Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200590 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200590.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: AA TERRA ANTIQUA s.r.o., Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 642 991, právne zastúpený: JUDr. Mikuláš Füleky, PhD., advokát, Myjavská 2/A, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Nám. SNP č. 33, 813 31 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: MK-1217/2016-110/2605 zo dňa 24.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného - Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, č.: MK-1217/2016-110/2605 zo dňa 24.02.2016, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva kultúry SR - sekcie kultúrneho dedičstva č. MK-745/2015-221/10933 zo dňa 13.07.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Žalovaný listom zo dňa 14.02.2011 oznámil žalobcovi začatie konania vo veci odňatia oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu z dôvodu doručenia žalovanému dňa 27.01.2011 podnetu Krajského pamiatkového úradu Košice (ďalej len „KPÚ Košice“), v ktorom KPÚ Košice poukazuje na pochybenia spoločnosti žalobcu pri realizácii archeologického výskumu na stavbe „Nákupno-zábavné centrum AUPARK Košice“. Zároveň žalovaný nariadil ústne pojednávanie a oznámil, že dňom doručenia tohto oznámenia je zároveň dňom začatia správneho konania. 2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/50/2012-75 zo dňa 25.01.2013 zrušil druhostupňové rozhodnutie - žalovaného č. MK-2336/2012-10/11352 zo dňa 07.08.2012, ktorým žalovaný v rozkladovom konaní zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva kultúry SR - sekcie kultúrneho dedičstva zo dňa 26.04.2012, č. MK-805/2012-51/5811, ktorým bolo spoločnosti žalobcu odňaté oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu vydané rozhodnutím Ministerstva kultúry SR - sekcie kultúrneho dedičstva dňa 21.04.2006 pod č. MK-889/006-400/7917. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu podaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/50/2012-75 zo dňa 25.01.2013 rozsudkom sp. zn. 5Sžo/25/2013 zo dňa 30.04.2014 prvostupňový rozsudok potvrdil. 3. Minister kultúry SR ako príslušný správny orgán následne rozhodol tak, že rozhodnutie č. MK-805/2012-51/5811 zo dňa 26.04.2012 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že ho zaviazal pokračovať v začatom konaní, riadiť sa právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyjadreným v rozhodnutí č. k. 6S/50/2012-75 zo dňa 25.01.2013, taktiež právnym názorom Najvyššieho súdu SR prezentovaným v rozhodnutí sp. zn. 5Sžo/25/2013 zo dňa 30.04.2014, náležite sa vysporiadať s žalobcom predloženým odborným posudkom R.. R. N., R.., náležite odôvodniť začatie konania vo veci a v súlade s § 9 a § 10 správneho poriadku vyriešiť vznesenú námietku zaujatosti proti H.. J.. W. J., R.. 4. Listom zo dňa 15.02.2012 žalovaný opätovne oznámil žalobcovi začatie konania o odňatí oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu s tým, že v záujme získania objektívnych podkladov pre rozhodnutie, prvostupňový správny orgán osloví relevantné organizácie v oblasti archeologického výskumu: Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave a Archeologické múzeum. Zároveň poskytol žalobcovi priestor na vyjadrenie sa k tomuto postupu do 29.02.2012. 5. Prvostupňový správny orgán v pokračujúcom správnom konaní listom zo dňa 11.12.2014 požiadal KPÚ Košice o jeho odborné vyjadrenie k výskumnej archeologickej činnosti spoločnosti žalobcu, ďalej žiadosťou zo dňa 11.12.2014 požiadal Pamiatkový úrad SR, ktorý vykonáva štátnu správu s celoslovenskou pôsobnosťou o odborné vyjadrenie a taktiež aj Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. Listom zo dňa 26.03.2015, č. MK-745/2015-221/4876 prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil o ďalšom postupe v správnom konaní a zaslanie žiadostí o odborné vyjadrenia o výskumnej archeologickej činnosti spoločnosti s tým, že tieto odborné vyjadrenia boli žalobcovi zaslané v prílohe na vyjadrenie v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Žalobca požiadal následne o predĺženie lehoty na vyjadrenie z 10 dní na 60 dní vzhľadom na rozsiahlosť zaslaného materiálu, pričom žalovaný vyhovel čiastočne a oznámil žalobcovi predĺženie lehoty najneskôr do 20.05.2015. Spoločnosť žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení vyhodnotila tvrdenia prvostupňového správneho orgánu ako vykonštruované, nepravdivé a upriamila pozornosť na prvotný dôvod správneho konania zničenie národnej kultúrnej pamiatky - Citadely v Košiciach, ktoré podľa názoru žalobcu mu dokázané nebolo. 6. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.07.2015, č. MK-745/2015-221/10933 rozhodol o odňatí oprávnenia žalobcovi na vykonávanie archeologického výskumu vydané Ministerstvom kultúry SR pod č. MK-889/2006-400/7917 dňa 21.04.2006 podľa § 36 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“). Vo výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca pri vykonávaní archeologického výskumu na stavbe „Nákupno-zábavné centrum AUPARK Košice“, II. etapy, realizovanej v období od 11.01.2010 do 21.05.2010 nevykonal archeologický výskum v súlade s rozhodnutím KPÚ Košice o archeologickom výskume č. KE-07/1667-04/7643/DU,MK zo dňa 21.11.2007 a nevykonal archeologický výskum podľa príslušných medzinárodných zmlúv, najmä Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva (revidovaného) v súlade s aktuálnymi vedeckými poznatkami a s použitím vhodných, najmä nedeštruktívnych metód. Spoločnosť reálne nezabezpečovala vykonávanie výskumu prostredníctvom fyzickej osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou na vykonávanie pamiatkového výskumu v odbore archeologický výskum. Z hľadiska personálneho obsadenia spoločnosť zásadne podcenila reálne požiadavky archeologického výskumu, pri odkrývaní nálezových situácií použila v neprimerane veľkej miere zemné mechanizmy, ktoré zničili nálezové situácie. Spoločnosť nezdokumentovala priebeh priekopy, ktorá predstavovala súčasť fortifikácie citadely ani rozsiahlu deštrukciu v priekope. Nízkou úrovňou realizácie archeologického výskumu a dokumentácie nálezových súvislostí, spoločnosť prispela k nezvratnému zániku informácií v mimoriadne významnom novovekom predsunutom opevnení mesta Košice, resp. bezprostredného okolia historického jadra mesta Košice. Konaním, resp. nekonaním spoločnosti boli porušené podmienky, za ktorých bolo vydané oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu č. MK-889/2006-400/7917 zo dňa 21.04.2006. 7. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca rozklad, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím č.: MK-1217/2016-110/2605 zo dňa 24.02.2016 podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie a rozklad žalobcu zamietol. 8. Žalobca namietal, že v procese konania neboli dodržané ustanovenia § 3 ods. 2 a 4, § 27 ods. 1, § 33 ods. 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. (správny poriadok), ďalej konanie začalo v rozpore s podnetom KPÚ Košice zo dňa 26.01.2011, odborné posudky spracované na základe zadania žalovaného nedostatočne pojednávajú o veci konania, tieto boli vypracované osobami, u ktorých sú pochybnosti o nezaujatosti. Žalobca mal ďalej za to, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a taktiež rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci. Rozhodnutie žalobca považoval za rozhodnutie, ktoré nie je v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, pričom v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 9. Žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 36 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. 10. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v prvostupňovom rozhodnutí sa správny orgán na str. 3 a 4 dostatočným spôsobom zaoberal vysvetlením zmätočného odôvodnenia začatia konania z úradnej povinnosti. Uviedol, že konanie je začaté dňom, kedy správny orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon s tým, že žalobca zrejme nerozlišuje kvalifikovaný návrh na začatie konania a podnet na začatie konania. Mal za to, že správne konanie začalo momentom doručenia oznámenia ministerstva o začatí konania účastníkovi konania, pričom žalovaný listom č. MK-804/2011-51/2182 zo dňa 14.02.2011 oznámil žalobcovi začatie konania o odňatí oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu z úradnej moci podľa § 18 správneho poriadku. Bol názoru, že sa náležite vysporiadal s odborným posudkom R.. R. N., R.. a zotrval na svojom pôvodnom vysvetlení o personálnom prepojení R.. R. N., R.. so spoločnosťou žalobcu. Uviedol, že si vyžiadal informáciu od Ústredia Sociálnej poisťovne, ktorá potvrdila pracovný pomer R.. R. N., R.. so spoločnosťou ACANTHA ARCHEOLOGY s.r.o. v čase vypracovania odborného posudku k archeologickému výskumu na stavbe AUPARK Košice. S poukazom na prehľad sociálneho poistenia R.. R. N., R.. konštatoval, že pracovný pomer v oboch spoločnostiach, resp. dohoda o pracovnej činnosti vytvára vysokú mieru pochybností o predpojatosti odborného posudzovateľa. Žalovaný vo vzťahu k námietke predpojatosti vznesenej žalobcom proti H.. J.. W.K. J., R.. argumentoval tým, že na základe úloh, ktoré majú Pamiatková rada a Archeologická rada podľa pamiatkového zákona vykonávať, H.. J.. W. J., R.. nemal takú pozíciu, aby mohol ovplyvňovať prostredníctvom svojej činnosti ani prvostupňové, ale ani odvolacie správne konanie. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že vyvrátil tvrdenia o tom, že svojou činnosťou narušil statiku a tak zničil citadelu a že k tomu predložil statické a iné odborné posudky ako podklad ku svojim tvrdeniam, žalovaný uviedol, že KPÚ Košice doplnil vyjadrenie, že podstatným dôvodom na podanie podnetu na odňatie oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu bolo nekvalitné a neodborné vykonávanie samotného archeologického výskumu s tým, že úvahy žalobcu o ďalšom osude nehnuteľného archeologického nálezu sú v danom prípade irelevantné. Námietky žalobcu, že žalovaný nereagoval na jeho výhrady voči výberu organizácie na vypracovanie odborných posudkov a tiež nereagoval na žiadosť žalobcu o predĺženie lehoty na podanie odpovede o 30 dní, žalovaný vyhodnotil ako čisto účelové. Uviedol, že žalobca ako účastník konania nemá právny nárok aby správny orgán jeho žiadosti o predĺženie lehoty vyhovel, pričom na tento procesný úkon určil lehotu 8 dní od doručenia listu, čo v správnom konaní predstavuje primeranú a štandardnú lehotu, pričom tento jeho názor je podporený aj rozsudkom NS SR zo dňa 30.04.2014 sp. zn. 5Sžo/25/2013. Žalovaný oznámil žalobcovi, že v správnom konaní požiadal KPÚ Košice a Pamiatkový úrad SR o odborné vyjadrenie k výskumnej archeologickej činnosti spoločnosti. Taktiež bol žalobca informovaný, že na zistenie a objasnenie vykonaného archeologického výskumu na stavbe AUPARK Košice požiadal o odborné vyjadrenie aj Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, pričom všetky požiadané odborné vyjadrenia boli žalobcovi zaslané s tým, že mu bola daná možnosť vyjadriť sa k predloženým odborným vyjadreniam, prípadne navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že tvrdenia voči nemu sú vykonštruované a nepravdivé a s upriamením pozornosti na prvotný dôvod správneho konania zničenie národnej kultúrnej pamiatky - citadely v Košiciach žalovaný uviedol, že od samého začiatku správneho konania postupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, pričom bol žalobca vždy písomne informovaný o úkonoch správneho orgánu a vyzývaný na vyjadrenie. Záverom uviedol, že podklady, ktoré správny orgán mal v správnom konaní k dispozícii, a na základe toho zistený skutkový stav jednoznačne poukazuje na porušenie ustanovení pamiatkového zákona, ako aj na nedodržanie podmienok určených v rozhodnutí o archeologickom výskume. Tieto porušenia zo strany účastníka konania zapríčinili nezvratný a neobnoviteľný zánik nálezových situácií v historicky a archeologicky unikátnom prostredí citadely. V súvislosti s pochybnosťou žalobcu, či bol v čase vydania rozhodnutia, t. j. 13.07.2015 R.. R. Š., O.. oprávnený konať za sekciu kultúrneho dedičstva uviedol, že p. Š. bol z funkcie generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva odvolaný 17.07.2015. S námietkou zaujatosti týkajúcej sa osoby ministra Mgr. Mareka Maďariča aj žiadosti žalobcu, aby bol minister vylúčený z prejednania a rozhodovania veci žalovaný nesúhlasil s tým, že ust. § 9 správneho poriadku sa vzťahuje na zamestnanca správneho orgánu a minister nie je zamestnancom ministerstva, ale vykonáva funkciu člena vlády (§ 2 ods. 5 písm. c) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). II. Žaloba 11. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súd v Bratislave dňa 06.04.2016 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. MK-1217/2016-110/2605 zo dňa 24.02.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, sekcia kultúrneho dedičstva č. MK-745/2015-221/10933 zo dňa 13.07.2015. 12. Žalobca s poukazom na skutočnosť, že v danej veci už raz Krajský súd v Bratislave, ako aj Najvyšší súd SR vo veci zaujali stanovisko a rozhodli, žalovaný v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/50/2012 zo dňa 25.01.2013 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2013 zo dňa 30.04.2014 nepostupoval a opätovne vydal nezákonné rozhodnutia, pretože okrem porušení vytknutých vo vyššie uvedených rozsudkoch pribudli v tomto konaní ďalšie vady, ktoré spôsobujú nezákonnosť obidvoch rozhodnutí. 13. V súvislosti s povinnosťou vysporiadať sa s predloženým odborným posudkom R.. R. N., R.. považoval vyjadrenie žalovaného k osobe R.. R. N., R.. za arbitrárne s tým, že nebola riadne zdôvodnená námietka hypotetického prepojenia a predpojatosti vyššie uvedenej osoby. Konštatoval, že žalovaný sa opätovne nevysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi, ktorými disponoval a odignoroval skutočnosť, že menovaný bol zamestnancom žalobkyne iba od 01.02.2014 v zmysle vyjadrenia Sociálnej poisťovne, teda v čase vydania odborného posudku nebol zamestnancom žalobcu. Samotné konštatovanie, že po odňatí oprávnenia spoločnosť žalobkyne spolupracovala s inou spoločnosťou, v ktorej je R.. R. N., R.. zamestnancom, nemôže podľa názoru žalobcu byť následkom toho, že žalovaný odmietol vyhodnotiť tento dôkaz, ktorý je vypracovaný odborne spôsobilou osobou, keďže je držiteľom osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu v odbore archeologický výskum. Poukázal na skutočnosť, že argumentácia žalovaného je zavádzajúca aj z toho dôvodu, že spoločnosť ACANTHA ARCHEOLOGY s.r.o. uvádza pracovný kontakt na R.. R. N., R.. (N.