvalého bydliska, a teda existoval reálny predpoklad, že by si žalobca v mieste trvalého bydliska prvostupňové rozhodnutie nemohol prevziať, nadriadená žalobcu žiadnym spôsobom nekontaktovala za účelom overenia možnosti doručenia. Nadriadená taktiež v čase po vydaní predmetného prvostupňového rozhodnutia už žalobcovu ošetrujúcu lekárku vo veci aktuálnej adresy viac neoslovila. Ohlásenie zmeny adresy pobytu však žalobca oznámil úradu včas doporučenou poštovou zásielkou, a to len dva dni predtým, ako začala ministrovi vnútra SR plynúť zákonná dvojmesačná lehota na rozhodnutie o návrhu na žalobcovo prepustenie zo služobného pomeru. To znamená, že pri doručovaní predmetného prvostupňového rozhodnutia nevznikla časová tieseň a nič nebránilo vykonaniu riadneho doručenia v zákonnej lehote. Fikcia náhradného doručenia bola preto podľa žalobcu uplatnená predčasne a spôsobom odporujúcim zákonu. 8. Žalobca vo svojom vyjadrení k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ poukázal na opakované viacnásobné zlyhávanie prístroja, ktorým bola dňa 21.06.2015 meraná hladina alkoholu v jeho dychu, a s tým súvisiacu možnosť jeho technickej poruchy. Tiež poukázal na možné ovplyvnenie výsledkov merania alkoholu mobilnými telefónmi a služobnými vysielačkami nachádzajúcimi sa v bezprostrednej blízkosti prístroja a na porušenie postupu zasahujúcich príslušníkov PZ pri jeho dychovej skúške nedodržaním návodu k danému prístroju a súvisiacich interných predpisov. V tomto vyjadrení žalobca zároveň poukázal na to, že v písomnom zhodnotení jeho služobnej činnosti sa konštatuje, že k plneniu všetkých služobných úloh žalobca pristupoval počas trvania služobného pomeru zodpovedne, efektívne a systematicky a že výstupné materiály predkladal včas a v nadpriemernej kvalite, a súčasne že jeho správanie na pracovisku bolo v súlade s morálnymi požiadavkami na prácu príslušníka Policajného zboru. Žalobcova nadriadená v predloženom návrhu na prepustenie zo služobného pomeru dostatočne neskúmala žalobcovo vyjadrenie k tomuto návrhu, nezohľadnila ani svoje vlastné, vysoko kladné hodnotenie jeho služobnej činnosti počas predchádzajúceho služobného pomeru a vôbec sa nezaoberala stanoviskom jeho odborného ošetrujúceho lekára, podľa ktorého jeho konanie bolo jednorazovým skratovým konaním bez tendencie k opakovaniu. Naopak ešte v deň podania žalobcovho vyjadrenia k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, teda dňa 17.08.2015, boli zabezpečené k návrhu všetky podpisové doložky vyšších nadriadených a návrh na jeho prepustenie bol doručený ministrovi vnútra SR, ktorý personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru (prvostupňové rozhodnutie) podpísal nasledujúci deň, teda dňa 18.08.2015. Na základe uvedených skutočností je podľa žalobcu isté, že ním predložené vyjadrenie k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ nebolo pre krátkosť času posúdené a v ňom uvedené námietky neboli žiadnym spôsobom preverené. 9. V odôvodnení vydaného prvostupňového rozhodnutia, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o zamietnutí rozkladu sa podľa žalobcu len všeobecne konštatuje, že jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností, čestnosti a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny. Správny orgán a ani odvolací orgán však podľa žalobcu neuviedli, aké konkrétne dôkazy predmetnú ujmu preukazujú. Súčasne však protichodne uvádzajú, že podľa zhodnotenia služobnej činnosti žalobca pristupoval k plneniu všetkých služobných úloh zodpovedne, efektívne a systematicky, výstupné materiály predkladal včas a v nadpriemernej kvalite po obsahovej aj po formálnej stránke, že mal záujem o svoj odborný rozvoj. Podľa prehľadu o odmenách a trestoch bola žalobcovi 55 krát udelená disciplinárna odmena a jedenkrát mu bolo uložené písomné pokarhanie. Ďalej sa v odôvodneniach predmetných rozhodnutí uvádza, že svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka Policajného zboru, a preto ním nemožno ospravedlniť protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil. Podľa žalobcu je však takáto prax žalovaného nesprávna a nezodpovedá pojmu správne uváženie, ktoré je nadradené uniformným postupom neumožňujúcim zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu a osoby, o ktorú v danom konaní ide. Podľa žalobcu je v každom konkrétnom prípade nevyhnutné uvážiť všetky okolnosti, ktoré sú u každého posudzovaného policajta odlišné, a preto by sa mali líšiť aj výsledky tohto uváženia. Žalovaný však pri svojej správnej úvahe nezohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a