KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 6. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/28/2016 z 21. 6. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. júna 2017, sp. zn. 1S/28/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016200218.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/28/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200218
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200218.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a
členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu:
MEDICUBE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 31 385 117, právne zastúpený: JUDr.
Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 21392804/2015 zo dňa 02.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1. Daňový úrad Bratislava vydaním rozhodnutia č. 20611264/2015 zo dňa 04.08.2015 začal daňové
exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške XXX.XXX,XX eura od daňového
dlžníka - žalobcu.

2. Dňa 09.09.2015 rozhodnutím č. 20798346/2015 Daňový úrad Bratislava rozhodol o čiastočnom
zastavení daňového exekučného konania a to v sume XX,-eur.

3. Rozhodnutím č. 20819310/2015 zo dňa 11.09.2015 Daňový úrad Bratislava v zmysle § 91 daňového
poriadku vydal daňovú exekučnú výzvu voči žalobcovi. Daňový úrad Bratislava oznámil žalobcovi, že
na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov daňového úradu
Bratislava č. 20525276/2015 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu
16.07.2015 vo výške XXX.XXX,XX eura začal v zmysle § 90 ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné
konanie vydaním rozhodnutia č. 20611264/2015 zo dňa 04.08.2015 na vymoženie daňového nedoplatku
vo výške XXX.XXX,XX eura. Správca dane v zmysle § 91 ods. 2 písm. f) daňového poriadku vyzval
žalobcu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok
vo výške XXX.XXX,XX eura na daňový exekučný účet Daňového úradu Bratislava a zároveň upozornil
žalobcu, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, vydá daňový
exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke.
Rovnako zakázal žalobcovi nakladať s peňažnými prostriedkami zablokovanými v zmysle § 108 ods. 5
daňového poriadku na jeho účte.



4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím
žalovaného č. 21392804/2015 zo dňa 02.12.2015 zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie.

5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní na základe
podaného odvolania voči daňovej exekučnej výzve č. 20564811/2015 zo dňa 23.07.2015 nie je
predmetom preskúmavania predchádzajúce daňové konanie, ktoré bolo právoplatne skončené, ale
žalovaný ako odvolací orgán v odvolacom konaní v rámci daňového exekučného konania skúma,
či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania na podklade exekučného titulu,
a či bola daňová exekučná výzva vydaná v súlade s týmto zákonom. Konštatoval, že daňové
exekučné konanie, ktoré začína vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, smeruje
k vymoženiu daňového nedoplatku. Nezaplatenie dane vyplývajúcej zo splatného daňového priznania,
ktoré je podkladom pre zostavenie výkazu daňových nedoplatkov ako exekučného titulu, je právnou
skutočnosťou, ktorá oprávňuje správcu dane začať daňové exekučné konanie v rozsahu a spôsobom
vymedzeným zákonom. Žalovaný ďalej uviedol, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nebol
spochybnený vznik daňovej povinnosti, a preto daňový nedoplatok vymáhaný v daňovom exekučnom
konaní začatom na základe rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 20611264/2015 zo
dňa 04.08.2015 naďalej trvá a prvostupňový orgán je oprávnený vykonať daňovú exekúciu v súlade s
daňovým poriadkom a spôsobmi, aké daňový poriadok ustanovuje. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
žalovaný považoval daňovú exekučnú výzvu za vydanú v súlade s platnými právnymi predpismi.

II.
Žaloba

6. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.02.2016 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21392804/2015 zo dňa 02.12.2015.