-G..sk) a internetovú doménu www.G..sX. a nie internetovú stránku www.G..sk <F.. V súvislosti s tým uviedol, že spoločnosť nie je zodpovedná za to, ak iný podnikateľský subjekt zaoberajúci sa archeologickým výskumom v obchodnom mene a kontaktoch tiež použije výraz „G.“. 14. Žalobca sa domnieval, že žalovaný správny orgán nereagoval na výhrady k listu č. MK-805/2012-512134 zo dňa 15.02.2012, ktorý sa týkal začiatku správneho konania a výberu organizácií na vypracovanie odborných posudkov. Žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 29.02.2012 a 21.03.2012 namietal voči postupu správneho orgánu, zároveň upozornil na viaceré porušenia Správneho poriadku a to § 3 ods. 2, 4, § 27 ods. 1 a § 32 ods. 2, ako aj § 46. 15. Vzhľadom na predchádzajúci priebeh konania o odňatí oprávnenia spoločnosti žalobcu na vykonávanie archeologického výskumu, ktoré bolo rozhodnutím ministra kultúry zrušené a vrátené na opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci, žalobcovi nie je jasné, na základe akého podnetu žalovaný do procesu zahrnul výskumné dokumentácie I. a III. fázy, ktoré neboli predmetom návrhu na odňatie oprávnenia podaného KPÚ Košice. Mal za to, že žalovaný neozrejmil tento rozpor a to podľa názoru žalobcu môže byť dôvodom nezákonnosti a jeho spochybnenia, teda následné zrušenie rozhodnutia. 16. Žalobca zastával názor, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci a zároveň obe konania o odňatí oprávnenia (zo dňa 14.02.2011 a 15.02.2012) začali voči právnickej osobe, ktorej nebolo vydané rozhodnutie KPÚ Košice č. KE-07/1667-04/7643/DU,MK zo dňa 21.11.2007 o určení podmienok vykonávania výskumu na nehnuteľnosti v ochrannom pásme. Mal za to, že podmienky rozhodnutia KPÚ Košice č. KE-07/1667-04/7643/DU,MK zo dňa 21.11.2007 o určení podmienok vykonávania výskumu na nehnuteľnosti v ochrannom pásme sú určené pre toho, komu bolo rozhodnutie vydané, t.j. spoločnosti AUPARK Košice spol. s r.o., ktorá mala povinnosť zabezpečiť podmienky na dodržanie všetkých stanovených podmienok rozhodnutia KPÚ Košice. 17. Žalobca spochybnil aj samotný podnet KPÚ Košice na odňatie oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu zo dňa 27.01.2011, ktorý bol podaný na realizátora archeologického výskumu a nebol vedený v zmysle § 42 ods. 1 písm. k) a l) pamiatkového zákona voči spoločnosti AUPARK Košice spol. s r.o. 18. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že v rozhodnutí žalovaného sa uvádza „KPÚ Košice doplnil vyjadrenie, že podstatným dôvodom na podanie podnetu na odňatie oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu bolo nekvalitné a neodborné vykonávanie samotného archeologického výskumu. Úvahy účastníka konania o ďalšom osude nehnuteľného archeologického nálezu, ktorý bol neskôr vyhlásený rozhodnutím Pamiatkového úradu SR za národnú kultúrnu pamiatku, sú v danom prípade irelevantné“. V súvislosti s tým žalobca uviedol, že nie je jasné, o aké doplnenie KPÚ Košice vôbec ide (pretože žalobcovi žiadne také informácie neboli poskytnuté) a v súvislosti s uvedeným ani dôvody začatia konania a teda, či ide o celý súbor vytknutých nedostatkov alebo niečo, čo je nazvané ako podstatný dôvod. 19. S poukazom na nedostatočné zistenie skutkového stavu na posúdenie veci sa žalobca v žalobe podrobne venoval vyjadreniam k odborným posudkom autora R.. H. U., R.., Archeologické múzeum SMN - posudok výskumnej dokumentácii z archeologického výskumu na stavbe AUPARK v Košiciach, ďalej odborný posudok vypracovaný R.. U. S., Mestský ústav ochrany pamiatok Bratislava a odborný posudok vypracovaný R.. R. N., R.. 20. Žalobca sa následne zaoberal výrokovou časťou rozhodnutia z odborného hľadiska s tým, že analyzoval jednotlivé vytknuté skutkové dôvody z pohľadu ochrany archeologického dedičstva v spojení s pamiatkovým zákonom. Nesúhlasil s konštatáciou a výhradou žalovaného o nízkej úrovni realizovaného výskumu, ktorá je braná ako dôvod k odňatiu na oprávnenie a to predovšetkým aj z dôvodu, že vytknuté výhrady v jednotlivých odborných posudkoch priamo neupravuje žiadny právny predpis. Zastáva názor, že výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného ako celok nesprávne reflektuje údajné príčiny, ktorých dôsledkom bolo vydanie rozhodnutia a preto rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. 21. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťami uvedenými v podaní žalobcu zo dňa 17.06.2015 a ani zo skutočnosťami uvedenými v liste zo dňa 29.05.2015 vrátane príloh.V súvislosti s povinnosťou žalovaného vysporiadať sa s námietkou predpojatosti vznesenou žalobcom voči osobe H.. J.. W. J., R.. žalobca poukázal na štatút Pamiatkovej rady, Čl. 1 bod 1, v zmysle ktorého Pamiatková rada je odborným poradným a iniciatívnym orgánom Ministerstva kultúry SR pre zásadné otázky ochrany pamiatkového fondu Čl. 3 bod 5 štatútu Pamiatkovej rady okrem iného uvádza, že predseda Pamiatkovej rady zodpovedá za jej činnosť ministrovi kultúry. Z uvedenej skutočnosti mal žalobca za zrejmé, že tajomník Pamiatkovej rady, ktorým bol J.. H.. W. J., R.. na