KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava11. 10. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/54/2016 z 11. 10. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. októbra 2017, sp. zn. 1S/54/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1016200444.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/54/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200444
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200444.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny
Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej
veci žalobcu: STAFF AG, a.s., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 36 727 245, právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou Mišík, s.r.o., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 36 862 746,
proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4727, O-487/2015 zo dňa 21.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania proti žalovanému n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1. Listom č. IPTN/KAHIP/ROZ/2015/281, 132/2015/2.1G zo dňa 30.06.2015 Inšpektorát práce Trenčín
(ďalej aj „IP“) ako prvostupňový správny orgán oznámil právnemu predchodcovi žalobcu BranchPro,
s.r.o. začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. §
2 ods. 1 písm. a) v 4. bode zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, konkrétne za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní“), ktorého sa účastník konania dopustil tým, že na prevádzke SP.Plast
s.r.o., Nitrianska cesta 3/60, 958 01 Partizánske, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa
07.01.2015 od 14:00 hod. do 17:30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX,
s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - dohoda o vykonaní práce zo
dňa 06.01.2015, pričom si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z.z.“),
nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol
Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX prihlásený dňa 07.01.2015 o 17:30:27 hod.

2. Porušenie vyššie uvedenej zákonom uloženej povinnosti bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v
dňoch 02.03.2015 a 24.03.2015 a je popísané v protokole z výkonu inšpekcie práce č. ITN-062-43-1.2/
P-A24.28-15 zo dňa 24.03.2015 (ďalej aj ako „protokol“) a v dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 15.04.2015.
Zároveň vyzval účastníka konania aby sa v lehote 8 dní odo dňa doručenia oznámenia v zmysle §
33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) vyjadril k podkladom pre



vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a podal návrh na ich doplnenie, vrátane predloženia ďalších
listinných dôkazov.

3. Uvedenému oznámeniu predchádzalo vykonanie inšpekcie práce, ktoré bolo oznámené účastníkovi
konania listom č. KNZ/KON/2015/654 zo dňa 04.03.2015. Po vykonanej kontrole bol spísaný protokol a
tento bol oznámený účastníkovi konania, ktorý sa k nemu vyjadril listom zo dňa 30.03.2015 doručenom
Inšpektorátu práce v Trenčíne dňa 01.04.2015.

4. K oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty sa účastník konania vyjadril podaním
doručeným IP v Trenčíne dňa 15.07.2015, ktorým neuznal porušenie vytýkanej povinnosti a nesúhlasil s
posúdením predmetnej situácie zo strany IP, že ide o konanie zamestnávateľa definované ako nelegálne
zamestnávanie. Rovnako tak odmietol akýkoľvek postih, k uloženiu ktorého by došlo za konanie, ktoré
nepovažuje za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a vyslovil názor, že táto situácia vyplýva z
nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany správneho orgánu a preto požiadal, aby konajúci orgán
začaté konanie vo veci uloženia pokuty zastavil podľa § 30 písm. h) Správneho poriadku.

5. Následne inšpektorát práce rozhodnutím č.k.: 132/2015/2.1/G, IPTN/KAHIP/ROZ/2015/281 zo dňa
29.07.2015 účastníkovi konania BranchPro, s.r.o. so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 36 727
245 podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov uložil pokutu v sume 2.000,- eur (slovom: dvetisíc eur) za porušenie povinnosti vyplývajúcej
z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúcej v tom,
že zamestnávateľ BranchPro, s.r.o. porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na prevádzke
SP.Plast, s.r.o., Nitrianska cesta 503/60, 958 01 Partizánske dňa 07.01.2015 od 14:00 hod. do 17:30 hod.
využíval závislú prácu fyzickej osoby Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým mal založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu - dohoda o vykonaní práce zo dňa 06.01.2015, pričom si nesplnil
povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., nakoľko do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol Ľ. Š., nar.
XX.XX.XXXX prihlásený dňa 07.01.2015 o 17:30:27 hod.

