Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/43/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200375 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Človek v ohrození, občianske združenie, Baštová 5, 811 03 Bratislava, IČO: 31799311, zastúpený: Mgr. Eva Kovačechová, advokátka, Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Exportno - importná banka Slovenskej republiky, Grösslingova 1, 813 50 Bratislava, IČO: 35722959, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 7861/100-2015 zo dňa 04.01.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave v časti žaloby o postupe a rozhodnutí Exportno - importnej banky SR v súvislosti s postupom pri vybavení žiadosti o informácie zo strany žalobcu bol nezákonný z a s t a v u j e. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného sp. zn. 7861/100-2015 zo dňa 04.01.2016 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy sp. zn. 7861/100-2015 zo dňa 19.11.2015 podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v platnom znení, § 46 a § 47 Správneho poriadku a článku VIII. smernice Rady banky EXIMBANKY SR č. 2/2011 - na zabezpečenie zákona č. 211/2000 Z.z. v podmienkach EXIMBANKY SR, ktorým žiadosti žalobcu zo dňa 05.11.2015 o poskytnutie dvoch kópií „Letters of intent“, v ktorých EXIMBANKA SR prejavila predbežný a nezáväzný záujem participovať na projekte Konya - Karapinar v Turecku nebolo vyhovené, informáciu nesprístupnil podľa zákona o slobode informácií. Dňa 16.12.2015 doručil žalobca odvolanie proti rozhodnutiu o odmietnutí sprístupniť informácie. 2/ Dňa 04.01.2016 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žiadateľa zamietol a rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť informácie sp. zn. 7861/100-2015 zo dňa 19.11.2015 potvrdil. II. 3/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.03.2016 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť informácie zo dňa 09.11.2015 sp. zn. 7861/100-2015 ako aj rozhodnutie o odvolaní sp. zn. 7861/100-2015 zo dňa 04.01.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a postup a rozhodnutie Exportno -importnej banky Slovenskej republiky v súvislosti s postupom pri vybavení žiadosti o informácie zo strany žalobcu bol nezákonný. 4/ Žalobca v žalobe uviedol, že požiadal žiadosťou zo dňa 05.11.2015 žalovaného o sprístupnenie informácií týkajúcich sa projektu uhoľnej elektrárne v Turecku, provincia Konya - Karapinar. Na časť žiadosti o informácie žalovaný žalobcovi odpovedal a časť informácie mu nesprístupnil. Výrok prvostupňového rozhodnutia znie: „Informácia sa nesprístupňuje podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v platnom znení“. V odôvodnení nie je odkaz na žiadne konkrétne ustanovenie zákona č.211/2000 Z.z., ale uvádza sa v ňom, že podľa § 37 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z.z. o Exportno - importnej banke SR „sa na všetky informácie o záležitostiach, ktoré sa týkajú klientov EXIMBANKY SR, ktoré nie sú verejné prístupné, najmä na informácie o uskutočnených obchodoch a stavoch na účtoch, vzťahuje povinnosť mlčanlivosti“. Tieto informácie možno podľa odôvodnenia žalovaného poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný podľa § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a to rozhodnutím zo dňa 04.01.2016 tak, že podané odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť informácie potvrdil. Rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu namieta v celom rozsahu pre nezákonnosť, pretože namietané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 5/ Žalobca uviedol, že namietaným postupom a rozhodnutiami oboch orgánoch verejnej správy neoprávnene zasiahli do práv žalobcu. Predovšetkým do práva na informácie v zmysle čl. 26 ods. 1 a 4 Ústavy SR tým, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán bez oprávneného právneho dôvodu nesprístupnili požadované informácie žalobcovi, v rozpore s ústavnými garanciami zasiahli do žalobcovho práva na prístup k informáciám. Taktiež porušili ústavnú povinnosť vyplývajúcu z čl. 2 ods. 2 ústavy a neoprávnene zasiahli do práva na súdnu a inú právnu ochranu žalobcu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a takýto postup je v rozpore s ust. § 18 zákona č. 211/2000 Z.z. Namietal porušenie práva na prístup k informáciám o životnom prostredí v súlade s Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej aj Aarhuský dohovor). Predmetom žiadosti sú informácie, ktoré sa týkajú projektu uhoľnej elektrárne v Turecku. Ide o projekt, ktorý nepochybne môže mať významný dopad na životné prostredie. Z ustanovení Aarhuského dohovoru tiež vyplýva, že informácie mali byť poskytnuté ihneď, najneskôr do 1mesiaca od podania žiadosti. Žalovaný postupoval v rozpore s uvedenými ustanoveniami a namietané rozhodnutia sú porušením práva na informácie v záležitostiach životného prostredia garantovaného Aarhuským dohovorom. 6/ Podstatou namietaných rozhodnutí žalovaného je tvrdenie, že žalovaný nemôže sprístupniť informácie s ohľadom na § 37 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z.z. Žalobca požadoval sprístupnenie 2 kópií Letters of intent, v ktorých žalovaný prejavil predbežný a nezáväzný záujme participovať na uvedenom projekte. 7/ Žalobca v odvolaní namietal, že výrok rozhodnutia je v rozpore s ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko neobsahoval označenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté; podľa zákona o slobode informácií môže povinná osoba odmietnuť poskytnutie informácie len v súlade s ust. § 8 - § 12 zákona pričom však nikde neuviedol, na základe ktorého z ustanovení zákona o slobode informácií požadované informácie nesprístupní; podľa zákona č. 211/2000 Z.z. povinnosť mlčanlivosti nie je zákonným dôvodom, pre ktorý možno obmedziť prístup k požadovanej informácii; podľa vyjadrenia žalovaného požadované Letters of intent obsahujú informácie, ktoré sú celkom zjavne inej povahy ako informácie podľa § 37 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z.z.; spôsob obmedzenia prístupu k informáciám nezodpovedá ustanoveniam zákona č. 211/2000 Z.z. konkrétne ust. § 12. Žalovaný v namietanom rozhodnutí o odvolaní poukázal na ust. § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie v odôvodnení citoval ust. § 2 ods. 1, § 8 ods. 1 a § 18 ods. 2, § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a poukázal na ustanovenia zákona č. 80/1997 Z.z. a to konkrétne ust. § 1 ods. 3, § 14 ods. 1, 2, § 28 ods. 1, § 32 ods. 1, 2 a § 37 ods. 1. Jediná časť odôvodnenia, ktorá obsahuje zdôvodnenie, prečo žalovaný informáciu nesprístupnil je veta: „Generálny riaditeľ EXIM BANKY SR ako odvolací orgán sa s poukazom na uvedené stotožnil s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ 8/ Žalobca v žalobe poukazuje na § 3 ods. 1, § 4, § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a na ust. § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že tak prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného nespĺňa základné náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní, pretože výrok napadnutých rozhodnutí neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a z namietaných rozhodnutí tak nie je zrejmé, ktorý predpis a ktoré ustanovenie boli podkladom pre zamietavé rozhodnutie. Táto skutočnosť má pritom nielen formálno-právny význam, ale je určujúca aj pre plnohodnotnú obranu účastníka konania v prípade, ak namieta porušenie svojich práv takýmto rozhodnutím. Okrem vád vo výroku však napadnuté rozhodnutia trpia aj vadami v odôvodnení, pretože rozhodnutie nespĺňa náležitosti § 47 Správneho poriadku a uviedol, že napadnutými rozhodnutiami bol porušený aj čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR( rozhodnutia Ústavného súdu SR I.ÚS 146/08, III.ÚS 307/2012, III.ÚS 11/2011 a II.ÚS 410/06). Napadnuté rozhodnutia neobsahujú v odôvodnení odpovede na žiadne otázky, ktoré vyžaduje zákon a sú preto nepresvedčivé, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. 9/ Žalobca uvádza, že žalovaný v rozhodnutí o odvolaní sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so žiadnym tvrdením a námietkou žalobcu ani s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného je porušením práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže žalobca nepozná myšlienkové pochody a logické úvahy žalovaného. Zároveň sa možno domnievať, že ťažisko argumentácie vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 37 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z.z. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu je žalobca presvedčený, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupoval nezákonne a ich rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a namietané rozhodnutia sú v rozpore s ust. § 3 ods. 4 a 5, § 32, § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku v spojení s § 8 - § 13 a § 18 zákona č. 211/2000 Z.z. III. 10/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neporušil žalobcove práva na informácie v zmysle čl. 26 ods. 1, 4 ústavy a uviedol, že Letters of intent nesprístupnil z dôvodu obmedzenia zákonom, konkrétne ust. § 37 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z.z. Podľa názoru žalovaného je možné povinnosť mlčanlivosti pripodobniť k bankovému tajomstvu a analogicky tak považovať za bankové tajomstvo podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a toto ustanovenie prestavuje implicitné obmedzenie pre poskytnutie informácií aj pre žalovaného. Žalovaný má za to, že príslušné ustanovenie zákona č. 211/2000 Z.z. vymenúva osobitné predpisy iba exemplifikatívne a žalovaného je preto možné zaradiť z povahy veci pod vymenovaný okruh príslušných predpisov. 11/ Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia práv na prístup k informáciám o životnom prostredí má za to, že nie je dôvod sa ňou ďalej zaoberať tak zo strany žalovaného ako aj zo strany súdu, pretože uvedená požiadavka na sprístupnenie informácií o životnom prostredí nebola predmetom žiadosti o informácie žalobcu zo dňa 05.11.2015 pri dopytovaní sa o projekte Konya-Karapinar v Turecku a nesprístupnené Letters of intent takéto informácie o životnom prostredí neobsahujú. 12/ Žalovaný k námietkam žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného nemajú náležitosti rozhodnutí vydaných v správnom konaní a sú v rozpore s § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku uviedol, že namietaná absencia uvedenia právneho predpisu vo výrokovej časti príslušných rozhodnutí je bezpredmetná. Výroková časť obsahuje zákonné ustanovenia, podľa ktorých žalovaný rozhodol a uvedenie ďalších príslušných ustanovení obsahuje aj odôvodnenie rozhodnutí. Ďalej je bezpredmetným taktiež argumentácia o absencii skutočností v odôvodnení príslušných rozhodnutí žalovaného, ktoré boli podkladom na rozhodnutie žalovaného. 13/ Žalovaný má za to, že s poukazom na § 37 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z.z. v odôvodnení svojho prvostupňového rozhodnutia ako aj s poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia splnil požiadavku pre riadne rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu, kde práve uvedenie predmetných zákonných ustanovení reprezentuje spôsob použitia správnej úvahy pri použití relevantných právnych predpisov. 14/ Žalovaný uviedol, že pri nesprístupnení Letters of intent sa jeho právna úvaha odvíjala od skutočnosti, že žalovaný môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy). Žalovaný tak konal v súlade s ústavou, keď sa riadil zákonom č. 80/1997 Z.z. a jeho obmedzeniami týkajúcimi sa sprístupňovania informácií, ktoré sú týmto zákonom upravené v § 37 ako ochrana údajov a informácií. Podľa názoru žalovaného je totiž možné povinnosť mlčanlivosti o informáciách vymenovaných príkladmo podľa § 37 ods. 1 zákona č. 80/1997 Z.z. pripodobniť k bankovému tajomstvu aj napriek skutočnosti, že žalovaný nie je bankou podľa zákona č. 483/2001 Z.z. a analogicky tak túto povinnosť mlčanlivosti považovať za bankové tajomstvo podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. 15/ S poukazom na uvedenú argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k žalobe má žalovaný za to, že žaloba je nedôvodná a preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcu zamietol v plnom rozsahu. IV. 16/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 17/ Pred otvorením pojednávania konanom dňa 17.01.2017 predstúpil žalobca, ktorý uviedol, že vzhľadom na zmenu v legislatív berie späť výrok: „Postup a rozhodnutie Exportno - importnej banky SR v súvislosti s postupom pri vybavení žiadosti o informácie zo strany žalobcu bol nezákonný.“ 18/ Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 19/ Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 20/ Nakoľko žalobca zobral v hore uvedenej časti späť žalobu pred rozhodnutím veci, správny súd v súlade s § 99 písm. a) SSP konanie v tejto časti zastavil. 21/ Podľa § 6 ods.1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 22/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O. s. p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 23/ Podľa § 2 ods. 1, SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24/ Podľa § 2 ods. 1 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25/ Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27/ Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 28/ Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca zaslal žalovanému dňa 10.11.2015 Žiadosť o informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. ako povinnú osobu v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 211/200 Z.z. nasledovných informácií: 1/ Vo vzťahu k projektu uhoľnej elektrárne v Turecku, provincia Konya - Karapinar: a/ Požiadal nejaký subjekt EXIMBANKU SR o podporu v zmysle zákona č. 80/1997 Z.z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky? b/ Rokovala EXIMBANKA SR so slovenskými vývozcami o možnej podpore v zmysle zákona č. 80/1997 Z.z.? c/ Vystavila EXIMBANKA SR Letter of Intent, a prejavila tak nezáväzný záujem participovať na projekte? 2/ Ak je odpoveď aspoň na niektorú otázku podľa bodu 1 áno, aký je aktuálny stav rokovaní o spolupráci na tomto projekte a o aký predpokladaný celkový finančný objem spolupráce slovenských vývozcov a EXIMBANKY SR na projekte uhoľnej elektrárne v Turecku, provincia Konya-Karapinar sa jedná? 3/ Ak EXIMBANKA SR vystavila na predmetný projekt Letter of Intent, žiadame o sprístupnenie jeho kópie. 29/ Prvostupňový orgán verejnej správy dňa 23.11.2015 doručil elektronicky žalobcovi rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť informáciu zo dňa 19.11.2015 sp. zn. 7861/100-2015, ktorým rozhodol tak, že žiadosti žalobcu prijatej dňa 10.11.2015 o poskytnutie kópií dvoch „Letter of Intent“ v ktorých EXIMBANKA SR prejavila predbežný a nezáväzný záujem participovať na projekte Konya-Karapinar v Turecku, nevyhovela a informáciu nesprístupnila podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Po odvolaní žalobcu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, v ktorom žalovaný citoval ust. § 2 ods. 1, § 8 ods. 1, § 18 ods., § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a § 1 ods. 3, § 14 ods. 1, 2, § 28 ods. 1 § 32 ods. 1,2 a § 37 ods. 1 zákona 80/1997 Z.z. na záver uviedol: „Generálny riaditeľ EXIMBANKY SR ako odvolací orgán sa s poukazom na uvedené sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ 30/ Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 31/ Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 32/ Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis. 33/ Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 34/ Súd uvádza, že výrok rozhodnutia žalovaného nemá náležitosti § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože každý výrok musí obsahovať jasné stručné a zrozumiteľné vyjadrenie toho, ako sa rozhodlo vo veci, ktorá je predmetom správneho konania, teda jednoznačnú konkretizáciu práva, ktoré bolo priznané, alebo povinnosti, ktorá bola uložená. Súčasťou výroku je uvedenie právneho predpisu, na podklade ktorého sa rozhodlo, a to uvedením konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, čísla pod ktorým bol predpis uverejnený a názvu predpisu. Súd uvádza, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nemá náležitosti ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Odvolávanie sa žalovaného na to, že z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmý právny predpis je v danom prípade nepodstatné. 35/ Súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu, a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci preskúmavaného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy, ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. V odôvodnení sa uvádzajú všetky skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydaní rozhodnutia a analyzuje svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný sa s námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu vôbec nezaoberal, preto súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku nakoľko v ňom chýba odôvodnenie, prečo odvolanie žalobcu nevyhovel. 36/ Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 37/ Súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach). Rozhodnutie orgánu verejnej moci musí uviesť presvedčiví a dostatočné dôvody na základe ktorých je založené, čo v danom prípade absentuje. 38/ Súd sa stotožnil s argumentmi žalobcu, že rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a preto rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 39/ V ďalšom konaní je povinnosťou žalovaného, aby vydal rozhodnutie, ktoré bude mať náležitosti § 47 ods. 2, 3 Správneho poriadku a vysporiada sa v ňom aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu doručené žalovanému dňa 16.12.2015. 40/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. 41/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bol vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.