základe svojej pozície mohol ovplyvňovať prostredníctvom svojej činnosti nielen prvostupňové ale aj odvolacie správne konanie. Zároveň poukázal na skutočnosť, že menovaný bol aj tajomníkom Archeologickej rady a vzhľadom na štatút Archeologickej rady uviedol, že na základe pozície mohol J.. H.. W. J. ovplyvňovať nielen prvostupňové ale aj odvolacie správne konanie. Preto mal za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti spoločnosti o nezaujatosti J.. H.. W. J., R.. 22. Žalobca sa domnieval, že vzhľadom na doterajší priebeh správneho konania, keď správne konanie voči žalobcovi bolo vedené pod dikciou bývalého generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva žalovaného p. R.. R. Š., O.., ktorý je osobou obvinenou pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom. Domnieva sa, že menovaný mohol byť voči spoločnosti zaujatý a okrem toho či nemal byť vylúčený ako zamestnanec z ďalšieho správneho konania. Žalovaný v rozhodnutí tvrdenie ohľadne dátumu odvolania žiadnym spôsobom nezdokumentoval a tak má pochybnosti o presnom čase zániku oprávnenia R.. R. Š., O.. v mene prvostupňového správneho orgánu rozhodovať a podpisovať. Vyslovil názor, že žalovaný sa mal vysporiadať aj so skutočnosťou, že žalobca namietal zaujatosť osoby ministra kultúry SR Mgr. Mareka Maďariča a aby bol vylúčený z prejednania a rozhodovania veci, nakoľko spoločnosť má pochybnosť o jeho nepredpojatosti vyplývajúcej z jeho predchádzajúcich rozhodnutí voči spoločnosti. 23. Záverom ešte žalobca poukázal na zistenie konateľa spoločnosti pri nahliadnutí do administratívneho spisu, že tento nebol žurnalizovaný a nebol zviazaný. Preto má pochybnosti žalobca o tom, či správny orgán predložil všetky dokumenty, ktoré si v rámci správneho konania vyžiadal alebo zabezpečil a to vzhľadom na skutočnosť, že dokumenty, ktoré boli v prospech spoločnosti žalobcu nie sú uvedené v samotnom rozhodnutí ani sa s nimi žalovaný nevysporiadal. Táto skutočnosť podľa názoru žalobcu môže mať za následok nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu. 24. V súvislosti s tým, že žalovaný požiadal profesora R.. R. N., O.. vedúceho Katedry archeológie, Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre má za to, že správny orgán si je vedomý skutočnosti, že pôvodný posudzovatelia (Archeologické múzeum SMN a Mestský ústav ochrany pamiatok) môžu byť voči spoločnosti zaujatí a preto požiadal o odborníka priamo z univerzity, ktorý by mal byť nestranný. III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.05.2016 uviedol, že správne konanie začalo ex offo podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v zmysle ktorého je konanie začaté na podnet správneho orgánu dňom, kedy tento urobil voči účastníkovi konania prvý úkon (§18 ods. 2). V predmetnej veci konanie bolo riadne začaté prvým úkonom voči účastníkovi konania, teda písomným oznámením žalovaného zo dňa 14.02.2011, č. MK-804/2011-51/2182, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 17.02.2011. V súvislosti s otázkou začatia správneho konania konštatoval, že doručenie podnetu KPÚ Košice žalovanému nemožno považovať za moment začatia správneho konania, pretože tento podnet nemá povahu dokumentu, ktorým sa začína príslušné správne konanie a z tohto dôvodu nie je ani obsah podnetu pre vecne a funkčne príslušný správny orgán záväzný. 26. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že mu neboli doručené podmienky vykonávania výskumu na nehnuteľnosti v ochrannom pásme v zmysle rozhodnutia KPÚ Košice č. KE-07/1667-04/7643/DÚ, MK zo dňa 21.11.2007 uviedol, že okrem povinností, ktoré určil KPÚ Košice stavebníkovi, teda spoločnosti AUPARK Košice, spol. s r.o., Prievozská 2/A, Bratislava je aj zákonom ustanovená povinnosť stavebníka zabezpečiť realizáciu archeologického výskumu prostredníctvom oprávnenej právnickej osoby na vykonávanie archeologických výskumov podľa § 36 ods. 2 pamiatkového zákona. 27. Vo vzťahu k otázke odborného posudku R.. R. N., R.., žalovaný zotrval na svojom pôvodnom vysvetlení o personálnom prepojení R.. R. N., R.., so žalobcom, a preto má pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zastával názor, že neexistencia pracovného pomeru menovaného alebo obdobného pracovného vzťahu v čase vypracovania odborného posudku nijako nevyvracia nezaujatosť jeho spracovateľa. Z obsahu spisu a tiež z vyjadrenia žalobcu mal za zrejmé, že archeologické výskumy začaté žalobcom boli po odňatí oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu dokončené spoločnosťou ACANTHA ARCHEOLOGY s.r.o. Preverovaním v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že R.. R. N., R.. bol zamestnancom v spoločnosti ACANTHA ARCHEOLOGY s.r.o. v čase od 15.11.2011 do 31.01.2014 a tiež neskôr ako dohodár na základe dohody o pracovnej činnosti v čase od 14.05.2014 do 30.06.2014 a od 01.07.2014 do 12.02.2015. Jeho odborný posudok bol datovaný 30.04.2012 teda v čase trvania pracovného pomeru so spoločnosťou ACANTHA ARCHEOLOGY s.r.o. Upozornil na skutočnosť, ktorú žalobca nepopiera, že jeho záväzky zo začatých archeologických výskumov prevzala spoločnosť ACANTHA ARCHEOLOGY s.r.o., ktorej zamestnancom je práve odborný posudzovateľ sporného archeologického výskumu na stavbe AUPARK Košice. Žalovaný dôvodil, že táto skutočnosť vzbudzuje veľkú mieru pochybností o nezaujatosti jeho spracovateľa. Vzhľadom na to skutočnosti nevyhodnotil prvostupňový správny orgán tento podklad k rozhodnutiu ako dôkaz. 