Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/66/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200610 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200610.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: D.. D. M., advokát, I. kancelária, C. rad 1, XXX XX T., zastúpený AKAK, s. r. o., so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. 741/2016 - 420 zo dňa 29. 1. 2016 v spojení s rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, č. 588/2015 - 120 zo dňa 30. 11. 2015 takto r o z h o d o l : Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 741/2016 - 420 zo dňa 29. 1. 2016 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, č. 588/2015 - 120 zo dňa 30. 11. 2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému náhrada trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie na orgánoch verejnej správy 1. Žiadateľ (žalobca) podal dňa 18. 11. 2015 elektronicky aj písomne žiadosť o poskytnutie informácie a to poskytnutie kópie faktúr (vystavovateľ faktúry - dodávateľ služby, č. dodávateľa: XXXXXXXXXXAKMG, s. r. o., platcom faktúry (objednávateľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky) č. faktúry XXXXXXX (dátum vystavenia 3. 10. 2014, dátum splatnosti 6. 11. 2014 vystavenú na sumu 42 579 eur za poskytnuté služby), č. faktúry 942014 (dátum vystavenia 8. 12. 2014, dátum splatnosti 30. 12. 2014, vystavenú na sumu 54 207 eur za poskytnuté právne služby), vrátane rozúčtovanie - rozpisu služieb/úkonov, ak to neobsahujú samotné faktúry. Prípadne iné faktúry v období za kalendárny rok 2014 a rok 2015, pokiaľ také existujú mimo vyššie dvoch vymenovaných faktúr na základe realizačnej zmluvy č. OVO2 - 2014/000376 - 003, resp. zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. OVO2 - 2013/000501 - 21 zo dňa 13. 1. 2014 voči Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako povinnej osobe podľa zákona č. 211/2000 Z. z. 2. Povinná osoba čiastočne sprístupnila informácie a to poskytnutie kópie faktúr č. 0792014 zo dňa 10. 9. 2014 na sumu 68 257,98 eur, faktúra č. 0822014 zo dňa 3. 10.2014 na sumu 42 579 eur, č. faktúry 0942014 zo dňa 8. 12. 2014 vystavenú na sumu 54 207 eur, č. faktúry 0082015 zo dňa 11. 2. 2015 na sumu 1 282,50 eur. 3. Uvedené faktúry boli poskytnuté za právne služby v období za právne služby za kalendárny rok 2014 a rok 2015 na základe realizačnej zmluvy č. OVO2 - 2014/000376 - 003, resp. zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. OVO2 - 2013/000501 - 21 zo dňa 13. 1. 2014 medzi povinnou osobou a advokátskou kanceláriou AKMG s. r. o. ako poskytovateľom služieb. 4. Povinná osoba rozhodnutím zo dňa 30. 11. 2015 sp. zn. 588/2015 - 120 čiastočne nevyhovela žiadosti o sprístupnenie informácií podľa § 11 ods. 1 písmeno d) zákona č. 211/2000 Z. z. a to v časti rozúčtovanie - rozpis služieb/úkonov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žiadateľ rozklad dňa 17. 12. 2015, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 741/2016 - 420 zo dňa 29. 1. 2016 tak, že rozklad žiadateľa zamietol a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy prvého stupňa. Orgán verejnej správy druhého stupňa vychádzal z právneho názoru, že požadované informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti súdu, konkrétne základného konania vedeného na OS Bratislava I, č. k. 16C 287/2009, kde má žiadateľ vystupovať ako právny zástupca účastníka konania JUDr. Vladimír Pavlov, správca konkurznej podstaty úpadcu UNICOM - JIV s. r. o. v konkurze práve proti povinnej osobe Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Keďže žiadateľ nesúhlasil s právnym názorom povinnej osoby, podal v zákonnej lehote v zmysle § 244 v spojitosti s § 247 O. s. p. správnu žalobu o preskúmanie oboch rozhodnutiach orgánov verejnej správy. II. Žalobné dôvody 5. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 11. 4. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 741/2016 - 420 zo dňa 29. 1. 2016, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejne správy prvého stupňa č. 588/2015 - 120 zo dňa 30. 11. 2015, ktorým sčasti nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 písmeno d) zákona o slobode informácií žalobcovi elektronicky doručenej dňa 18. 11. 2015 a zaevidovanej v evidencii žiadostí o sprístupnenie informácií pod číslom 28231/2015. Podľa žalobcu žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § ... ods. 2 písmeno a) O. s. p. a nesprávne aplikoval výklad § 11 ods. 1 písmeno d) zákona o slobode informácií. 6. Žalobca uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 1 písmeno d) zákona o slobode informácií sa týka situácie, keď napríklad prebieha doposiaľ právoplatne neskončené súdne konanie. Tretia osoba by žiadala súd o poskytnutie informácie podľa info zákona, napr. obsah žaloby, písomných podaní na súde a nemeritórnych rozhodnutí súdu a pod. V tomto prípade by sa nepoužil zákon o slobode informácií, keďže sa aplikuje osobitný predpis Občiansky súdny poriadok, konkrétne § 44 O. s. p. 7. Podľa § 44 ods. 1, 2 O. s. p. účastníci a ich zástupcovia majú právo nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie a nikomu inému než účastníkovi môže predseda senátu alebo samosudca povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú preto vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté. 8. V danom prípade je podľa názoru žalobcu nesprávny výklad žalovaného, keďže všetky úkony realizované na súde musia byť poskytnuté i druhej strane, resp. sú súčasťou súdneho spisu podľa § 42 ods. 3 O. s. p. V opačnom prípade by došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. 9. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že úkony žalovaného sú žalobcovi známe nielen zo súdneho spisu ,ale i priamo ich vyčíslením, vymenovaním vo vyjadrení ich právneho zástupcu AKMG, s. r. o., žalovaný tak nemá čo utajovať. 10. Argumentácia žalovaného, že požadované informácie nemožno sprístupniť, nakoľko obsahujú informácie týkajúcej sa informácie rozhodovacej činnosti súdu a informácie týkajúcej sa procesnej obrany ministerstva je nesprávna, zavádzajúca, keďže nimi účastníci konania a ich zástupcovia disponujú. 11. Ďalej žalobca je toho názoru, že je nesprávna právna interpretácia žalovaného, že poskytnutie takejto informácie by odporovalo aj verejnému záujmu. Verejnosť má právo na informáciu, ako ministerstvo nakladá s verejnými prostriedkami. Naopak je legitímnym záujmom verejnosti a v súlade s duchom zákona o slobode informácií, či žalovaný postupuje transparentným a hospodárnym spôsobom konania, resp. aby vyvrátil podozrenie z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku z dôvodu „umelo“ vyfakturovaných osobo-hodín. 12. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži 1/2011 zo dňa 15. 12. 2011, sp. zn. 3Sži 8/2009 zo dňa 18. 2. 2010, sp. zn. 2Sži 8/2012 zo dňa 21. 11. 2012, sp. zn. 5Sži 3/2013. Žalobca však uvádza, že § 11 ods. 1 písmeno d) citovaného zákona a vyššie menované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú v danej veci právne irelevantné, nakoľko žalovaný ako povinná osoba nie je súdom, ani medzinárodným súdnym orgánom, ani orgánom činným v trestnom konaní. Judikatúru, na ktorú sa žalovaný odvoláva by mohol použiť napr. Okresný súd Bratislava I, ak by nejaká tretia osoba požadovala od súdu, resp. zákonného sudcu nejaké podanie - informácie podľa zákona o slobode informácií zo „živého“ spisu. Z uvedeného dôvodu je v danom prípade na žalovaného ako povinnú osobu § 11 ods. 1 písmeno d) citovaného zákona neaplikovateľný. 13. Ďalej žalobca napadá, že uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písmeno d) O. s. p. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie je úplne jasné, či informácia nebola poskytnutá žalobcovi len preto, že zhodou okolností je právnym zástupcom protistrany v jednom súdnom konaní, inak povedané, či by žalovaný sprístupnil informáciu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pokiaľ nebude účastníkom konania ani právnym zástupcom v spore so žalovaným ministerstvom. Rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. 14. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 23. 5. 2016 uviedol, že v danom prípade sa jedná o rozhodovaciu činnosť súdu a popiera tvrdenie žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe, že sa jedná o nepreskúmateľné rozhodnutie, resp. že v ňom absentuje dostatok dôvodov, odôvodnenie rozhodnutia považuje za dostatočne zdôvodnené a náležite objasnené. 16. Všetky právne služby, ktoré boli ministerstvu v súvislosti s označenými faktúrami poskytnuté, súvisia s konaním, ktoré je ako základné konanie vedené Okresným súdom Bratislava I, č. k. 16C/287/2009 a v ktorom žiadateľ vystupuje ako právny zástupca protistrany ministerstva. Poskytnuté právne služby teda súvisia a týkajú sa rozhodovacej činnosti súdu v označenom konaní v súlade § 11 ods. 1 písmeno d) zákona č. 211/2000 Z. z. požadované informácie nie je možné sprístupniť. 17. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 184/03 zo dňa 1. 10. 2003, podľa ktorého obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo žiadateľa dostávať informácie podľa svojich predstáv a očakávaní, a preto právo žiadateľa o informácie, aj keď je právom komfortným, nie je právom absolútnym a neobmedzeným, ako aj na rozsudok sp. zn. 3Sži 19/2003 z 25. novembra 2014, v zmysle ktorého Najvyšší súd SR má za to, že aj extenzívny výklad zákona o slobode informácií má svoje medze a neznamená, že povinné osoby musia zverejňovať úplne všetko. 18. Žalovaný zastáva právny názor, že vynaložil maximálne úsilie pri sprístupňovaní informácie a to tak, že sčasti sprístupnil informáciu a vo zvyšnej časti musel postupovať v intenciách § 11 ods. 1 písmeno d) zákona o slobode informácií, kde osobitný predpis taxatívne vymedzuje ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám. Žalovaný svoje tvrdenie ďalej opiera aj o právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Sži 3/2013, ktorý konštatuje, že v zásade sa nesprístupňujú informácie z tzv. živých súdnych vecí, pričom právo na tento druh informácií je uspokojovaní podľa osobitných predpisov po preukázaní právneho záujmu. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV Právne posúdenie Krajského súdu 19. K 1. 7. 2016 bol prijatý Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté podľa 3. časti O. s. p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP pre nesprávne právne posúdenie veci. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve prerokúvajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánu verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. 23. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 741/2016 - 420 zo dňa 29. 1. 2016, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy č. 588/2015 - 120 zo dňa 30. 1. 2015. 24. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že rozhodnutie oboch orgánov verejnej správy bolo potrebné zrušiť v zmysle § 191 ods. 1 písmeno c) SSP, nakoľko obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd vyhodnotil námietku žalobcu uvedenú v žalobe, ako aj v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia za dôvodnú. 25. Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v ustanoveniach § 8 až 13 uvedeného zákona. 26. Podľa § 11 ods. 1 písmeno d) zákona č. 211/2000 Z. z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ich sprístupnenie neohrozuje právo a právom chránené záujmy. 27. Súd súhlasí s názorom žalovaného, že žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby.. Taktiež súd súhlasí s právnym názorom uvedeným v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR, ktoré žalovaný citoval. 28. V preskúmavanej veci sa však podľa názoru súdu nedalo aplikovať ustanovenie § 11 ods. 1 písmeno d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií. 29. V danom prípade išlo o informácie - rozpis a špecifikáciu právnych úkonov, keďže tieto neboli uverejnené na sprístupnených faktúrach. Ak prvostupňový orgán verejnej správy sprístupnil faktúry za právne služby a nemyslel si, že tieto spadajú pod ustanovenie § 11 ods. 1 písmeno d) vyššie citovaného zákona, tak mal sprístupniť aj ich rozpis. Súd dal za pravdu žalobcovi, že žalovaný ako povinná osoba nie je súdom ustanovenie § 11 ods. 1 písmeno d) uvedeného zákona sa aplikuje pri žiadaní informácie od súdov. Žalovaný nemal skúmať, či žalobca - žiadateľ nevedie nejaké súdne spory so žalovaným - povinnou osobou, nakoľko v zmysle § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií nie je potrebné preukazovať právny záujem alebo dôvod žiadosti. V žiadosti o poskytnutie informácie žalobca nevystupoval ako splnomocnený právny zástupca účastníka konania, ale ako súkromná fyzická osoba. 30. Žalovaný vychádzal z právneho názoru, že požadované informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti, konkrétne konania na OS Bratislava I, č. k. 16C 287/2009, kde má žalobca vystupovať ako právny zástupca účastníka konania JUDr. Vladimíra Pavlova. Správcu konkurznej podstaty úpadcu UNICOM JIV, s. r. o. v konkurze proti žalovanému. Súd má za to, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne aplikoval výklad § 11 ods. 1 písmeno d) citovaného zákona. 31. Ústava SR v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná, viď nález Ústavného súdu SR, sp. zn. 1. ÚS 236/06-59 zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine objektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. čl. ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1,5). Podľa čl. 13 ods. 2,3,4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2,3,4 Ústavy) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia, vzťahujúce sa na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 ústavy obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie), nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti jeho obmedzenia, aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne relevantným spôsobom (m.m. Nález Ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 1/09-34 zo dňa 19.01.2011). 32. Rozhodovacou činnosťou je potrebné v širšom slova zmysle rozumieť kompetenciu súdnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 ústavy), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom konaní v konkrétnej právnej veci, t.j. od začatia konania ( na základe návrhu alebo bez návrhu), cez jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci samej v konkrétnej právnej veci. 33. Iná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t.j. konečných rozhodnutí v danej veci (či už meritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom alebo aj iným orgánom činným v trestnom konaní končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Napokon s touto požiadavkou aj korešponduje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z logického a systematického výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že pojmom „informácie o rozhodnutí“ sa rozumejú informácie o rozhodnutí vo veci samej (rozsudok NSSR sp. zn. 5Sži/1/2013). 34. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa nezaujímal o priebeh konania ani o výsledok konania, čiže nepožadoval informácie na ktoré ho oprávňuje uvedené ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z. ale požadoval rozpis právnych úkonov. 35. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány verejnej správy nesprávne právne posúdili danú vec v zmysle § 191 ods. 1 písmeno c) SSP, a preto zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa. Tým, že súd zrušil rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písmeno c) SSP, ďalšími námietkou žalobcu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a neodôvodnenie, s touto námietkou sa už nezaoberal. 36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal stopercentnú náhradu trov konania, nakoľko vo veci bol úspešný. 37. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.