osoby žalobcu, a to najmä nepretržitý 21 rokov trvajúci služobný pomer žalobcu, pozitívny vzťah k práci, vysoko pozitívne hodnotenie žalobcovej služobnej činnosti, pravidelné podrobovanie sa dychovým skúškam na pracovisku s negatívnym výsledkom, stanovisko ošetrujúceho lekára o jednorazovom skratovom konaní bez tendencie k opakovaniu, vplyv dlhodobo závažného zdravotného stravu matky a dcéry na osobu žalobcu, pochybnosti o bezporuchovosti prístroja na meranie hladiny alkoholu v dychu a nedodržanie služobného postupu zo strany príslušníkov PZ, žalobcova vlastná žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru, ako aj fakt, že k predmetnému konaniu došlo v čase osobného voľna žalobcu a nikomu ním nebola spôsobená žiadna ujma a že žalobca prejavil nad týmto konaním úprimnú ľútosť. Žalobca je preto toho názoru, že v správnom konaní nebolo preukázané kumulatívne splnenie oboch podmienok prepustenia zo služobného pomeru, a to podmienky porušenia služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom a podmienky, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 10. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného a aby vydal rozsudok, ktorým by rozhodnutie žalovaného o rozklade č. KM- OLVS-109/2015/OPK zo dňa 09.12.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. zhrnutie argumentov žalovaného 11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení naďalej trval na svojom rozhodnutí a na odôvodnení tohto rozhodnutia. Skutkový stav bol zistený a preukázaný vlastným šetrením nadriadenej, ktorá ako dôkazy zabezpečila najmä kópie materiálov z priestupkového spisu vedeného na OO PZ Brezno pod č. ORPZ-BR-OPP3-957/2015, a to správu o výsledku objasňovania priestupku, úradný záznam napísaný hliadkou OO PZ Brezno, rozhodnutie o zaistení, úradný záznam o zaistenej osobe - žalobcovi, zápisy o dychovej skúške spolu s certifikátom o overení analyzátora dychu, vyjadrenie žalobcu k začatému konaniu o prepustení, zápisnice o výsluchoch osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci - nstržm. Erika Gemzického, nprap. Michala U., nstržm. N. S., pplk. X. X., oznámenie o obsahu zápisnice z výsluchu žalobcu pod ČVS-SKIS-32/OISS-SV-15 a plán služieb AOO UKP P PZ. Výpovede službukonajúcich príslušníkov PZ nstržm. P. E., nprap. J. U., nstržm. N. S. a pplk. X. X. potvrdzovali takto zistený skutkový stav. Nadriadená ďalej zabezpečila prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych trestoch žalobcu, zhodnotenie jeho služobnej činnosti, doklad o jeho oboznámení s internými predpismi, stanovisko príslušnej odborovej organizácie, ako aj ďalší na vec sa vzťahujúci materiál. 12. Nadriadená dňa 23.06.2015 začala konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, o čom ho toho istého dňa upovedomila písomnosťou pod č. PPZ-KP-AO-321-002/2015 a dala mu možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu v lehote do 24.06.2015. Potom, čo žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie z dôvodu zlého zdravotného stavu, manželka žalobcu dňa 23.07.2015 doručila nadriadenej písomné vyjadrenie žalobcu. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že dňa 20.06.2015 vo večerných hodinách počas prechádzky v Brezne vypil jedno pivo. Keď si uvedomil, že prišiel autom a nemôže ísť hneď naspäť do Podbrezovej, prechádzal sa ešte niekoľko hodín. Keď už nepociťoval žiadne príznaky skonzumovaného piva na jeho organizmus, odišiel autom smerom do Podbrezovej. Pri jazde dodržiaval rýchlosť určenú v meste. Keď vyšiel z Brezna na Podbrezovú, asi po jednom kilometri jazdy zozadu zaregistroval vozidlo so zapnutými majákmi, stiahol sa na kraj cesty a zastavil. Na výzvu sa preukázal preukazom príslušníka PZ. Žalobca si nebol vedomý, že by nereagoval na znamenie hliadky PZ k zastaveniu vozidla. Podľa žalobcu však je možné, že ich mohol prehliadnuť v čase, keď nastavoval v aute kúrenie a autorádio. Po určitom čase ho príslušníci hliadky vyzvali na vykonanie dychovej skúšky. Ešte predtým mu dali otvorenú plastovú fľašu, asi do polovice naplnenú, v ktorej mala byť voda a z ktorej sa opakovane napil. Pri vykonávaní dychovej skúšky použitý prístroj viackrát zlyhal, nakoniec sa žalobcovi predsa podarilo nafúkať. S akým výsledkom, to na prístroji žalobca nevidel. Postupne prišli ďalšie policajné autá a policajt v civile, ktorý sa predstavil ako zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ. Následne ho previezli na Obvodné oddelenie PZ v Brezne, kde sa podrobil - po viacerých opakovaniach - ďalším dvom dychovým skúškam. Aj pri týchto skúškach prístroj zlyhával