7. Žalobca napadol zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj zákonnosť postupu pred vydaním
napadnutého rozhodnutia s tým, že rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne, arbitrárne,
zmätočné a teda za nezákonné. S poukazom na odvolacie námietky, v rámci ktorých uviedol, že v
účtovných rokoch 2011-2012 boli spoločnosťou Bayer, spol. s.r.o., Einsteinova 25, Bratislava vystavené
faktúry v zostatkovej výške XXX.XXX,XX eura so splatnosťou 30 dní, pričom však žalobca k úhrade
predmetných faktúr nepristúpil. Za rozhodujúcu skutočnosť žalobca považuje, že nároky, ktoré vyplývajú
z vyššie uvedeného obchodného vzťahu sú v súčasnosti predmetom súdneho konania vedeného
na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb/100/2012 a sú teda sporné. Bol názoru, že ani
v súčasnosti nie je možné predpokladať ako súd v danej veci rozhodne a teda, či dôjde k úhrade
predmetných faktúr. Žalobca s poukazom na citáciu zákonného ust. § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov účinného do 01.01.2014 a následnou novelou
zákona o dani z príjmov č. 463/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z., ktorá
nadobudla účinnosť 01.01.2014, došlo k zmene ust. § 17 ods. 27 mal za to, že časť faktúr (podľa
splatnosti spolu vo výške XXX.XXX,XX eura) možno subsumovať pod ust. § 17 ods. 27 zákona o dani
z príjmov a to napriek tomu, že predmetné faktúry (resp. nároky z nich vyplývajúce) sú predmetom
súdneho konania, a preto je ich uhradenie/neuhradenie zo strany žalobcu otázne. Uviedol, že výkaz
daňových nedoplatkov, ktorý predstavuje v rámci daňovej exekúcie exekučný titul je výsledkom spôsobu
účtovania opravných položiek v zmysle meniacej sa legislatívy, pričom sa netýka neodvedenia dane z
hospodárskeho výsledku pred zdanením. Následná daňová exekúcia je výsledkom príliš reštriktívneho
a formálneho výkladu ustanovení zákona o dani z príjmov zo strany tak prvostupňového orgánu ako aj
žalovaného. Žalobca bol názoru, že legislatívne zmeny v účtovaní opravných položiek spôsobili vznik
výkazu nedoplatkov a v konečnom dôsledku začiatok daňovej exekúcie, čo nemohol žalobca žiadnym
spôsobom ovplyvniť.

8. V súvislosti s tvrdením žalovaného v rozhodnutí, že žalobca neuviedol v odvolaní okolnosť, ktorá
by spôsobovala zánik daňového nedoplatku alebo preukazovala nezákonný postup prvostupňového
orgánu, pričom žalovaný uvádza, že daňová exekúcia je vedená na podklade vykonateľného výkazu
nedoplatkov, žalobca uviedol, že prvou písomnosťou, ktorá mu bola v rámci daňovej exekúcie
doručovaná bola daňová exekučná výzva, ktorou bol žalobca vyzvaný na dobrovoľné plnenie výkazom



nedoplatkov určenej sumy. Potom mal žalobca za to, že k výkazu nedoplatkov sa mohol vyjadriť výlučne
len v odvolaní, v ktorom uviedol relevantné dôvody prečo považuje výkaz nedoplatkov za exekučný titul,
ktorý bol vydaný predčasne.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil a
zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.03.2016 zotrval na svojom
právnom názore. Uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
správcu dane bolo vydané na základe procesnej právnej normy - zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne
podľa § 88 a nasl., upravujúcich daňové exekučné konanie.

