Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200497 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200497.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária Ružička Csekes, s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, Národný inšpektorát práce, IČO: 00 166 405, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/2301,O-22/2016 zo dňa 01.03.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2016/2301, O-22/2016 zo dňa 01.03.2016 ako aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava č.: 2015/426 2015/15885 zo dňa 18.11.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 01.03.2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Inšpektorátom práce Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán”), ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce”) bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.000 Eur. 2. Prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty pre žalobcu z dôvodu, že pri výkone inšpekcie práce v sídle žalobcu dňa 29.04.2014 bolo zistené porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnej práci”). K porušeniu došlo tým, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby O. C., r.č.: XXXXXX/XXXX (ďalej len „zamestnanec”), ktorý na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu (pracovnej zmluvy zo dňa 13.12.2013) vykonával pre žalobcu závislú prácu v jeho sídle, so začiatkom výkonu činnosti od 31.12.2013, pričom žalobca neprihlásil zamestnanca podľa predloženej evidencie pracovného času najneskôr pred začatím výkonu činnosti dňa 31.12.2013, v čase do 07:30 hod., do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia (ďalej len „register”) podľa § 231 ods 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení”). Zamestnanca prihlásil až dňa 31.12.2013 v čase o 12:21:11 hod. II. Žaloba 3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec po právnej a skutkovej stránke nesprávne posúdil a jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 4. Mal za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, nesprávne právne posúdili a dostatočným spôsobom bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali, že skutočne prišlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu z dôvodu oneskoreného nahlásenia zamestnanca do registra. 5. Namietal záver správnych orgánov o tom, že v správnom konaní o uložení pokuty už správny orgán nemôže posúdiť otázku protiprávneho konania, ale musí vychádzať zo záverov protokolu. Takýto výklad by podľa žalobcu viedol k výraznému zásahu do jeho práv, kedy by o protiprávnom konaní so závažnými dôsledkami na jeho postavenie, bolo právoplatne rozhodnuté de facto protokolom z kontrolnej činnosti, bez akýchkoľvek procesných garancií, ktoré sú štandardné v správnom konaní, napr. zásada objektívne zisteného skutkového stavu, zásada úzkej súčinnosti s účastníkom konania a pod. Zdôraznil, že by bolo nelogické, aby sa všetky ustanovenia Správneho poriadku a zásady správneho konania vzťahovali v zmysle § 21 zákona o inšpekcii práce iba na uloženie pokuty a nie aj na posúdenie otázky protiprávneho konania, ktorá je základným predpokladom uloženia každej pokuty. Zastával názor, že správne orgány oboch stupňov sa mali otázkou protiprávneho konania žalobcu zaoberať vo svojich rozhodnutiach a podrobne sa vysporiadať s námietkami žalobcu, ktoré uplatnil vo svojich dvoch vyjadreniach k protokolu, ako i vo vyjadrení k začatiu správneho konania. Tým, že tak neurobili, podľa jeho názoru pochybili. 6. Uviedol, že správne orgány bez akejkoľvek pochybnosti nepreukázali oneskorené nahlásenie zamestnanca do registra. V tejto súvislosti dôvodil, že správne orgány sa nedostatočne zaoberali jeho námietkou o výpadku systémov Sociálnej poisťovne na elektronické prihlasovanie zamestnancov a následne ani neskúmali, či k splneniu povinnosti žalobcu prihlásiť včas zamestnanca do registra prišlo alebo neprišlo. Na tomto mieste poukázal na svoje vyjadrenie k protokolu zo dňa 26.08.2014, kde uviedol, že prihlásenie zamestnanca sa neuskutočnilo z dôvodu výpadku systému Sociálnej poisťovne na elektronické prihlasovanie zamestnancov, k čomu priložil potvrdenie referenta oddelenia registra Sociálnej poisťovne p. G.. Z tohto potvrdenia vyplýva, že nezrovnalosti, ktoré mohli vzniknúť pri prijatí prihlášky (registračného listu fyzickej osoby) boli zapríčinené technickými problémami na strane Sociálnej poisťovne dňa 31.12.2013 v doobednajších hodinách a povinnosť zamestnávateľa prihlásiť zamestnanca do registra poistencov považuje Sociálna