Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/65/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200607 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200607.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: O.. Z. L., bytom D. XXXX/X, XXX XX I., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: 21239-2/2016-BA zo dňa 26.01.2016 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1/ Oznámením č. 700-0207788715-GC24/15 zo dňa 27.08.2015 Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava (ďalej iba „prvostupňový orgán“) žalobcovi oznámila, že podľa § 226 ods. 1 písm. n/a o/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) na základe toho, že v kalendárnom roku 2014 žalobca dosiahol príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2, 3 zákona suma rozhodujúca pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia(ďalej len „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO), t.j. v sume vyššej ako 4.944,- eur, dňa 01.07.2015 mu vzniklo povinné poistenie SZČO. Podľa § 21 ods. 1 zákona povinné poistenie SZČO vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/, ods. 2, 3 zákona bol vyšší ako 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona. Vymeriavací základ na platenie poistného je v sume 412,- eur, mesačná suma poistného spolu je 136,57 eur. 2/ Vznikom povinného poistenia vzniká SZČO povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a poistenie do rezervného fondu solidarity. V tejto súvislosti prvostupňový orgán uviedol, že ak je žalobca povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, ktorá toho času alebo v budúcnosti nie je povinná platiť poistné na základe toho, že existujú dôvody na vylúčenie povinnosti platiť poistné podľa § 140 zákona, toto vylúčenie povinnosti platiť poistné trvá do pominutia dôvodov uvedených v § 140 zákona. V prípade, že ku vzniku alebo počas trvania povinného poistenia existujú dôvody zakladajúce jeho prerušenie podľa § 26 zákona, uvedené povinné poistenie je prerušené týmto dňom. Vznik prerušenia povinného poistenia je povinná oznámiť Sociálnej poisťovne SZČO v lehotách podľa § 228 ods. 2 zákona. V období prerušenia povinného poistenia sa poistné neplatí. 3/ Prvostupňový orgán poučil žalobcu, že proti skutočnostiam uvedeným v tomto oznámení môže podať námietku v lehote do 8 dní odo dňa jeho doručenia na Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava. Oznámenie žalobca obdržal dňa 31.08.2015, proti ktorému podal námietky, ktoré dňa 08.09.2015 obdržal prvostupňový orgán. 4/ Prvostupňový orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona vydal dňa 18.09.2015 rozhodnutie č. 702-0202051615-GC04/15, že samostatne zárobkovo činnej osobe O., vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2015. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvostupňový orgán na ustanovenie § 5, § 26 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01.01.2014 a uviedol, že podľa údajov, ktoré poskytlo Finančné riaditeľstvo SR prvostupňovému orgánu jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2014 bol 27.083,56 eur, čo je suma vyššia ako 4.944 eur, t. j. 12 - násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem žalobcu za rok 2014 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia SZČO k 01.07.2015. Príjmy dosiahnuté za rok 2014 sú v daňovom priznaní k dani z príjmu fyzickej osoby uvedené v § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z., t.j. ako príjmy dosiahnuté z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dňa 22.05.2015 žalobca oznámil prvostupňovému orgánu, že oprávnenie podnikať podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 586/2003 Z. z., udelené Slovenskou advokátskou komorou pod č. 3/94- dr.De/S1 dňa 01.08.1995 doposiaľ nezaniklo, nebolo prerušené ani inak na základe príslušného orgánu zrušené a nikdy mu nezanikla možnosť vykonávať advokáciu ako fyzická osoba. Zároveň oznámil, že zamestnávateľ Advokátska kancelária Čičmanec & Drappanová, s.r.o. prihlásil zamestnanca O.. Z. L. na poistenie od 01.03.2013 a uvedený zamestnávateľ odhlásil zamestnanca JUDr. Z. L. z poistenia k 31.12.2013. V súvislosti s uvedenou skutočnosťou žalobca oznámil, že príjmy za rok 2014 uvedené v daňovom priznaní sú príjmami SZČO- fyzickej osoby. Preto od 01.07.2015 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. 5/ Proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 18.09.2015 o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobca podal odvolanie, ktoré bolo doručené prvostupňovému orgánu dňa 09.10.2015. 6/ Žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.01.2016 č. 21239-2/2016-BA rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu č: 702-0202051615-GC04/15 zo dňa 18.09.2015 potvrdil. II. 7/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.04.2016 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č: 21239-2/2016-BA zo dňa 26.01.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č: 702-0202051615-GC04/15 zo dňa 18.09.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8/ Žalobca uviedol, že predmetom sporu je skutočnosť, na základe ktorej po prijatí zákona č. 338/2013 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2014, ktorým sa novelizoval zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prvostupňový orgán za rovnakých skutkových a právnych okolností vydal dve rozhodnutia, ktorými najprv 24.10.2014 rozhodol vo vzťahu k žalobcovi o zániku povinného poistenia od 31.12.2010 bez časového ohraničeného konca a dňa 18.09.2015 rozhodol o vzniku povinného poistenia žalobcu od 01.07.2015. Protichodné rozhodnutia odôvodnil prvostupňový orgán tak, že v prípade zániku povinného poistenia od 31.12.2010 bez časového ohraničenie konca zánikom živnostenského oprávnenia, stratou postavenia SZČO i napriek dosahovaným a zdaneným príjmom za roky 2011 až 01.07.2015 a v prípade vzniku povinného poistenie od 01.07.2015 existenciou živnostenského oprávnenia, právnym statusom SZČO a to v dôsledku dosiahnutej zákonom ustanovenej vekovej hranice a dosiahnutého príjmu za rok 2014. 9/ Žalobca uviedol, že počas platnosti zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z. účinného od 01.01.2014 oba orgány verejnej správy vydali ohľadne povinného poistenia žalobcu rozhodnutie: 1/ č: 702-0202081714-GC09/14 zo dňa 24.10.2014, ktorým rozhodol prvostupňový orgán, že žalobcovi povinné poistenie dňom 31.10.2010 zaniká. Prvostupňový orgán v rozhodnutí po citovaní ust. § 14 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1 písm. b/, §21 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona odôvodnil s poukazom na § 21 ods. 4 zákona tak, že žalobcovi z dôvodu zániku živnostenského oprávnenia dňom 31.12.2010 zaniklo povinné poistenie. 2/ č. 702-0202051615-GC04/15 zo dňa 18.09.2015 prvostupňový orgán oznámil žalobcovi, že od 01.07.2015 mu vzniklo povinné poistenie. V oznámení citoval § 5, 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z. účinného od 01.01.2014, z obsahu údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR o dosiahnutých príjmoch za rok 2014, obsahu oznámenia žalobcu z 22.05.2015, obsahu oznámenia bývalého zamestnávateľa žalobcu prvostupňový orgán dospel k záveru, že od 01.07.2015 vzniklo žalobcovi povinné poistenie. Žalobca podal dňa 09.10.2015 námietky proti oznámeniu o vzniku povinného poistenia od 01.07.2015, v ktorom namietal dôvody pre ktoré mu nemohlo vzniknúť povinné poistenie od 01.07.2015. 10/ Žalobca uviedol, že rozhodnutím č. 702-0202081714-GC09/14 zo dňa 24.10.2014 prvostupňový orgán rozhodol, že žalobcovi povinné poistenie dňom 31.10.2010 zaniklo bez časového ohraničenia konca z dôvodu zániku živnostenského oprávnenia stále platí, lebo nebolo právne predpísaným spôsobom zrušené a na tejto skutočnosti nič nezmenilo ani v poradí druhé vydané rozhodnutie prvostupňového orgánu z 18.09.2015 v spojení s rozhodnutím žalovaného z 26.01.2016. Žalobca na základe skutkového stavu, ktorý bol zistený v čase vydania napadnutých rozhodnutí je názoru, že v konaní správnych orgánov je daná taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť vydaných rozhodnutí. Vydaným prvostupňovým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím žalovaného nastala nezákonná právna situácia na ktorú žalobca v podaných opravných prostriedkov upozornil. 11/ Napadnuté rozhodnutia spôsobili stav oprávnenej neistoty pre žalobcu lebo akékoľvek plnenie žalobcu voči Sociálnej poisťovni týkajúce sa povinného poistenia, aj keď na základe právoplatného rozhodnutia zo dňa 18.09.2015 po vzniku povinného poistenia, bude v rozpore so stále existujúcim právoplatným rozhodnutím zo dňa 24.10.2014 o zániku povinného poistenia žalobcu. Poukazuje na ustanovenie § 195 ods. 1, 2, 3 zákona, § 209 ods. 1, 3, 4 a je toho názoru, že právny záver a postup žalovaného v spojení s právnym záverom a postupom prvostupňového orgánu, podľa ktorých žalovaný má ustanovením § 5 zákona prezumované postavenie SZČO a preto mu k 01.07.2015 vzniklo povinné poistenie, treba hodnotiť ako arbitrárny a protizákonný, lebo vychádza z nesprávneho výkladu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b/, § 14 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinnom od 01.01.2011; § 5, § 21 ods. 1 v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2014, § 15 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, § 138 ods. 5 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z. z. účinnom od 01.01.2013, § 178 ods. 1 písm. a/, bod 1 zákona ako i z nesprávneho posúdenia dôkazov produkovaných v procese dokazovania vo veciach sociálneho poistenia. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný, ako aj prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní dôsledne neriadil judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj postupoval v rozpore s čl. 152 ods. 4 ústavy, ale ani judikatúrou súdov. 12/ Žalobca bol zapísaný v zozname advokátov, vedeného Slovenskou advokátskou komorou ako advokát so samostatným výkonom advokácie. Z výpisu zo štatistického registra organizácií vedeného Štatistickým úradom SR vyplývalo, že žalobca bol registrovaný od 01.08.1995 s právnou formou slobodné povolanie - fyzická osoba podniká na základe iného ako živnostenského zákona. Z údajov Finančného riaditeľstva SR vyplývalo, že dosiahol príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2014 zákonom presahujúcu sumu 4.944,- eur a mal ustanovením § 5 prezumované postavenie SZČO. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán za rovnaký skutkový a právny okolností vydal dve rozhodnutia, ktorými najprv 24.10.2014 rozhodol vo vzťahu k žalobcovi o zániku povinného poistenia od 31.12.2010 bez časového ohraničenia konca a dňa 18.09.2015 rozhodol o vzniku povinného poistenia žalobcu od 01.07.2015. Žalovaný sa pri výklade ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. odchýlil od platných zásad interpretácii právnych noriem požadovaných právnou teóriu i praxou a neprimeraným extenzívnym výkladom v niektorých momentoch nesledujúcich účel právnej úpravy dospel k takým rigoróznym záverom, že tieto odporujú základným pravidlám logiky a s ňou súvisiacou právnou úpravou. Nakoľko prvostupňové a druhostupňové konanie tvorí jeden celok a preto je aj pre odvolacie konania platia zásady konania vo veciach sociálneho poistenia, ktoré sú zakotvené v ustanovené § 195 ods. 1, 2, 3, § 209, ods. 1, 3, 4 zákona, pričom žalovaný ako odvolací orgán podľa § 209 ods. 1 zákona zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivého zisteného skutkového stavu veci. Nakoľko žalovaný v pojednávanom prípade tak neurobil, nekonal v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy, porušil právo žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, podľa § 247 ods. 1 O.s.p. vydaným rozhodnutím a postupoch ukrátil žalobcu na jeho práva. III. 13/ Žalovaný dňa 070.06.2016 doručil súdu vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedol, že je nevyhnutné uviesť, že námietky žalobcu pramenia z nesprávneho výkladu ustanovení zákona, týkajúcich sa vzniku, trvania a zániku povinného poistenia samostatne zárobkovej činnej osoby, zo strany žalobcu. 14/ V prvom rade podotýkal, že rozhodnutie o vzniku povinného poistenia nie je konštitutívny, ale deklaratórny akt, pretože povinné poistenie vzniká, resp. zaniká priamo zo zákona, konkrétne splnením podmienok ustanovenia § 21 zákona. Druhým nemenej dôležitým faktom je, že vznik povinného poistenia SZČO sa posudzuje každoročne, vždy k 01.07. aktuálneho roka. K tomuto dátumu skúma príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, či konkrétna fyzická osoba má status SZČO v zmysle § 5 zákona a či príjmy z podnikania, resp. samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý táto fyzická osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok presiahol hranicu stanovenú v § 138 ods. 5 zákona. Táto hranica sa každým rokom zvyšuje. 15/ Žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu je nevyhnutné uviesť, že v období od 01.01.2011 do 29.01.2014 nemal status SZČO, pretože nespĺňal podmienky ustanovené v § 5 zákona v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.06.2014 z dôvodu, že v období od 01.01.2011 do 29.01.2014 nebol registrovaný u správcu dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2, 3 zákona. Údaje poskytnuté Finančným riaditeľstvom SR sú pre žalovaného záväzné. Počnúc 30.01.2014 získal žalobca právne postavenie SZČO, avšak povinné poistenie mu od tohto dňa nemohlo vzniknúť, pretože nespĺňal druhú podmienku v zmysle § 21 ods. 1 zákona a to podmienku minimálnej výšky príjmov za rok 2012 presahujúcu hranicu ustanovenú v § 138 ods. 5 zákona (za zdaňovacie obdobie v roku 2012 nepodal žalobca daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby). Ani za rok 2013 nepodal žalobca daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, t.j. nedosiahol žiadne príjmy, preto žalobcovi nevzniklo povinné poistenie ako SZČO, ani v období od 01.07.2014 do 30.06.2015. Hranica minimálnej výšky príjmov pre vznik povinného poistenia SZČO bola v roku 2012 4.716,- eur a v roku 2013 4.830,- eur. Obe podmienky, ktoré je nevyhnutne kumulatívne splniť, aby vzniklo povinné poistenie konkrétnej osoby k 01.07. toho ktorého roka, splnil žalobca až 01.06.2015, pretože k tomuto dňu má status SZČO v zmysle § 5 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od 01.07.2014 a jeho príjmy za rok 2014 (27 083,56 eur) boli vyššie ako hranica ustanovená § 138 ods. 5 zákona pre rok 2014 (4.944,- eur). Žalovaný má za to, že rozhodnutie o vzniku povinného poistenia žalobcu ako SZČO od 01.07.2015 s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, za zákonné. 16/ K námietkam žalobcu ohľadne prvostupňového rozhodnutia zo dňa 24.10.2014, uviedol žalovaný, že konanie vo veci zániku povinného poistenia žalobcu, ako SZČO ku dňu 31.12.2010 nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, pretože nadobudlo právoplatnosť 09.12.2014 a je právne záväzné. Pre úplnosť dodal, že týmto rozhodnutím prvostupňový orgán nerozhodol o zániku živnostenského oprávnenia, ale o zániku povinného poistenia žalobcu. Námietky žalobcu, ktoré uviedol v žalobe považuje žalovaný za právne neopodstatnené, nakoľko žalobca vykladá jednotlivé ustanovenia zákona nesprávne a bez logického opodstatnenia. Žalovaný s poukazom na svoje vyjadrenie k žalobe navrhuje súdu žalobu zamietnuť. IV. 17/ Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. §10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 18/ Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 19/ V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 20/ Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 21/ Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 22/ Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že Finančné riaditeľstvo SR oznámilo prvostupňovému orgánu, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2014 priznal príjem zo živnosti vo výške 27.083,56 eur. Z výpisu zo zoznamu Slovenskej advokátskej komory vyplýva, že žalobca vykonáva advokátsku činnosť ako samostatný výkon advokácie. Z výpisu zo štatistického registra organizácií vyplýva, že žalobca ako SZČO je zapísaný v zozname od 01.08.1995 s právnou formou 105 - Slobodné povolanie - fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského zákona. Dňa 27.08.2015 prvostupňový orgán oznámením č. 700-0207788715-GC24/2015 oznámil žalobcovi, že od 01.07.2015 mu vzniklo povinné poistenie SZČO vo výške 136,57 eur. Dňa 08.09.2015 doručil žalobca prvostupňovému orgánu námietky SZČO proti oznámeniu zo dňa 27.08.2015 o vzniku povinného poistenia. Dňa 18.09.2015 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 702-0202051615- GC04/15 v ktorom uviedol, že SZČO O. L., vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01.07.2015. Voči tomuto rozhodnutiu doručil žalobca prvostupňovému orgánu dňa 09.10.2015 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 26.01.2016 tak, že odvolanie žalobcu z 09.10.2015 zamietol a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 18.09.2015 potvrdil. 23/ Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 v znení zákona č. 338/2013 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplýva z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 24/ Podľa § 5 zákona č. 461/2003 v znení zákona č. 338/2013 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 25/ Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 v znení zákona č. 338/2013 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniká od 01.07. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu vedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 26/ Podľa § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 252/2012 Z.z., vymeriavací základ povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 27/ Súd uvádza, že novelou zákona č. 338/2013 Z.z. sa od 01.07.2014 zmenilo ust. § 5 tak, že za SZČO sa považuje fyzická osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného poistenia dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2, 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Legislatívna zmena spočívala v tom, že podmienka registrácie u správcu dane bola nahradená podmienkou dosahovania príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2, 3 zákona. Preto od 01.07.2014 už nie je potrebné, aby sa žalobca ako osoba SZČO registroval u správcu dane. Od tejto novely Finančné riaditeľstvo SR oznamuje žalovanému dosiahnutie príjmu SZČO uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2, 3 zákona. 28/ Zárobková činnosť SZČO na účely povinného poistenia je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Podľa výpisu zo štatistického registra organizácií je žalobca registrovaný od 1.08.1995 s právnou formou - slobodné povolanie, fyzická osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Zo zoznamu vydaného Slovenskou advokátskou komorou je žalobca zapísaný ako advokát so spôsobom výkonu advokácie - samostatný výkon advokácie. 29/ Finančné riaditeľstvo SR poskytlo žalovanému údaje o žalobcovom príjme za rok 2014 vo výške 27.083,56 eur, čo je suma vyššia ako 4.944,- eur, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu z čoho vyplýva, že žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné poistenie dňa 01.07.2015. Žalobca teda splnil k 01.07.2015 podmienky ust. § 21 ods. 1 zákona, pretože mal postavenie SZČO, teda dosiahol zákonom stanovenú vekovú hranicu a zároveň splnil aj podmienku dosiahnutia príjmu za roku 2014. 30/ Súd sa s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené nestotožňuje, pretože uvedenými rozhodnutia bol poskytnutý žalobcovi výklad právnej úpravy povinného poistenia upraveného zákonom č. 461/2003 Z.z. ako aj akými úvahami sa pri vydaní rozhodnutí riadili orgány verejnej správy a na základe ktorých ustanovení zákona vzniklo žalobcovi, ako SZČO od 01.07.2015 povinné poistenie. 31/ Krajský súd v Bratislave preto dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu s poukazom na § 190 SSP zamietol. 32/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania pre jej neúspech v konaní nepriznal. 33/ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V Bratislave dňa 04.07. 2017