Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200603 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200603.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obchodná akadémia, Polárna 1, 040 12 Košice, zastúpený: Jarabica, s.r.o., Kutlíkova 17, Bratislava, proti žalovanému: Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Priemyselná 2, 824 73 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Protokolu o výsledku kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom v subjektoch štátnej správy a územnej samosprávy zo dňa 15.12.2015, Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 21.01.2016, Zápisnice o prerokovaní Protokolu a Dodatku č. 1 k protokolu o výsledku kontroly zo dňa 10.02.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 08.04.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia - Protokolu o výsledku kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom v subjektoch štátnej správy a územnej samosprávy zo dňa 15.12.2015 (ďalej len „Protokol“), ktorý mu bol doručený 21.12.2015 ako aj jeho Dodatku č. 1 zo dňa 21.01.2016 (ďalej len Dodatok č. 1) a Zápisnice o prerokovaní Protokolu a Dodatku č. 1 o výsledku kontroly zo dňa 10.02.2016 (ďalej len Zápisnica). 2. Žalobu dôvodil tým, že žalovaný u neho vykonal v dňoch od 19.10.2015 do 15.12.2015 kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom v subjektoch štátnej správy a územnej samosprávy, ktorej účelom bola kontrola súladu hospodárenia s verejnými prostriedkami so všeobecne záväznými právnymi predmetmi a plnenie povinnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom štátu a územnej samosprávy. Výsledkom kontroly bol žalovaným vyhotovený Protokol, voči ktorému podal námietky. Žalovaný mu doručil dňa 08.02.2016 vyrozumenie o vysporiadaní sa s jeho námietkami a určil deň prerokovania Protokolu na deň 10.02.2016. Ďalej uviedol, že na prerokovaní Protokolu bol oboznámený s obsahom Dodatku č. 1 k Protokolu, ktorý bol žalovaným vypracovaný na základe jeho podaných námietok. Žalovaný v Zápisnici o prerokovaní Protokolu a Dodatku č. 1 k Protokolu mu uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich prijatie v určenej lehote zaslať žalovanému ako aj povinnosť zaslať správu o splnení, resp. plnení prijatých opatrení v určenej lehote. Bol názoru, že Protokol, Dodatok k Protokolu a Zápisnica, čo do kontrolných zistení a uloženia povinnosti prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a povinnosti zaslať správu o splnení, resp. plnení prijatých opatrení v určenej lehote, sú výrazom rozhodovacej činnosti žalovaného ako orgánu verejnej správy, v dôsledku ktorých dochádza k zásahu do jeho subjektívnych práv. Uviedol, že Protokol konštatuje jeho deliktuálnu zodpovednosť v oblasti správnych deliktov jednak v zmysle § 31 zákona č. 523/2001 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rozpočtových pravidlách), ako aj zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o verejnom obstarávaní) bez toho, aby o tom bolo rozhodnuté príslušným orgánom v správnom konaní. Žalobca konštatoval, že na základe údajne preukázaných zistení, podľa Protokolu a Dodatku č.1 k Protokolu, mu bola žalovaným v Zápisnici uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov, pričom nesplnenie takto uloženej povinnosti je v zmysle § 21 zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o NKÚ) vynútiteľná pod hrozbou sankcie v podobe uloženia pokuty. Vzhľadom na uvedené, mal za zrejmé, že postup žalovaného ako aj samotný Protokol a Dodatok č. 1 zasahujú do jeho subjektívnych práv, pričom samotné uloženie povinností v Zápisnici zasahuje do jeho organizačnej sféry. Ďalej poukázal na nezákonnosť predmetných rozhodnutí, ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore s § 15 ods. 1 písm. b) zákona o NKÚ, podľa ktorého sú kontrolóri povinní uvádzať kontrolné zistenia pravdivo, úplne a preukázateľne, čo sa však v danom prípade nestalo. V žalobe poukázal aj na nesúlad tvrdení uvedených v Protokole, kde žalovaný tvrdí, že porušil finančnú disciplínu tým, že škodu v podobe uloženej pokuty neuplatňoval u zodpovedného zamestnanca, avšak na druhej strane vo vyjadrení k jeho námietkam žalovaný uviedol, že porušil finančnú disciplínu tým, že pristúpil k úhrade pokuty v plnej výške. Takto sformulované zistenia žalovaného spočívajúce v dvoch rozdielnych skutkových vymedzeniach rovnakého správneho deliktu na úseku finančnej disciplíny možno považovať podľa jeho názoru za nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti. Žalobca považoval záver žalovaného o nepotrebnosti právnych služieb v spojení s konštatovaním o tom, že porušil § 19 ods. 6 Zákona o rozpočtových pravidlách za nepreukázaný a z toho dôvodu za nezákonný. Bol názoru, že žalovaný v rámci preverovania ním vznesených námietok postupoval v rozpore so zákonom, pretože žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol argumenty zdôrazňujúce presvedčivosť jeho záverov uvedených v Protokole, ale naopak, uviedol ďalšie a doteraz neuvedené skutočnosti, ktoré by mohli byť minimálne v prípade žalovaným uvedeného „poskytnutia služieb nad rámec zmluvného vzťahu“, spôsobilé založiť úplne inú skutkovú podstatu porušenia finančnej disciplíny, pričom sa k týmto novým skutočnostiam nemal možnosť vyjadriť sa. Vo vzťahu k uloženým povinnostiam žalobca uviedol, že žalovaný k týmto povinnostiam, ktorých splnenie je vynútiteľné pod hrozbou sankcie podľa § 21 ods. 1 Zákona o NKÚ, bez toho, aby tieto povinnosti boli v zápisnici bližšie konkretizované, považuje za nezákonné. Tieto povinnosti, ak majú byť vynútiteľné, musia byť aj náležite špecifikované a identifikované tak, aby ich nebolo možné, v prípade ich porušenia, zameniť s inými, pretože inak je podriadený, do určitej miery, svojvôli žalovanému ohľadne jeho posúdenia, či ním prijaté opatrenia sú dostatočné alebo nie. Na základe vyššie uvedeného, považoval autoritatívne uloženie povinností prijať opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov, za nemajúce základ v riadne zistenom skutkovom stave, bez akéhokoľvek odôvodnenia mimo všeobecného odkazu na zákonné ustanovenia a za nejednoznačné, t.j. nespĺňajúce požiadavky materiálnej vykonateľnosti; a napadnuté rozhodnutia obsahujú také formálne a materiálne nedostatky, ktoré spôsobujú ich nezákonnosť. 3. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný žiadal konanie zastaviť. Uviedol, že Protokol, Dodatok č. 1 k Protokolu ani Zápisnica nepodliehajú súdnemu prieskumu a súd nie je vecne príslušný na ich preskúmavanie. Zdôraznil, že podľa § 1 ods. 1 Zákona o NKÚ platí, že Najvyšší kontrolný úrad SR (žalovaný) je štátny orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom. Ďalej poukázal na znenie § 2 ods. 1 písm. b) Zákona o NKÚ, ktorý vymedzuje jeho pôsobnosť. Žalovaný uviedol, že základným predpokladom súdneho prieskumu na základe žaloby je rozhodnutie orgánu verejnej správy, pričom však predmetné rozhodnutia nie sú rozhodnutiami, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva. K argumentácii žalobcu ohľadne skutočnosti, že Protokol má konštatovať deliktuálnu zodpovednosť v zmysle § 31 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy ako aj Zákona o verejnom obstarávaní, žalovaný uviedol, že nemá právomoc ukladať žiadne sankcie. Tvrdenie, že mal zasiahnuť do žalobcových subjektívnych práv, preto nemá právne relevantné opodstatnenie. Žalovaný nemal a ani nemá právomoc uložiť sankciu podľa Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a preto nemohol žiadnym spôsobom zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. Zdôraznil, že hlavným predmetnom jeho činnosti je výkon kontrolnej a nie rozhodovacej činnosti. Ak by bola žalobcovi uložená sankcia zo strany orgánu verejnej správy, ktorý má právomoc uložiť sankciu podľa Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy (napr. Ministerstvo financií SR, Úrad vládneho auditu), rozhodnutie o uložení takejto sankcie by podliehalo štandardnému súdnemu prieskumu podľa piatej časti OSP. Žalovaný však takýmto orgánom nie je. Ak by mala platiť argumentácia žalobcu, došlo by, okrem iného, k popretiu vzťahu medzi Zákonom o NKÚ a Zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a „prekrytiu“ právomoci žalovaného a Ministerstva financií SR, resp. ostatných orgánov oprávnených ukladať sankcie za porušenie Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Analogická situácia platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že mal zasiahnuť do jeho subjektívnych práv tým, že konštatoval porušenie Zákona o verejnom obstarávaní. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že § 21 ods. 1 Zákona o NKÚ upravuje možnosť uloženia poriadkovej pokuty len fyzickým osobám. Žalobca je právnická osoba, čo znamená, že ani teoreticky by mu nemohla byť zo strany žalovaného uložená poriadková pokuta a nemohlo by dôjsť k zásahu do jeho subjektívnych práv. Vo vyjadrení zdôraznil, že napadnuté rozhodnutia sa nekvalifikujú ako rozhodnutia, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva. Na to, aby mohli byť preskúmavané súdmi, musia spĺňa definičné znaky rozhodnutia, t.j. musia zakladať, meniť alebo rušiť právne vzťahy. Predmetné rozhodnutia zo svojej povahy nezakladajú, nemenia ani nerušia subjektívne práva povinnosti kontrolovaných subjektov, ale len zachytávajú výsledky kontroly vykonanej u žalobcu, resp. priebeh prerokovania dokumentov o výsledkoch tejto kontroly. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v Zápisnici o Protokole mu bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a v termíne do 26.02.2016 mu ich zaslať. Uviedol, že v Zápisnici len uložil žalobcovi predložiť v písomnej forme navrhované opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov, ale samotná povinnosť tieto opatrenia prijať žalobcovi vyplýva priamo z príslušných ustanovení Zákona o NKÚ. V prípade odmietnutia prijať navrhované opatrenia, nie je oprávnený uložiť žalobcovi žiadnu sankciu. Zdôraznil, že on nie je pri výkone kontroly správnym orgánom. Výkon kontroly nie je konaním, ktorého procesné postupy by upravoval Zákon o NKÚ, a preto ani jeho postup pri výkone kontroly a výsledok kontroly nepodlieha súdnemu preskúmaniu. Žiaden právny predpis ho neoprávňuje po skončení kontroly akýmkoľvek spôsobom upravovať alebo meniť výsledky kontroly. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutia nemôžu byť predmetom súdneho preskúmania, nakoľko nie sú rozhodnutiami, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu v rámci postupov správneho súdnictva, zotrval na správnosti týchto dokumentov. 4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté správne akty v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. 5. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 8. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 9. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 12. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona o Najvyššom kontrolnom úrade sú kontrolóri pri výkone kontroly povinní vypracovať protokol o výsledku kontroly a v prípade potreby tiež čiastkový protokol, ako aj ich prípadné dodatky. 13. Podľa § 15 ods. 1 písm. e) zákona o Najvyššom kontrolnom úrade sú kontrolóri pri výkone kontroly povinní umožniť štatutárnemu orgánu kontrolovaného subjektu po oboznámení sa s obsahom protokolu o výsledku kontroly (s obsahom čiastkového protokolu) vzniesť v určenom termíne písomné námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení. 14. Podľa § 15 ods. 1 písm. g) zákona o Najvyššom kontrolnom úrade sú kontrolóri pri výkone kontroly povinní prerokovať obsah protokolu vrátane jeho prípadného dodatku so štatutárnym orgánom kontrolovaného subjektu a o ich prerokovaní vyhotoviť zápisnicu, v ktorej úrad uloží štatutárnemu orgánu kontrolovaného subjektu v určených termínoch písomne predložiť úradu prijaté opatrenia na odstránenie kontrolou zistených nedostatkov a písomnú správu o stave plnenia prijatých opatrení. 15. Podľa § 21 ods. 1 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade úrad môže fyzickým osobám, ktoré maria výkon kontroly tým, že neplnia povinnosti podľa § 18 a § 22 ods. 1 tohto zákona, uložiť poriadkovú pokutu do 3 319 eur. 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 17. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 19. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 20. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že v dňoch od 19.10.2015 do 15.12.2015 žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladanie s majetkom v subjektoch štátnej správy a územnej samosprávy, ktorej účelom bola kontrola súladu hospodárenie s verejnými prostriedkami so všeobecne záväznými právnymi predpismi a plnenie povinnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom štátu a územnej samosprávy. Výsledkom kontroly bol žalovaným vyhotovený Protokol o výsledku kontroly hospodárenia zo dňa 15.12.2015. Proti zisteniam obsiahnutým v Protokole podal žalobca námietky, s ktorými sa žalovaný vysporiadal vyrozumením o vysporiadaní sa s námietkami zo dňa 08.02.2016 a určil deň prerokovania Protokolu na deň 10.02.2016. Žalovaný v Zápisnici o prerokovaní Protokolu a Dodatku č. 1 k Protokolu o výsledku kontroly uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich prijatie v určenej lehote zaslať žalovanému. Žalovaný v predmetnej zápisnici uložil žalobcovi tiež povinnosť zaslať správu o splnení, resp. plnení prijatých opatrení v určenej lehote. 21. Predmetom preskúmania v predmetnej veci v zmysle žaloby sú Protokol o výsledku kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom v subjektoch štátnej správy a územnej samosprávy zo dňa 15.12.2015, jeho Dodatku č. 1 zo dňa 21.01.2016 a Zápisnica o prerokovaní Protokolu a Dodatku č. 1 o výsledku kontroly zo dňa 10.20.2016. 22. Predtým ako súd podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu, zisťoval, či v danom prípade je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci preskúmania predmetného Protokolu a Dodatku č. 1 k Protokolu a Zápisnice. 23. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., v súčasnosti § 7 SSP). 24. Podľa názoru súdu administratívnu kontrolu žalovaného týkajúcu sa hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladanie s majetkom v zodpovedných subjektoch, nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní. 25. Súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly (Protokol o výsledku kontroly, Dodatok č.1, Zápisnica) a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola postupu hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom v subjektoch štátnej správy a územnej samosprávy, predstavuje len jednu z dohľadových kompetencií žalovaného. Súd tiež poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012, podľa ktorého Protokol a Zápisnica o jeho prerokovaní ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú samy osebe zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. 26. Protokolom, Dodatkom č. 1 a Zápisnicou žalobca nebol zaviazaný k vráteniu žiadnych finančných prostriedkov, a je nesporné, že ide len o písomnosti s informatívnym charakterom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie § 15 ods. 1 písm. c) zákona o NKÚ, podľa ktorého sú kontrolóri povinní pri výkone kontroly vypracovať Protokol o výsledku kontroly. K námietke žalobcu, že predmetným Protokolom mu bola uložená povinnosť zaslať správu o splnení, resp. plnení prijatých opatrení v určenej lehote pod hrozbou sankcie v podobe uloženia pokuty podľa § 21 cit. zákona súd konštatuje, že v zmysle tohto ustanovenia, je žalovaný oprávnený uložiť poriadkovú pokutu len fyzickým osobám, a to za porušenie povinností uložených v § 18 a § 22 ods. 1 Zákona o NKÚ, čo však celkom zjavne nie je tento prípad. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má postavenie právnickej osoby, súd túto skutočnosť nebral do úvahy. Predmetným Protokolom, Dodatkom č. 1 a Zápisnicou boli žalobcovi oznámené len zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly a preto je ich možné považovať za rozhodnutie majúce predbežnú povahu, ktorými sa nezasiahlo do sféry žalobcu tak, že by sa nimi zakladali práva alebo povinnosti pre neho. Ide len o výstupy z kontroly vykonanej žalovaným ako oprávneným subjektom, ktorý pri výkone kontroly nie je správnym orgánom. Jeho postup pri kontrole nie je upravený v Správnom poriadku a nemožno ho považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a prijatý výstup (Protokol) nemožno pokladať za rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu. 27. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Protokole, Dodatku č. 1 a Zápisnicu, pretože tieto bude možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe žalobcu, ak boli, resp. budú na základe týchto dokumentov vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 28. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti aktu orgánu verejnej správy, nejde o individuálny správny akt, ktorý by mal za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. b), e) SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu odmietol pre jej neprípustnosť. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.