poisťovňa za riadne splnenú. Túto skutočnosť správne orgány podľa žalobcu vôbec nebrali do úvahy. Záver správnych orgánov o tom, že žalobca mohol využiť inú formu nahlásenia zamestnanca do registra, nepovažoval žalobca za správny. V tejto súvislosti poukázal na to, že zákon o sociálnom poistení nestanovuje žalobcovi povinnosť, aby overoval funkčnosť systému Sociálnej poisťovne alebo či nahlásenie zamestnanca reálne prišlo do Sociálnej poisťovne. Žalobca si v súlade s § 231 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zvolil z viacerých spôsobov nahlásenia. Dôvodil, že povinnosť nahlásenia sa považuje za splnenú odoslaním informácie, resp. tlačiva a žiadnym spôsobom sa nevyžaduje overenie, že predmetná informácia, resp. tlačivo formou faxu, emailu alebo SMS aj skutočne do Sociálnej poisťovne prišla. Mal za to, že správnosť jeho záveru o výpadku elektronického systému Sociálnej poisťovne potvrdzuje aj samotné konanie prvostupňového orgánu pri inšpekcii a prijatí Dodatku č. 1 k protokolu, keď tento dôvod pri niektorých zamestnancoch žalobcu akceptoval ako objektívny dôvod neskoršieho nahlásenia do registra. Zastával názor, že táto skutočnosť výrazne spochybňuje správnosť a objektívnosť postupu prvostupňového orgánu, keď za rovnakej skutkovej situácie dospel k úplne odlišným záverom. 7. Ďalej žalobca s odkazom na znenie § 231 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení dôvodil, že samotný nástup zamestnanca do zamestnania, t.j. prvý príchod zamestnanca do práce podľa evidencie dochádzky nie je možné automaticky bez ďalšieho stotožniť so začatím výkonu činnosti zamestnanca. Poukázal pritom na štandardný priebeh prvého dňa každého zamestnanca, ktorý spočíva predovšetkým v absolvovaní rôznych školení. Namietal, že správne orgány žiadnym spôsobom neskúmali, či zamestnanec v prvých 5 hodinách po nástupe do zamestnania, kedy prišlo údajne k omeškaniu registrácie do registra, aj reálne vykonával činnosť zamestnanca, t.j. či mu vôbec bola nejaká práca pridelená. 8. Žalobca s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR uviedol, že čisto formálny výklad právneho predpisu, bez zohľadnenia jeho zmyslu a cieľa, nie je zárukou správnej aplikácie práva. Správny orgán by sa preto nemal obmedzovať iba na formálny gramatický výklad zákona o nelegálnej práci, ale musí zohľadniť aj cieľ a zmysel predmetnej právnej úpravy. Žalobca mal za to, že cieľom úpravy nelegálneho zamestnávania nebolo doslova striehnuť po minútach na prihlásenie zamestnancov do registra, ale predchádzať reálnemu nelegálnemu zamestnávaniu. Zdôraznil, že z okolností prihlásenia zamestnanca do registra nevyplýva úmysel žalobcu nelegálne zamestnať zamestnanca. V tejto súvislosti navyše spochybňoval záver žalovaného vyjadrený v napadnutom rozhodnutí, že zamestnanca prihlásil do registra až po výkone inšpekcie práce. V tejto súvislosti poukázal na to, že inšpekcia práce sa začala dňa 29.04.2014, t.j. takmer 4 mesiace po prihlásení zamestnanca do registra. Záverom žalobca namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a mal za to, že nespĺňajú náležitostí § 47 ods. 3 Správneho poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 09.05.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 10. Mal za to, že žalobca v žalobe uvádza len také skutočnosti, ktoré už boli žalovanému známe pri vydávaní napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca pri prerokovaní protokolu nenamietal spôsob zisťovania (objasňovania) správneho deliktu, pričom po ukončení inšpekcie práce nevyužil žiadnu z možností, ktoré mu dáva právny poriadok za účelom obrany proti zisteniam inšpekcie práce zachyteným v protokole o výsledku inšpekcie práce. 11. Uviedol, že žalobcu nezbavuje zodpovednosti skutočnosť, že došlo k technickým problémom a následne aj k problémom s elektronickým prihlasovaním do Sociálnej poisťovne. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že žalobca mohol využiť aj iné spôsoby splnenia si svojej povinnosti voči Sociálnej poisťovni, napr. prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS). Podľa žalovaného z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise je možné vyvodiť záver, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu zamestnanca, ktorý na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu (pracovnej zmluvy zo dňa 13.12.2013) vykonával pre žalobcu závislú prácu v jeho sídle, so začiatkom výkonu práce 31.12.2013, pričom podľa evidencie pracovného času neprihlásil tohto zamestnanca do registra najneskôr pred začatím výkonu jeho činnosti (31.12.2013 do 07:30 hod.), ale zamestnanca prihlásil až dňa 31.12.2013 o 12:21:11 hod., čiže až po začiatku výkonu jeho práce. Žalovaný mal za to, že žalobca počas inšpekcie práce, ani v priebehu správneho konania, nepredložil žiadne relevantné doklady, ktorými by rozporoval zistený skutkový stav. Prvostupňový orgán uviedol všetky zistené skutočnosti v oznámení o začatí správneho konania, ako aj v jeho rozhodnutí, kde sa vysporiadal s otázkou vykonávania a hodnotenia dôkazov správnym orgánom. Zdôraznil, že dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa, nakoľko ich porušenie môže mať závažné sociálne následky. Vo svojom vyjadrení zo dňa 16.08.2017 žalovaný uviedol , že nepokladá emailovú komunikáciu medzi zamestnancom Sociálnej poisťovne a poverenou osobou žalobcu za spôsobilú zbaviť žalobcu jeho zodpovednosti za správny delikt. Tieto dokumenty nie sú opatrené zaručeným elektronickým podpisom zo strany Sociálnej poisťovne. Právny názor vyjadrený v závere predmetnej komunikácie o tom, že povinnosť žalobcu sa pokladá za splnenú, je potrebné pokladať za subjektívny výklad od jedného zamestnanca sociálnej poisťovne - referenta. 12. Na záver vyjadrenia žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Podľa tohto inštitútu je zamestnávateľ zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené konanie alebo opomenutie. IV. Konanie na správnom orgáne 13. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 29.04.2014 vykonal prvostupňový orgán u žalobcu inšpekciu práce, pri ktorej bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, čo bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IBA-30-39-2.3/P-E24,25-14 zo dňa 30.06.2014 prerokovanom so splnomocneným zástupcom žalobcu toho istého dňa. Na základe vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu k protokolu bol vypracovaný Dodatok č. 1 zo dňa 10.07.2014. Následne dňa 08.09.2014 prvostupňový orgán vypracoval Dodatok č. 2 k protokolu, a to na základe žiadosti žalobcu o predĺženie termínu odstránenia nedostatku uvedeného v bode B/5 protokolu. 14. Prvostupňový orgán na základe zistených skutočností žalobcovi listom zo dňa 01.10.2015 oznámil, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt kvalifikovaný ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci. K oznámeniu o začatí správneho konania doručenom žalobcovi dňa 06.10.2015 sa žalobca vyjadril listom zo dňa 13.10.2015, doručeným prvostupňovému orgánu dňa 14.10.2015. 15. Prvostupňový orgán neakceptoval námietky žalobcu a po ich posúdení mu rozhodnutím č. k. 2015/426 2015/15885 zo dňa 18.11.2015 uložil pokutu vo výške 3.000 eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom vychádzal zo stavu zisteného inšpekciou práce. Po odvolaní žalobcu žalovaný ako odvolací orgán preskúmal v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a napadnutým rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/2301, O-22/2016 zo dňa 01.03.2016 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Bratislava 2015/426 2015/15885 zo dňa 18.11.2015 potvrdil. Odôvodnenia oboch rozhodnutí správnych orgánov sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 16. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 21. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 23. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia aj zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov) na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr však pred začatím výkonu práce. 24. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuty od 2.000 eur do 200.000 eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej vo výške 5.000 eur. 25. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 26. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku právne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 27. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 28. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 29. Podľa § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 30. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.000 € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci na tom skutkovom základe, že žalobca nelegálne využíval závislú prácu fyzickej osoby O. C.. Žalobca mal s ním založený pracovnoprávny vzťah na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.12.2013. Nemal pritom splniť povinnosť podľa osobitného predpisu, a to zákona o sociálnom poistení, nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol uvedený zamestnanec prihlásený dňa 31.12.2013 o 12:21:11 hod. Tento deň bol dňom nástupu do práce uvedeného zamestnanca a podľa predloženej evidencie pracovného času zamestnanec pracoval od 07:30 hod. 31. Podľa § 2 ods.1 zákona o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci, Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. 32. Inšpektorát práce rozhoduje aj o uložení pokút podľa § 19 a § 20 a osobitného predpisu, prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). 33. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správny poriadok). 34. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 35. Súd zastáva názor, že bolo povinnosťou žalovaného ako aj prvostupňového orgánu v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci v kontexte s účelom tohto zákona a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Prvostupňový orgán a aj žalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedeného zamestnanca žalobcom, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci. Súd v danej veci zastáva názor, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci. 36. Súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že špecifické okolnosti daného prípadu vyžadujú výklad právnej normy ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. b/ zákona o nelegálnej práci s použitím čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, t.j. vykladať dikciu zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“ v zmysle jej kvalitatívneho obsahu a za tým účelom vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti uvedená zákonná podmienka bola preukázaná ako zákonný predpoklad pre prijatie záveru, že žalobca nelegálne zamestnával uvedeného zamestnanca v rozpore s § 3 ods. 2 uvedeného zákona. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Vzhľadom k uvedenému sa súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi javí za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 sa sústredili výlučne na počítanie hodín pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Takýto výklad uvedenej právnej normy poskytol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Sžo/51/2011. Treba tiež zdôrazniť, že žalobca prihlásil uvedeného zamestnanca do Sociálnej poisťovne v deň nástupu do práce. Navyše, predmetná kontrola inšpektorátu práce začala až dňa 29.04.2014, teda až niekoľko mesiacov po tom, ako žalobca preukázateľne vykonal registráciu uvedeného zamestnanca. 37. K námietke žalobcu ohľadom nefunkčného elektronického systému Sociálnej poisťovne súd uvádza, že správne orgány oboch stupňov dostatočne neskúmali námietku žalobcu o technických problémoch pri prihlasovaní do registra. Dostatočným spôsobom sa nevysporiadali s potvrdením Sociálnej poisťovne o technickom výpadku elektronického zberu údajov a o riadnom splnení zákonnej povinnosti žalobcu. Súd zistil, že administratívny spis obsahuje potvrdenie Sociálnej poisťovne o technickom výpadku elektronického zberu údajov v rozhodnom období. Taktiež Sociálna poisťovňa písomne potvrdila riadne splnenie zákonnej povinnosti žalobcu. Nie je možné, aby správne orgány ignorovali tieto listinné dôkazy, či ich zľahčovali spôsobom uvedeným v jeho vyjadrení zo dňa 16.08.2017 (bod 11 odôvodnenia tohto rozsudku). Naopak, bolo povinnosťou správnych orgánov sa vo svojich rozhodnutiach týmito námietkami riadne zaoberať, zistiť, či skutočne k výpadku došlo a či práve tento výpadok mal za následok oneskorenie prihlásenia (v trvaní niekoľko hodín) zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne. 38. Záverom súd prisvedčil žalovanému, že protokol o výsledku inšpekcie v zásade nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Ide len o podklad k rozhodnutiu o uložení pokuty. Preto nejde ani o rozhodnutie preskúmateľné súdom v správnom konaní. Relevantnosť ďalších námietok žalobcu procesného charakteru by už vo svetle uvedeného nepredstavovala podstatný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto sa nimi súd nezaoberal. V ďalšom konaní však bude povinnosťou správnych orgánov zaoberať sa aj vznesenými námietkami žalobcu procesného charakteru a vysporiadať sa s nimi dostatočne presvedčivým spôsobom. Okrem iného vrátane namietaného zachovania totožnosti a jednoty skutku, nemožnosti posúdenia otázky protiprávneho konania v konaní o uložení pokuty a nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí tak, aby rozhodnutia správnych orgánov spĺňali všetky Správnym poriadkom predpokladané požiadavky. 39. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 41. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).