a až po viacerých opakovaniach došlo k nameraniu nejakej hodnoty, ktorú nevidel. Napriek tomu, že mu bol predložený doklad o platnej certifikácii prístroja, žalobca má pochybnosti o jeho technickom stave. Podľa žalobcu jeho prevádzkyschopnosť mohli ovplyvniť aj mobilné telefóny nachádzajúce sa v jeho blízkosti a aj služobné vysielačky. Žalobca trval na tom, že vypil iba malé množstvo piva v skorých večerných hodinách. Ku skratovému konaniu, t. j. keď vypil pivo v Brezne a nie doma v Podbrezovej, došlo pod vplyvom stresových situácií a psychického vypätia stupňujúceho sa v poslednom čase, najmä čo sa týka zdravotného stavu jeho samého ako aj zlého zdravotného stavu jeho matky. Nikdy predtým nemal žiadny podobný problém ani zákonné porušenia, preto žiadal o prehodnotenie tvrdosti zákona a o umožnenie uvoľnenia zo služobného pomeru. 13. Konanie žalobcu uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia (v personálnom rozkaze) bolo žalovaným vyhodnotené ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým, že žalobcovo ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy žalobcu spočívalo v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď po požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo. Žalobca tak konal v rozpore s ustanoveniami § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Zvlášť hrubým spôsobom porušil aj ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a) a g) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože neplnil svedomite úlohy, ktoré mu boli uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, s ktorými bol riadne oboznámený, tiež sa nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Z rozkazu ministra vnútra SR č. 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov Policajného zboru v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003 /časť I. bod 3b./ vyplýva, že ak policajt riadi v čase služby alebo mimo času služby motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, bude sa to považovať za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Žalobca bol s rozkazmi ministra vnútra SR č. 2/2002 a č. 63/2003 riadne oboznámený. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ujmu záujmu na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor. S poukazom na vyššie uvedené je podľa žalovaného nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol riadne oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov Policajného zboru v súvislosti s požívaním alkoholických nápojov, sa dopustil uvedeného protiprávneho konania. Podľa žalovaného je neprijateľné, aby sa policajt mimo výkonu štátnej služby správal nečestne a nestatočne. Každý príslušník Policajného zboru má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť vzorom vo vzťahu k ostatným občanom. Zákon poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, než má väčšina pracovníkov a zamestnancov, je preto prirodzené, že zákon č. 73/1998 Z. z. kladie vyššie podmienky na profesionálny a morálny charakter pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. Každý policajt vstupuje do služobného pomeru s vedomím uvedeného, čomu je nevyhnutné podriadiť aj občiansky život a súkromie policajta. Jednou zo základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z. je v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. 14. Žalobca mal síce pozitívne zhodnotenie služobnej činnosti (resp. pracovný posudok), podľa ktorého pristupoval k plneniu všetkých služobných úloh zodpovedne, efektívne a systematicky, výstupné materiály predkladal včas a v nadpriemernej kvalite po obsahovej aj po formálnej stránke, mal záujem o svoj odborný rozvoj, pravidelne sa zúčastňoval odborných školení a seminárov, bolo mu bolo jedenkrát uložené písomné pokarhanie a päťdesiatpäťkrát disciplinárna odmena. Avšak svedomité plnenie služobných povinností a dôsledné dodržiavanie služobnej disciplíny je základnou povinnosťou každého príslušníka PZ, preto ním nemožno ospravedlniť uvedené protiprávne konanie žalobcu. Zákon č. 73/1998 Z. z. v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti. Vysoko kladné hodnotenie a dlhodobé pôsobenie žalobcu v PZ nemôže byť podľa žalovaného ospravedlnením krajne riskantného, neprofesionálneho a nezodpovedného protiprávneho konania žalobcu. Namerané hodnoty alkoholu v dychu žalobcu v prepočte na promile boli 2,60 promile, následne po viac ako hodine 2,23 promile a 2,27 promile. Len náhodou resp. veľkým šťastím nepripravil žalobca seba alebo cudziu osobu o život, resp. nespôsobil sebe alebo inému ujmu na zdraví. Takéto zlyhanie nemožno bagatelizovať a je plne na mieste vyvodiť z neho dôsledky v súlade so zákonnými ustanoveniami, aj napriek skutočnosti, že žalobca bol dlhoročným kvalitným a kladne hodnoteným policajtom. 