11. Konštatoval, že daňové exekučné konanie je právnym dôsledkom nesplnenia daňovej povinnosti
žalobcom dobrovoľným spôsobom. V daňovom exekučnom konaní sa vydávajú rozhodnutia procesnej
povahy, ktorými sa upravuje vedenie daňového exekučného konania, t. j. nejde o rozhodnutia, ktorými sa
ukladajú peňažné plnenia, resp. v ktorých sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov
v daňovom konaní, a v ktorom má odvolávajúci sa právo okrem iného vyjadrovať sa ku skutočnostiam,
predkladať dôkazy, podávať opravné prostriedky. Uviedol, že dôvody podanej žaloby sú dôvodmi
týkajúcimi sa daňového konania, ktoré bolo právoplatne skončené.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že v odvolacom konaní na základe podaného odvolania voči
daňovej exekučnej výzve č. 20819310/2015 zo dňa 11.09.2015 nebolo predmetom preskúmavania
predchádzajúce daňové konanie, ktoré bolo právoplatne skončené, ale žalovaný v predmetnom
odvolacom konaní v rámci daňového exekučného konania na základe podaného odvolania proti daňovej
exekučnej výzve skúmal, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania na
podklade exekučného titulu, a či bola daňová exekučná výzva vydaná v súlade s týmto zákonom.
Bol názoru, že žalovaný skúmal tieto podmienky v čase vydania daňovej exekučnej výzvy, ktorá
bola vydaná na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov, ktorý sa podľa § 89 ods.
3 daňového poriadku daňovému dlžníkovi nedoručuje. Uviedol, že žalovaný ku dňu vydania tohto
stanoviska nedostal právoplatné rozhodnutie súdu o zániku, resp. zmene výšky daňového nedoplatku,
ani uznesenie súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutí, nebol spochybnený vznik daňovej povinnosti
a preto daňový nedoplatok vymáhaný v daňovom exekučnom konaní začatom na základe rozhodnutia
o začatí daňového exekučného konania č. 20611264/2015 zo dňa 04.08.2015 trvá. Mal za to, že konal
tak, ako mu ukladal zákon, a preto nemohol porušiť základné zásady daňového konania ako aj práva
žalobcu, ak tento nesplnil povinnosť uloženú zákonom.

13. Žalovaný bol toho názoru, že z ust. § 88 a nasl. daňového poriadku vyplýva, že po začatí daňového
exekučného konania je daňová exekučná výzva vydaná v zmysle § 91 daňového poriadku iba jedným
z procesných krokov pred vydaním daňového exekučného príkazu podľa § 92 daňového poriadku.
Správca dane daňovou exekučnou výzvou vyzýva daňový subjekt na splnenie povinnosti zaplatiť daňový
nedoplatok a to v náhradnej lehote. Daňová exekučná výzva na zaplatenie daňového nedoplatku v
náhradnej lehote má povahu procesného úkonu a jej adresát je už v pozícii daňového dlžníka s presne
určenou právoplatnou daňovou povinnosťou. V daňovej exekučnej výzve sa nerozhoduje o právach a
povinnostiach daňového subjektu. Daňová exekučná výzva vydaná podľa § 91 daňového poriadku je
takým procesným rozhodnutím, ktorým sa upravuje len vedenie exekučného konania a nie je základným
rozhodnutím pre daňové konanie.

14. Žalovaný na základe uvedených skutočností navrhol krajskému súdu, aby žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

IV.
Právna úprava



15. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1
SSP) a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

17. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

20. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

21. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

22. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci
vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové
výdavky podľa § 149.

23. Podľa § 89 ods. 1 citovaného zákona, exekučným titulom je
a) právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov,
c) jednotný exekučný titul podľa osobitného predpisu,
d) exekučný titul podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 89 ods. 3 citovaného zákona, deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho
vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho
vykonateľnosti.

25. Podľa § 90 ods. 1 citovaného zákona, daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade
exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a
nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

26. Podľa § 90 ods. 3 citovaného zákona, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa
nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.

27. Podľa § 91 ods. 5 citovaného zákona, do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže
daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti,
b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.



V.
Závery správneho súdu

28. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí, ako aj konania, ktoré vydaniu
rozhodnutí predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom dospel k záveru o zákonnosti
napadnutých rozhodnutí.
29. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.12.2015 č. 21392804/2015 v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 20819310/2015 zo dňa 11.09.2015,
ktorým Daňový úrad Bratislava vydal daňovú exekučnú výzvu a oznámil žalobcovi, že na základe
exekučného titulu začal daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku a zároveň vyzval
žalobcu, aby v lehote 8 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške
XXX.XXX,XX eura.

30. Exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Bratislava č.
20525276/2015 zo dňa 16.07.2015 vo výške XXX.XXX,XX eura, ktorého podkladom bolo opravné
daňové priznanie žalobcu zo dňa 25.06.2015 za zdaňovacie obdobie rok 2014 na dani z príjmov
právnickej osoby, dátum splatnosti dane 30.06.2015, výška dane XXX.XXX,XX eura.

31. Daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom sa vymáha daňový nedoplatok, resp.
iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní. Rozhodnutia preskúmateľnými podľa III.
časti SSP o správnych žalobách sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa rozhoduje
o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu daňového
exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia v zmysle § 3 ods. 1 písm. b)
SSP, pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného titulu, ktorý zakladá povinnosť
daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú výnimky, s ktorými počíta
daňový poriadok ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného konania a to v odvolacom
daňovom konaní.

32. Vzhľadom na to, že daňová exekučná výzva spôsobuje aj hmotnoprávne následky, nemá výlučne
len charakter procesného rozhodnutia. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž povinnému subjektu ukladá
tiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a
upozornenie že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,
teda nielenže zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah
práv povinného k určitým zložkám jeho majetku. Obmedzenie dispozičného práva povinného subjektu
nakladať so svojim majetkom možno právne kvalifikovať ako zásah do vlastníckeho práva, ktorému
je priznaná ochrana nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), ale
aj medzinárodnej (čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, čl. 17 Charty základných práv Európskej únie), (rozhodnutie NSSR sp. zn. 2Sžf/63/2016 zo dňa
23.08.2016).

33. Daňová exekučná výzva podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu, zákonnosť daňovej
exekučnej výzvy súd preskúmava v rozsahu dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 daňového poriadku,
pričom ide o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný
výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu
exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej
ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu (rozhodnutie
NSSR sp. zn. 3Sžf/77/2012, 5Sžf/66/2016, 2Sžf/65/2012).

34. Súd preto skúmal, či napadnutá exekučná výzva spĺňa atribúty vo vzťahu k § 91 ods. 5 daňového
poriadku. Žalobca v podanej žalobe a taktiež aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal,
že rozhodujúcou skutočnosťou je v danom prípade to, že nároky, ktoré vyplývajú z obchodného vzťahu
so spoločnosťou Bayer, spol. s. r.o., Einsteinova 25, vystavené faktúry menovanou spoločnosťou
v zostatkovej výške XXX.XXX,XX eura sú v súčasnosti predmetom súdneho konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb/100/2012 s tým, že časť faktúr (podľa splatnosti spolu
vo výške XXX.XXX,XX eura) možno subsumovať pod ust. § 17 ods. 27 zákona o dani z príjmov, sú
teda sporné a nie je možné predpokladať, ako súd v danej veci rozhodne a teda, či dôjde k úhrade
predmetných faktúr.



35. Potrebné je uviesť, že exekučné konanie je právnym dôsledkom nesplnenia daňovej povinnosti
žalobcom dobrovoľným spôsobom. Zo znenia § 91 ods. 5 daňového poriadku vyplýva, že odvolanie
možno podať vtedy, ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo
bránia jeho vymáhateľnosti, pričom s poukazom na obranu žalobcu je zrejmé, že nejde o dôvody alebo
okolnosti, ktoré by nastali po právoplatnosti výkazu daňového nedoplatku dotknutého subjektu ku dňu
16.07.2015. Rovnako legislatívne zmeny, na ktoré žalobca v žalobe poukázal nie sú skutočnosťami,
ktoré je možné subsumovať pod dôvody uvedené v § 91 ods. 5 daňového poriadku.

36. V nadväznosti na námietku žalobcu, že prvou písomnosťou, ktorá mu bola v rámci daňovej
exekúcie doručovaná, bola daňová exekučná výzva, súd uvádza, že v zmysle § 90 ods. 3 daňového
poriadku, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa daňovému dlžníkovi ani jeho
ručiteľovi nedoručuje a teda správnemu orgánu nemožno vytknúť, že by v daňovom exekučnom konaní
nepostupoval v zmysle daňového poriadku, keďže zákon správcovi dane takúto povinnosť neukladá.

37. Žalobca v konaní neosvedčil, že po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu v danej veci
nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo ktoré by bránili jeho
vymáhateľnosti a neosvedčil ani, že sú tu iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia neprípustná.

38. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedenú konštatáciu považoval napadnuté rozhodnutia
za súladné so zákonom a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania
pre jeho neúspech v konaní nepriznal.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd
v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje