Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/36/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200310 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200310.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Z. H., Q. XX, XXX XX I. G., zastúpený: JUDr. Jozef Madej, advokát, Laurinská 3, 811 01, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. 58999/2016 zo dňa 20. Januára 2016 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č. 1482834/2015/9104406 zo dňa 29. 9. 2015 takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 58999/2016 zo dňa 20. Januára 2016 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 1482834/2015/9104406 zo dňa 29. 9. 2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100 percent. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Juraja Kočiša kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008, január až marec 2009, máj až júl 2009, február 2010, máj 2010, september 2010, február 2011 a november 2011. 2. Daňový úrad Bratislava pri výkone kontroly, ktorá bola začatá podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, preveril predložené doklady a evidenciu dane z pridanej hodnoty na podané daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008. 3. Vzhľadom na to, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2008 uplatnil právo na odpočítanie dane pri tovare, pri ktorom nevzniká daňová povinnosť kontrolovanému daňovému subjektu, nevzniklo právo na odpočítanie dane z tovaru kúpených v tuzemsku vo výške 16 902 Sk, z toho DPH 2 700,20 Sk v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Jednalo sa o faktúry č. XXXXXXX, faktúra č. XXXXXXX, faktúra č. XXXXXXX. 4. Z daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava vyhotovil protokol č. 9104406/5/400281/2013/Nya zo dňa 2. 9. 2013. Protokol bol doručený 5. 9. 2013. 5. Správca dane zaslal dňa 17. 4. 2014 oznámenie, v ktorom určil deň prerokovania pripomienok a dôkazov, ktoré predložil daňový subjekt Juraj H. k protokolu o daňovej kontrole za predmetné zdaňovacie obdobie a to 20. 5. 2014 o 9.00 hod. Daňový subjekt sa na termín pojednávania dostavil a pojednávanie sa so správcom dane uskutočnilo. Správca dane o tom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9104406/5/2021610/2014/Nya zo dňa 20. 5. 2014. 6. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie daňovej výhody pre daňový subjekt. Daňový úrad Bratislava vydal dňa 28. 5. 2014 rozhodnutie č. 9104406/5/2273053/2014, ktorým vyrubil platiteľovi za zdaňovacie obdobie august 2008 rozdiel dane v sume 2 377,14 eur. 7. V odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane okrem iného uviedol, že zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť BDL - Logistik s. r. o. neboli uskutočnené dodávateľom na nich uvedeným. Nie je postačujúce, pokiaľ si platiteľ uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre. 8. Ďalej správca dane zistil, že družstvo Eurocoop, spotrebné družstvo v likvidácii v kontrolovanom období deklarovalo nadobudnutie tovaru - mäsa práve od spoločnosti BDL - Logistik, s. r. o., ktorá v skutočnosti tovar nenadobudla. Všetky účtovné doklady deklarujúce dodanie tovaru od spoločnosti BDL - Logistik s. r. o. pre družstvo Eurocoop, spotrebné družstvo v likvidácii boli vystavené na základe fiktívnych obchodov. 9. Ďalej bolo zistené, že všetky účtovné doklady družstva Eurocoop spotrebné družstvo v likvidácii od 4. 8. 2008 do 6. 8. 2008, na ktorých je Eurocoop spotrebné družstvo v likvidácii uvádzaný ako dodávateľ pre kontrolovaný daňový subjekt Z.oli vystavené na základe fiktívnych obchodov. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt - žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na procesné pochybenia daňového úradu, namietal nezákonné začatie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., namieta pojednávanie zo dňa 10. 8. 2012, ktoré sa malo konať s fyzickou osobou Z. H., ktorého obsahom mal byť výsluch tejto osoby, avšak Z. H. sa tohto pojednávania nezúčastnil. Nezákonný postup správcu dane videl daňový subjekt v rozpore s procesnými predpismi, keď konanie neprerušil na dobu, kým bude právoplatne rozhodnuté o predbežnej otázke a to, či sa platiteľ dopustil trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Ďalej napadá nezákonný postup správcu dane a vidí ho v tom, že nevykonal navrhnuté dôkazy platiteľom dane a neuviedol v rozhodnutí, prečo predmetné dôkazy nevykonal. 11. Orgán verejnej správy druhého stupňa prejednal odvolanie žalobcu a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I zo dňa 28. 5. 2014 č. 9104406/5/2273053/2014 zrušil a vec vrátil daňovému úradu na ďalšie konanie. Z dôvodu doplnenia dokazovania a to opätovného výsluchu svedka F.. M. G., ktorý bol zrealizovaný Českou finančnou správou a na ktorom nebola zabezpečená účasť daňového subjektu Z. H.. 12. Odvolací orgán zastáva názor, že dožiadaný štát mal postupovať podľa právnych predpisov platných na území dožiadaného štátu, t. j. podľa § 96 ods. 5 zákona Českej republiky č. 208/2009 Sb., podľa ktorého daňový subjekt má právo byť prítomný pri výsluchu svedka, klásť mu otázky v rámci dokazovania svojich práv a povinností. 13. Daňový úrad Bratislava opätovne prejednal vec a vydal rozhodnutie č. 1482834/2015/9104406 dňa 29. 9. 2015, ktorým vyrubil daňovému subjektu Z. H. rozdiel dane v sume 2 377,14 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008. 14. Daňový subjekt opätovne požiadal Českú finančnú správu o výsluch F. za prítomnosti daňového subjektu Z. alebo jeho právneho zástupcu, 15. Česká finančná správa Daňovému úradu Bratislava oznámila, že dňa 24. 6. 2015 sa uskutočnil výsluch Ing. M. G. a boli mu položené otázky, o ktoré žiadal daňový úrad za prítomnosti daňového subjektu. 16. Proti uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 58999/2016 zo dňa 20. Januára 2016, ktorým potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a to rozhodnutie č. 1482834/2015/9104406 zo dňa 29. 9. 2015. 17. Keďže daňový subjekt s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave. II. Žalobné dôvody 18. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 29. 2. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. Januára 2016 č. 58999/2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 1482834/2015/9104406 zo dňa 29. 9. 2015, ktorým bol vyrubený žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 vo výške 2 377,14 eur. Žalobca v žalobe poukázal na procesné vady v správneho konania a na nesprávne právne posúdenie veci. 19. Čo sa týka procesných vád správneho konania, žalobca vidí v nezákonne začatej daňovej kontroly a to, že daňová kontrola bola začatá bez oznámenia. Správca dane začal daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 3, pričom vôbec žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť takého postupu. 20. Pod písmenom b) nezákonné odmietnutie podania uviedol, že správca dane sa odmietol zaoberať jeho písomným podaním zo dňa 4. 3. 2014 z dôvodu, že toto podanie nebolo urobené v súlade s § 14 daňového poriadku. 21. Pod bodom c) žalobca uviedol, že prebehlo fiktívne ústne pojednávanie s daňovým subjektom. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10. 8. 2012 vyplýva, že na ústnom pojednávaní sa zúčastnil daňový subjekt, avšak daňový subjekt sa na tomto ústnom pojednávaní nezúčastnil. Zúčastnila sa ho jeho sestra, ktorá zápisnicu podpísala v jeho mene. 22. Pod písmenom d) žaloby napadá žalobca zaujatosť zamestnancov správcu dane a uviedol, že niekoľkokrát namietal zaujatosť zamestnancov správcu dane a vedúci zamestnanec správcu dane v rozpore s uvedeným uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 7. Júna 2011 nevylúčil zamestnankyne správcu dane Emíliu J. a F.. S. P., čím postupoval v rozpore s daňovým poriadkom. 23. Ďalej žalobca napadá nesprávne hodnotenie dôkazov a nesprávne skutkové zistenia. Poukázal na výsluch Ing. M. G., ktorý výrazne svedčil v prospech žalobcu a jeho svedeckou výpoveďou sa daňový úrad ani žalovaný vôbec nezaoberal a nijakým spôsobom nezohľadnil v rozhodovaní. 24. Neprávne vyhodnotil skutočnosť, že žalobca nevedel, že Eurocoop, spotrebné družstvo v likvidácii nebolo priamym sprostredkovateľom mäsa zo spoločnosti Jatky Moravský Krumlov, spol. s. r. o. a nevedel ani o účasti spoločnosti BDL - Logistik s. r. o. v reťazci obchodníkov. 25. Pod písmenom g) žalobca v žalobe uviedol, že správca dane sa nevysporiadal s návrhmi zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovanie, ktoré boli opätovne vznesené na ústnom pojednávaní dňa 18. 9. 2015. Vady rozhodnutia vidí žalobca v tom, že správca dane nepreukázal skutočnosť, že žalobca nekonal v dobrej viere, keď vstúpil do obchodnej spolupráce so subjektom Eurocoop s. d. Nepreukázal správca dane účasť Z. H. na deklarovanom daňovom podvode a nepreukázal, že Juraj H. vedel o fiktívnej ekonomickej činnosti v rámci dodávateľského reťazca. 26. Správca dane nepreukázal, že by žalobca pri vstupe do obchodnej spolupráce so subjektom Eurocoop s. d. neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že odber tovaru, ktorý uskutočnil, nebude viesť k jeho účasti na akomkoľvek daňovom podvode. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aaj v protokole o daňovej kontrole konštatoval, že všetky formálne podmienky zo strany žalobcu splnené boli, avšak žalobca nepreukázal, že sa v rámci uplatnenia práva na odpočítanie dane nezúčastnil na daňovom podvode. Je pravda, že v rámci daňového konania bremeno tvrdenia nesie daňový subjekt, avšak v zmysle právnej teórie ako aj v zmysle justičnej praxe platí tzv. negatívna dôkazná teória, t. j. pravidlo, že neexistencia majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. 27. Nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca v tom, že správca dane v rámci svojej rozhodovacej činnosti okrem právnych predpisov Slovenskej republiky je viazaný taktiež právnymi predpismi Európskej únie, pričom jej právne záväzné akty majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a poukázal na rozhodnutie ESD vo veci C - 409/04, rozhodnutie ESD v spojených veciach C - 354/03, C -355/03 a C - 484/03, rozsudku Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C - 80/11 a C - 142/11 ako aj vo veciach C - 439/04 a C - 440/04. 28. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec im vrátil na ďalšie konanie a uplatnil si trovy konania. III. Vyjadrenie žalovaného 29. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29. 4. 2016 uviedol, že čo sa týka žalobného dôvodu uvedeného v žalobe pod písmenom a), daňový úrad začal daňovú kontrolu podľa ustanovenia § 46 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa ods. 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonaní daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo je dôvod na podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V danom prípade by úrad začal kontrolu na základe žiadosti Prezídia Policajného zboru zo dňa 6. 2. 2012, nakoľko bolo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. O začatí daňovej kontroly bola spísaná daňovým úradom zápisnica dňa 22. 5. 2012. Na základe uvedených skutočností bola daňová kontrola začatá v súlade so zákonom. 30. Čo sa týka žalobného dôvodu uvedeným pod bodom b) nezákonné odmietnutie podania žalovaný uviedol, že povinnosť doručovať podanie elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku vyplýva subjektom uvedeným v ustanovení § 14 daňového poriadku. Ak daňový subjekt, ktorý má povinnosť doručovať podanie elektronickými prostriedkami, doručí podanie urobené v listinnej podobe, toto nezakladá právne účinky a správca dane na takéto podanie neprihliada. Subjekty, ktoré sú povinné doručovať správcovi dane písomnosti podanie elektronicky, nemôžu doručiť podanie v listinnej podobe. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 13 daňového poriadku. Správca dane o tejto skutočnosti oboznámil daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa 20. 5. 2014. 31. Čo sa týka žalobného dôvodu uvedeného pod písmenom c) žalovaný uviedol, že pojednávanie dňa 10. 8. 2012 sa uskutočnilo, ale ako vyplýva z výpovede svedkyne Marcely H., zápisnicu podpísala ona. 32. Vo veci podanej námietky zaujatosti zamestnancov správcu dane v žalobe uvedené pod písmenom d), žalovaný zotrváva na svojom názore uvedené vo svojom rozhodnutí, že nemôže akceptovať tvrdenie daňového subjektu uvedené v odvolaní, že správca dane postupoval v rozpore so zákonom č. 563/2009 Z. z., keď na základe podaného trestného oznámenia na zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu, vedúci zamestnanec týchto zamestnancov nevylúčil. Daňový subjekt konštatoval zaujatosť zamestnancov správcu dane v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 4. 3. 2014 z dôvodu ním podaného trestného oznámenia na Okresnú prokuratúru Bratislava I vo veci trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Zneužitia právomoci verejného činiteľa sa mali uvedení zamestnanci dopustiť tým, že ústne pojednávanie dňa 10. 8. 2012, z ktorého je vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní sa s daňovým subjektom neuskutočnilo a podpis daňového subjektu je sfalšovaný. 33. Uvedenou námietkou sa zaoberala vedúca oddelenia, dôkladne preskúmala spisový materiál a dospela k záveru, že nebola preukázaná pochybnosť o zaujatosti pracovníčok vykonávajúcich daňovú kontrolu, pretože nebol preukázaný ich priamy pomer k veci samotnej a ani iný pomer k daňovému subjektu, čo by nezaručovalo objektívne rozhodovanie vo veci. 34. Čo sa týka vád rozhodnutia, ktoré žalobca uviedol v žalobe pod bodom III a k tvrdeniu žalobcu, že správca dane rozhodol v rozpore so zákonom, keď rozhodol o tom, že žalobca spáchal skutok, ktorý je trestným činom. Žalovaný uviedol, že správca dane o tom nerozhodol a ani žalovanému nie je jasné, na základe akých skutočností k tomuto záveru dospel. Podanie trestného oznámenia je samostatné konanie mimo daňového konania vedené orgánmi činnými v trestnom konaní, preto nebol dôvod na prerušenie konania na dobu vyriešenia predmetnej otázky, ktorej predmetom by bolo spáchanie trestného činu a od ktorej vyriešenia závisí rozhodnutie vo veci samej. 35. Správca dane viedol skutočne rozsiahle dokazovanie, presne a úplne zistil skutkový stav veci tým, že zaobstaral dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie. Správca dane bol nesporne oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťaz a zistil, že sa jedná o fakturačné obchodné transakcie v reťazci dodávateľov a odberateľov, ktorého súčasťou sa na jeho konci stal kontrolovaný daňový subjekt. Preverovaním získal dostatok dôkazov, na základe ktorých dospel k záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, preto nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie v smere požadovanom daňovým subjektom. Policajný zbor poskytol daňovým orgánom potrebnú súčinnosť v danej veci, preto správca dane a tiež odvolací orgán nepovažoval za nutné a zároveň za možné žiadať od orgánov činných v trestnom konaní celý obsah vyšetrovacích spisov tak, ako žiada v odvolaní daňový subjekt. 36. Žalobca tvrdí, že správca dane nepreukázal, že by si on ako daňový subjekt pri vstupe do obchodnej spolupráce so subjektom Eurocoop s.d. neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že odber tovaru, ktorý uskutočnil, nebude viesť k jeho účasti na akomkoľvek daňovom podvode. Práve naopak žalobca si preveril svojho dodávateľa, ako aj oprávnenie Ivana I. za daňový subjekt vykonať registráciu dane z pridanej hodnoty. Žalobca sa kontaktoval s obchodným riaditeľom subjektu Jatky Moravský Krumlov, spol. s. r. o. Ing. M. G. za účelom dojednania a uzatvorenia priamej obchodnej spolupráce ohľadne dodávky tovaru s vylúčením subjektu Eurocoop s. d. Žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenia žalobcu je v priamom rozpore so skutočnosťou, pretože základnou podmienkou spoločnosti Jatky Moravský Krumlov spol. s. r. o. bola platba v hotovosti pri dodávke tovaru, takže to nemohol byť dôvod vylúčenia Eurocoop spotrebné družstvo. Skôr to preukazuje skutočnosť, že žalobca vedel alebo prinajmenšom mohol vedieť, že sa zúčastní daňového podvodu, pretože žiadal o vylúčenie spoločnosti Eurocoop spotrebné družstvo a priamu obchodnú spoluprácu s dodávateľom mäsa Jatky Moravský Krumlov spol. s. r. o. Keď bola priama spolupráca odmietnutá, obchodné aktivity s Eurocoopom spotrebné družstvo ukončil. 37. Čo sa týka časti žaloby, kde žalobca cituje niektoré z rozsudkov Európskeho súdneho dvora, žalovaný uviedol, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní odvoláva na niektoré rozsudky súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom bolo preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov súdneho dvora, a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Právne posúdenie krajského súdu 38. K 01.07.2016 bol prijatý Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že konajúci súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku. 39. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci. 40. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 41. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 42. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 58999/2016 zo dňa 20.01.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 1482834/2015/9104406 zo dňa 29.09.2015, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.377,14 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008. 43. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia bolo potrebné zrušiť, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 44. Nedostatočne zistený skutkový stav veci súd vidí v tom, že daňový orgán nedostatočne zistil a nepreukázal, že žalobca nekonal v dobre viere, keď vstúpil do obchodnej spolupráce so subjektom EURCOOP, spotrebné družstvo. Nepreukázal účasť na deklarovanom daňovom podvode a nepreukázal, že žalobca vedel o fiktívnej ekonomickej činnosti v rámci dodávateľského reťazca. 45. Daňový úrad vykonal síce rozsiahle dokazovanie, ktoré sa týkalo firiem EUROCOOP s.d. a firmy BDL Logistic s.r.o. a ich prepojenie ale z uvedeného nevyplýva, že by žalobca mal vedomosť o tomto prepojení. 46. Z prvostupňového rozhodnutia daňového úradu Bratislava zo dňa 29.09.2015 (ktoré má 27 strán) súd zistil, zo strán č. 12,13,14,15 kde sú zhrnuté výpovede žalobcu, že žalobca začal obchodovať s p. I., ktorý ho v januári 2008 navštívil a predstavil sa ako zástupca družstva EUROCOOP spotrebné družstvo a prišiel s ponukou na predaj bravčových polovičiek. Preukázal sa výpisom z obchodného registra a preukázal, že EUROCOOP spotrebné družstvo je platcom dane z pridanej hodnoty. Na základe toho sa dohodli na spolupráci, že žalobca bude nakupovať od EUROCOOP spotrebné družstvo bravčové polovičky. Na otázku žalobcu odkiaľ pochádza tovar p. I. mu oznámil, že bravčové polovičky pochádzajú z bitúnku Jatky Moravský Krumlov spol. s.r.o. a tento bude aj tovar rozvážať. Podmienkou p. I. bola, že platba musí prebehnúť v hotovosti pri prebratí tovaru. To, že EUROCOOP spotrebné družstvo nebolo priamym sprostredkovateľom mäsa so spoločnosti Jatky Moravský Krumlov spol. s.r.o. sa žalobca dozvedel až v januári 2013 na daňovom úrade. Žalobca v auguste 2008 osobne navštívil spoločnosť Jatky Moravský Krumlov spol. s.r.o., kde požadoval, aby daňový subjekt - žalobca priamo obchodoval so spoločnosťou Jatky Moravský Krumlov s vylúčením sprostredkovateľa EUROCOOP s.d.. Na to mu bolo oznámené, že Jatky Moravský Krumlov s.r.o. nemôže so žalobcom spolupracovať priamo pretože má zastúpenie v družstve EUROCOOP s.d. a teda odoberať tovar môže len prostredníctvom družstva EUROCOOP. Na základe tejto informácie žalobca ukončil spoluprácu s družstvom EUROCOOP spotrebné družstvo. 47. V závere prvostupňového rozhodnutia správca dane skonštatoval, že bolo preukázané, že žalobca v kontrolovanom období august 2008 tovar nenadobudol od družstva EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii a nepreukázal, že by mu vzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1,2 zák. č. 222/2004 Z.z. a že mu bol tovar dodaný. 48. S týmto záverom súd nesúhlasí, nakoľko z výpovedi žalobcu jeho sestry ako aj z výpovedi Ivana I. vyplýva, že tovar bol žalobcovi dodaný a bol fakturovaný p. I. Žalobca od p. I. vedel len toľko, že mäso je od dodávateľa Jatky Moravský Krumlov. Žalobca si preveril družstvo EUROCCOP, s ktorým chcel obchodovať a zistil si odkiaľ tovar pochádza. Snahou žalobcu bolo preberať tovar priamo od Jatky Moravský Krumlov a keď Jatky Moravský Krumlov oznámili, že oni majú zmluvu na dodávku mäsa s firmou BDL Logistic žalobca prestal obchodovať a odoberať mäso od družstva EUROCOOP. 49. Daňový úrad nepreukázal, že žalobca nekonal v dobrej viere a že sa zúčastnil daňového podvodu. Aj výpoveďou svedka Aleša G. konateľa spoločnosti Jatky Moravský Krumlov vyplýva, že žalobca mal záujem o priamy odber mäsa a že tovar bol priamo od nich prevážaný na miesto určenia podľa objednávky, to znamená priamo žalobcovi. Žalobca nemohol vedieť a nebolo mu to ani preukázané, že Jatky Moravský Krumlov mal uzatvorenú zmluvu na dodávku mäsa s firmou BDL Logistic s.r.o. 50. Súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, v ktorom sa hovorí, že daňový orgán nie je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov sa dopustil nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho dodávateľského subjektu. 51. V prvostupňovom rozhodnutí správcu dane zo dňa 29.09.2015 sú uvedené ďalšie subjekty, ktorým bolo dodávané mäso zo spoločnosti Jatky Moravský Krumlov prostredníctvom EUROCOOP spotrebné družstvo. Súdu zo svojej rozhodovacej činnosti je známe, že niektorým subjektom uvedenými v rozhodnutí bolo preukázané porušenie ustanovenia § 51 ods. 2, § 49 ods. 1,2 zák. č. 222/2004 Z.z. ale to neznamená, že uvedené ustanovenie porušil automaticky aj žalobca. 52. Čo sa týka ostatných námietok žalobcu uvedených v žalobe a v rozsudku pod bodmi 19 až 22 súd považuje tieto za irelevantné a súhlasí s právnym názorom žalovaného uvedeným pod bodmi v rozsudku 28 až 32. 53. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. e/ SSP z dôvodov vyššie uvedených. 54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100% nakoľko mal vo veci plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.