15. Príslušná nadriadená po zhromaždení všetkých dostupných podkladov a ich vyhodnotení spracovala návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorý spolu s celým spisovým materiálom prerokovala s príslušným odborovým orgánom, ktorý s prepustením žalobcu zo služobného pomeru súhlasil. Nadriadená doručila dňa 14.08.2015 žalobcovi návrh na prepustenie spolu so spisovým materiálom a s určením lehoty na vyjadrenie, predloženie námietok, pripomienok a dôkazov. Žalobca prostredníctvom manželky doručil dňa 17.08.2015 nadriadenej svoje vyjadrenie, v ktorom poukázal na pozitívne zhodnotenie služobnej činnosti, na zhodnotenie odborného ošetrujúceho lekára - psychiatra, že jeho konanie bolo jednorazovým skratovým konaním bez tendencie k opakovaniu, a žiadal o prehodnotenie tvrdosti zákona č. 73/1998 Z. z. Ďalej namietol opakované zlyhanie prístroja a vyjadril pochybnosti o jeho technickom stave. Nadriadená vyhodnotila, že žalobca vo svojom vyjadrení nepodal žiadne nové skutočnosti, pripomienky ani námietky k priebehu konania a návrh na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ bol služobným postupom predložený na realizáciu ministrovi vnútra SR. 16. Žalobca sa uvedeného konania dopustil dňa 21.06.2015. Nadriadená sa o jeho protiprávnom konaní dozvedela dňa 22.06.2015. Návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru vrátane dôkazného materiálu bol doručený dňa 17.08.2015 ministrovi vnútra SR, ktorý je podľa čl. 2 písm. o) bod 2 nariadenia MV SR č. 174/2010 o personálnej pôsobnosti jediný oprávnený rozhodnúť o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Napadnutý rozkaz o prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ bol žalobcovi doručený dňa 22.08.2015. Žalobca proti nemu v zákonom stanovenej lehote uplatnil rozklad, ktorý bol po prerokovaní v poradnej komisii ministra vnútra SR napadnutým rozhodnutím žalovaného zamietnutý. Uvedené napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 14.12.2015. 17. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nedoručení prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz) osobne prevzala nadriadená žalobcu a osobne sa ho spolu so zástupcom úradu kriminálnej polície Prezídia PZ dňa 18.08.2015 pokúsila doručiť žalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska. Pokus o doručenie bol neúspešný, keďže žalobca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval, hoci bol v tom čase už druhý mesiac práceneschopný. Nadriadená mala od ošetrujúcej lekárky informáciu, že žalobca má povolené celodenné vychádzky aj mimo miesta trvalého bydliska, pričom však lekárka odmietla poskytnúť inú adresu, na ktorej by sa mohol žalobca zdržiavať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol odpis prvostupňového rozhodnutia bezodkladne ako doporučená zásielka s doručenkou a s poznámkou „do vlastných rúk" podaný na pošte Bratislava 4 pod číslom UU222585622SK s lehotou uloženia štyri dni. Dňa 20.08.2015 nadriadená uskutočnila druhý pokus o osobné doručenie prvostupňového rozhodnutia žalobcovi. Žalobca sa opätovne v mieste trvalého bydliska nezdržiaval. Po neúspešnom pokuse o doručenie zásielky zo strany pošty bola táto na pošte uložená dňa 19.08.2015 o 10.34 hod. Účinky jej doručenia preto v súlade s ustanovením § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. nastali dňa 22.08.2015, teda na tretí deň od uloženia zásielky. Uvedené doručenie bolo súčasne realizované v súlade s ustanovením § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého o prepustení policajta z dôvodov uvedených v ods. 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia a rozhodnutie sa musí v tejto lehote aj doručiť. Až dňa 25.08.2015 bola na úrad kriminálnej polície Prezídia PZ doručená informácia žalobcu, že sa v čase od 19.08.2015 na základe odporúčania odborného lekára bude zdržiavať na adrese Švermov rad 10, Podbrezová. Nie je teda pravdou, ako uvádzal žalobca, že jeho poslednou známou adresou bola adresa Švermov rad 10, Podbrezová, keďže o tejto adrese bol žalovaný upovedomený žalobcom až tri dni po tom, čo mu bolo dňa 22.08.2015 zákonným spôsobom prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz o prepustení) doručené. V čase pokusu nadriadenej o priame doručenie prvostupňového rozhodnutia o prepustení žalobcu, teda dňa 18.08.2015, ktorý bol zároveň dňom jeho vydania, bola jedinou známou adresou žalobcu adresa jeho trvalého pobytu Veternicová 31, Bratislava. Priame doručenie v mieste služobného úradu nebolo možné z dôvodu, že žalobca bol dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu od 23.06.2015. Žalovaný zastáva názor, že žalobca sa nezdržiavaním na adrese svojho trvalého pobytu a následnou zmenou pobytu pokúšal o vyhnutie sa doručeniu prvostupňového rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ, a to v čase od jeho vydania do 31.08.2015, kedy by skončil jeho služobný pomer uvoľnením podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. Námietka žalobcu, že po neúspešnom prvom pokuse nadriadenej o doručenie napadnutého rozkazu o prepustení nenašiel v schránke od nadriadenej odkaz, ani nebol telefonicky kontaktovaný alebo vyrozumený, je irelevantná. Zákon č. 73/1998 Z. z. žalovanému neukladá povinnosť kontaktovať, resp. vyrozumievať žalobcu telefonicky. 18. Žalovaný tiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že na doručovanie rozhodnutia sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) ako zákon „lex generalis“, v zmysle ktorého je potrebné doručovať rozhodnutie poštou na dvakrát a že poštový doručovateľ mal žalobcu po prvom neúspešnom pokuse o doručenie žalobcu vhodným spôsobom upovedomiť, kedy príde písomnosť znovu doručovať aj s uvedením dňa a hodiny. V zmysle § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. sa na konanie podľa zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Vychádzajúc z ustanovenia § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., nie je doručenie rozhodnutia podmienené podmienkou dvoch pokusov o jeho doručenie. Na procedúru doručovania podľa Správneho poriadku nie je potrebné prihliadať. Napadnuté rozhodnutie teda bolo riadne a zákonným spôsobom žalobcovi doručené, keď po neúspešnom pokuse o doručenie zo strany pošty bola zásielka uložená na pošte dňa 19.08.2015 a účinky doručenia nastali na tretí deň od jej doručenia dňa 22.08.2015. Podmienky náhradného doručenia boli zo strany žalovaného splnené. 19. Ani s námietkami proti prístroju na meranie hladiny alkoholu a proti postupu zasahujúcich príslušníkov PZ žalovaný nesúhlasil. U žalobcu bolo vyšetrenie na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky vykonané podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a to prístrojom typu Dräger Alcotest 7410, výrobné číslo ARFM 0146, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v dychu. Po vyšetrení dychovou skúškou v čase o 02.40. hod. bola u žalobcu nameraná hodnota 1,25 mg/l. Pri opakovaných vyšetreniach dychovou skúškou v čase o 03.55 hod. bola u žalobcu nameraná hodnota 1,07 mg/l a v čase o 04.14 hod. bola nameraná hodnota 1,09 mg/l. Namietaná technická nespôsobilosť prístroja typu Dräger Alcotest 7410 a pôsobenie rušivých vplyvov uvádzaných žalobcom boli objektivizované výpoveďami policajtov prítomných pri žalobcom vykonávaných dychových skúškach, ktorí potvrdili takto zistený skutkový stav. Námietky žalobcu považuje žalovaný za účelovú obranu svojho jednoznačne preukázaného protiprávneho konania. 20. Žalovaný považoval za preukázané, že napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie vychádzajú zo skutočného stavu veci, ktorý bol zistený vlastným šetrením nadriadeného, že dôkazy boli zabezpečené a vyhodnotené v súlade so zákonom a že žalobca svojim protiprávnym konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ponechanie by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ tak podľa žalovaného bolo dôvodné a plne v súlade s platnou právnou úpravou. IV. pojednávanie 21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) nariadil vo veci pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 08.11.2017, a to za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a poverenej zástupkyne žalovaného. 22. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na písomné znenie žaloby a námietky v nej uvedené. Podľa jeho názoru nebola splnená podmienka ustanovená v § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorej by ponechanie žalobcu v štátnej službe bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. V danom prípade išlo o prvé pochybenie žalobcu, išlo preukázateľne o exces a nedošlo pri ňom k žiadnej škode. Žalobca bol vždy hodnotený nadriadenými dobre. Preto je podľa jeho názoru sporné, či je v Policajnom zbore dostatok nadpriemerných policajtov, aby za jediný prehrešok žalovaný pristúpil k najtvrdšej represii, ktorú ustanovuje zákon. V zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. je možné voči žalobcovi použiť iné prostriedky, ktoré sú menej tvrdé. 