28. Ohľadom nestrannosti J.. H.. W. J., R.. žalovaný uviedol, že bol zamestnancom ministerstva kultúry s miestom výkonu štátnej služby na sekcii kultúrneho dedičstva, v odbore ochrany pamiatkového fondu. Zároveň okrem povinnosti pripravovať podklady pre vydanie rozhodnutia, vypracovať rozhodnutie a predložiť ho generálnemu riaditeľovi sekcie na schválenie a podpísanie, mal povinnosti tajomníka poradných orgánov ministerstva, Archeologickej rady, Pamiatkovej rady a Komisie na overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkových výskumov. Z tohto titulu zabezpečoval agendu poradných orgánov a pripravoval materiály pre zasadnutie. Skutočnosť, že Mgr. H.. W. J., R.. predložil vec Archeologickej rade na odborné prejednanie a vyjadrenie sa, žalovaný považoval za legitímny, logický a odôvodnený spôsob, ako zabezpečiť odborný pohľad na sporné konanie oprávnenej osoby, ktoré bolo predmetom správneho konania o odňatí oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu. Konštatoval, že kumulovanie povinností menovaného zamestnanca v žiadnom prípade nemohlo ovplyvniť jeho nestrannosť v konaní. Uviedol, že správny orgán skúmal všetky dôvody, ktoré by mohli mať za následok vyslovenie výroku o predpojatosti J.. H.. W. J., R.. a jeho následné vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, avšak takéto skutočnosti nezistil. Zároveň upozornil na skutočnosť, že J.. H.. W. J., R.. dňom 01.04.2013 nepracuje u žalovaného, a preto považoval skúmanie jeho možnej zaujatosti v súvislosti s následným správnym konaním za irelevantné. 29. Na námietku o nestrannosti a zaujatosti R.. R. Š., O.. generálneho riaditeľa sekcie kultúrneho dedičstva, ktorú žalobca odôvodnil tým, že z médií sú mu známe informácie o obvinení R.. R. Š., O.. reagoval tak, že menovaný bol odvolaný z funkcie generálneho riaditeľa dňom 17.07.2015 a túto informáciu potvrdil osobný úrad ministerstva kultúry. 30. V súvislosti s tvrdením žalobcu ohľadom prizvania ďalšieho odborníka - posudzovateľa sporného archeologického výskumu, že správny orgán si je vedomý skutočnosti, že pôvodní posudzovatelia (Archeologické múzeum SMN a Mestský ústav ochrany pamiatok) môžu byť zaujatí voči žalobcovi, a preto požiadal ďalšieho odborníka - posudzovateľa sporného archeologického výskumu priamo z univerzity, ktorý by mal byť nestranný, žalovaný vyhodnotil ako ďalšiu subjektívnu reflexiu žalobcu a zároveň konštatoval, že správny orgán je povinný vykonať zisťovania z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytne účastník konania. 31. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika žalobcu 32. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného doručenej krajskému súdu dňa 11.07.2017 ohľadne začatia konania bol názoru, že žalovaný opomenul legislatívny postup, ktorým môžu byť naplnené podmienky odňatia oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu. Uviedol, že v priebehu celého konania o odňatí oprávnenia nebolo voči žalobcovi začaté priestupkové konanie, ktoré by malo logicky vyústiť do podnetu na odňatie oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu. Z tohto dôvodu je žalobca toho názoru, že samotné konanie o odňatí oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu neprebehlo v súlade s platnou legislatívou, nakoľko neboli naplnené podmienky, za ktorých sa mal žalobca dopustiť porušenia podmienok na odňatie oprávnenia na vykonávanie archeologického výskumu v zmysle § 36 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v aktuálnom znení t. j. nebol mu dokázaný priestupok. 33. Žalobca argumentoval, že pokiaľ sú do konania pribraté iné fakty, o ktorých sa dozvedá z iných zdrojov ako sú znalecké alebo odborné posudky, tieto je nutné uvádzať menovite s odkazom na ich pôvod a spôsob získania. Túto skutočnosť namietal vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného na str. 3, v ktorom uviedol, že o určitých faktoch sa dozvedá od iných správnych orgánov alebo fyzických osôb. Žalobca poukázal aj na znenie § 36 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z. z., podľa ktorého bolo oprávnenie odňaté s tým, že v porovnaní s prvým rozhodnutím žalovaného (26.04.2012) v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.02.2016, toto bolo už zmenené a to tak, že pôvodné ustanovenie § 36 ods. 4 pamiatkového zákona v znení „ministerstvo odníme právnickej osobe oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu, ak zanikli alebo boli porušené podmienky, za ktorých jej bolo oprávnenie udelené“, bolo doplnené o možnosť odňatia oprávnenia „ak konaním právnickej osoby došlo k vážnemu poškodeniu alebo zničeniu archeologického nálezu alebo archeologického náleziska“. K tejto zmene došlo novelou č. 104/2014 Z. z. podľa žalobcu a to aj z dôvodu, aby pri zrejmom nenaplnení podmienok na odňatie oprávnenia podľa pôvodného znenia zákona mohol žalovaný zasiahnuť voči žalobcovi, pričom táto skutočnosť je zrejmá aj z dôvodovej správy k zákonu č. 104/2014 Z. z. 34. V ďalšom žalobca poukázal opätovne na odborné posudky, predpojatosť J.. H.. W. J., R.., predpojatosť R.. R. Š., O.. a vyjadrenie prof. R.. R. N., O.., ktoré tvrdenia korešpondujú s tvrdeniami vyjadrenými v žalobe. V. Právna úprava 35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 36. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 37. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 38. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 40. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 41. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 42. Podľa § 36 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, ministerstvo odníme právnickej osobe oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu, ak zanikli alebo boli porušené podmienky, za ktorých jej bolo oprávnenie vydané, alebo ak konaním právnickej osoby došlo k vážnemu poškodeniu alebo zničeniu archeologického nálezu alebo archeologického náleziska. VI. Závery správneho súdu 43. Krajský súd v Bratislave na základe podanej žaloby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č.: MK-1217/2016-110/2605 zo dňa 24.02.2016, predchádzajúce konanie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vrátane prvostupňového rozhodnutia, a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. 44. Krajský súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že správny orgán odňal žalobcovi oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu vydané Ministerstvom kultúry SR pod č. MK-889/2006-400/7917 dňa 21.04.2006 podľa § 36 ods. 7 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov z dôvodu, že žalobca pri vykonávaní archeologického výskumu na stavbe „Nákupno-zábavné centrum AUPARK Košice“, II. etapy, realizovanej v období od 11.01.2010 do 21.05.2010 nevykonal archeologický výskum v súlade s rozhodnutím KPÚ Košice o archeologickom výskume č. KE-07/1667-04/7643/DU,MK zo dňa 21.11.2007 a nevykonal archeologický výskum podľa príslušných medzinárodných zmlúv, najmä Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva (revidovaného) v súlade s aktuálnymi vedeckými poznatkami a s použitím vhodných, najmä nedeštruktívnych metód, žalobca reálne nezabezpečoval vykonávanie výskumu prostredníctvom fyzickej osoby s osobitnou odbornou spôsobilosťou na vykonávanie pamiatkového výskumu v odbore archeologický výskum, z hľadiska personálneho obsadenia spoločnosť zásadne podcenila reálne požiadavky archeologického výskumu, pri odkrývaní nálezových situácií použila v neprimerane veľkej miere zemné mechanizmy, ktoré zničili nálezové situácie. Ďalej spoločnosť nezdokumentovala priebeh priekopy, ktorá predstavovala súčasť fortifikácie citadely ani rozsiahlu deštrukciu v priekope, nízkou úrovňou realizácie archeologického výskumu a dokumentácie nálezových súvislostí spoločnosť prispela k nezvratnému zániku informácií v mimoriadne významnom novovekom predsunutom opevnení mesta Košice, resp. bezprostredného okolia historického jadra mesta Košice. Konaním, resp. nekonaním spoločnosti boli porušené podmienky, za ktorých bolo vydané oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu č. MK-889/2006-400/7917 zo dňa 21.04.2006. 45. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či ich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. 46. V predmetnej veci je zrejmé, že ide o preskúmanie v poradí už druhého rozhodnutia žalovaného po tom, ako jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci bolo na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2014 sp. zn. 5Sžo/25/2013 v spojení s rozsudkom prvostupňového súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. 47. V prípade, že správny orgán poruší povinnosť rešpektovať právny názor vyslovený súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí, je táto skutočnosť sama o sebe nezákonnosťou, na ktorú musí súd prihliadať v novom konaní o novej žalobe. Viazanosť právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku môže byť prelomená len v prípade, že v novom konaní došlo k zmene právnej podstaty veci, v dôsledku čoho by právny názor zaujatý k inej právnej otázke stratil význam; druhým prípadom prípustného nerešpektovania viazanosti právnym názorom súdu je zmena právneho stavu, ku ktorému v medziobdobí došlo. 48. Žalovanému bola rozhodnutím najvyššieho súdu uložená povinnosť riadiť sa právnym názorom súdu, to znamená vyporiadať sa náležite so žalobcom predloženým odborným posudkom R.. R. N. R.. a náležite odôvodniť začatie konania vo veci, vyriešiť námietku predpojatosti vznesenú žalobcom voči osobe H.. J.. W. J., R.. 49. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. 50. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavne garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. 51. Správny súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia. 52. Je preto potrebné súhlasiť s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti. Zákonný rámec náležitostí rozhodnutia je zadefinovaný v ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 53. Žalovanému bola uložená povinnosť vyporiadať sa náležite so žalobcom predloženým odborným posudkom R.. R. N. R.. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný takto nepostupoval. Súd nemohol súhlasiť s odôvodnením žalovaného vo vzťahu k odbornému posudku vypracovaným R.. R. N., R.., ktorým sa s poukazom na pochybnosť o nezaujatosti menovaného vôbec nezoberal, keďže po odobratí oprávnenia žalobcovi pokračovala v jeho archeologickej činnosti spoločnosť ACCANTA ARCHEOLOGY, s.r.o. v ktorej bol R.. R. N., R.. zamestnancom. Potrebné je uviesť, že odborný posudok R.. R. N., R.. vypracoval ako odborne spôsobilá osoba, keďže je držiteľom osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu v odbore archeologický výskum a preto súd ma za to, že svoju činnosť spočívajúcu vo vypracovaní odborného posudku musí vykonávať odborne a nezávisle. Pokiaľ žalovaný mal pochybnosť o jeho nezaujatosti bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať a aj náležite v rozhodnutí odôvodniť. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť dotknutej osoby, túto automaticky vylučuje ako predpojatú. Objektívna nestrannosť sa teda posudzuje podľa objektívnych symptómov - rozhodujúca je existencia objektívnych skutočností, ktoré sa ale musia preukázať. Ak nedôjde k preukázaniu konkrétnych pochybností, nie je dôvod pochybovať o predpojatosti R.. R. N., R.. Iba na základe tvrdenia žalovaného, že R.. R. N., R.. a spoločnosť žalobcu sú v určitom personálnom prepojení, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o predpojatosti odborne spôsobilej osoby R.. R. N., R.., ak súčasne nie sú preukázané také skutočnosti, ktorých konkrétny obsah a charakter by objektivizoval predpojatosť menovaného do tej miery, aby bolo možné nepochybne vyvodiť, že z dôvodov uvedených žalovaným má R.. R. N., R.. k spoločnosti žalobcu taký vzťah, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom, že odborný posudok nevypracoval nestranne. Z argumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí nie je zrejmé na základe čoho dospel k takémuto záveru, pretože žalobcovi bolo oprávnenie na výkon archeologickej činnosti odňaté na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného dňa 20.08.2012, odborný posudok bol vypracovaný dňa 30.04.2012 a v čase vypracovania odborného posudku dňa 30.04.2012 menovaný nebol zamestnancom v spoločnosti žalobcu a žalovaný v rozhodnutí len uviedol, že spoločnosť ACCANTA ARCHEOLOGY s.r.o., v ktorej bol R.. R. N., R.. zamestnancom po odňatí oprávnenia žalobcovi pokračovala v archeologickej činnosti namiesto spoločnosti žalobcu. Ani z prehľadu Ústredia Sociálnej poisťovne, personálne prepojenie R.. R. N., R.. a spoločnosťou žalobcu v čase vypracovania odborného posudku nevyplýva, pretože R.. R. N., R.. sa stal zamestnancom v spoločnosti žalobcu dňom 01.02.2014, teda cca až po dvoch rokoch od vypracovania odborného posudku. Rovnako je nepreskúmateľné všeobecné tvrdenie žalovaného ohľadne využívania domén spoločnosti žalobcu a spoločnosti ACCANTA ARCHEOLOGY s.r.o., jednak z časového hľadiska, ale aj vecného, pretože žalobca namietal nesprávnosť tvrdenia žalovaného s argumentáciou, že spoločnosť ACANTHA ARCHEOLOGY s.r.o. uvádza internetovú doménu www.G..sk <. a nie www.G..sk <.. 54. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok a preto sa súd s ďalšími námietkami žalobcu nezaoberal. 55. Správny súd musí však napriek tomu vytknúť žalovanému, čo aj žalobca v žalobe namietal, že administratívny spis nie je zažurnalizovaný a zviazaný , čím vzniká pochybnosť ohľadne jeho kompletnosti. 56. Pod pojmom „spis žalovaného správneho orgánu“ je potrebné rozumieť úplný a originálny spisový materiál správneho orgánu v danej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí, riadne žurnalizovaný tak, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu. 57. V súvislosti s absenciou žurnalizácie administratívneho spisu súd konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 58. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a rozhodol v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 59. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v súlade s § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. 60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 61. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.