6. Svoje rozhodnutie založil na zistení, ktoré mu vyplynulo z výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľa
BranchPro, s.r.o. v dňoch 02.03.2015 a 24.03.2015, o výsledku ktorej bol spísaný protokol č.
ITN-062-43-1.2/P-A24,28-15 zo dňa 24.03.2015. Obsah protokolu bol dňa 24.03.2015 prerokovaný
s konateľkou zamestnávateľa Annou Janurovou, ktorá protokol prevzala dňa 24.03.2015 a k
skutočnostiam sa mala možnosť vyjadriť v lehote 5 dní od prevzatia protokolu. Táto svoje procesné
právo využila a dňa 01.04.2015 doručila písomné vyjadrenie účastníka k protokolu, na základe ktorého
bol dňa 15.04.2015 vyhotovený dodatok č. 1 k protokolu a tento bol zaslaný účastníkovi konania. Pri
výkone inšpekcie práce bolo zistené porušenie právnych predpisov zo strany účastníka konania, za
ktorý sa vedie správne konanie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a keďže výsledok
zistení výkonu inšpekcie zakladal začatie správneho konania o uložení pokuty, konajúci IP listom zo dňa
30.06.2015 oznámil toto začatie správneho konania účastníkovi konania, ktorý sa k nemu aj vyjadril.
Inšpektorát práce neuznal námietky obsiahnuté vo vyjadrení účastníka konania, pretože mal bezpečne
preukázané, že si zamestnávateľ nesplnil svoju povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č.
461/2003, keď ako zamestnávateľ bol povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia zamestnanca, v danom prípade Ľ. Š., najneskôr pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca, pričom túto svoju povinnosť nesplnil a pritom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, z
ktorej sa nemôže zamestnávateľ vyviniť. Nesúhlasil inšpektorát práce s tvrdením účastníka konania,
že zamestnanec začal fyzicky vykonávať prácu dňa 07.01.2015 až o 18:00 hod. z dôvodu nedostatku
potrebného množstva výrobkov. Inšpektorát práce k tejto námietke uviedol, že v zmysle ust. § 142 ods.
1 Zákonníka práce sa nedostatok výrobkov, pre ktorý zamestnanec nemohol vykonávať prácu, tak ako
to uvádza účastník konania, považuje za prekážku na strane zamestnávateľa (prestoj), pričom táto sa
považuje za výkon práce a zamestnancovi patrí taktiež náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Nesúhlasil inšpektorát práce ani s tvrdením účastníka konania, že v čase nástupu tohto zamestnanca
vytváral podmienky pre plnenie jeho pracovných úloh prostredníctvom školiacich činností, pretože aj táto
námietka s odvolaním sa na ust. § 154 ods. 3 Zákonníka práce neobstojí, pretože účasť na vzdelávaní je
výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Na základe uvedeného mal potom správny orgán
vykonanou inšpekciou za preukázané, že účastník konania dňa 07.01.2015 neprihlásil zamestnanca Ľ.



Š., nar. XX.XX.XXXX do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej
poisťovne ešte pred začiatkom výkonu závislej práce, ako mu to ukladá ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z.z.

7. Správny orgán pri rozhodovaní o uložení pokuty zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy a
dospel k záveru, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka v konaní
bolo objektívne zistené a preukázané. V priebehu konania sa nevyskytli žiadne skutočnosti, ktoré by
zodpovednosť účastníka vylučovali alebo znižovali a IP v Trenčíne prihliadol najmä na skutočnosť, že Ľ.
Š., nar. XX.XX.XXXX vykonával pre účastníka konania na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06.01.2015
závislú prácu dňa 07.01.2015 od 14:00 hod., pričom do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol prihlásený dňa 07.01.2015 o 17:30:27 hod., o čom
svedčí registračný list fyzickej osoby - prihláška. Preto bolo povinnosťou inšpektorátu práce uložiť mu
podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní pokutu, ktorú zákon pripúšťa v rozsahu od 2.000,- eur
do 200.000,- eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5.000,- eur.

8. Pokuta, ktorú je správny orgán v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. povinný uložiť, je v uloženej výške
2.000,- eur iba minimálna, výchovná a výstražná sankcia za zistené nedostatky a inšpektorát práce ju
považoval v uvedenej výške za primeranú zisteniam inšpekcie a konaniu účastníka konania. Pri ukladaní
pokuty zohľadnil aj na preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol najmä na závažnosť
zistených porušených povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov účastníka konania,
na riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti účastníka konania. Na skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti
je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany účastníka konania správny orgán neprihliadol,
nakoľko predmetné porušenie sa týka výhradne nelegálneho zamestnávania. Správny orgán pri určovaní
výšky pokuty ale prihliadol na počet nelegálne zamestnaných osôb, v tomto prípade sa jednalo o
ojedinelý nedostatok a opakované zistenie toho istého nedostatku u zamestnávateľa nebolo zistené.
Preto považoval uloženú sankciu za dostatočnú a nebolo potrebné uložiť vyššiu sankciu z dôvodu, že
účastník konania sa v minulosti nedopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a v priebehu
inšpekcie práce plne spolupracoval so správnym orgánom.

9. Na odvolanie účastníka konania s odvolacími dôvodmi zhodnými s vyjadrením k začatiu správneho
konania vo veci uloženia pokuty potom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/4727,
O-487/2015 zo dňa 21.10.2015 tak, že napadnuté odvolanie zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce
č.k.: 132/2015/2.1/G, IPTN/KAHIP/ROZ/2015/281 zo dňa 29.07.2015 ako vecne správne potvrdil. V
celom rozsahu sa odvolací orgán stotožnil s výsledkami zistení, skutkového stavu, zákonnosťou týchto
zistení aj so záverom a právnym posúdením veci inšpektorátom práce. Zdôraznil žalovaný, že v
danom prípade sa jedná o tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, čo znamená že
zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo bez ohľadu
na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené, alebo
nezavinené konanie, či opomenutie. Nesúhlasil žalovaný s argumentáciou účastníka konania uvedené v
odvolaní, že prístup k zákonu musí byť materiálny aj formálny, pretože uvedená skutočnosť je irelevantná
a podstatné v predmetnej veci je to, že účastník konania neprihlásil menovaného do registra Sociálnej
poisťovne pred začatím výkonu práce, ako mu to ukladal zákon.

10. Stotožnil sa žalovaný aj s výškou uloženej pokuty a opätovne pripomenul, že v danom prípade nie
je možná ani žiadna liberalizácia uloženej pokuty, pretože by to bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii
práce.

II.
Žaloba

11. Žalobou doručenou pôvodne na Krajský súd v Trenčíne dňa 20.11.2015 a tunajšiemu súdu
postúpenou dňa 14.03.2016 sa žalobca domáhal postupom podľa v tom čase druhej hlavy piatej časti
OSP preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OPS/BEZ/2015/4727, O-487/2015 zo dňa
21.10.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín o udelení pokuty v
sume 2.000,- eur spoločnosti právneho predchodcu žalobcu, t.j. BranchPro, s.r.o. zo dňa 29.07.2015,
č.k. 132/2015/2.1/G, IPTN/KAHIP/ROZ/2015/281 s návrhom na ich zrušenie o vrátenie veci na ďalšie



konanie. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. Žalobca, v čase podania spoločnosť
BranchPro, s.r.o. považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci podľa jeho názoru viedlo k subsumpcii konania
účastníka spočívajúceho v prihlásení jeho zamestnanca do registra dôchodkového, nemocenského
poistenia, poistenia v nezamestnanosti pár hodín po začatí výkonu práce podľa inšpektorátu práce a to
ešte v samotný deň začatia výkonu práce pod skutkovú podstatu deliktu nelegálneho zamestnávania,
ktoré konanie bolo porušením povinnosti prihlásiť zamestnanca do uvedeného systému najneskôr
pri začatí výkonu činnosti stanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z.,
pričom išlo o niekoľkohodinové meškanie (ani jeden deň), ktoré nevyvolalo žiadne negatívne účinky
v sfére zamestnanca ani v uvedených verejných poistných systémoch, spočívajúce napr. v omeškaní
s odvodovými povinnosťami (keď pracovný pomer menovaného vznikol 07.01.2015, prihlásený do
verejného poistného systému bol 07.01.2015 v podvečerných hodinách).

12. Ak aj podľa tvrdenia inšpektorátu práce došlo k omeškaniu s prihlásením zamestnanca vo verejných
poistných systémoch, žalobca absolútne nesúhlasí s tým, aby jeho konanie bolo posúdené ako
nelegálne zamestnávanie, ako aj s postihom, ktorý mu bol uložený za toto konanie. S uloženou
pokutou sa preto žalobca nestotožňuje. Odvoláva sa pritom na článok 2 ods. 2 a článok 152 ods. 4
Ústavy SR a uvádza, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v
súlade s Ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov
modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od Ústavou chránených hodnôt pôsobí
reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť
interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.
Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia
ako individuálneho správneho aktu.

13. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou IP Trenčín v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu
právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. v kontexte
s účelom tohto zákona a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.

14. Inšpektorát práce Trenčín v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania
uvedeného zamestnanca, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem,
ale žiadnym spôsobom nevyhodnotil postup účastníka konania ako zamestnávateľa a nekonfrontoval
kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

15. Žalobca preto zastáva názor, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z
administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania
podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z.

16. Odkazuje pritom žalobca na judikatúru Najvyššieho súdu SR a osobitne na jeho rozhodnutie vo veci
sp. zn. 6Sžo/51/2011 citujúc časť tohto rozhodnutia s poukazom práve na ust. § 3 ods. 2 v spojení s §
2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z.

17. Vzhľadom na uvedené žalobca nesúhlasí s posúdením predmetnej situácie zo strany Inšpektorátu
práce Trenčín, ani žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom prvostupňového
orgánu, že ide o konanie zamestnávateľa definované ako nelegálne zamestnávanie, rovnako tak
odmieta postih, k uloženiu ktorého došlo za konanie, ktoré nepovažuje za porušenie povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní.

18. Preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného



19. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom ešte Krajskému súdu v Trenčíne k dôvodom žaloby
uviedol, že pokuta vo výške 2.000,- eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa dopustil žalobca (právny predchodca žalobcu) tým, že dňa
07.01.2015 od 14:00 hod. do 17:30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby p. Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX,
mal s ním založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 06.01.2015 a
nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1
písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.

20. Uvedená skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho
zamestnávania u spoločnosti BranchPro, s.r.o. na prevádzke SP.Plast, s.r.o., Nitrianska cesta 503/60,
958 01 Partizánske a je dôkazovo podložená nielen samotným protokolom, ale aj dohodou o vykonaní
práce p. Ľ. Š. zo dňa 06.01.2015, registračným listom FO a evidenciou dochádzky p. Ľ. Š. za mesiac
január 2015.

21. Dôvodom, ktorým žalobca argumentuje v snahe docieliť zrušenie napadnutého rozhodnutia súdom
je tvrdenie, že zamestnanec p. Ľ. Š. začal prácu vykonávať dňa 07.01.2015 až o 18:00 hod. a to z dôvodu
nedostatku potrebného množstva výrobkov zo strany objednávateľa. Predmetná situácia teda nevznikla
na strane žalobcu, ale objednávateľa a k oneskorenému prihláseniu zo strany žalobcu teda nemohlo
dôjsť. V čase nástupu menovaného žalobca len vytváral podmienky pre plnenie jeho pracovných úloh
prostredníctvom školiacich činností, keďže mu v tom čase ešte nebolo umožnené vykonávať prácu.
Konanie žalobcu nebolo podľa jeho slov úmyselné a menovaný bol do registra Sociálnej poisťovne
prihlásený pár hodín po začatí výkonu práce. Podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie jeho konania
zo strany žalovaného viedlo k subsumpcii pod skutkovú podstatu deliktu nelegálneho zamestnávania.
Menovaný bol prihlásený do registra Sociálnej poisťovne v deň, kedy začal vykonávať prácu a nenastali
žiadne negatívne účinky v sfére menovaného, ani v poistných systémoch. Žalobca dal do pozornosti
rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Sžo/51/2011, kde podľa žalobcu v obdobnom prípade
súd vyhodnotil konanie správnych orgánov ako šikanózne, keď správne orgány počítali hodiny pre
splnenie včasnosti registrácie do Sociálnej poisťovne. V zmysle uvedeného rozsudku musí byť prístup
k zákonu materiálny a nie formálny.

22. V súvislosti s touto námietkou žaloby dáva do pozornosti žalovaný ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia zamestnanca. Podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na
dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem
zamestnanca v právnom vzťahu na základe nim určenej dohody a brigádnickej práci študentov podľa
§ 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu
činnosti zamestnanca.

23. Z odvolacieho spisu je zrejmý jednoznačný právny záver, že žalobca dňa 07.01.2015 od 14:00 hod.
do 17:30 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: p. Ľ. Š., mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah
na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 06.01.2015, pričom si nesplnil oznamovaciu povinnosť
voči Sociálnej poisťovni podľa zákona o sociálnom poistení. Nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči
Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu bolo preukázané aj registračným listom FO - prihláškou
do Sociálnej poisťovne.

24. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že jeho konanie nebolo úmyselné a menovaný bol do registra
Sociálnej poisťovne prihlásený pár hodín po začatí výkonu práce, žalovaný poukázal na tzv. inštitút
objektívnej zodpovednosti za správne delikty, o ktorej i v danej veci sa jedná.

25. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k
samotnému nedostatku, teda k porušeniu povinnosti došlo, bez ohľadu na následné odstránenie
zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či
opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny
delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolnosti, zavinením zamestnancov
zamestnávateľa, alebo iných subjektov ako zamestnávateľa.



26. K tvrdeniam žalobcu, že zamestnanec p. Ľ. Š. začal prácu vykonávať dňa 07.01.2015 až o 18.00
hod. a to z dôvodu nedostatku potrebného množstva výrobkov zo strany objednávateľa, žalovaný
uviedol, že podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce „ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre
prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej
sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol
po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku“. Z tohto
ustanovenia Zákonníka práce je zrejmé, že vzniknutá situácia ako ju popísal žalobca, sa považuje za
výkon práce zamestnanca.

27. K námietke žalobcu o tom, že v čase nástupu menovaného zamestnanca žalobca len vytváral
podmienky pre plnenie jeho pracovných úloh prostredníctvom školiacich činností, keďže mu v tom čase
ešte nebolo umožnené vykonávať prácu, žalovaný uviedol, že podľa § 154 ods. 3 Zákonníka práce,
účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.

28. Tvrdeniam žalobcu, že žalovaný nesprávne posúdil jeho konanie ako nelegálne zamestnávanie,
žalovaný uviedol, že z dôkazov jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ sa dopustil správneho deliktu
uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia, menovaný uzatvoril so žalobcom dohodu o vykonaní
práce zo dňa 06.01.2015 a dňa 07.01.2015 od 14.00 hod. do 17:00 hod. pre neho menovaný
vykonával prácu, čo potvrdzuje aj evidencia dochádzky za mesiac január 2015 vedená žalobcom. Z
registračného listu FO je zrejmé, že žalobca menovaného prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňa
07.01.2015 o 17.30 hod. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca sa jednoznačne dopustil nelegálneho
zamestnávania a prvostupňový správny orgán toto tvrdenie podložil dostatočným množstvom dôkazov
a teda dostatočne zistil skutkový stav veci a následne vo veci rozhodol.

29. K žalobcom uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 6Sžo/51/2011 žalovaný
uviedol, že citované časti rozsudku sú vo vzťahu k predmetu veci irelevantné a podstatné je v predmetnej
veci to, že žalobca neprihlásil menovaného do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu práce,
čo je jednoznačne porušením zákona.

30. Žalovaný dodáva, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

31. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a zákon o inšpekcii práce ukladajú žalovanému
povinnosť protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil, sankcionovať. Inšpektorát práce vo veci
dospel k správnym skutkovým zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, popísal zodpovedne
skutkový stav, čo sa týka samotného porušenia povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. V
rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový orgán riadili zásadami správneho trestania a
ich postup, podľa názoru žalovaného, nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na
zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu.

32. Preto žalovaný záverom navrhol, aby súd v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

IV.
Právne posúdenie veci

33. Krajský súd v Bratislave, ako súd správny, vec preskúmal a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu a napadnutými rozhodnutiami s odvolaním sa na ust. § 491 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a túto
podľa § 190 SSP je potrebné zamietnuť.

34. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy je
posudzovať, či orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi a aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého



rozhodnutia. V rámci preskúmavacieho konania správny súd skúma aj procesné pochybenia orgánu
verejnej správy namietané v žalobe, a to či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred
týmto orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Predmetom preskúmania v danom prípade bolo rozhodnutie vydané vo veci porušenia ust. § 3
ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a v nadväznosti na to uložená pokuta podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce v sume 2.000,- eur a to v rozsahu námietky žaloby, že žalovaný a prvostupňový
správny orgán mal vo veci vychádzať z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne
zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

37. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nelegálne zamestnávanie je
zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva prácu
fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila
povinnosť podľa osobitného predpisu.

38. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v čase rozhodovania
prvostupňového orgánu, je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na
dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem
zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa §
227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť
prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

39. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcií práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z, z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej
osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v rozsahu od 2.000,- eur do 200.000,- eur a ak
ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- eur.

40. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

41. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

42. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

43. V danom prípade súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal bezpečne a
nespochybniteľne preukázané, že spoločnosť BranchPro, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) vo svojej
prevádzke SP.Plast, s.r.o., Nitrianska cesta 3/60, Partizánske, dňa 07.01.2015 v čase od 14:00 hod. do
17:30 hod. využívala Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 06.01.2015,
pričom si nesplnila povinnosť uloženú jej ust. § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. (protokol
z inšpekcie, registračný list FO), keď tohto neprihlásila do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového opatrenia Sociálnej poisťovne pred začiatkom výkonu závislej práce. Preto bolo namieste
a zakladá sa na právnom a materiálnom podklade uloženie sankcie - pokuty, ktorá bola spoločnosti
BranchPro, s.r.o. uložená rozhodnutím Inšpektorátu práce Trenčín č.k. 132/2015/2.1/G, IPTN/KAHIP/
ROZ/2015/281 zo dňa 29.07.2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4727,



O-487/2015 zo dňa 21.10.2015 podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. za porušenie
povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Pričom, ako na to správne žalovaný aj IP poukázal, jedná
sa o zodpovednosť objektívnu bez závislosti na zavinení, či odstránení následkov, pre ktorú postačujúcim
je samotná skutočnosť, že k porušeniu povinnosti zákazu nelegálneho zamestnávania, došlo.

44. Neobstojí pritom nijako tvrdenie žalobcu, že p. Ľ. Š. prácu začal vykonávať až od 18:00 hod., pretože
v skoršom výkone práce mu bránil nedostatok potrebného množstva výrobkov a potom za túto situáciu
ani nemôže niesť zodpovednosť žalobca. Ako správne uviedol žalovaný, v tomto prípade sa jedná o
prevádzkovú prekážku v práci v zmysle ust. § 142 ods. 1 Zákonníka práce, tzv. prestoj, za ktorý patrí
zamestnancovi náhrada mzdy, pretože uvedené sa považuje za výkon práce zamestnanca.

45. Obdobne tak súhlasí súd a stotožňuje sa i s tvrdením žalovaného, že neobstojí ani argumentácia
žalobcu o školiacej činnosti ako príprave na výkon práce v čase predbiehajúcom prihláseniu p. Ľ. Š.
do registra Sociálnej poisťovne o 17:30 hod., pretože uvedené je potrebné subsumovať pod ust. § 154
ods. 3 Zákonníka práce ako účasť na vzdelávaní, čo sa rovnako považuje za výkon práce, za ktorý patrí
zamestnancovi mzda.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP na verejnom vyhlásení
rozsudku pri splnení zákonom predpokladaných podmienok tak ako tieto vyplývajú z ust. § 107 ods. 2
SSP, zamietol.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi v konaní neúspešnému
náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal.

48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
tretia zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v 30 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.