23. Zástupkyňa žalovaného pred súdom uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť. Konanie žalobcu je neospravedlniteľné, žalobca ako dlhoročný policajt vedel, že jeho konanie je neprípustné a poznal následky svojho konania. 24. Žalobca uviedol, že ľutuje svoj skutok. Poukázal na to, že vždy pracoval poctivo a dodržiaval služobnú disciplínu. Je mu ľúto, čoho sa dopustil, avšak na vysvetlenie dodal, že v danom období prechádzal ťažkou životnou skúškou, keď sa dozvedel o tom, že jeho dcéra sa stane plne invalidnou a že trpí ochorením, ktorého následky ponesie celý život. V. Relevantné právne predpisy 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi právnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 26. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom do 31.12.2015 vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme. 28. Podľa § 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“), ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". 30. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 31. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor a je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 32. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 33. Podľa § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015 o prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d) až g) možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. 34. Podľa § 194 ods. 1 vety prvej zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. 35. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 36. Podľa § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. 37. Podľa § 243 ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 38. Podľa § 244 zákona č. 73/1998 Z. z. proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní. 39. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. 40. Podľa § 266 ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým. Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje ustanovenie § 262 o počítaní času. 41. Podľa čl. 1 ods. 1 písm. c) nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 18/2008 o niektorých konaniach, ktoré zakladajú dôvod prepustenia príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru, policajt poruší služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä keď vedie motorové vozidlo v čase osobného voľna pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok alebo odmietne dychovú skúšku v súvislosti s vedením motorového vozidla. 42. Podľa čl. 2 písm. o) bodu 2 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 o rozsahu pôsobnosti nadriadených vo veciach služobného pomeru v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru (personálna pôsobnosť) je o prepustení príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený rozhodnúť minister vnútra Slovenskej republiky. VI. Posúdenie veci správnym súdom 43. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. 44. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti a že ho vydal orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu. Súd sa v právne relevantných častiach stotožnil s argumentáciou žalovaného obsiahnutou v odôvodnení jeho rozhodnutia. Je toho názoru, že správny orgán pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistil skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdil. Žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Vyššie uvedené sa podľa názoru súdu v celom rozsahu vzťahuje aj na prvostupňové rozhodnutie žalovaného. Námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe je možné rozdeliť na námietky procesnej povahy a na námietky hmotnoprávne. Z procesného hľadiska žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz o prepustení žalobcu zo služobného pomeru) mu nebolo nikdy riadne doručené a že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami, rovnako spochybňoval žalovaným zistený skutkový stav. Z hmotnoprávneho hľadiska žalobca namietal, že na prepustenie žalobcu zo štátnej služby neboli splnené zákonom stanovené podmienky, keďže žalovaný nepreukázal, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 45. Pokiaľ sa jedná o žalobcove námietky ohľadom účinného doručenia prvostupňového rozhodnutia, súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Aj podľa názoru súdu bolo prvostupňové rozhodnutie riadne doručené. V zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2015 o prepustení policajta zo služobného pomeru možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení aj doručiť. Z ustanovenia § 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v spojení s čl. 2 písm. o) bodu 2 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 174/2010 vyplýva, že rozhodovacia právomoc vo veciach podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. patrí ministrovi vnútra. Minister vnútra je preto v danej veci „nadriadeným“, keďže jedine v jeho právomoci je žalobcu zo služobného pomeru prepustiť. Až doručením návrhu na prepustenie policajta zo služobného pomeru začína ministrovi vnútra plynúť zákonom stanovená dvojmesačná subjektívna lehota na prijatie rozhodnutia o prepustení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.04.2011 sp. zn. 5Sžo/144/2010). Žalobca sa mal dopustiť konania zakladajúceho dôvod na prepustenie zo služobného pomeru dňa 21.06.2015; od tohto dňa začala plynúť objektívna ročná lehota na rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru a doručenie tohto rozhodnutia. Návrh na prepustenie zo služobného pomeru bol ministrovi vnútra doručený dňa 17.08.2015; od tohto dňa teda plynula subjektívna dvojmesačná lehota na rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru a doručenie tohto rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz) bolo vydané dňa 18.08.2015 a žalobcovi malo byť doručené náhradným doručením (fikciou doručenia) dňa 22.08.2015. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru sa oznamuje doručením jeho odpisu, pričom odpis rozhodnutia sa policajtovi doručuje do vlastných rúk priamo (na pracovisku, v bydlisku alebo kdekoľvek inde) a ak nie je možné ho doručiť priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s poznámkou „do vlastných rúk“. Keďže žalobca bol v uvedenom čase uznaný za práceneschopného, nebolo možné doučiť mu odpis rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru na pracovisku. Z administratívneho spisu vyplýva (úradné záznamy zo dňa 18.08.2015 a zo dňa 20.08.2015), že nadriadená žalobcu sa snažila dňa 18.08.2015 a opakovane dňa 20.08.2015 doručiť odpis rozhodnutia žalobcovi osobne v mieste jeho bydliska na adrese Veternicová 31, Bratislava, kde má žalobca taktiež nahlásený trvalý pobyt, avšak tieto pokusy o doručenie boli neúspešné. Z uvedeného dôvodu žalovaný doručoval odpis predmetného rozhodnutia žalobcovi poštou s poznámkou „do vlastných rúk“ na poslednú známu adresu žalobcu, ktorou bola adresa jeho trvalého pobytu. Z administratívneho spisu vyplýva, že zásielka s predmetným odpisom rozhodnutia bola na pošte podaná dňa 18.08.2015, dňa 19.08.2015 bol vykonaný neúspešný pokus o jej doručenie žalobcovi, v rovnaký deň bola zásielka uložená na pošte a dňa 24.08.2015 bola vrátená žalovanému ako odosielateľovi s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Uvedené skutočnosti potvrdil taktiež žalobca, ktorý k podanému rozkladu pripojil kópiu oznámenia o uložení zásielky, z ktorého vyplýva, že zásielka bola uložená na pošte dňa 19.08.2015 a že odberná lehota je štyri kalendárne dni. Postup žalovaného teda bol plne v súlade s § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. Na uvedenom nič nemení ani to, že žalobca listom zo dňa 19.08.2015, ktorý však podal na pošte v Podbrezovej až dňa 20.08.2015 a ktorý bol žalovanému doručený až dňa 25.08.2015, žalovanému oznámil, že od 19.08.2015 sa zdržiava na adrese Švermov rad 10, Podbrezová. Tento list bol žalovanému doručený až po riadnom doručení odpisu rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru žalobcovi, a teda nemohol mať na doručovanie odpisu predmetného rozhodnutia žiaden vplyv. Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že nadriadená žalobcu sa dňa 11.08.2015 pokúsila zistiť aktuálnu adresu pobytu žalobcu u ošetrujúcej lekárky žalobcu, avšak ošetrujúca lekárka jej ju odmietla poskytnúť, ako aj že žalovaný vykonal všetky nevyhnuté úkony, aby odpis predmetného rozhodnutia doručil žalobcovi. V zmysle § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Podľa § 247a toho istého zákona sa na konanie podľa tohto zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Zákon č. 73/1998 Z. z. upravuje administratívne konanie, a teda aj doručovanie administratívnych rozhodnutí komplexne, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) sa na toto konanie neaplikuje, a to ani subsidiárne (s výnimkou ustanovení o výkone rozhodnutia). Ust. § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. na rozdiel od ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku doručovateľovi neukladá povinnosť opätovného doručovania doručovanej písomnosti (a ani povinnosť upozorniť žalobcu na opätovné doručovanie). Odpis predmetného (prvostupňového) rozhodnutia bol žalobcovi neúspešne doručovaný dňa 19.08.2015, v ten istý deň bola zásielka uložená na pošte. Keďže žalobca túto zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol, účinky doručenia odpisu predmetného uznesenia nastali na tretí deň od uloženia zásielky, t. j. dňa 22.08.2015. Prvostupňové rozhodnutie žalovaného o prepustení zo služobného pomeru tak bolo žalobcovi riadne a včas doručené náhradným doručením (fikciou doručenia) v súlade s § 266 ods. 3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. dňa 22.08.2015. 45. Aj podľa názoru súdu bol skutkový stav preukázaný predovšetkým výsledkami dychových skúšok žalobcu, ktoré sú riadne zadokumentované v administratívnom spise. Tieto dychové skúšky boli vykonané na certifikovanom prístroji na meranie hladiny alkoholu v dychu, ktorý zodpovedal schválenému typu a požiadavkám s platnosťou overenia do 06.08.2015. To potvrdili aj početné výpovede svedkov, ktorými boli službu konajúci príslušníci Policajného zboru. Tvrdenia žalobcu o zlom technickom stave prístroja na meranie hladiny alkoholu v dychu, o vplyve mobilných telefónov a služobných vysielačiek na tento prístroj či o nesprávnom úradnom postupe zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru neboli nijakým spôsobom podložené a preukázané, nepotvrdilo ich ani dokazovanie vykonané žalovaným, preto ich žalovaný správne vyhodnotil ako účelové. 46. Podľa § 194 ods. 1 vety prvej zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné. Táto požiadavka je splnená, ak je v rozhodnutí uvedené použité ustanovenie zákona (jeho číselné a slovné označenie) ako právny základ či príčina prepustenia zo služobného pomeru a súčasne ak sú v tomto rozhodnutí uvedené skutkové okolnosti, ktoré možno pod tento právny dôvod podradiť ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Sž 75/2002 zo dňa 26.11.2012). Prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz) o prepustení žalobcu tieto náležitosti spĺňa a súčasne obsahuje aj náležitosti uvedené v ustanovení § 241 zákona č. 73/1998 Z. z. V tomto rozhodnutí sa správny orgán náležite vysporiadal aj so zdôvodnením, prečo by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Obe rozhodnutia správnych orgánov taktiež uvádzajú konkrétne ustanovenia zákona, ktoré žalobca svojím protiprávnym konaním porušil, a to § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení účinnom do 31.12.2015 a § 48 ods. 3 písm. a) a g) zákona č. 73/1998 Z. z. 47. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Posúdenie otázky závažnosti porušenia služobnej prísahy je predmetom správneho uváženia služobného orgánu a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu a rozsahu právne neurčitých pojmov „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť závažným spôsobom“ a „jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“, pretože by tým by vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo/33/2008 zo dňa 28.04.2009). V zákone č. 73/1998 Z. z. zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť závažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky. Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/17/2012 zo dňa 30.01.2013). 48. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk dospel k záveru, že žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, spoľahlivo zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav aplikoval správne hmotnoprávne normy, pričom pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie. Je pritom evidentné, že zákon č. 73/1998 Z. z. kladie vyššie nároky a požiadavky na profesionálny a morálny charakter pre výkon služby a na dodržiavanie zákona a služobnej disciplíny zo strany príslušníkov Policajného zboru, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že tento zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony (Zákonník práce) vo vzťahu k plneniu služobných povinností, a súčasne poskytuje príslušníkom Policajného zboru nižšiu mieru ochrany, než je tak tomu u zamestnancov v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžo/23/2011 zo dňa 27.10.2011 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo/18/2014 zo dňa 30.04.2015). 49. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že neexistuje žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému ako vo veci úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalovaný si ich náhradu ani neuplatnil, a pretože ide o orgán štátnej správy, ktorému možno náhradu trov konania priznať iba vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať. 51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).